Adaptácia na chlad, postup, typy a záujem o blog

@empigo-osobny-trener-kosice vdaka za odpoved a zamyslenie sa 😃❄️

Publikoval: @karol

ked v zime (adaptacia na chlad a tak) tvorime viac tepla v mitochondriach, neprichadzame tym teda o energiu a to teplo ?    

@jaroslavlachky 

Zatial som to tu na fore  nikde nenasiel a si myslim, ze je to dost dolezite ako sa k tomu postavit, ak sa clovek rozhodne otuzovat a vyuzivat chlad.

Mam na mysli :

Raynaudov syndrom.

Mas s tym skusenost? Aky je dovod vyskytu? 

@empigo-osobny-trener-kosice Raynaudov syndrom - dobra otázka. 

OOsobne nemám s týmto skúsenosť, nepoznám nikoho, akurát som počul o ľuďoch v tomto zmysle debatovať, no nič viac. 

Raynaudova choroba (primární Raynaudův syndrom) je onemocnění tepenného systému nejčastěji horních končetin. Jedná se o typ vazoneurózy (funkční tepenné poruchy), pro kterou je charakteristické chladové bělání prstů na rukou (postižení prstců je vzácnější).

Etiopatogeneze

Onemocnění je častější u žen v zimních měsících, jeho příčina není známa. Předpokládá se, že se jedná o geneticky determinovanou hypersenzibilitu k hormonálním a neurovegetativním vlivům. Probíhá typicky ve třech fázích:

1. Vazokonstrikce: v chladu dochází ke konstrikci drobných tepének na rukou (nohou), což má za následek ischémii, prsty bělají, jsou necitlivé a mohou bolet.
2. Vazodilatace (pasivní hyperémie): na tepennou vazokonstrikci navazuje dilatace žil se stázou krve; vzniká cyanóza; prsty modrají.
3. Hyperémie (aktivní hyperémie): po několika desítkách minut spazmus ustupuje, dochází k reaktivní hyperémii; prsty červenají, často se objeví bolestivé parestezie.

Raynaudov syndróm je teda podľa mňa vyvolaný problémom v hladkých svaloch ciev, čo spôsobuje nedostatok extracelulárneho horcika, adenozinu (možno aj sodíka), ktorý spôsobuje reaktívnu vazokonstrikciu takmer na akýkoľvek stimul.

Čiže keď človek zlepší funkciu ATP + Mg, plus pridá do systému ribózu (pentozovy cyklus), dostatok sodíka a jódu (jodine aj jodid), určite aj DHA, možno L - karnitin a nejaké ďalšie veci, možno sa niečo zlepší... 

Včera som počas jedného rozhovoru dostal zaujímavú otázku "Ako sa vystavovať svetlu počas takýchto zimných dní, keď človek vstáva ráno a je ešte tma?" 

Či si má človek hneď zapínať umelé žiarovky, ...? 

Moja odpoveď, ktorá sa hodí aj sem bola, využite CHLAD. 

Náš cirkadiánny rytmus je rovnako termoplastický, ako aj fotoplastický. To znamená, źe reaguje aj na svetelné podnety, ale aj na teplotné podnety. Práve o tomto bola dôležitá séria článkov o Adaptácii na chlad. 

Chlad teda môže pomôcť aj so zrakom. Čo sa porúch so zrakom týka, ktoré sú veľmi ovplyvnené svetlom, aké naše oko zachytáva, ale aj nezachytáva, hrá tu úlohu aj Dopamín. Dopamín je veľmi dôležitý neurotransmiter, ale aj neurohormón, ktorý ovplyvňuje nie len svalstvo v tele, mozog, ale aj naše videnie a očnú buľvu. 

Dopamín je kľúčový neuromodulátor v sietnici oka a mozgu, ktorý podporuje motorické, kognitívne a vizuálne funkcie. Enzým pre syntézu dopamínu, tyrozínhydroxyláza, sa nachádza aj v sietnici. Obsahuje aminokyelinu Tyrozín, ako aj z názvu vyplýva, ktorá je aromatická, čo znamená, že absorbuje UV svetlo.

