IR a red light bulb

@victorlt

@victorlt

@jaroslav-lachky  

Dakujem za odpoved. Rano vstavam pred 6 hodinou, telo je uz tak naucene. Pred ranajkami a sprchou sa snazim drzat Grounding a az potom studena sprcha. IR som chcel vyuzit prave koli EZ, aby pocas dobijania sa mi vedelo telo tvorit EZ zaroven. A aj uprava stravy do toho prisla tiez, tym ze je uz chladnejsie a menej UV, ovocie uz vobec, pri vybere rozmyslam aby to bolo lokalne koli mnozstva deuteria a na tuto zimu chcem zvysit prijem ryb a morskych plodov. Taktiez som prestal uzivat Omega 3 (od Zinzino, ak poznas, vies mi dat na to svoj nazor?) ale cez leto som to bral pravidelne s chodenim na slnko a groundingom...

Len tak pre info, toto su parametre na moj Red Light

Takze to aplikujem na max 2 minuty s odstupom 15 az 20 cm od tvare. 

Ale uz mi je jasnejsie co mam dodrziavat primarne po tom co si to vyssie vysvetlil. Este by ma zaujimalo "Pamätaj, že v chlade nechceš využívať priveľa komplexu jeden v mitochondrii, pretože vyžaduje proteín NADH, ktorý nesie Energetické elektróny nabité UV."

Ako dokazem ovplyvnit vyuzivania komplexov v mitochondrii? A co sa vystavovania sa chladu v zime, ked budem travit viac casu vonku a tym padom aj vystavovat telo chladu, vynahradi to telo rannu ladovu sprchu ci odporucas to drzat pravidelne ?

@jaroslav-lachky 

A co sa tyka REDOXU, tak ked to mam zanalyzovat podla seba a podla toho ako fungujem tak mam vysoky redox, aj koli tomu ze si riesim prostredie v akom zijem a snazim sa eliminovat veci ktore mi vybijaju... inak do akej miery vedia pouzivania sluchatok a pocuvania hudby ovplyvnit elektrony v tele? lebo aj to som po dlhych rokoch zacal riesit ze uz nenosim na kazdom kroku kedze okrem bluetooth signalu prijimam aj vlnove dlzky vo forme hudby....a riesim si biomechaniku, co znamena ze si riesim disbalancie a zapaly na tele az do hlbokych struktur a verim ze aj to ovplyvnuje fungovanie tela 

@victorlt nie je začo.

V tomto prípade by som žiarovku využil asi trosku inak a nie takto z blízka. Predpokladám že ide o tu žiarovku, čo si v inom fóre dávnejšie pridával však?

Skôr by som ju umiestnil ďalej od tela, kľudne aj meter, nech ťa osvieti takmer celého a intenzita v mW/m2 bude veľmi maličká. A skôr sa pred ňou môžeš pekne ponatohovať, ranná "rozcvička", apod, aj dlhšie ako 2 minúty.

Inak platí to čo predtým, osobne by som ráno aspoň prvé minúty nasadil okuliare keď už bude teraz ráno veľká tma, potom využil túto žiarovku kľudne pod ňou rannú rutinu správ, plus grounding a ďalšie veci ako píšeš a sprchu si daj na záver, až po osvieteni a po groundingu pre najlepší efekt.

A som rád, že sa veci lepšie objasnili 👍

A s tým prvým komplexom to ber teraz hlavne v tom zmysle, že ho nechceš príliš stimulovať konzumáciou vysokého množstva sacharidov. No ber to v rámci kontextu. Čím si na tom lepšie a máš väčšie rezervy, tým toho zvládneš aj viac. A podla slov vyššie usudzujem, že je tvoj redox naozaj slušný. Čiže už musíš podľa seba ísť a svojich preferencií.

S chladom áno, aj chodenie po vonku je veľký faktor. Len ber v úvahu, že vzduch z tela odoberá teplo cca 24 krát pomalšie ako voda, čiže efekt je slabší. Ale z dlhodobého hľadiska naopak. Ak si adaltovsnyna chlad alebo si časom zvykneš, skôr využíva takéto veci ako menej sa obliekať, nič ta to nebude stáť, ani čas na viac ako v sprche a benefits budeš udržiavať.

