[Pripnuté] Dopamín a jeho vplyv na depresiu

@jaroslavlachky Myslim si, ze problemy so seritoninom a acetylcholinom nie su od dopaminu daleko a zima je preto obdobie mordoru, nakolko ludia simuluju leto ale UV tu nemaju nikde.

Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

@jaroslavlachky Myslim si, ze problemy so seritoninom a acetylcholinom nie su od dopaminu daleko a zima je preto obdobie mordoru, nakolko ludia simuluju leto ale UV tu nemaju nikde.

Serotonín, rovnako ako dopamín, pochádzajú z aromatickej aminokyseliny, ktoré absorbujú UV, takže áno. Oba sú tiež neurotransmitery, neuromoduláotry a aj hormón, takže hej. 

Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

"Dopamin je pre mna signifikantny"

Jaro, ide  zima a myslim si, ze to bude nie lachke obdobie.    

Spravne vyvazenie dopaminu je podstatne. Vela ludi a aj deti je prestimulovanych dopaminom z nie vhodneho zdroja a nasledne vznikaju zavislosti.

Je chlad v zimnom obdobi sposob ako naformatovat telo na spravnu hodnotu zakladnej hodnoty dopaminu? 

Malo dopaminu=strata motivacie=depresia a podobne - vid fotka v prilohe...

Malo dopaminu a zly cirkadinny rytmus je nieco co povazujem ludi za najzavaznejsiu poruchu.

Nadledky potom vidno aj na traveni,oci, mozog, atp a podobne...

Dopamin ovplyvnuje aj svaly a je to vidno. 

 

Príloha : 782BAC99-805C-4E5D-864C-6FDD9DB35EE6.jpeg

Žiaľ, hoci je smutné, je to tak a bude to len horšie. Čím viac mladí ľudia sledujú sociálne siete a veci, ktoré nepotrebujú, tým viac je ich CNS aj oko ovplyvnené a keďže nemajú ešte myelín, a dnes už iba málokto z nich podĺa mňa dosiahne plne myelinovaný CNS, ale aj PNS, je viac a viac náchylný a zároveň je schopný sa menej zregenerovať. 

https://jaroslavlachky.sk/neurotransmitery-4-dopamin-a-depresia/

Presne preto dnes jednoduchým testom, kedy pozrieš na oku teenedžera a jeho reakcia zornićky na jasné svetlo zistíš, že reagujú pomaly až vôbec. Už len toto samo o sebe hneď ukazuje, koľko modrého svetla (alias času pri obrazovke) dieťa trávi a koľko vonku. 

Je to presné, ako som rozprával vo webinári ku koncu, keď som sa nechal uniesť, no žiaľ je to pravda. Akýkoľvek iný spôsob tvorby dopamínu okrem slnečného svetla svojim spôsobom vyčerpáva viac enzým a teda aj medzičlánky a človek musí následne doplniť. Presne preto to vždy začne jednou kávou, cigaretou, nápojom,...no zachvílu potrebuje viac. 

Ono na teraz to nejdem moc rozoberať, no tebe Miro napíšem toto:

Dopamín má v oku a mozgu veľmi dôležitú úlohu, ktorá zrejme ešte nikomu z vás nedošla, takže čítaj pozorne. 

Dopamín uvoľňujú dopamínergné bunky, interneuróny, ktorých telá sú umiestnené v druhej synaptickej vrstve sietnice. Výrazné účinky dopamínu modulujú chemické a elektrické synapsie vo dne aj v noci.

Avšak dopamín má tiež čo to dočinenia s DHA. Teraz poď so mnou a v hlave si predstavuj...

Dopamín sa tvorí z UV svetla, po rannom slenčnom svetele. V tejto časti oka, hoci sa už bavíme o mozgu, je tiež vytvorený dopamín v blízkosti vody a veĽkého mnoźstva DHA, ktoré neskôr prenášajú el. vzruchy do hlbších jadier mozgu. 

Dopamín po zachytení svetla dokáže čo? Fotoionizovať. Čo je je ionizácia? To už vieš. Znamená odtrhnutie elektrónu. Teraz... dopamín teda svoj elektrón vďaka slnku "stratí" avšak nie len tak. Tento elektrón je "vykopnutý" do DHA, ktoré má normálne stočenú podobu.

To znamená, že molekula DHA je v špecifickom uhlíku zalomená a nie je priama. Tento elektrón, podobne ako keď šprngneš do zmotaného klbka bavlny, ktorá sa rozmotá, vystrie molekulu DHA, ktorá sa stane priamou a následne indukuje jednosmerný el. prúd. Toto je čaro kvantovej biológie a nášho spojenia oka, sietnice a mozgu. 

Keď tam dopamín, alebo DHA, alebo voda chýba, toto čaro sa neudeje. To znamená, že niektoré časti mozgu, a hlavne predný čelný lalok, nebudú mať dostatočné impulzy, čo môže vyustiť vieš v čo. Napr. v depresiu, až stratu vlastnej identity a iné problémy týkajúce sa CNS. 

https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fncel.2021.647541/full

Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

Je chlad v zimnom obdobi sposob ako naformatovat telo na spravnu hodnotu zakladnej hodnoty dopaminu? 

