Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
SPÝTAJ SA JARA NA ČOKOĽVEK
68
Príspevky
7
Užívatelia
31
Likes
364
Videní
Zakladateľ témy
Ahoj, až teraz som dopozerala celý záznam posledného QaA webinaru, bol super, veľa aha a chcem sa ešte niečo spýtať keď si tam spomínal aj to točenie hlavy a tak.
Ak moja kamarátka máva v poslednej dobe viac migren ako kedysi, chápem dobre ze to súvisí s jej mozgom a mokom ako si to tam hovoril? Nie je to u nej síce časté alebo nejaké neznesiteľné, ale predsa je a radšej sa spýtam aspoň na názor. Svojim spôsobom aj chlad teda a kvalitný spánok môžu pomôcť však?
Vdaka za odpoveď 🙂
Publikované : 14. januára 2022 8:16
Ivana reacted
Rado sa stalo, čoskoro sa vidíme aj pri ďalšom webinari o pár dní tento krát o chlade a Adaptácii na chlad (a ako pozerám na otázku, možno ti k nej aj niečo doplní).
A áno, porozumela si veľmi dobre. Budeme sa týmto veciam venovať viac tento rok, snáď niekedy v lete až jeseni, no napíšem niečo aj teraz.
Migrény a dokonca aj bolesti celkovo, ale hlavne bolesti chrbta, či bolesti hlavy majú veľké dočinenie s touto "neuro dráhou" a v podstate všetko, čo zhoršuje štruktúru vody v mozgu, zhoršuje aj množstvo rozpusteného kyslíka a teda množstvo elektrónov, ktoré sú "doručené" či už do našej hlavnej časti mozgu (neokortex), ale aj do iných častí.
No a čo je pre teba v porozumení tohto momentálne zaujímavé je to, že miesto, kde pláva mozgomiešny mok je akoby taka dutina, ktorá obkolesuje zhora celý vrch mozgu (neokortex), kde sa nachádza sivá hmota. To je miesto, kde sídli najväčšie množstvo mitochondrii, a neurónov.
No ale druhá strana mince je, že zasa zhora tejto dutiny, kde pláva mok, je iná kolagénová hmota tzv. dura hmota, kde zasa sídlia neuróny vyvolávajúce stimul BOLESTI.
To znamená, že ak voda v mozgomiešnom moku stráca štruktúru, všetko pod ňou, ale aj nad to pocíti ako prvé, no je to práve táto vrchná časť, ktorá ako dôsledok tak trochu "opuchne" a začne vysielať viac stimulov, ktoré vyhodnocujeme ako bolesť.
Nezabúdaj na to čo vieš o exkluzívnej zóne a vode. Keď je voda štruktúrovaná (chladná) má najväčšiu hustotu a najmenší objem. Keď štruktúru stratí, zväčší objem - Expanduje.
Toto je to, čo "tlačí" na hmotu nad mozgomiešnym mokom a vytvorí vnútrolebečný tlak.
A naopak všetko pod, teda neokortex, nedostáva toľko kyslíka ani elektrónov a prestáva správne pracovať. Pamätaj, že práve tam je najviac neuronov a mitochondrii a kyslík je ich finálny akceptor v dychacom reťazci, ktorý pomocou elektrónov z redukujú na VODU a vytvoria aj ATP. Ak sa donáška kyslíku a elektrónov zníži, mitochondria nepracuje a dôsledkom je strata plnej neurologickej funkcie.
To v praxi znamená slabšie myslenie, mentálne hmly, až časom (ak to pretrváva mesiace až roky) oslabená krátkodobá pamäť a ak to pretrváva dlhšie (ďalšie roky) aj oslabená dlhodobá pamäť ...
Ženy tiež majú v porovnaní s mužmi od prírody viac DHA (toto už by si mala vedieť) a to nie len v tkanivách a tuku po tele, ale aj v oblasti neokortexu, a preto sú na všetko ešte citlivejšie.
