Hormóny #3 Cholesterol a jeho rozdielny objem, hmotnosť a Energia

14.1. 2022Jaroslav Lachký238x0

Aký je môj cholesterol a prečo ti ho v dnešnom článku chcem ukázať? Dnes sa totižto pozrieme aká je naozajstná Veľkosť (OBJEM), ale aj Hmotnosť jednotlivých lipoproteínov v tele (LDL), ako ich hmotnosť súvisí s Energiou a sám uvidíš, prečo je meranie celkového cholesterolu v krvi samo o sebe irelevantné (teda aspoň podľa mňa?).

Tiež lepšie pochopíš tomu, prečo tvoje telo musí v krvi udržiavať „ZLÝ“ cholesterol vždy, keď tvoja krvná plazma stráca Redox, podobá sa medu a ty prichádzaš o ENERGIU! Poďme na to

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast a nájdeš ho TU.

SUMÁR ČLÁNKU

  • Pečeň a črevo, a ako tvoria VLDL a chylomikróny
  • VLDL neobsahujú iba cholesterol, ale aj triglyceridy (TAG), či vitamíny
  • Ako naozaj vyzerá LDL od najväčšieho (VLDL a chylomikróny) až po najmenší (HDL)?
  • Koľko reálne váži cholesterol alebo mastné kyseliny? Prečo sú jedny ťažké a iné ľahšie?
  • Aký je vzťah medzi HMOTNOSŤOU a ENERGIOU? Dokáže zvýšenie hmotnosti zvýšiť energiu?
  • Prečo má tvoja krv rozdielnu viskozitu v rámci Tepny, Žily a Lymfy?
  • Prečo a AKO ti viac svetla zabezpečí menšiu HMOTNOSŤ?
  • Prečo dnes ľudia naozaj priberajú?
  • Aké frakcie cholesterolu v krvi sú teda naozaj zlé?
  • Záver alias na čo sa môžeš tešiť nabudúce

Pečeň a črevo = VLDL a chylomikrón

Dnes ideme rovno k veci. To, že je cholesterol pre život potrebný, aj že ho v tele neustále syntetizujeme, absorbujeme a prenášame už vieš. Ak by to telo nerobilo, ty by si zomrel a predtým ako by si zomrel, by si sa cítil ako živá mŕtvola, pretože by si nedokázal fungovať a vytvoriť žiadny steroidný hormón. Aj preto sa dá ŽIVOT pomenovať ako najpomalšia forma UMIERANIA. A ZDRAVIE je tou najpríjemnejšou formou.

Spôsob akým sa v nás cholesterol pohybuje je v skutku zaujímavý, no v skratke to vyzerá takto: Cholesterol tvoje telo získava buď z potravy alebo endogénne (zo zásob na tele) a starajú sa o to črevo alebo pečeň. Črevo nám do krvi posiela cholesterol z potravy a pečeň zasa ten endogénny, alebo zrecyklovaný.

Črevo berie všetok reabsorbovaný (exogénny) cholesterol spolu s mastnými kyselinami z potravy a vytvorí z neho prvý, obrovský proteínový obal na jeho prepravu, ktorý sa nazýva chylomikrón.

Pečeň zasa berie ten endogénny (ktorý telo syntetizovalo alebo pochádza z vlastných zdrojov na tele), pridá k nemu taktiež mastné kyseliny a vytvorí podobný proteínový obal, ktorý je o trochu menší a nazýva sa VLDL.

VLDL a chylomikrón sú v podstate podobné, oba sú prvotný proteínový obal na prepravu cholesterolu a mastných kyselín do tkanív a mitochondrií, no rozdiel je v ich pôvode (chylomikrón z črevaVLDL z pečene) a tiež vo veľkosti (Chylomikrón je najväčší).

V oboch prípadoch sú to však potrebné „štartovné body“ tvojho tela, vďaka ktorým môže telo začať s príchodom rána svoju roznášku. Hneď ako sa chylomikrón alebo VLDL dostanú do tkanív, odovzdajú tam prvé mastné kyseliny a cholesterol a následne sa z nich stanú IDL, LDL až HDL. O tomto si už čítal v  článku o LDL, FIAF a nadváhe, no pre istotu zopakujem.