 

Čo sa chladu týka, to by malo byť jasné. Chlad priblíži a scvrkne veci v bunke, aj vo vode. Tvorba dopamínu je enzymatický proces, čo znamená, že chlad scvrkne vodu dnu, ktorá vyprodukuje viac protónov, ktoré sa následne ľahšie transportujú do enzýmu a umožnia mu dopamín vytvoriť.

Práve preto je zimné obdobie v skutočnosti spájané s chladom a, dopamínom a ketogénnou stravou. Toto je cesta, ako obísť sezónne problémy a nedostatok slnečného svetla. Nadbytok sacharidov v strave môže problém dokonca zhoršiť.

Teraz si vezmime tú iróniu, akou sme žiaľ mediálne "kŕmení" a veľa ľudí naozaj ide týmto smerom. Napríklad viac vegetariánska strava, ktorá má byť akože prospešnejšia a lepšia pre ľudí. Alebo stravovanie sa radšej v menších dávkach viackrát za deň. Alebo pitie vysokého množstva akejkoľvek vody,...

Koľko toho vieme o bazanovom efekte? Čo tak jeho základ? Poďme si zopakovať. 

Dokosahexaenová kyselina (DHA) je esenciálna omega-3 mastná kyselina, ktorá patrí medzi PUFA. DHA je niečo, čo musíme prijímať v strave a bez nej neprežijeme.

Čo to znamená? Toľko, že DHA hrá kľúčovú úlohu pri zraku, vizuálnom aj nevizuálnom vneme, neuroprotekcii, prenose vzruchov v mozgu, pri prenose neurotransmiterov, pri zdravom starnutí, pri pamäti a mnohých ďalších funkciách. Okrem toho, DHA tiež vykazuje protizápalové vlastnosti, na rozdiel od prozápalových účinkov mnohých omega-6 PUFA.

Rozdiel v týchto kyselinách je, že napr. EPA a DPA majú len 5 dvojitých väzieb, ALA ich ma iba 3 a nedokážu urobiť to, čo DHA. DHA má dvojitých väzieb až 6 a teda na skrz celú svoju molekulu 6 voľných chápadiel (6 voľných elektrónov).

Toto je jej Kvantový rozdiel. Vďaka tomuto faktu ma DHA absolútne rozdielne Kvantové vlastnosti, ako ktorákoľvek iná mastná kyselina na tejto planéte. Iba vďaka tomu DHA ako jediná dokáže meniť svetlo na elektrický signál a ten nazad na svetlo.

Keď teraz vezmeš do úvahy komplexnosť rastlinky a živočícha, musí ti byť jasné, že rastlinka nemá mozog a nepotrebuje riešiť toľko zložitých operácií ako zviera s mozgom. Tiež nemá také výkonné srdce ani iné orgány. Preto potrebuje menej DHA ako živočích.

Avšak toto platí, iba ak predpokladáme, že sme schopný ALA na DHA konvertovať a na to, aby sme to mohli spraviť, musíme využívať Bazanov efekt. A teraz si radšej sadni.

Každá bunka, každá mitochondria a všetko v tebe, sa neustále prerába. Aby si mal predstavu, až polovica mitochondrií, ktorá sa nachádza na axóne (to je niečo ako kábel, ktorý spája neuróny), sa recykluje behom jedného dňa. Mnohé naše bunky tiež. Vždy sa však pri recyklácii musí celá časť bunky rozložiť na jednotlivé kúsky (aminokyseliny, mastné kyseliny,... ) a potom sa zasa poskladá nová, alebo sa materiál z dvoch použije na stavbu inej bunky, apod. DHA sa v bunkách tiež takto recykluje a to mechanizmom, ktorý objavil  doktor Bazan.

Doktor Bazan bol neurovedec, ktorý sa zaoberal mozgom a očami. Bazan prišiel na to, že keď náš mozog prekonáva akýkoľvek stres, neuróny uvoľnia omega 6 mastnú kyselinu arachidonovú (skratka AA) aj DHA. AA sa nachádza takmer všade v tele aj v oku, no keď sa pri strese uvoľní, putuje do rôznych častí tela, zatiaľ čo DHA zostáva prioritne v sietnici a v mozgu.

Bazan prišiel na to, že časť oka s názvom Sietnicový Pigmentovaný Epitel (z angličtiny RETINAL PIGMENT EPITHELIUM, RPE) neustále degraduje svoje fotoreceptory a recykluje ich.

Keď naša sietnica rozloží použitý fotoreceptor, rozloží ho na jednotlivé stavebné látky – mitochondrie, synaptické zakončenia, jadro s celou DNA, aminokyseliny, mastné kyseliny (DHA, EPA,...) a iné. Po rozložení sa jednotlivé uvoľnené časti (aminokyseliny, mastné kyseliny aj DHA) uvoľnia do obehu, zrecyklujú sa a fotoreceptor sa poskladá na nový a funkčný.