Čiže nenazval by som to vynahradím, ale skôr tak, že oboje mamu svoje benefity a rovnako pre aj proti.

@victorlt

A čo sa Zinzino rybí olej týka, osobne som ho nemal, ale reputáciu majú fajn. No ako pri všetkých týchto olejoch, je to problémové vrámci oxidácie a fotooxidácie, no vyskúšať môžeš.

Objednaj klasické, bez príchute a ak bude zapáchať, nevyužívaj to.

Maju však plus, že tam ponúkajú aj ten test mastných kyselín. Osobne som však využil Unilabs na tieto testy mastných kyselín v krvi. Ale vieš to využiť aj takto, ak by si olej objednával. Čiže ak nechceš napr. ísť na krvné testy, aj takýto testik ti vie aspoň ukázať a dačo naznačiť o tom, koľko omega 3 a omega 6 máš (okrem iného).

Publikoval: @victorlt

@jaroslav-lachky 

A co sa tyka REDOXU, tak ked to mam zanalyzovat podla seba a podla toho ako fungujem tak mam vysoky redox, aj koli tomu ze si riesim prostredie v akom zijem a snazim sa eliminovat veci ktore mi vybijaju... inak do akej miery vedia pouzivania sluchatok a pocuvania hudby ovplyvnit elektrony v tele? lebo aj to som po dlhych rokoch zacal riesit ze uz nenosim na kazdom kroku kedze okrem bluetooth signalu prijimam aj vlnove dlzky vo forme hudby....a riesim si biomechaniku, co znamena ze si riesim disbalancie a zapaly na tele az do hlbokych struktur a verim ze aj to ovplyvnuje fungovanie tela 

 

Myslím, že robíš správne rozhodnutia a to je super.

Slúchadlá som nejaké meral a Bluetooth nie je moc dobrý. Používaj iba klasické drátové. Tiež nikdy netelefonuj klasicky s mobilom pri uchu, ale radšej využi slúchadlo alebo reproduktor. 

A čo sa ovplyvnenia tela umelým vlneniu z Bluetooth sluchatiek a elektrónov týka, pointa je, že vlnenie z nich dokáže rozvibrovať membrány v tvojich tkanivách na povrchu, vďaka čomu nemôžu dobre pracovať a strácajú elektróny. Ovplyvniť to môže potom ďalšie pochody, vrátane tvorby vitamínu D, ktorý potrebuje mať vibráciu zníženú. 

Inak s hudbou super. Hudba = zvuk = ďalší spôsob ako zvýšiť EZ.

Zvuk je mechanická vibrácia a svetlo je elektromagnetické vlnenie. Oboje mama denno denne vedľa seba (sme obkolesení svetlom aj zvukom) a oboje majú vplyv na vodu a naše telo je plne vody, rovnako ako krv. Aj naša krv je z 93% voda. Aká to náhoda...

Príroda si práve z tohto dôvodu vybrala vodu, ako dôležitú "substanciu" pre všetko živé. Voda má schopnosť lokálne narúšať symetriu, a umožniť energií meniť svoju podobu a tým pádom pozmeniť aj hmotu, a teda aj časti nášho tela. 

Zvukové vlny alebo odborne akustické fonóny, sú riadené magnetickým poľom

Veci rozpustené vo vode, napríklad kyslík, reagujú tiež aj na magnetické polia. Z  článku Adaptácia na chlad #4 Melatonin a magnetizmus vieš, že kyslík je paramagnetický, čo znamená, že sa priťahuje k veciam, ktoré vytvárajú magnetické pole. Preto je kyslík v našom tele tiahnutí k mitochondriám.

V našich mitochondriaćh sú fyzické motory, ATP-syntázy (viď článok mitochondrie #6 ATP), pričom otáčajúca sa hlava z ATPázy vytvára magnetické pole, ktoré je síce pre nás ako "veľkých" ľudí vnímané ako malé a slabé, keďže je to na subatomárnej úrovni, ale pre mitochondriu je toto magnetické pole veľké a dostačujúce, aj na „ovládanie“ kyslíka...

Voda vo vnútri našich buniek je tiež magnetický dipól (má negatívnu a pozitívnu stranu) kvôli vodíku a kyslíku, ktoré spolu tvoria molekulu vody. 