No ak DHA v tkanivách chýba alebo je tam nadbytok omega 6, citlivosť a vnímanie boleseti sa ešte viac mení. To znamená že ďalší dôležitý krok je vždy zvýšiť konzumáciu živočíšnej omega 3 DHA s EPA a naopak vyradiť všetky polotovary, sladkosti, cestoviny, rastlinné oleje, atď., ktoré sú bohaté na prozápalove omega 6
Presne preto som Vám v tom poslednom QaA spomínal aj niečo s nadmorskou výškou, keď ste sa k tomu pýtali a ako to ovplyvní náš mozog a jeho prácu aj malátnosť
K tomuto bude písané niečo veľmi zaujímavé aj v nových dvoch blogoch o Cholesterole a hormonoch, ktoré budú teraz uverejnené (určite prečítaj), no napíšem niečo aj sem.
Tlak, teplota a štruktúra vody majú veľmi veľa spoločného. Tlak aj teplota menia štruktúru vody a teda aj množstvo rozpustného kyslíka v nej. Čím viac rozpusteného kyslíka voda má, tým má aj viac elektrónov.
Keď sa teplota v prostredí zvýšuje (či už z dôvodu teploty vonku (napr. ako na púšti) alebo v dôsledku horúčky (choroba), vedie to k expanzii objemu mozgomiešneho moku a tým aj k zníženiu jeho hustoty a množstvu rozpusteného kyslíka v ňom. Teraz sa zamysli nad tým, kde ľudia žijú - naša atmosféra.
Hoci to necítiš, zemská atmosféra pri priemernej nadmorskej výške 0 m.n.m. tlačí nadol silou cca jedného kilogramu na štvorcový centimeter. To je okolo tony na štvorcový meter.
A hoci to nejako extra nevnímame, ani ti to nepríde, že by ťa niekto tlačil alebo dačo podobné ver, že tvoje telo aj mitochondrie dnu to cítia.
Ked si však predstavíš napríklad živočíchy v mori pod hladinou, ktoré sú vystavení väčšiemu tlaku, už vidíš tú silu. Človeku v takom tlaku pod hladinou môžu napr. "prasknúť uši".
Opačná strana je však vyššia nadmorská výška, kde je tlak nižší. Čo to znamená? Že na tvoje telo a mozog pôsobí nižší tlak a teda voda bude menej štruktúrovaná.
Presne kvôli tomu má tmosférický tlak veľký vplyv na bod varu aj bod tuhnutia vody, keď prechádza z kvapaliny na plyn alebo naopak.
Kvapalna voda má totižto menší objem a väčšiu hustotu, zatiaľ čo para má väčší objem a menšiu hustotu. Exkluzívna zóna má zas ešte väčšiu hustotu a menší objem ako bežná kvapalná voda.
Čiže vo vyššej nadmorskej výške sa voda štruktúruje menej a nadobudne mierne väčší objem. Práve toto je dôvod, prečo sa voda vysoko nad morom uvarí (zmení na paru) už pri nižšej teplote
Presne preto bežný priemerný človek, Ktorý nie je adaptovaný na chlad nezvládne rýchli výstup na Mount Everest. A zas naopak Wim Hoff zvládne výstup do hôr bez problémov a dokonca bez oblečenia. Chlad jeho vodu v mozgu totižto štruktúruje a pomôže mu veľmi rýchlo obísť nižší tlak
Čo však znamená táto biochémia vody pre teba a pre mňa?
Keďže je mozog v našej hlave uložený veľmi "natesno" v priestore lebky, kde je obkolesený vodou, vždy keď jeho teplota stúpne, zvýši sa aj vnútrolebečný tlak,ktory tlači na časti mozgu zodpovedné za bolesť.
Toto je dôvod, prečo ľudia naozaj vnímajú aj zmeny počasia a zmeny tlaku, rovnako ako zvieratká. Ty už teraz vieš, že ti nie je žiadne "woodooo", ale bio fyzika. Tiež ti to hovorí niečo o človeku, ktorý to zle znáša.