Toto sa deje na dennej báze. Takto v podstate udržujeme svoj ZRAK, ale aj Melanopsín (cirkadiánny rytmus) plne funkčný a denne ho opravujeme.

Pigmentový Epitel v sietnici však robí s DHA ešte niečo jedinečné. Pri recyklácii DHA nahrádza vždy iba takou, ktorá je funkčná a nachádza sa v konkrétnej pozícii v molekule tuku. Táto pozícia sa odborne nazýva SN2 pozícia.

V danej sn2 pozícii DHA vezme buď priamo zo sietnice (ak je stále funkčná, nezoxidovaná), alebo ju vezme z pečene a teda z potravy, ktorá prešla tráviacim traktom.

Táto recyklácia, alias nahrádzanie DHA sa nazýva  KRÁTKA a DLHÁ SLUČKA.

Krátka preto, lebo DHA sa recykluje na jednom mieste (v mozgu) a prejde iba krátky okruh "slučku". Dlhá zasa musí ísť až z pečene do mozgu a prejde dlhšiu "slučku" (okruh).

Bazanov efekt a krátka slučka:

Ako vidíš, krátka slučka je naozaj krátka a v podstate sa všetko udeje lokálne, v oku, kde RPE recykluje DHA priamo zo sietnice. Avšak je tu veľké AHA.

Celý mechanizmus je veľmi komplexný, no je riadený cirkadiánne. Zapája sa pri ňom práve aj recyklácia vitamínu A, aj melanopsin. No a na to, aby to oko lokálne dokázalo, vyžaduje si to predovšetkým ranné slnečné svetlo ale aj UV. Áno, dobre čítaš.

Keď je naše telo a fotoreceptory správne pripravené, máme vybudovaný dostatočný Solárny mozoľ, a pripravené oči s dostatkom vitamínu A, po absorpcii UV skrz oko a pokožku naše telo automaticky rozkladá fotoreceptory, pričom môže využiť DHA z oka (v oku je uložené logicky už v SN2), recykluje ju a uloží tam, kde je DHA najviac potreba a stále dokola.

Takto si DHA dokážeme v letných podmienkach konštantne v oku recyklovať a tiež nejaké tvoriť z rastlinnej ALA, ak máme v okolí silné slnečné svetlo s dostatkom UV a sme naň aj pripravení.

Bazanov efekt a Dlhá slučka:

Ak oči a pokožka nemajú dostatočný signál z UV svetla zo slnka, alebo keď máme DHA v očiach a mozgu veľmi poškodené, či zoxidované, telo Logicky prechádza na tento spôsob, pretože zo stravy ho dokážeme nahradiť veľmi veľa.

Pri dlhej slučke nepreberieme DHA z častí v oku, ale z potravy. No a tu je ako sa hovorí zakopaný pes.

Naša potrava prechádza tráviacim traktom a pečeňou, ktoré DHA dôkladne "oskenujú," (či je funkčná), no zároveň keď DHA prijímame zo živočíšneho mäsa a najmä z rýb, ich telo si ho ukladali na špecifickú pozíciu vo fosfolipide, na SN2 pozíciu, a my ho už zjeme presne takto. Inými slovami zjeme ho také, ako ho naše telo potrebuje, keďže zvieratká s nervovú sústavou sú tiež živočíchy. 

Len takto môžeme DHA opäť uložiť do fotoreceptora, aby mohol pracovať. Preto je dôležité odkiaľ DHA prijímaš (ryba verzus zoxidovaný rybí olej alebo Zelenina, či morská riasa ) a aj množstvo.

Pamätaj však, že v rybách a morských plodoch je DHA vždy mnohonásobne viac, ako v akomkoľvek najkvalitnejšom mäse od suchozemského zvieraťa, ktoré je chované na tráve.

Ak naše telo nemá prísun ku DHA z potravy, alebo nemá dostatok diurnálneho solárneho žiarenia, nedokáže syntetizovať novú potrebnú DHA. Takto naše tkanivá neustále odumierajú, a ničia sa. 

Aj preto majú ľudia čoraz viac problémov s očami ako napr. krátkozrakosť, šedý zákal, degeneráciu žltej škvrny (macular degeneration), ktoré sú sprevádzané aj ďalšími zdravotnými problémami ako nadváha, obezita, neplodnosť, cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia, vysoký tlak, apod. Teraz už poznáš jeden z dôvodov prečo.

Čiže otázka teraz znie, je pre moderných ľudí, ktorý majú DHA menej a teda sú schopný elektrický signál generovaŤ menej, lepšia konzumácia rastlinnej stravy, alebo zrna, či pečiva? Odpoveď je nie. 