Vodík ma el. náboj + a kyslík má - . To vytvára efekt podobný bežnému magnetu so severným a južným polom. 

Tieto fyzikálne vlastnosti vody pomáhajú častiam nášho tela reagovať na elektromagnetizmus, zvuk a svetelné stimuly.

Práve preto môže byť vhodný zvuk pre nás veľmi dobrý a dokonca až liečivý a dovolím si povedať, že tip hudby aký človek počúva, o jeho tele niečo zároveň aj napovedá.... 

Aj pomocou „obyčajnej“ vody a svetla/zvuku dokáže slnko a zem komunikovať s nami a mitochondriami a tiež vďaka tomu komunikujú jednotlivé časti v našom tele, hoci medzi nimi nie je žiadne fyzické prepojenie.

@jaroslav-lachky Ahojte, precital som si vasu diskusiu. 

Komplex 1 tvori aj najviac volnych radikalov (superoxid). 
Ak by som dodrziaval vsetko ako pises hore, tak pri fyzickej aktivite napr. sprinte sa zapoji 1 komplex,ci ? Mam na mysli z glykogenu resp. Pentozov cyklus...  

NADH sa teda tazkou fyzickou pracou / sportovanim vycerpava, je to tak ? 

Ako to teda je?

U dospelych mi to je jasne,ze deuterium v zime je nie dobre,ale ako je to u deti - dojciat, ktore aj v zime jedia sacharidy a vyuzivaju deuterium na rast? ( a su aj dojcene ).

@empigo-osobny-trener-kosice

Asi budem musieť začať zverejňovať články častejšie ako raz týždenne-:)

Po prečítaní článku o tehotenstve a vývoji hlavičky detičiek uvidíš, v čom je tvoja premisa chybná. Pokúsim sa hodiť trochu svetla do toho.

Dnes máme už množstvo dôkazov, aj klinických štúdií o tom, že neprimerané hladiny živín ako DHA, či jód zvyšujú riziko oneskorenia neurologického vývoja detičiek, ale aj psychologických problémov v dospelosti. Nedostatok týchto kľúčových živín je tiež úzko prepojený s mnohými bežnými "chorobami", ako je obezita, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, či rozšírená cukrovka.

To znamená, že strava, akú mala matka k dispozícii pred otehotnením, počas a po ňom, ovplyvní aj mentálne zdravie dieťatka v dospelosti.  A rovnako ho ovplyvní aj množstvo tuku, aký matka na sebe mala, množstvo tuku dieťatka a tiež prostredie a SVETLO, akým sa rodiča obkolesujú.

Všetky tieto vnemy majú vplyv na vývoj dieťatka, ako som to naznačil aj v dávnom článku Energia #7.

Tak napríklad Rusi, ktorí poskytovali Amerike dôkazy o tom, že rádio a mikrovlnné frekvencie sú pre ľudí škodlivé, umiestnili na Americkú ambasádu v Moskve plnú ich vlastných generálov, veľvyslancov, obyvateľov,.. radar, aby videli efekt.

Rusi ľudí na ambasáde vystavili na viac ako 20 rokov vlneniu, ktoré bolo dokonca pod Americkým nastaveným bezpečným limitom a sledovali ich zdravotný stav. Počas tých rokov, tam bolo viac ako 1800 zamestnancov a problémy, ktoré sa objavili, sa týkali rakoviny, leukémie, zhubných nádorov, kardiovaskulárnych ochorení, pľúc, tehotenstva, a množstvo iných. [R]

Tiež sa ešte v minulom storočí ukázalo, že všetky tieto technológie majú vplyv na náš dopamín a teda aj na neurologické funkcie a vývoj mozgu už od skorého destva.

Detičky sú na každé EM pole citlivejšie ako dospelí. To je fakt. No a ženy, sú citlivejšie najviac. Dôvodov je viacej, súvisí to s vápnikom a vodou, no pre teba na dnes bude dôležité toto. Detský mozog ešte nie je obalený myelínom. Je nemyelinizovaný.

Detičky preto cítia všetko okolo, a omnoho viac, ako dospelí. Je to však zámer prírody, aby sa vedeli vyvinúť do prostredia, v akom sú. Toto sú veci, ktorým musíme aj v spoločnosti venovať pozornosť, ak chceme porozumieť tomu prečo majú už malé detičky čoraz viacej problémov.