Ak pri zmene tlaku vonku niekto cíti bolesť, obzvlášť bolesť hlavy alebo bolesť kostí a kĺbov vieš, že jeho štruktúra vody v tele je dlhodobo narušená, zrejme kvôli jeho nesprávnym voľbám v živote a akákoľvek malá zmena tlaku sa uňho ihneď prejaví. Táto voda z mozgu totižto prechádza aj celou miechou a obkolesuje každý jeden stavec, a tiež sa v nej "kúpu" nervy, ktoré vychádzajú z chrbtice do zvyšku tela a naopak.
Tiež je to dôvod, prečo keď človek dostane horúčku, boli ho zvyčajne aj hlava, nedokáže dobre myslieť a potrebuje viac spať.
A asi nemusím písať, že z rovnakého dôvodu môže ľuďom s migrénami pomôcť napr. aj terapia ozónom. Rovnako ako chlad, infračervené svetlo, a niektoré iné formy.
Určite si potom prečítaj ďalšie dva články na blogu Hormony #3 a Hormony #4, pretože v nich bude aj niečo, čo bude veľmi nadväzovať na toto. Tiež pochopíš, prečo pri týchto problémoch pomôže aj ketogénna strava bohatá na DHA, jód a vodu. 👍
Publikované : 14. januára 2022 11:00
Zakladateľ témy
@jaroslavlachky wau, vdaka
Musím si to ešte viackrát prečítať a potom možno ešte odpíšem 🙂
Publikované : 14. januára 2022 13:38
Nový článok Hormóny #3 Cholesterol a jeho rozdielny objem, hmotnosť Energia je na webe. Veľa vecí z neho je aplikovateľných nie len sem.
https://jaroslavlachky.sk/hormony-3-cholesterol-a-jeho-rozdielny-objem-hmotnost-a-energia/
https://open.spotify.com/episode/37hBlzah0PWaRiyvPQEa7F?si=cokKnY3sSZKLXpukifv8zQ
Publikované : 15. januára 2022 17:39
Táňa reacted
Ako súvisí Hmotnosť s Energiou? Bavíme sa o tom istom? A prečo si fyzici občas mýlia hmotnosť s energiou?
Zvýšenie hmotnosti totižto dokáže navýšiť energiu a naopak, vzrast energie sa môže zdať ako navýšenie hmotnosti.
V dnešnom článku sa pozrieme na niečo, čo sa nazýva Kinetická energia, čo je vlastne energia, akú získa objekt v dôsledku svojho pohybu.
Vysvetlím ti ju na jednoduchom príklade.
Predstav si obyčajnú malú guľu letiacu vzduchom. Keď je loptička položená a nehýbe sa, má nejakú hmotnosť. Keď je však táto loptička v pohybe (keď ju vystrelíš) získa kinetickú energiu, ktorá môže konať prácu. Keď loptička zasiahne napr. drevený terč, pôsobí silou na vlákna v dreve, rozštiepi ich a vytvorí dieru.
Vďaka tomuto príkladu vidíš, že aj keď táto obyčajná malá guľa v pokoji nemá schopnosť preraziť terč, môže ju nadobudnúť, aj jej energiu dodáme. Napríklad, ak ju vystrelíme z dela. Takto vďaka svojmu pohybu nadobudne ďalšiu energiu. Táto energia pohybu je to, čo nazývame kinetická energia.
No a v bežnej fyzike sa kinetická energia počíta takto, sleduj (a neľakaj sa vzorca):
Kinetická energia (v Jouloch) = 1/2 x hmotnosť (v kg) x rýchlosť2 (v metroch za sekundu)
Povedzme teda, že ak má malá guľa hmotnosť 4 kg a vystrelíme ju rýchlosťou 4 m/s, jej kinetická energia bude 32 Joule (1/2 x 4 x 4).