Práve naopak, posadením detí a mladých ľudí do interiéru, dať im do rúk žiarivé mobily, tablety, na ktorých si píšu poznámky, miesto bežných tabúľ a kriedy, im dať dotykovú LED obrazovku,... je spôsob, ako nervovú sústavu, dopamín a aj premýšľanie mladých ľudí zhoršiť. 

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/35166302/

Čo je ďalšia dôležitá vec? Čo tak deutérium, o ktorom bežne "odborníci" ani len nevedia, no všetci návštevníci tejto stránky áno, vďaka čomu sú popredu. Ako deutérium vplýva na zdravie, myseľ, depresie, ale aj dopamín?

https://jaroslavlachky.sk/clenska-zona/forum/zacni-tu/deuterium-vs-protium-alias-preco-dnes-odbornost-biochemie-nestaci/

Deutérium je izotop vodíka, ktorý ma miesto jednoduchého vodíka neutrón naviac. 

Bežne je v morskej vode cca 155 ppm deutéria. To znamená, že v milióne atómoch vodíka je cca 155 atómov deutéria. Čísla sú to zdá sa malé a zanedbateľné, no nie sú. Poďme dať trochu matematiky, ktorú som nedávno pridával aj na môj IG účet, kto sledoval. 

naše mitochondrie majú reálne motory, ktoré sa volajú ATP-syntáza. Jeden tento motor sa točí rýchlosťou cca 9 tisíc otáčok za minútu, čo znamená, že za jednu sekundu cezeň preletí cca 1500 protónov. Pri koncentrácii deutéria 155 ppm, ak by naša bunková voda bola blízka tejto, by každý 6450 atóm vodíka bol deutérium, čo znamená, že cca každé 4 sekundy, by sa motor rozbil, čo nie je biologický chcené. Naše mitochondrie preto deutérium filtrujú, ak sú zdravé. 

Filtrujú ho vďaka tomu, źe si robia vlastnú vodu, ktorá má ďaleko menší obsah deutéria ako 155 ppm. Avšak záleží to od toho, čo jeme, kedy to jeme, koľko sme na slnku, vonku, v chlade, akému svetlu aj uEMP sme vystavení, akú vodu pijeme, koľko pijeme, atď. 

2 základy sú, že čím viac sme na slnku alebo v chlade, tým je naša schopnosť filtrovať deutérium lepšia. Práve preto vznikol dávno tento obrázok, ktorému vtedy asi nikto nechápal, no dnes už áno.

Keď sme v interiéri, pri umelom svetle a EMP, deutérium filtrujeme horšie. 

Druhý dôležitý bod je kvalita vody a kvalita stravy, akú jeme. Živočíšny tuk je potravina, ktorá je v prírode najviac zbavená deutéria. Prečo? Pretože zvieratká sú chodiace filtre na deutérium, pretoźe obsahujú mitochondrie. 

To znamená, že tuk iných zvieratiek má deutéria najmenej a teda aj voda, akú vytvoríme z takéhoto jedla, je deutéria zbavená a teda mitochondrie pracujú a motory sa toči veľmi rýchlo = veľa energie = veľa el. prúdu v mozgu = dobrá nálada aj myslenie. 

Naopak ovocie a všetko spracované má deutéria najviac. Toto je v podstate každý polotovar aj tlačené ovocné šťavy,... Toto sú deutériové bomby. 

Že by preto zvieratká intuitívne v divočine vedeli, že v zime jedia iné zvieratká? Preto napríklad vlk loví? A preto napr. niektoré zvieratká na jeseň idú po ovocí, ktoré im umožní pribrať, zároveň im spôsobí tráviace ťažkosti, zvieratko má viac stolice, vďaka čomu dá do pôdy viac deutéria a semena z ovocia a pomôže stromčeku rozmnožiť sa? 

Príroda je krásna, keď sa človek bližšie zahladí. Tiež je zaujímavé, že najväčšie predátory, ako napr. lev, vždy jedia iba keď sú hladný. Nie preto že chcú. A keď už korisť ulovia, nejedia mäso. Najslôr korisť otvoria a zjedia kosti a vnútornosti, ktoré majú najmenej deutéria. Zvyšok ako "prsia" nechajú podom pre hyeny a iné živočíchy. Tieto živočíchy, ktoré to zjedia majú v tele deutéria vždy viac a preto intuitívne vedia, že si nemajú s levom začínať, pretože mitochondrie vo svalstve leva sú výkonnejšie vďaka najnižšiemu obsahu deutéria a neprežili by. Takto pracuje príroda, no ľudia už dávno nie...

Čo je ďalšia vec, ktorú "odborníci" nevedia, no vy sa ju dnes dozviete? 

Že jediný atóm deutéria vo vode je schopný ovplyvniť 1000 atómov prótia a ich pohyb. Spomalí ich. Čo to znamená vzhľadom na riadky vyššie s enzýmami a tvorbou dopamínu?

Že viac deutéria v tele = pomalšia činnosť enzýmov a slabšia tvorba neurotransmiterov aj dopamínu. Keď takýto človek jedáva sacharidy, jeho deutérium v tele ešte stúpa. Keď takýto človek nechodí na slnko a je veľa v interiéri, jeho schopnosť filtrovať deutérium ešte klesá. 