Myelín je laicky ochranný obal neurónov mozgu.

Väčšina ľudí si však neuvedomuje, že mozog, ktorý je nemyelinizovaný, je oveľa citlivejší na odtok vápnika a to najmä v sivej hmote, ale aj epifýze. Epifýza je miesto, kde sa v noci uvoľňuje veľa melatonínu, čo je nás dôležitý hormón.

Ľudské deti sa rodia s nezrelým nervovým systémom. Ich hlavné vlákna v mozgu nie sú myelinizované. Vďaka tomu je detský mozog veľmi náchylný na zápaly, kovové toxíny, ale aj akékoľvek elektromagnetické pole v okolí.

Aby človek lepšie pochopil tomu, na čo myelin máme a ako funguje, tu je krásny príklad.

Predstav si bežný kábel (vodič) v dome, ktorý máš v stene. Normálne je kábel pokrytý gumou alebo plastom, aby bol izolovaný, aby nedošlo k skratu. Pretože ak je v dome odhalený drôt, bez bužírky, môže spôsobiť iskru a vyvolať požiar. Rovnako funguje myelín.

Preto detičky nevedia chodiť, hovoriť, ani dobre vidieť, keď sa narodia. Všetky obvody v ich mozgu sú akoby skratované kvôli nedostatku myelinizácie v nervových obvodoch.

Myelin teda v podstate plní rovnakú funkciu ako plast alebo guma na elektrickom drôte.

Myelín je samozrejme dôležitý vo viacerých veciach, vrátane tvorby jednosmerného prúdu, no o tom teraz nebudem písať. Aby si mal však predstavu, v ľudskom mozgu pokrývajú axóny (to sú niečo ako káble vychádzajúce z neurónov) dĺžku až 150 tisíc kilometrov. Toľko veľa myelínu je teda potreba vytvoriť počas života, aby všetky neuróny a nervové vzruchy pracovali správne.

Práve pod myelínom sa totižto šíria obrovskou rýchlosťou elektrické vzruchy, ktoré dosahujú rýchlosť až 200 metrov za sekundu (cca 720 km/hodinu). Celkom slušné čísla...

Väčšina myelinizácie sa deje v skorom detstve, v prvých mesiacoch až prvých 6 rokoch, kedy sa mozog začína približovať k svojej veľkosti v dospelosti a rast lebky sa zastaví. Avšak úplná myelinizácia je v mozgu dospelého človeka úplná až vo veku 25 rokov. V tomto čase vtedy dochádza ku konečnej myelinizácii čelných lalokov. To zvyčajne signalizuje úplnú zrelosť až potom vidíme u človeka stratu impulzívneho správania

Čelný lalok je často mozgu, kde sa rozvíja naplno náš dopamin a jeho centrá. Čelný lalok je zároveň naša najmladšia časť mozgu, ktorá nás odčleňuje od šimpanzov, a ktorá sa nám rozvinula za pár stotisíc rokov V Afrike. A hádaj aké 2 veci najlepšie stimulujú dopadmín... UV svetlo a chlad.

A práve preto, čo si čítal vyššie, sa malé detičky rodia tučnučké a súčasne neurologicky nevyspelé, v porovnaní napr. s naším najbližším predkom, šimpanzom.

Tuk je totižto stavebný kameň pre myelín a teda je predpokladom aj pre rozvoj ľudského mozgu. Aj preto sa ľudia ako jediný primát rodia s cca 30% podkožného tuku a tiež preto ženy a najmä matky hromadia viac tuku ako ich partnery, muži.

Náš tuk na tele má viacej funkcií a tiež obsahuje rôzne množstvo ľahkého vodíka verzus deutéria. Podobne je to s DHA. Zdravé ženy napríklad zhromažďujú na tele viacej DHA a koncentrujú ho prioritne v bokoch, stehnách a zadku.

Dnes dokonca vieme, ako by mal vyzerať pomer medzi pasom a bokmi a aj čo tento pomer hovorí o množstve DHA, aké žena v tele má. Tento pomer by mal byť 0,6 až 0,7.

