Viac času na slnku a nízky Vitamín D

Ahoj @jitkito1983 🙂

VIAC krát som počul niečo v tomto zmysle, ale osobne si to nemyslím. Je to prakticky nemožné "zmyť" vitamín D3. Jeho tvorba je pomerne rýchla a umývanie potom už na to nemá vplyv. Iba žeby bol vonku a popri tom sa stále umýval hubkou a mydlom neustále 😃

@jitkito1983

My ľudia používame na tvorbu vitamínu D v pokožke špecifickú frekvenciu spektra svetla, tzv. UV typu B (skratka UVB).

Zadnou časťou molekuly vitamínu D je cholesterol, ktorý je tvorený každou bunkou v našom tele, ktorý sa potom v pokožke premieňa na 7-dehydrocholesterol.

Naša koža pozostáva z dvoch primárnych vrstiev: vnútornej vrstvy nazývanej DERMIS, ktorá sa skladá prevažne zo spojivového tkaniva, a vonkajšej tenšej EPIDERMIS.

Hrúbka epidermy sa pohybuje od 0,08 mm do viac ako 0,6 mm a skladá sa z piatich vrstiev; z vonka do vnútora sú to časti: stratum corneum, stratum lucidum, stratum granulosum, stratum spinosum a stratum basale.

Najvyššie koncentrácie 7-dehydrocholesterolu sa nachádzajú v epidermálnej vrstve kože, konkrétne v STRATUM BASALE a STRATUM SPINOSUM. Produkcia pre-vitamínu D3 je preto najväčšia v týchto dvoch vrstvách.

Syntéza pre-vitamínu D3 v pokožke zahŕňa UVB žiarenie, ktoré účinne preniká iba do epidermálnych vrstiev kože. Neprenikne teda moc hlboko. 7-dehydrocholesterol najefektívnejšie absorbuje UV svetlo na vlnových dĺžkach medzi 290 - 320 nm a k produkcii vitamínu D3 teda dôjde iba pri týchto vlnových dĺžkach. U nás na SK tieto vlnové dĺžky mame k dispozícii cca od 22 februára do nejakého 22 októbra. (v novom protokole to bude presne zdokumentované).

Dva najdôležitejšie faktory, ktoré riadia tvorbu pre-vitamínu D3, sú množstvo (intenzita) svetla a kvalita (vhodná vlnová dĺžka) ožarovania UVB dosahujúcim 7-dehydrocholesterol hlboko v stratum basale a stratum spinosum.

Ďalším dôležitým hľadiskom je množstvo 7-dehydrocholesterolu prítomného v pokožke. Za normálnych okolností je v stratum spinosum a stratum basale ľudskej pokožky k dispozícii dostatočné množstvo 7-dehydrocholesterolu (asi 25 - 50 mg / cm2 kože), aby vyhovoval požiadavkám tela na tvorbu vitamínu D.

(tu treba spomenúť, že bohužiql mnoho liekov spomaľuje tvorbu 7-dehydrocholesterolu. Napr. STATÍNY, ktoré bránia aj tvorbe ketónov. )

7-Dehydrocholesterol je potom už prekurzorom vitamínu D3. V epidermálnej vrstve kože prechádza 7-dehydrocholesterol reakciou v dôsledku UVB žiarenia, ktorá vedie k otvoreniu KRUHU MOLEKULY vitamínového prekurzora. Potom prechádza previtamín D3 malou zmenou a nakoniec sa izomerizuje na vitamín D3. V

V pokožke dosiahne rovnováhu už po niekoľkých minútach v závislosti od niekoľkých faktorov (podmienok slnečného žiarenia, zemepisná šírka, ročné obdobie, oblačnosť, nadmorská výška, veku pokožky a farby pleti,...

Cholekalciferol sa už potom hydroxyluje v pečeni, aby sa z neho stal (25-hydroxyvitamín D3).

Potom sa opäť hydroxyluje, tentokrát v obličkách, a stane sa z neho kalcitriol (1,25-dihydroxyvitamín D3). Kalcitriol je už najaktívnejšia hormonálna forma vitamínu D3.

@jaroslavlachky tak to jsem rada, mne to poradil prave vyzivovy poradce, proto jsem to zminovala. Dekuji.

@jitkito1983 nie je zač 😉 u vitamínu D dnes je to komikovanejšie, no zvyčajne sa jedná o problém medzi DHA a vitamín A. 

To s tým umývaním som inak tiež už počul ale nejako som si myslel že to nebude moc aktuálne. 