To znamená - viac deutéria v tele = pomalšia činnosť enzýmov = menej neurotransmiterov = menej dopamínu = depresia = horšie myslenie = pomaly rotujúce nanomotory = dehydratácia = horšie zdravie aj výkon.

Preto preto nie som zástancom niektorých holistických prístupov od Ľudí, ktorí presadzujú nejaké metabolické tipy, apod. Ak človek nechápe tejto základnej biochémií a biofyzike a má nejaký "tip" na konzumáciu sacharidov, no jeho koncentrácia deutéria v metabolickej vode je vyššia ako by mala byť, konzumácia sacharidov mu problém zhorší. 

Publikoval: @jaroslavlachky

To znamená - viac deutéria v tele = pomalšia činnosť enzýmov = menej neurotransmiterov = menej dopamínu = depresia = horšie myslenie = pomaly rotujúce nanomotory = dehydratácia = horšie zdravie aj výkon.

Velmi pekne napisane. Vzdy je to hlavne o prostredi, ktore je urcujuce. Bohuzial, nevieme vsetko zmenit a ovplyvnit do plnej miery. 

Problem je hlavne uEMP. Toto robi mitochondriam stres. Preto je tu chlad nieco, co vie pomoct vzdy- aj v lete a pri akomkolvek strese! UV svetlo  nemame stale. Ak je nasa strava optimalizovana na prostredie, tak to moze radikalne pomoct.

Este otazka: Hladovanie a CHLAD bolo vzdy nasou sucastou, ale teraz to uz moze ist proti nam. Preco? Ak clovek nie je dostatocne zdravy, tak sa velmi tazko dostane do ketozy a skor si spali svaly a velmi sa vycerpa.

Hladovka s vela UV je pre dnesnych ludi viac IN nez v zime.

Aspon podla mna, podla teba Jaro? 

Publikoval: @jaroslavlachky

Presne preto dnes jednoduchým testom, kedy pozrieš na oko teenedžera a jeho reakcia zornićky na jasné svetlo zistíš, že reagujú pomaly až vôbec. Už len toto samo o sebe hneď ukazuje, koľko modrého svetla (alias času pri obrazovke) dieťa trávi a koľko vonku. 

 

Je to presné, ako som rozprával vo webinári ku koncu, keď som sa nechal uniesť, no žiaľ je to pravda. Akýkoľvek iný spôsob tvorby dopamínu okrem slnečného svetla svojim spôsobom vyčerpáva viac enzým a teda aj medzičlánky a človek musí následne doplniť. Presne preto to vždy začne jednou kávou, cigaretou, nápojom,...no zachvílu potrebuje viac. 

Toto veru žiaľ úplne sedí a je ti viac vidieť už len v obchodoch ze mladí viac kupujú tieto nápoje, cigarety a tak a dokonca už berú aj antidepresiva mnohí, čo sa niet čudovať :/

@tania Žiaľ áno. A o to viac sa ma to dotýka, pretože to vidím v okolí viac a viac. A hoci som to 4 roky dozadu písal v knihe, že očakávam niečo takéto, sám som nemyslel, že to bude až takéto citeľné...

Dnes už je dobre známe, že aj lieky, ktoré vychytávajú serotonín nemajú extra vplyv na tieto problémy a rovnako je známe, že serotonín sám o sebe s tým nemá až také dočinenie. Tu totiž nikdy nešlo o samotné množstvo neurotransmiteru/hormónu, ale za riadenie, podobne ako som to vyššie Mirovi popísal v skratke s dopamínom. 

Dnes napríklad vieme a množstvo štúdií to aj naznačuje, že môžu existovať sezónne variácie vo vyjadrení psychiatrických javov, najmä nálady a symptómov úzkosti, ako aj samovrážd. V skutočnosti, ako uznanie potenciálu sezónnych účinkov pri depresívnych poruchách, Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch, piate vydanie, uvádza špecifikátor „so sezónnym vzorom“.

Vysvetlenia vzťahov medzi sezónnymi zmenami a exacerbáciami psychopatológie však zostávajú nejasné, hoci empirická literatúra naznačuje, že súvislosť medzi slnečným žiarením a serotonínom je pravdepodobná. Vzhľadom na to, že vzťah medzi slnečným žiarením a serotonínom je pravdepodobne multimedializovaný jav, jedným z prispievajúcich aspektov môže byť úloha slnečného žiarenia na ľudskú pokožku.

Ľudská koža má vlastný serotonergný systém, ktorý sa javí ako schopný generovať serotonín. Tu je odkaz na Zdroj. 

Výskum naznačuje, že koža má serotonergný mechanizmus na vykonanie tejto úlohy. To môže vysvetliť populárnu príťažlivosť opaľovania, cestovania počas letných mesiacov a pobytu vonku na slnku. Je zrejmé, že sezónne vplyvy vyjadrené v psychiatrických symptómoch sú relevantné a dôležité pre lekárov v primárnej starostlivosti aj psychiatrickom prostredí." 