Čo ti to však hovorí úplne laicky? Iba toľko že zdravá žena, a obzvlášť v puberte a pred tehotenstvom potrebuje prirodzene udržovať svoj tuk a ak je zdravá, plodná a pracujú jej cirkadiálne hormóny, mala by mať väčšie stehná, zadok a boky. Nie pás. Veľký pás naopak značí hromadenie väčšieho množstva nasýtených SFA tukov a imbalanciu medzi protizápalovými omega 3 (DHA s EPA) verzus prozápalovými omega 6.

Presne podľa toho samček v prírode prirodzene vie, akú partnerku si vyberať. Je to evolučný znak toho, že je žena zdravá, má v tele nízky zápal a vysokú citlivosť na leptín, spolu s dobrým pomerom DHA, ktoré podporia rast a vývoj ich spoločného potomka.

Takto vedeli aj naši predkovia, iba podľa pohľadu na ženský zadok a jej krivky, boky a stehná, akú partnerku si vybrať.

Teraz však späť k pointe veci a to, prečo je ketóza rozhodujúca pre ľudský mozog a akú úlohu tu hrá? Prečo je malé bábätko od prírody ketogénne, hoci vyuźíva aj glukózu a deutérium? Glukózu ani deutérium totižto nevyužíva na oxidáciu v mitochondriách...

Novovytvorené nervové obvody v mozgu malého bábätka nie sú ešte chránené tukovou myelínovou vrstvou. To znamená, že potrebujú pri vývoji myelínu nejaký záložný systém, aby sa po narodení mohol myelín tvoriť.

Tento záložný systém je podkožný tuk a materské mlieko, alias kojenie.

Podkožný tuk totižto umožňuje bábätku zostať v ketóze. No a materské mlieko je tiež evolučne navrhnuté tak, aby udržalo dieťatko čo najviac ketotické a to aspoň počas prvých 3 až 6 rokov jeho života, kedy prebieha najväčšia časť myelinizácie.

Materské mlieko obsahuje na 100 gramov 4,5 gramu tuku (z toho 2 g nasýtené SFA tuky), 14 mg cholesterolu, 7 gramov sacharidov, gram bielkovín, 17 mg sodíka (Na), 51 mg draslíka (K) a množstvo vlákniny a ďalších vitamínov, vrátane 3 medzinárodných jednotiek vitamínu D.

A keďže veka ľudí rado počíta kalórie a makronutrienty, tu je malý výpočet. Keďže má materské mlieko na 100 gramov 4,5 gramu tuku a 7 gramov sacharidov, v prepočte je to 40 kcal z tuku, 28 kcal zo sacharidu a 4 kcal z proteínu.

To znamená, že cca 56% kalórií tvorí tuk a cca 39 % sacharidy, z ktorých je väčšina vláknina. Čo ty na to? Čo hovoria tvoje nutričné tabuľky? Stačí to na vyvolanie „prirodzenej“ ketózy? Rečnícka otázka...

KETÓNY sú vyrábané z podkožného tuku a predstavujú obľúbený zdroj paliva pre mozog počas nervového vývoja.

Ďalším, málo známym faktom je, že ketóny sú hlavným substrátom pre syntézu mozgových lipidov, ktoré sú životne dôležité pre optimálne fungovanie mozgu, keď sa dieťatko vyvíja.

To je dôvod, prečo sa matke počas tehotenstva zmení mikrobiom, ktorý sa začne viac podobať cukrovárovi a rovnako vtedy dieťatko, počas tretieho trimestra gravidity, začína aktívne ukladať podkožný tuk pod vedením progesterónu a leptínu. Preto majú skutočne ľudia ako jediný primát toľko veľa podkožného tuku.

Malé bábätko je teda aj napriek verejným dogmám väčšinu času v ketóze a závislé na oxidácií mastných kyselín a ketónov a deutérium využíva na niečo úplne iné. Využíva ho pre špeciálne proteíny, ktoré placentové cicavce majú, ktoré sa nazývajú rozpojovacie proteíny (UCP).

UCP má u ľudí identifikovaných viac tipov a práve jeden z nich sa vyznačuje odlišnou činnosťou. Nehrá úlohu pro tvorbe tepla ako iné, no sústreďuje sa na pohon a prechod deutéria do matrixu bunky a tiež riadi tok kyslíka, podobne ako karburátor na aute, vďaka čomu zvyśuje metabolizmus malého bábätka a tiež riadi jeho rast.