Ak naše oko UV svetlo nemá, tento enzým nemôže pracovať správne a následne ani syntéza dopamínu v oku. Pri skúmaní myší napr. s ochudobneným dopamínom na sietnici boli pozorované významné poruchy videnia s vysokým rozlíšením, prispôsobené svetlu spôsobené špecifickými deficitmi v reakciách na svetlo, kontrastnej citlivosti, ostrosti a cirkadiánnych rytmoch. Tieto globálne účinky dopamínu sietnice na videnie sú poháňané rozdielnym pôsobením dopamínových D1 a D4 receptorov na špecifické funkcie sietnice a zdá sa, že sú spôsobené skôr pokračujúcou biologickou dostupnosťou dopamínu než vývojovými účinkami.

Tieto údaje spolu naznačujú, že dopamín je nevyhnutný pre cirkadiánnu povahu videnia prispôsobeného svetlu, ako aj pre optimálnu detekciu kontrastu a ostrosť.

A každý kto teraz nechce alebo nemôže využívať toľko slnka, môže využívať aj CHLAD. 

Vystavenie sa chladu zvyšuje hladiny norepinefrínu a dopamínu v krvnom obehu až o 530% a 250%!

A kto ešte nečítal staršie články, tu je priamo protokol pre Adaptáciu na chlad v pdf a celý článok je na webe. Ako sa hovorí, najlepší čas na začatie bol včera a druhý najlepší je dnes!

A zdroje pre tvrdenia vyššie tu:

ZDROJ č.1

ZDROJ č.2

Chcel by som pripojiť pár otázok k téme:

• vystavenie hlavy chladu v zime vonku - ako na to a či to je vôbec prospešné 
• po vystavení sa chladu nechať vodu vypariť alebo sa radšej dosucha vydrhnúť uterákom?
• prináša masáž kože suchou kefou pred chladom benefity? 

Publikoval: @this-is-imagine

Chcel by som pripojiť pár otázok k téme:

• vystavenie hlavy chladu v zime vonku - ako na to a či to je vôbec prospešné 
• po vystavení sa chladu nechať vodu vypariť alebo sa radšej dosucha vydrhnúť uterákom?
• prináša masáž kože suchou kefou pred chladom benefity? 

1. Hej, je to prospešné a veľmi. V skutočnosti, keď vidíš, ako človeku ide v chlade z hlavy para, má to svoj dôvod a ver, že ten dôvod je neokortex. Vtedy je výkonnejší. Budú k tomu neskôr ćlánky. Ako však pri všetkom, treba ísť na to postupne (ja som napríklad začínal sprchou a sprchoval som celé telo a hlavu, vlasy)

2. Osobne radšej odpariť. Vtedy je transport tepla efektívnejší (Voda berie teplo 24krát rýchlejšie ako vzduch)

3. Nie som si úplne istý, či pred chladom nejaký áno. Môže/nemusí? 🤔 

Prečo by mal moderný človek vyhľadávať možnosti vystaviť sa chladu a nie naopak? Prečo by sa mal chcieť chladu vystaviť alebo byť po vylezení zo sprchy mokrý a nechať telo osušiť sa samé? Pretože chce maximalizovať absorpciu energie a zároveň aj svoju termodynamiku.

Musím vysvetliť 2 dôležité pojmy: kinetická energia a pokojová (alebo aj potencionálna) energia.

Pokojovou energiou sa dnes zaoberať nebudem, no je známa a aj ty to určite poznáš. Je vyobrazená slávnou Einsteinovou rovnicou E=mc2, hoci v skutočnosti je jej tvar: E = γmc2, no pre potreby bežného života môžeme Lorentzov faktor známy ako gama (γ) vynechať. 

Teraz však to prvé, Kinetická energia, čo je energia, akú získa objekt v dôsledku svojho pohybu. Vysvetlím ju na jednoduchom príklade.

Predstav si obyčajnú malú guľu letiacu vzduchom. Keď je loptička položená a nehýbe sa, má nejakú hmotnosť. Keď je však táto loptička v pohybe (keď ju vystrelíš) získa kinetickú energiu, ktorá môže konať prácu. Keď loptička zasiahne napr. drevený terč, pôsobí silou na vlákna v dreve, rozštiepi ich a vytvorí dieru.