Keď sa na to zahľadíš laickým a sedliackym rozumom, niečo ti hneď dôjde. Sú dva spôsoby, ako zvýšiť kinetickú energiu.
Prvý spôsob je zvýšenie hmotnosti a druhý zvýšenie jej rýchlosti. Ako však vidíš, prvý je omnoho menej efektívny, pretože hmotnosť sa delí dvoma, kdežto druhý je naopak efektívny exponenciálne, pretože rýchlosť je umocnená na druhú.
Čo nám to hovorí? Prečo miešam fyziku medzi biológiu? Naša krv je z 93% voda a rôzne cievy obsahujú rôzne množstvo vody a tiež aj voda v nás má rôznu viskozitu, hustotu a objem, ako som to rozpisoval vyššie pri bode varenia a tuhnutia.
Bežná voda, akú si napustíme z kohútika do pohára má väčší objem a menšiu hustotu ako Exkluzívna zóna. To znamená, že má menej molekúl na jednotku objemu. Tiež to znamená, že obsahuje menej kyslíka a menej elektrónov.
Teraz na moment späť ku príkladu s guľou.
Ak chceme, aby daná guľa spôsobila väčšie škody a zvýšiť jej kinetickú energiu, môžeme ju niečim obaliť (napr. mokrým obrúskom) aby jej hmotnosť vzrástla, alebo ju jednoducho viac zrýchlime, avšak na oboje potrebujeme aj vstupnú energiu. No a práve v tomto tkvie posledný AHA moment, ktorý dnes odo mňa dostanete.
Buď pridáme do systému viac protónov, alebo naopak elektrónov a fotónov (svetla). Bingooo!
Protón je totižto veľmi ťažký v porovnaní s elektrónom (takmer 2000 krát ťažší), no všetka jeho hmotnosť je tvorená vnútornou potencionálnou energiou, ktorú s sebe ukrýva. Práve preto sú mastné kyseliny plné protónov a sú ťažké a tiež tieto protóny „zbiera“ mitochondria vo svojom matrixe, kde vďaka nim tvorí ATP, VODU a TEPLO.
Naopak elektrón je veľmi ľahučký a tiež vie absorbovať a prenášať množstvo energie. Robí to vďaka tomu, že dokáže absorbovať energiu svetla (fotón). No a koniec koncov fotón samotný, nemá hmotnosť žiadnu, no má obrovskú energiu. Došlo?
Naše telo má iba dve možnosti ako zrýchliť pohyb častíc v tele. Dodaním bezhmotnostnej energie (fotónov) do systému alebo pridaním ťažkých protónov (vodíka = tuku).
Z rovnakého dôvodu priberá živočích podkožný tuk plný protónov z vodíka, aby nabral dostatok potencionálnej energie na obdobie, keď zrovna nebude mať k dispozícií svetlo, ako je to napríklad na jeseň, kedy odchádza UV. Tiež preto vlk v divočine v zime vie, že potrebuje loviť a jesť podkožný tuk iných zvieratiek, aby túto potencionálnu energiu prijal a prežil.
Ako každý z nás vidí, priemerní ľudia v modernom období žijú NONSTOP pod umelým modrým svetlom, bez dostatku slnka, chladu alebo groundingu a ich telo priberá viac a viac. Ono totižto musí!
Nezabúdajte, že čím menej bezhmotnostnej energie príjmame (mysli na svetlo-fotón), tým viacej jej potrebujeme uskladniť vo forme hmoty (pomysli na vodík a podkožný tuk). A taktiež, čím menej svetla máme a čím viac z nás a našich mitochondrií Svetla uniká, tým viac musme zvýšiť hmotnosť a uskladniť viac vodíka.
Keď to pretavíme na oblasť mozgu a vnútrolebečnú dutinu (priestor), kde sa nachádza mozgomiešny mok, čo to pre nás znamená? Znamená to toľko, že čím menej elektrónov človek príjma a viac ich stráca, tým viac je voda v jeho tele zle štrukturovaná. Znamená to, že má menej elektrónov a viac protónov. To znamená, že nemá dostatok elektrónov na zachytávanie svetla a prichádza o bezhmotnostnú energiu. Preto táto štruktúra musí nabrať na objeme, vďaka čomu vytvorí iný (väčší) tlak na oblasť pod, ale aj nad.