Tým, že totižto dieťatko do istých buniek vpustí masívne množstvo deutéria vyvolá obrovský únik UV svetla z bunky. Toto je kritický fakt, ktorý spolu s množstvom deutéria stimuluje MITÓZU.

Presne toto využil ešte v roku 1923 Alexander Gurwitch bez akejkoľvek technológie, iba s použitím skla a plastu. Pomocou tohto pokusu dokázal, že UV svetlo dokáže na ďiaľku stimulovať rast buniek.

Práve preto malé bábätko toľko spí a pýta si často papať. Potrebuje veľké množstvo stavebných materiálov na rast buniek a neurónov a popri tom využíva ketóny na pohon mozgu aj stavbu lipidových častí myelínu.

Tiež by som nepovedal, že prvý komplex tvorí najviac voľných radikálov, ale skôr, že tvorí najviac dôležitých voľných radikálov, ktoré sú ešte k tomu aj paramagnetické (to je prípad superoxidu), ak sú splnené všetky podmienky.

Áno, pri šprinte ako aj inom športe naše telo využíva prvý komplex. Deje sa to skrz metabolickú dráhu AMPK. Táto dráha stimuluje nezávisle od potravy oxidáciu glukózy a to aj kvôli tomu, aby dostala vodík na prvý komplex, kde vytvorí špecifický voľný radikál, ktorý sa v správnom magnetickom poli a pod slnkom dostane do svojho paramagnetického stavu. Inými slovami, spin elektrónu v molekule kyslíka tohoto voľného radikálu bude vo špecifickej pozícií, ktorú mu zabezpečí slnko a MP zeme. Iba takto vyvolá EFEKT, ktorý ľudia poznajú pod pojmom mitoptóza / apoptóza.

Práve toto je jeden z dôvodov, prečo naozaj funguje fasting, tréning, či ketóza, avšak iba za predpokladu správneho stimulu pre tvorbu paramagnetického superoxidu.

Tiež je to dôvod, prečo je konzumácia sacharidov v sezóne vhodná a naopak konštantná a celoročná ketóza bez kontextu nezmysel.

Rovnako je preto apoptóza vždy spojená s dostatkom UV svetla a s letom, kďežto autofágia je zas spojená s dostatkom IČ svetla a s chladom. Preto prevláda apoptóza v lete a cez deň, kedy by sme aj mali jesť svoju potravu a autofágia zasa počas spánku, kedy sme v tme a nejeme.

Na kontexte teda záleží.

Dakujem Jaro za vysvetlenie. Vela veci,uz rozumiem co si pisal, nakolko je to aj v tvojich super clankoch na ktore sa vzdy tesim 💪😀.

Zapojenie 1 komplexu pri sprinte v zime asi teda nie je okej. Ide sa ako keby na rezervu. Ale ak ma clovek dobry redox, tak sa to da utiahnut, tak ludsky napisane....🙂  

@empigo-osobny-trener-kosice Veru vidím, že sa chystáš a veľmi rýchlo. To ma len teší 💪

ešte je toho veľa pred nami a u teba to bude myslím len vždy a ďalšom a ďalšom malom kúsku, ktorý bude dopĺňať väčší kus 😉 

Ohľadom šprintu, práveže je to OK. Musíš si uvedomiť, že je veľký rozdiel, keď tvoje telo oxiduje aj glukózu takto, verzus keď je konštantne nútené ju oxidovať a spotrebovať proteín NAD z Cytoplazmy ako by to bolo napr. pri chronickou behu, dlhotrvajúcej aktivite v "mŕtvej" zóne, ale aj pri konštantne zníženom redoxe a v okolí nadmerného EMP,...

Tiež maj na mysli, že v chlade je z teba viac menej lepšia "mašinka", ktorá podáva kvalitnejší fyzický výkon, pretože máš v krvi prirodzene viac mastných kyselín z uvoľneného podkožného tuku, ktoré do mitochondrie privedú hromadu elektrónov. Chlad tiež stimuluje viac oxidačné svalové vlákna a si menej závislí na rýchlych, glykolitických.

Rozdiel je len v tom, že nemôžeš čakať, že podáš maximalny výkon každý deň, pretože svoj glykogén budeš obnovovať z endogennych zdrojov, vďaka ribóze.