Vďaka tomuto príkladu vidíš, že aj keď táto obyčajná malá guľa v pokoji nemá schopnosť preraziť terč, môže ju nadobudnúť, ak jej energiu dodáme. Napríklad, ak ju vystrelíme z dela. Takto vďaka svojmu pohybu nadobudne ďalšiu energiu. Táto energia pohybu je to, čo nazývame kinetická energia.

No a v bežnej fyzike sa kinetická energia počíta takto:

Kinetická energia (v Jouloch) = 1/2 x hmotnosť (v kg) x rýchlosť² (v metroch za sekundu)

Povedzme teda, že ak má malá guľa hmotnosť 4 kg a vystrelíme ju rýchlosťou 4 m/s, jej kinetická energia bude 32 Joule (1/2 x 4 x 4).

Keď sa na to zahľadíme, niečo ti hneď dôjde. Sú dva spôsoby, ako zvýšiť kinetickú energiu.

Prvý spôsob je zvýšenie hmotnosti a druhý zvýšenie jej rýchlosti. Ako však vidíš, prvý je omnoho menej efektívny, pretože hmotnosť sa delí dvoma, kdežto druhý je naopak efektívny exponenciálne, pretože rýchlosť je umocnená na druhú.

Čo ti to hovorí? Prečo miešam fyziku medzi biológiu? Naša krv je z 93% voda a rôzne cievy obsahujú rôzne množstvo vody a tiež aj voda v nás má rôznu viskozitu.

Ak ty a tvoja krv prichádzate o Redox, voda v tvojej krvi bude viac ako MED, čo znamená, že bude viac viskózna a veci v nej pôjdu pomalšie. Presne ako keď miešaš lyžicu v pohári plnom medu verzus v pohári plnom čistej vody. V mede sa ti bude miešať ťažko, však?

To znamená, že naše telo robí na základe lokálneho Prostredia a lokálneho Redoxu v krvi, ale aj v mitochondriách rozhodnutia za nás!

Zvýšenie hmotnosti je síce pomerne jednoduché, stačí ak do krvi telo uvoľní napr. LDL (sú 100 krát ťažšie ako HDL), avšak na oboje, aj na zvýšenie hmotnosti alebo na zrýchlenie látok v tele, potrebujeme nejakú vstupnú energiu. Presne ako keď si počul príklad s vystrelením gule, ktorá rozbila terč.

Ak chceme, aby daná guľa spôsobila väčšie škody a zvýšiť jej kinetickú energiu, môžeme ju obaliť aby jej hmotnosť vzrástla, alebo ju jednoducho viac zrýchlime, avšak na oboje potrebujeme aj vstupnú energiu. No a práve v tomto tkvie jeden AHA moment

Buď pridáme do systému viac protónov, alebo naopak elektrónov a fotónov (svetla).

Protón je totižto veľmi ťažký v porovnaní s elektrónom (takmer 2000 krát ťažší), no všetka jeho hmotnosť je tvorená vnútornou potencionálnou energiou, ktorú s sebe ukrýva v gluónoch a kvarkoch. Práve preto sú mastné kyseliny plné protónov a sú ťažké a tiež tieto protóny „zbiera“ mitochondria vo svojom matrixe, kde vďaka nim tvorí ATP, VODU a TEPLO. Takto mitochondria v matrixe uskladňuje potencionálnu energiu, ktorú môže využívať.

Naopak elektrón je veľmi ľahučký a tiež vie absorbovať a prenášať množstvo energie. Robí to vďaka tomu, že dokáže absorbovať energiu svetla (fotón). No a koniec koncov fotón samotný, nemá hmotnosť žiadnu, no má obrovskú energiu. Došlo?

Naše telo má iba dve možnosti ako zrýchliť pohyb častíc v tele (napr. lipoproteínov v krvi) a umožniť im „preraziť“ krvnú plazmu alebo vodu v bunke. Buď zvýšením ich hmotnosti alebo pridaním elektrónov a fotónov. Práve preto zdravému človeku v ranných hodinách v krvi stúpne množstvo akože zlých VLDL. VLDL sú totiźto najťažšie a obsahujú najviac mastných kyselín v porovnaní s HDL.