Z toho vyplýva, že zatiaľ čo fotostimulácia serotonínu môže byť sprostredkovaná mnohými spôsobmi, vrátane retinohypotalamického traktu (t.j. cez sietnicu), jednou zaujímavou možnosťou tiež je, že slnečné žiarenie môže priamo stimulovať produkciu serotonínu cez kožu alias náš solárny mozoľ.

Ono ma svoj dôvod, že nám Evolúcia vyvinula serotogenny systém, ktorý je nie len v oku, mozgu a čreve, ale aj koži a tiež, že si v týchto miestach tvorime ENDOGÉNNE opiáty, ako sú enkefalíny, či Betaendorfíny. Príroda vie čo robí.

• Neurotransmitery #3 ako zvýšiť serotonín a melatonín
• Neurotransmitery #4 Dopamín a depresia
• Neurotransmitery #5 POMC, dopamín, opiáty a závislosť

Príroda nám sezónnu závislosť "zabudovala" do tela, no nie tak, ako to dnes ovplyvňuje človek. Príroda totiž sezóne a diurnálne mení frekvencie svetla aj EMP, aké všetko živé na planéte dostáva, vďaka čomu sa všetko živé nie len organizuje, ale aj správa. 

Presne preto je napr. v lete viac zapojený serotonína  tiež nám viac sacharidov neublíži, pretoźe vďaka veľa UV svetla tvoríme z veľkých zásob v čreve aj viac melatonínu. V zime naopak vyžadujeme chlad a zapájame viac dopamínogénny systém, ktorý nám pomáha skrz DHA generovať viac elektrického prúdu. Práve preto eskimáci, ale aj zvieratká v blízkosti pólov intuitívne vedia, že musia jesť veľa tučných a mastných rýb aj mäsa na to, aby prežili. 

Potrebujú potravu bohatú na vodík aj DHA a nízku na deutérium. 

Čo je na tomto zaujímavé tiež je to, že zvieratka v takýchto oblastiach potrebujú veľa vodíka a málo deutéria. Preto tieto zvieratká dokonca jedia sneh, ktorý je deutéria prirodzene zbavený skrz mrznutie a topenie a tiež jedia iba tuk a trochu proteín. Tiež majú v sebe viac DHA zo stravy, aby z menej svetla vyprodukovali viac jednosmerného prúdu. 

Ich nanomotory v mitochondrii rovnako produkujú vtedy viac vody zbavenej deutéria, ktorú zároveń recyklujú skrz fumarázu a hydratázne enzými v krebsovom cykle na to, aby sa táto voda dostala do všetkých častí bunky. Táto voda zapríčiní dokonalú koherentnú komunikáciu následne v bunke, ale aj v ďalších ćastiach tela, ako je napr. centrálna nervová sústava, kde máme veľa neurónov, mitochondrií a synaptických zakončení, ktoré korigujú naše správanie, myslenie, nálady aj cirkadiánny rytmus. 

Práve preto má naše SCN, ktoré je kúsok za okom, čo je centrom nášho cirkadiánneho rytmu, veľmi veľa neurónov. Všetky tieto vstupy a výstupy sú totiź kvantizované na frekvencie svetla, aké dostávame skrz oko, tráviaci trakt, pľúca a kožu. A tým svetlom nemyslím len to čo vidíme. Myslím celé spektrum a všetky oktávy.

Teraz sa vrátim na moment k tomu, čo sa Vám postupne snažím "vtĺkať" do hlavy posledné články, kde neustále nadväzujem na mozog, mozgomiešny mok, neokortex, neuróny a regeneračný jednosmerný prúd. Robím to schválne, pretože Vám to do hlavy potrebujem všetkým dostať a čoskoro Vám to v ďalších webinároch dokonale prepojím do celku!

Náš mozog je ponorený do mozgomiešneho moku. Mozgomieśny mok pochádza z krvi a prechádza cez filtráciu v choroidnom plexuse. Zároveň je mok stlačený a vírivý v tesnom subarachnoidálnom priestore. Táto voda následne cez aquaporínové brány prechádza dnu a von do axónov v blízkosti neurónov, cez ktoré sa šíria elektrické vzruchy a jednosmerný regeneračný prúd. 

Tento regeneračný prúd pochádza z hlavy, z vody, šíri sa pod myelínom a je sám o sebe zodpovedný za sformovanie trojitej závitnice kolagénu, ak je okolo voda. Ak nie, kolagén sa nedokáže správne sformovať, telo nedokáže využívať jeho piezoelektrické vlastnosti a vápnik sa nedokáže usmerniť a hromadí sa viac tam, kde by nemal, ako napr. v artériách alebo epifýze.