Práve preto nedostatok slnečného svetla skrz oko, hlavu a pokožku časom vyústi aj v migrény (teda aspoň podľa mňa...)
A malý dôkaz pre každého na záver. ĽAD vs VODA.
Dnes som absolvoval krásny výstup na jeden vrch u nás, pri mínusových teplotách a veľa vecí sme tam videli. Napríklad to, aký bol rozdiel v niektorých cencúľoch či zamrznutých lístkoch hore a dole, no tiež ako sa napr. s východom slnka niekde topil trochu ľad z cencúľov. Dôvod prečo to spomínam je ten, že ľad a kvapalná voda sú rozdielne.
Každý vie, že kvapalná voda tečie, je pohyblivá, zatiaľ čo ľad nie.
Keď sa však pozrieme na štruktúru zistíme, že bežná kvapalná voda sa zväčša skladá z molekúl H2O, zatiaľ čo ľad z H3O3. No a Exkluzívna zóna zasa H3O2.
Keď sa človek pozrie na atómovú štruktúru molekuly vody zistí, že pri prechode z bežnej vody na exkluzívnu zónu, ktorá sa tvorí pri povrchu proteínu a za pomoci IČ svetla nadobudne EZ viac elektrónov (stane sa mierne negatívna), no keď sa naopak tvorí z kvapalnej vody ľad, naberie protóny. Do každej mriežkovej kryštálovej štruktúry príjme jeden protón. Prečo?
Laicky preto, pretože keď voda prechádza do tuhého skupenstva a zníži svoju pohyblivosť, potrebuje potencionálnu energiu uskladniť a uskladní ju vo forme protónov. Presne preto ľad zväčší svoj objem v porovnaní s kvapalnou vodou a tiež jeho molekuly zaujmú peknú kryštálovú (nie náhodnú) polohu.
Keď sa naopak začne ľad topiť, tieto protóny sa vylúčia a ostane kvapalná voda. No a tieto protóny sú to, z čoho čerpajú rastlinky, ale aj zvieratká svoju potencionálnu energiu s príchodom jari, kedy sa príroda začína prebúdzať, no slnečného svetla je ešte menej.
Ľahký vodík má tiež rozdielny kinetický efekt aj hmotnosť ako deutérium, čo zapríčiní rozdielne topenie. Chytá sa niekto?
Verím, že niekto z Vás určite.
Publikované : 15. januára 2022 17:39
Táňa and Mirek Pramuka reacted
@jaroslavlachky jj, super priklady. Fyzika je fyzika a biofyzika resp. kvantova je top💪
Mirek Pramuka | Empigo
Publikované : 17. januára 2022 9:28
Pit vodu v EZ alebo tesne po rozmrazeni nam doda protony ale EZ aj elektrony ak bola vystavena spravnemu svetlu 🤗🍀.
Mirek Pramuka | Empigo
Publikované : 17. januára 2022 9:31
@empigo-osobny-trener-kosice
Jop Miro 💪
Kvantová mechanika aj fyzika sú prekrásny spôsob, akým s nami príroda komunikuje a ako pracuje a matematika je len jazyk (písmenká a slová), pomocou ktorých túto prácu/komunikáciu prírody môžeme trochu opísať
Publikované : 17. januára 2022 21:39
Mirek Pramuka reacted
Cirkadiálny rytmus, bolesť hlavy a migrény. Je tu nejaký súvis? Áno je a je zdá sa dokonca zdokumentovaný aj "vedecky"
Pamätajte, že chcete v tele čo najviac elektrónov. Každý kto ich stráca, potrebuje ich o to viac. Čím viac elektrónov totižto máme, tým viac slnečného svetla absorbujeme a tým viac bez hmotnostnej energie zadržíme.