A inak je vlastne nejaká alternatíva kedy ľudia majú nižší vitamín D v poriadku? 

@karol Myslel si správne 🙂 

Publikoval: @karol

A inak je vlastne nejaká alternatíva kedy ľudia majú nižší vitamín D v poriadku? 

Ak chápem dobre otázku Karol, tak sa pýtaš, či je niekedy v poriadku, keď majú ľudia prirodzene nižší vitamín D? (Kľudne ma oprav, ak som zle pochopil)

Ak je to myslené takto, tak určite áno. Opäť zlatý kontext. Stačí ak si prečítaš ešte raz kapitolu v knihe HNEDÝ TUK a časť o UCP (uncoupling protein) a dáš si to do súvislostí. Alebo aspoň článok MITOCHONDRIE #6 ATP a UCP.

Ľudia v blízkosti pólov UVB svetlo nevidia po celý rok a ich jediný príjem vitamínu D je z morských živočíchov, ...oni majú nižší vitamín D schválne. 

U teba však túto možnosť nepredpokladám, preto som to ani nespomínal. Ak by si využíval dlhodobo adaptáciu na chlad a stravoval sa ketogenicky (čo nie je tvoj prípad ak si dobre pamätám), vtedy by sa ťa to týkalo, no o tom budú články neskôr aj webináre pravdepodobne 🙂 

Kuk aj sem ▼▼▼

https://journals.physiology.org/doi/full/10.1152/ajpendo.90763.2008

Publikoval: @jaroslavlachky

Ak chápem dobre otázku Karol, tak sa pýtaš, či je niekedy v poriadku, keď majú ľudia prirodzene nižší vitamín D? (Kľudne ma oprav, ak som zle pochopil)

 

hej, otazku si pochopil dobre, len som to cudne napisal   

@jaroslav-lachkyj

Jaro, písal si niekde, že ovlazit sa v studenej vode a ísť na slnko lepšie pomôže vstrebať z pokožky ci už ÚV alebo IC. Tu radis aj kúpel v magneziovej soli. Mne napadlo si rozpustiť magneziovu sol s vodou a namáčat si tak kožu každú chvíľu a opaľovať sa. Nevadí ze tato magneziova voda nie je studená? Keďže sa soľ nedala v studenej vode rozpustiť. Riešim už každý detail, chcem vyťažiť co najviac kým je leto. Aj ráno pri vychode slnka odporúčas?

@denisa Áno Denisa, akékoľvek ovlaženie a schladenie povrchu tela ho spraví lepším "absorbérom" pre slnečné svetlo.

S tou soľou dobrý nápad, členom som o tom rozprával práve vo webinároch. Poradím ti, že to vieš využiť aj pri uzemnení. Grounding bude takto pre teba efektívnejší =za kratší čas viac benefitov. To znamená, že načerpáš viac elektrónov, ktoré sú pripravené načerpať viac svetla (fotoelektrický jav).

@jaroslavlachky 

Ahoj Jaro,

je normalne alebo mozne, aby len za 2 mesiace vitamin D poklesol z 95 na 45 nmol, az taky velky prepad? Spomenula som si, ze si raz hovoril na 1 mitochondriackom stretku, ze ked si bol na dovolenke pri mori, ze si mal vysoku hodnotu, a potom o nejaky cas ti poklesol, vobec si nepamatam udaje ani cisla, len viem, ze som bola dost prekvapena... 

Druha otazka znie, ci je ovela tazsie tvorit D vitamin cez kozu ako z doplnku?

Tretia otazka znie: V 1 pubmed clanku je pisane, ze kofein znizuje vitamin D receptory (VDR) a ludia prijimajuci viac kofeinu vytvoria menej D vitaminu. Nedozvedela som sa, ci vytvoria cez kozu alebo z doplnku menej D vit. kvoli kofeinu. Aky je tvoj nazor?

4 mesiace som urcite nebrala doplnok, iba IC a 2 mesiace UV panel a vysledok: 95 nmol D vit, kdezto dalsie 2 mesiace tiez nie doplnok, iba IC a UV svetlo a vysledok 45 nmol. Kofein bol uzivany rovnako. 

Stvrta otazka: doplnok vit D moze zvysit hladinu aj po skonceni uzivania na niekolko mesiacov? A o 2 mesiace moze potom rychlo klesnut? Z 95 na 45 nmol iba za 2 mesiace? 

Dakujem za odpovede.