Čiže nenazval by som to, že ideš na rezervu, ale skôr opačne. V zime sú tvoje rezervy totižto väčšie, aj vďaka "šetreniu" proteínu NAD

@jaroslav-lachky Dakujem Jardo, co ty povazujes za chronicky beh?

Ak by som isiel robit raz za cas chronicky beh(10km alebo polmaraton s priemernym pulzom okolo 140), tak je podla mna potrebne sa na to trosku pripravit ci uz zadoba glykogenu skrz D-ribozu z Pentozoveho cyklu(zima)  a sacharidy (leto) a mat dokonaly redox a plus dodat telu pred/pocas/po behu antioxidanty. Vtedy to bude podla mna topka. 

Ak je beh kratky do 5km a nizkointenzivny, tak to ja osobne nepovazujem za chronicky beh a tu si moje telo krasne vie oxidovat mastne kyselinky😀💪. Je jedno ci v lete a ci v zime.

Ale netreba to robit casto. 

Skor ja vravim, treba hladat rovnovahu.

@empigo-osobny-trener-kosice

Narážal som skôr na časté nešťastné kardio, keď človek behá dlho a lapá po dychu, obzvlášť v interiéri na páse. U každého je to inde, no poviem napríklad zo svojej skúsenosti, keďže z nášho rozhovoru myslím, že sme v mnohom podobní. Ja nebehávam, nie som vytrvalec, keď trénujem tak skôr anaerobne pár minút, po tom vydýcham a zas,... no keď som v minulosti robil rôzne testy, cca do 90% svojho VO2 maxima moje telo oxidovalo predovšetkým mastné kyseliny a glykogén šetrilo. To bolo vtedy myslím u mňa niekde medzi 160 až 170 tepov/min. Samozrejme pri dlhšie trvajúcej záťaži by sa to posunulo. Pointa však je tá, že pre niekoho môže byť takáto zátaž bez stresu a spozoruje to aj sám tým, že dýcha úplne prirodzene, pomaly a nosom stále a pre telo to nie je extra metabolicky zaťažujúce (odhliadnuc samozrejme od terénu, ak človek behá na betóne, apod.).

Osobne by som teda nijako telo „nepripravoval“ na takúto záťaž, ani jedlom pred. Čo sa týka po záťaži, taktiež. Najedol by som sa ako úplne obyčajne jedávam. Toto už skôr závisí od cieľu, pretože ak máš nejaké požiadavky na seba, chceš podať lepší výkon alebo ideš na Sparťana, tak samozrejme môžeš telu niečo dodať, no inak to nie je potrebné.

Podobne s tými antioxidantami, bol by som skôr opatrný. Oxidačný stres, keďže trénuješ najmä kvôli zlepšovaniu a udržiavaniu sa, chceš a pre tvoje telo je pozitívny.

A áno, je to ozaj viac menej jedno u teba. Obzvlášť ak beháš vonku. Tvoje mito budú vďaka slnku oscilovať lepšie a tiež 42% IČ = rotácia ATP-ázy bez akýchkoľvek elektrónov z jedla/podkožia a v zime máš k dispozícií podobné podmienky, plus veľa mastných kyselín v krvi na pohon ATP. 😉 💪

@jaroslavlachky Dakujem za zdielanie tvojich skusenosti 👍🙂.

Vsetko ma vyhody ale aj nevyhody.

Ale ziadne zviera nebeha hodiny za koristou. Je to z zbytocne a neefektivne.

Obcasne sprinty su lepsie ako vytrvalostne behy. Dlhe behy ( nad 10 az 15km ) telu ( srdcu ) jednoznacie skodia  a ak je to aj caste a je jedno ci na slnku alebo v chlade. Ak vytrvalostny beh tak len do 5km.

Jaro, kedze som v tejto teme na tvojom fore,tak by som sa rad opytal na tip: ak je uz niekto na jesen alebo jar prechladeny, ci vie umele UVA pomoct telu vyhubit zlych chrobacikov? 

Popripade otazka, je vobec UVA v zime vhodne umelo aplikovat?

Ja viem, ze chlad je pre tvorbu endogenneho svetla topka, ale chcem len pocut tvoj nazor.

Dakujem💪🙂.

@empigo-osobny-trener-kosice

@empigo-osobny-trener-kosice