Grounding, chlad, veľa vody, veľa slniečka, veľa živočíšnej potravy plnej Tuku, proteínu, elektrónov, DHA, jódu a vitamínu A sú kľúčové. Už nie voľbou, ale vosc menej povinnosťou.
V ďalších článkoch tejto série o Hormonoch toho ešte odzneje veľmi veľa...
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29969187/
Publikované : 19. januára 2022 14:23
Táňa reacted
Zakladateľ témy
@jaroslav-lachky vďaka, už som odovzdala inštrukcie 😃
Publikované : 21. januára 2022 13:27
Pit vodu v EZ alebo tesne po rozmrazeni nam doda protony ale EZ aj elektrony ak bola vystavena spravnemu svetlu 🤗🍀.
Správnemu svetlu? 🙂 Poprosím príklad.
Publikované : 30. januára 2022 15:11
Vyššia nadmorská výška = dlhší život (to hovorí štúdia). Nech sa každý po prečítaní riadkov v tejto vetve zamyslí prečo ⤵️⤵️⤵️
https://roguehealthandfitness.com/higher-altitude-means-much-lower-death-rates/
Publikované : 25. marca 2022 8:25
Táňa reacted
Pit vodu v EZ alebo tesne po rozmrazeni nam doda protony ale EZ aj elektrony ak bola vystavena spravnemu svetlu 🤗🍀.
Správnemu svetlu? 🙂 Poprosím príklad.
Aj ja by som poprosila návod ako s vodou naložiť podľa vyššie uvedeného (čo najjednoduchšie)🙃
Publikované : 27. marca 2022 14:47
A asi nemusím písať, že z rovnakého dôvodu môže ľuďom s migrénami pomôcť napr. aj terapia ozónom. Rovnako ako chlad, infračervené svetlo, a niektoré iné formy.
Ahoj Jarko, akým spôsobom aplikovať ozón na prevenciu migrén?
Publikované : 14. mája 2022 11:53
@eika veľmi záleží od toho, s kým si v kontakte a o akú liečbu sa jedná Erika.
Medicinálny ozón je zmes kyslíka s ozónom, kde podstatnú časť tvorí kyslík. Táto zmes sa používa rôzne, buď ako plyn, ozonizovaná voda, krém alebo olej.
OZÓNOTERAPIA má viacero foriem aplikácií, ktoré závisia od konkrétnej diagózy. Vzhľadom k problému sa volí jedna, prípadne kombinácia viacerých foriem aplikácií, no najčastejšie sú tieto:
1. Aplikácia ozónu subkutánne alebo intramuskulárne
Pri tejto aplikácii sa natiahne ozón požadovanej koncentrácie do injekčnej striekačky a následne je aplikovaný subkutánne alebo intramuskulárne na bolestivé miesto. Pôsobí protizápalovo a uvoľňuje spazmy svalov.
Práve toto sa najviac využiva pri migréne
2.Aplikácia ozónu intravenózne prostredníctvom infúzie
- Ozón sa nasýti do základného fyziologického roztoku (NaCl). Následne sa podáva vnútrožilovou aplikáciou prostredníctvom infúzie. Doba aplikácie je 10-15 minút.
Pointa však je že sa ti lokálne zvýši napätie kyslíka čím sa vytvoriť väčší "tlak" (simulácia magnetizmu), ktorý ti pomôže napr. lokálne lepšie štrukturovať vodu (zmenšiť objem a znížiť vyvíjaný tlak na dura hmotu), tiež s tvorbou ATP, atď., no ako vravím závisí od využitia.
Osobne by som to využil práve v tsk tomto období, a v súvislosti so silným magnetom (napr. povrch zeme, čo najčastejšie vonku bosá) a tiež s vodou a hydratáciou. Sledovať si svoju hydratáciu
Publikované : 14. mája 2022 12:39
Stránka 1 / 4
Nasledujúce