S postupom dňa, ako sa slnečné svetlo zosilnieva a tvoja pokožka absorbuje viac radiácie sa tvoja krv viac rozpohybuje, zlepší sa jej priechodnosť a pečeň nebude potrebovať vysielať do krvi ďalšie ťažké častice, pretože jej budú stačiť Elektróny a Svetlo, ktoré ich udržia v pohybe.

Avšak ak človek žije celý deň v interiéri, okolo elektroniky, jeho cirkadiánny rytmus je zničený a je dehydratovaný, jeho krvná plazma bude viacej viskózna a pečeň s črevom nebudú mať na výber, a budú musieť pridávať viac a viac protónov vo forme mastných kyselín, ktoré uvoľnia aterogénne VLDL a malé denzné LDL.

Z rovnakého dôvodu priberá živočích podkožný tuk plný protónov z vodíka, aby nabral dostatok potencionálnej energie na obdobie, keď zrovna nebude mať k dispozícií svetlo, ako je to napríklad v zime. Tiež preto vlk v divočine v zime vie, že potrebuje loviť a jesť podkožný tuk iných zvieratiek, aby túto potencionálnu energiu prijal a prežil.

Žeby práve preto boli v histórií mnohé doby ľadové, ktoré život zachránili? Môže byť toto dôvod, prečo sa život zachránil pred 66,5 miliónmi rokmi, keď asteroid vyhubil dinosaury a na niekoľko desiatok rokov zabránil slnečnému svetlu prejsť na Zem? Môže byť chlad niečo, čo nám pomáha tak, ako by málokoho napadlo?

Chlad totižto scvrkne (kondenzuje hmotu), čím zvýši jej MAGNETUZMUS a gravitačné pole. Čo je na svetle zaujímavé je, že fotón nemá žiadnu hmotnosť, nesie veľa energie, no reaguje na gravitáciu. Preto gravitácia zakriví let svetla. Práve preto vždy keď život mal na mále prišla doba ľadová, ktorá povrch Zeme zakondenzovala, scvrkla, a zvýšila jeho schopnosť absorbovať energiu, aby život prežil. Rovnako mala vplyv na atmosféru, ktorá sa schladila a umožnila životu v nej byť mierne v chlade a zadržať elektrický náboj. Presne z rovnakého dôvodu potrebujú moderný ľudia chlad, pretoźe o energiu prichádzajú.

(Práve preto aj viac priberajú. Väčšia hmotnosť = väčší gravitačný efekt na svetlo)

A môže byť napr. chlad dôkazom toho, že Sfingy v Egypte v Gize nepochádzajú od Egypťanov???

Existujú totižto nálezy o tom, že na našu Zem dopadlo omnoho viac meteoritov/asteroidov ako sa zdá a ako je verejne známe. Podobné známky máme napr. v Madagaskare a indickom oceáne pri ukončení Halocénu pred cca 11500 až 10 000 rokmi dozadu. Takýto obrovský dopad by vyvolal Tsunami až 200 metrov vysoké vlny, ktoré by zasiahli miesto aj viac na sever a dokonca až ďalej Afriku a miesta ako napr. Giza, kde ležia Sfingy.

Čo je zaujímavé je, že podľa moderných fotiek vieme, že základy sfíng sú pokryté koróziou vody (nie vzduchu), no za posledných 10 tisíc rokov tam nepršalo takmer vôbec. Ako sa tam teda tá voda a ešte na základy dostala?

Žeby malý náznak toho, že nie všetko, čo vieme, je úplne presné a možno sú tu Sfingy pozerajúce na východ slnka dlhšie a že možno je tu s nami chlad neustále a pomáha nám viac ako by sa zdalo? Tiež ak je tu s nami dlho, musíme naň byť adaptovaní a mať ho v DNA, aby sme ho vedeli zvládnuť a ťažiť z neho. Ak by sme chlad nezvládli, neboli by sme tu...

https://www.nytimes.com/2006/11/14/science/14WAVE.html

AMOSTECH.COM "https://amostech.com/TechnicalPapers/2007/Poster/Weaver.pdf"

https://www.geoexpro.com/articles/2015/01/the-great-sphinx-of-egypt-nature-s-shabby-chic-trick