Horšia činnosť epifýzy a mozgomiešneho moku = nižší regeneračný elektrický prúd

Prečo ti to píšem teraz sem? Pretože ako vidíš, tento prúd je pod myelínom, no nad axónom v CNS, ale aj PNS. To znamená, že vyžaduje plnú myelináciu. Myelináciu má na svedomí bunka oligodentrocyt v CNS a u PNS schwanova bunka. Tieto bunky majú svoje gény aktívne v súčinnosti so spánkom. Teda, keď človek kvalitne nespí, mozog sa nemyelinuje. Preto malé deti veľa spia.

Zároveň Vám v Novembrovom webinári ukážem, ako presne funguje DEEP aj REM sleep a čo sa tam s týmto regeneračným prúdom deje. Bude to veľká vec, takźe sa máte na čo tešiť. Teraz ti však poviem toľko, že tento prúd v závislosti od Theta, delta a beta vĺn mozgu a teda DEEP a REM spánku regeneruje všetky naše tkanivá, vyplavuje glymfatické cesty, zbavuje nás toxínov, zle zložených proteínov v mozgu,..., no tiež nám regeneruje, zosilňuje alebo naopak degraduje synaptické dentrické prepojenia neurónov. To znamená, že vĎaka tomuto náš mozog presne vie, aké nervové zakončenia má zničiť, aké posilňiť, a aké vybudovať silnejšie. Toto je to, čo buduje našu kvantizovanú pamäť, čo nám umožňuje učiť sa, pamätať si, no tieź aj myslieť, správať sa intuitívne a konať racionálne aj emočne. 

Čo to pre teba znamená? Čo som Vám jasne napísal v článku o ketóze a vývine detskej hlavićky? Že malé bábätko sa narodí nemyelinované. Jeho myelinácia sa končí až cca v 25 roku životaq. Posledné mista ktoré sa myselinujú sú čelný lalok, kde sídli dopamín a teda aj naše správanie. Na úspešnú myelináciu potrebujeme kvalitný spánok (blokáciu modréhoho svetla a EMP) a tiež veľa tuku a proteínu. Preto sa malé deti rodia v ketóze a materské mliečko ich v nej udržuje. 

Ak mladí ľudia tieto podmienky nemajú splnené, ich myelinácia sa nedokončí a v čelnom laloku už vôbec. Ak ich rodičia ešte aj kŕmia polotovarmi, chipsami, energeťákmi, apod., nie len, źe ich myelináciu brzdia, dokonca ju degradujú, pretože tieto veci obsahujú halogény ako bromidy, ktoré ešte viac zanáśajú epifýzu, ktorá nedokáže tvoriť melatonín a človek spí menej a tiež nedokáže generova´t výstup pre 3. mozgovú komoru, vďaka čomu mozgomiešny mok neprúdi dostatočne a regeneračný jednosmerný prúd neurónov mizne. Takto mladí ĺudia ostávajú s menším množstvom nervových prepojení, s menej myelínom a nedokážu sa dobre rozhodovať, premýśľať, myslieť,...

Neuróny bez myelínu sú totiž ako káble bez bužírky. Neustále skratujú. Presne preto majú dnes teenageri problémy so správaním, pozornosťou a žiaľ aj s depresiami a samovražednými sklonami viac, ako koedykoľvek predtým. 

Presne preto majú dnes ľudia aj viac problémov s osteoporózou a rovnako ide ruka v ruke dehydratácia, nadmerné uvoľnenie vápnika a strata horčíka. Toto je dôvod, prečo sa horčík tak dobre predáva, hoci problém nikdy nevyrieši. Tiež je to dôvod, prečo uz mladým ľuďom predpisujú antidepresíva. 

Čo je však smutné, tieto lieky im nepomôžu, no v dnešnej dobe stav viac zhoršia. Chceš vedieť prečo? Pretože tieto lieky sú kvôli lepšiemu prieniku do CNS viac deuterované. Tak a je to vonku. 

Toto je niečo, čo ľudia nevedia. Tieto lieky privedú do mozgu viac deutéria ako by mali. A hádaj aký to má efekt. Vieš, či sa deje v hlbokom spánku? mozgomiešny mok mení smer a vyplavuje glymfatický systém, odkiaľ vyplavuje deutérium a iné látky. Ak človek zle spí, pretože má zničený cirkadiálny rytmus a jeho strava pozostáva z chipsov a sacharidov, či energeťákov plných deutéria a kofeínu, jeho CR, spánok ešte viac upadnú a množstvo deutéria v CNS stúpa. Takýmto spôsobom čelný lalok nedokáže produkovať dopamín a hlavne ho medzi synapsiami presúvať a ani ho využiť v kooperácií s DHA, čo vyústi v menej elektrického prúdu na úrovni CNS, oka a mozgu a teda horšej činnosti hypofýzi aj SCN.

Teraz si skús tipnúť, prećo majú mladí ľudia zároveň tak nízke hladiny steroidných hormónov a to aj napriek tomu, že si neustále listujú a "scrollujú" rôzne tipy a rady ako "zostať štíhli", či fit. 