Publikoval: @denisa

↑

Ahoj Jaro,

je normalne alebo mozne, aby len za 2 mesiace vitamin D poklesol z 95 na 45 nmol, az taky velky prepad? Spomenula som si, ze si raz hovoril na 1 mitochondriackom stretku, ze ked si bol na dovolenke pri mori, ze si mal vysoku hodnotu, a potom o nejaky cas ti poklesol, vobec si nepamatam udaje ani cisla, len viem, ze som bola dost prekvapena...

Áno Denisa, je to veľmi normálne a hlavne v prípade vyššieho vitamínu D a v zimnom období, alebo keĎ človek je chorí, prípadne bezh slnka. Predpokladám, źe tam bola nejakác choroba, stres alebo niečo podobné. 

Publikoval: @denisa

↑

Druha otazka znie, ci je ovela tazsie tvorit D vitamin cez kozu ako z doplnku?

V závislosti od človeka. Keď si zdravá, je to cca podobné. Čiźe keby si brala čisto zvýšenie v krvi 25 OH, z jedla to bude podobné, respektíve zo slnka vysšie. Keby porovnáš koncentrovaný doplnok, tak ho v krvi zvýšiš rýchlejšie, no zároveń si viac ublížiš. Pretoze pri prirodzenej tvorbe má telo aj brzdu, ktorá má svoj zmysel. 

A tiež platí, źe tvoja tvorba je nelineárna, ako som to zakomponoval do aplikácie. KeĎ napríklad každý deň vytvoríš nejaké IU, v krvi to začne stúpať až po cca 1 až 2 týždnoch, následne sa to dostane do nejakej úrovne a potom to stúpa pomalšie a pomalšie. Takto to má byť. Pri doplnku je to iné a aj preto ak to človek moc "presuplementuje" dokáže si narobiť viac škody ako osohu

Publikoval: @denisa

↑

Tretia otazka znie: V 1 pubmed clanku je pisane, ze kofein znizuje vitamin D receptory (VDR) a ludia prijimajuci viac kofeinu vytvoria menej D vitaminu. Nedozvedela som sa, ci vytvoria cez kozu alebo z doplnku menej D vit. kvoli kofeinu. Aky je tvoj nazor?

4 mesiace som urcite nebrala doplnok, iba IC a 2 mesiace UV panel a vysledok: 95 nmol D vit, kdezto dalsie 2 mesiace tiez nie doplnok, iba IC a UV svetlo a vysledok 45 nmol. Kofein bol uzivany rovnako. 

Hovoril som o tom viackrát v QasA webinároch v minulosti - odporúćam spätne dohľadať. Ale áno, je to tak a je to zasa raz svchválne. Kofeín rastie v oblastiach, kde je silné UV ako napríklad nadmorska'výška a rovníkové oblasti a ľudia, ktorý ho tam prirodzene prtijímajú, napríklad v zelenine a ovocí, tak majú VDR tlmené, pretože VDR je dôležitý na recykláciu enterocytov a teda vylućovanie buniek čreva aj stolice. Ak by tento mechanizmus v čreve nebol, lduia žijúci pri rovníku by v podstate prirýchlo svoje čreo obnovili a nic by z jedla nevstrebali. 

Preto vždy odporúčam, źe ak má človek problém s črevom - kofeín je pre neho TABU a obzvlášť nalačno. 

Ak ti vitamín D klesol o daných o cca 10 ng ako píšeš, je zjavné že imunita s niečim bojuje. Spotreba vitamínu D je totiž vysoká keĎ je človek chorý. No poradím ti hack - skús zvýśiť prísun Vitamínu C, prípadne sa popýtaj lekára aj na intravenózny Vitamín C. Následne sleduj svoj Vitamín D ako bude rásť (bez doplnku)

Publikoval: @denisa

↑

Stvrta otazka: doplnok vit D moze zvysit hladinu aj po skonceni uzivania na niekolko mesiacov? A o 2 mesiace moze potom rychlo klesnut? Z 95 na 45 nmol iba za 2 mesiace? 

Dakujem za odpovede.

Áno. Ako som vysvetli lpri otázke 2. Tvoja hladina v krvi 25OH nie je aktívna forma a už vôbec nie to, ćo sa deje v bunke. Je to len "zásoba". Rovnako ako voda v jazere. Keď napríklad začne pršať, hladina bude po okraj. KeĎ prestane pršať, niekoľko dní sa bude voda javiť rovnako, potom zaćne trochu hladina klesať a povedzme po pár týždnoch spozoruješ že sa hladina prudko znižuje, pretože sa vstrebáva do zeme, vyparuje sa,... a na vonok sa to prejaví až s oneskorením. Chápeš? 🙂