Publikoval: @jaroslavlachky

1. Hej, je to prospešné a veľmi. V skutočnosti, keď vidíš, ako človeku ide v chlade z hlavy para, má to svoj dôvod a ver, že ten dôvod je neokortex. Vtedy je výkonnejší. Budú k tomu neskôr ćlánky. Ako však pri všetkom, treba ísť na to postupne (ja som napríklad začínal sprchou a sprchoval som celé telo a hlavu, vlasy)

 

2. Osobne radšej odpariť. Vtedy je transport tepla efektívnejší (Voda berie teplo 24krát rýchlejšie ako vzduch)

 

3. Nie som si úplne istý, či pred chladom nejaký áno. Môže/nemusí? 🤔 

 Vďaka za info. Takže neokortex tiež fajne ochladiť. ❄️         

@this-is-imagine Jj. Ono stačí premýšľať len nad kontextom a človekom, keďže ty s tým aj pracuješ. 

Niekto povedzme zdravý, mladý, kto nemá žiadny problém, má 10% podkožného tuku a chodí rád do ľadovej vody a často uvíta čiapku, aby nestrácal príliš veľa tepla. Hoci benefit získa ak si ju nedá.  

No naopak niekto, povedzme časté problémy, mentálne hmly, apod., tak postupné vystavovanie sa a obliekanie sa menej, aj hlavy, mu zlepší okysličenie.    

Vrchná časť nad neokortexom je niečo, čo sa volá dura hmota a má zaujímavú štruktúru, podobne ako lebka a umožňuje rýchle straty tepla. To znamená, že to pod ňou sa naopak schladí (pomysli na príklad s chladničkou z webináru). Dnu sa schladí a zozadu cítiť teplo. Takto sa mozgomiešny mok viac štrukturuje, bude mať viac kyslíka aj elektrónov a kvantový počítať na povrchu neokortexu bude pracovať veľmi dobre (nezávislé na množstve vytvoreného ATP). 👍            

Publikoval: @jaroslavlachky

Hej, je to prospešné a veľmi. V skutočnosti, keď vidíš, ako človeku ide v chlade z hlavy para, má to svoj dôvod a ver, že ten dôvod je neokortex. Vtedy je výkonnejší.

😶‍🌫️

@empigo-osobny-trener-kosice 😅😃❄️  

Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

Publikoval: @jaroslavlachky

Hej, je to prospešné a veľmi. V skutočnosti, keď vidíš, ako človeku ide v chlade z hlavy para, má to svoj dôvod a ver, že ten dôvod je neokortex. Vtedy je výkonnejší.

😶‍🌫️

 

Tomu hovorím ukážka slov v praxi   

Trochu to vyzerá ako telepatia, keď si to tam hodil práve po tom, čo bola o odparovaní reč, super 😀 👍 

@jaroslavlachky takže aj bez čapice sa to dá 😃 

@karol veru hej 😃👍

Publikoval: @jaroslavlachky

Napríklad taký, že vďaka vyššej tvorbe ATP mitochondria dokáže udržať proteíny dostatočne otvorené, aby nasiakli viac štruktúrovanej vody na svoju karboxylovu skupinu , vďaka čomu dokáže fungovať. Za normálnych podmienok, keď mitochondrii klesne množstvo miliVoltov, jej redox by klesol a prestala by pracovať dobre.

Jaro,vedel by si toto trosku laicky rozpitvat?😊    

@empigo-osobny-trener-kosice samozrejme Miro, chceš to len tak okrajovo alebo trošku viacej? 🙂 

@jaroslavlachky Skus kludne ako aj obsirnejsie,nech to poriadne uzemnim🙂🍀.

Chcel by som Ta poprosit tiez  objasnit ako je to s BDNF cize s "mozgovym hnojivom" a ketozou. 

Byt dlhodobo v ketoze bez aspon ciastocnych zdvihnuti inzulinu je tiez zle, nakolko to moze sposobit inzulinovu rezistenciu. Ako to riesis ty? Obcas si zaradis sacharidy? (skroby si davas, ze?) Najlepsie to "pichnut" po cviceni, ked je telo citlivejsie...