Toto je komplexný problém, ktorý je žiaľ veľmi smutný a to z toho dôvodu, že ľudia neradi preberajú zodpovednosť a v tomto prípade sa to žiaľ týka predovšetkým jednak hovorenia o problematike v spoločnosti a tiež na rodičoch, ktorí jednoducho tieto veci musia riešiť a nie odsúvať na bok a nechať svoje deti úplne podľahnúť technológiam, len preto, pretože si rodič nevie nájsť každý deń pár minút času na rozhovor, hru, spoločné chvíľe,...

Pozri napr. sem:

Vplyv vystavenia svetlu na duševné a fyzické zdravie zdôraznil nový výskum, ktorý naznačuje, že antidepresíva môžu byť menej účinné pre nočné sovy ako pre ranné vstávanie.

Čo to znamená? Že tvoj cirkadiálny rytmus, ktorý zároveň riadi zbavovanie a filtráciu deutéria v tele aj v CNS je kľúč k tomu, aby náš čelný lalok aj mozog fungoval. Lieky, ktoré su deuterované mali na tento problém v minulosti malý vplyv, no dôvod bol len PLACEBO. Placebo, na ktoré ste sa nikto extra nepýtali, no je veľmi účinné. 

https://www.abc.net.au/news/2018-04-19/antidepressants-less-effective-for-night-owls/9601560

Depresie a mentálne problémy sú plne kvantizovaný problém týkajúci sa našej biológie a CR a nie nedostatku nejakej exogénnej látky ako napr. lieku.  

Preto žiadny liek nikdy nedokáže vyriešiť problém kvantovej biológie. 

Naše telo je totiž plne kvantizované, no lieky nie a ani nemôžu byť. 

Dnešný mladí ľudia sú preto viac ovplyvniteľní (žiaľ) a práve tieto trendy tieź nie sú náhodné a zároveň problémy zhoršujú, ako napr. tetovania, nosenie tmavých oblečení, tmavé vlasy, malovanie, make up, tmavé nechty, piersing, ... všetko toto mení našu pokožku a robí z pôvodného solárneho panelu pre slnko Anténu pre uEMP. 

Toto bolo jasne vysvetlené v Septembrovom webinári. Mladý ľudia k sebe doslova tiahnu všetko umelé EMP, ći už z mobilu, ktorí majú nonstop v ruke alebo vo vrecku, blízko pankreasu, kde sa tvorí inzulín, alebo s okolia, vďaka vlastnostiam prechodných kovov, ktoré majú všade po tele. Čo je však zaujímavé, že tieto kovy v sebe obsahujú dokonca aj dôležité enzýmy, ktoré tvoria napr. dopamín. 

Tieto enzýmy sú zároveň citlivé na deutérium, pretože iba jediné deutérium v cca 3000 molekulách vody ovplyvní až 1000 atómov vodíka a spomalí ich tunelovanie. To znamená, že aj mladému človeku viac deuterujeme CNS, čo sa dnes deje bežne vďaka ich spracovanej strave, zlému spánku a technológiam, spomalíme aj tvorbu a funkciu dôležitých neurotransmiterov na čele s dopamínom. 

https://researcharchive.lincoln.ac.nz/handle/10182/3948   

Publikoval: @jaroslavlachky

Z toho vyplýva, že zatiaľ čo fotostimulácia serotonínu môže byť sprostredkovaná mnohými spôsobmi, vrátane retinohypotalamického traktu (t.j. cez sietnicu), jednou zaujímavou možnosťou tiež je, že slnečné žiarenie môže priamo stimulovať produkciu serotonínu cez kožu alias náš solárny mozoľ.

Moze serotonin znizovat nieco, okrem nedostatku slnka a dostatku chladu? 

Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

Moze serotonin znizovat nieco, okrem nedostatku slnka a dostatku chladu?

Záleží kde, a čo. Zvyčajne nie je problém v nedostatku, ale skôr konverzii. Človek môže mať napr. nadbytok serotonínu v čreve, ktorý spôsobuje tráviace ťažkosti, čo je dnes myslím tiež bežné. 

Publikoval: @jaroslavlachky

Záleží kde, a čo. Zvyčajne nie je problém v nedostatku, ale skôr konverzii

Problem, ktory mam na mysli je v nedostatku serotoninu...

@empigo-osobny-trener-kosice len práve to, že ako zistíš u niekoho, že má nedostatok. Ja osobne si myslím, že je len málo prípadov s týmto problémom.

Sam som sa s tým stretol veľa krát, veľa ľudí si dokonca robilo serotonin v krvi a pýtali sa na to, no problém je, že diagnostika je náročná. Číslo v krvi je takmer nepodstatné. Ideálne by bolo vidieť aj v moci, krvi, ASI v slinach a test organických kanálov, ktorý nie je dostupný. 🤔

Čiže najskôr je otázka, ako usúdiš, že ho má niekto nedostatok? Ak aj hej, tak kde? V čreve, alebo v mozgu, či iných tkanivách?