Ako naozaj vyzerá LDL, od najväčšieho (VLDL a chylomikróny) až po najmenší (HDL)?

LDL, to čo každý pozná, je prepravný tukový obal, ktorý po tele roznáša cholesterol, ale aj mastné kyseliny, rôzne vitamíny a ďalšie veci. LDL má však viacej druhov a nazývajú sa VLDL, ILDL a potom klasický LDL aj HDL. No a chylomikrón a VLDL sú v podstate rovnaké len s tým rozdielom, že chylomikrón vzniká v čreve, kde zbiera mastné kyseliny a cholesterol z potravy a neskôr sa z neho stane aj tak VLDL. [R]

VLDL je skratka pre Very Low Density lipoproteín (teda lipoproteínový obal veľmi nízkej hustoty), zatiaľ čo ILDL alebo aj IDL (intermediate Density Lipoprotein) je proteínový obal strednej hustoty a samotný LDL (Low Density Lipoprotein) je lipoproteínový obal nízkej hustoty. HDL (High Density Lipoprotein),označovaný ako „dobrý“ cholesterol, je zas lipoproteínový obal veľkej hustoty.

Ako z názvu vidíš, smerom zľava doprava, teda od chylomikrónu a VLDL po HDL sa mení hustota od najnižšej po najvyššiu, no toto sa týka hustoty cholesterolu a proteínov. To znamená, že VLDL prenáša cholesterolu aj proteínov najmenej a najviac mastných kyselín, zatiaľ čo HDL opačne. HDL prenáša najviac proteínov aj cholesterolu. Avšak teraz prichádza kľúčový bod a to VEĽKOSŤ/ OBJEM samotného obalu.

VLDL sú objemovo najväčšie a HDL zasa najmenšie. Rovnako to platí o ich hmotnosti. VLDL váži najviac a HDL váži najmenej.

Nižšie pripájam nejaké moje ilustrácie a tiež obrázky toho, aký je naozaj rozdiel vo veľkosti aj hmotnosti týchto prepravných obalov.

Na mojej nasledovnej ilustrácií vidíš laicky ako takýto prepravný obal (VLDL alebo chylomikrón) vyzerá. Na prvom obrázku vidíš veľký obal (to je akože daný VLDL alebo chylomikrón) a na druhom vidíš čo tento obal v sebe obsahuje a čo prepravuje.

Je to veľmi stará ilustrácia ešte niekedy z roku 2015, ktorá pôvodne mala byť zakomponovaná v druhej knihe, no rovnako ako mnoho ďalších, tam na ňu neostal priestor. Verím teda, že tebe pomôže. Kľudne si ju stiahni, vytlač a pozeraj sa na ňu popri čítaní 😉

Pre stiahnutie KLIKNI SEM >>

Pre stiahnutie klikni sem >>

Obrázok, ktorý ti ukazuje ako vyzerá rozdielne zloženie cholesterolu od chylomikrónu, cez VLDL až po HDL:

Zdroj: The Power of Carbohydrates, Proteins, and Lipids – Scientific Figure on ResearchGate. Available from: https://www.researchgate.net/figure/Simplified-comparison-of-the-relative-sizes-and-compositions-of-lipoproteins-LDL-is_fig7_236455247 [accessed 7 Jan, 2022]

A takto vyzerá ich porovnanie veľkostí (objemu):

Zdroj: Su, X., Kong, Y. & Peng, D. Evidence for changing lipid management strategy to focus on non-high density lipoprotein cholesterol. Lipids Health Dis 18, 134 (2019). https://doi.org/10.1186/s12944-019-1080-x

No a na poslednom obrázku nižšie vidíš graficky vyobrazený môj cholesterol v krvi aj s jednotlivými časťami (od VLDL, IDL, LDL, až po HDL) pomocou špeciálneho prístroja lipoprint Quantimetrix, ktorý u nás ako jediný vlastní skvelý človek aj lekár doc. MUDr. Stanislav Oravec CSc.

Pod grafickým vyzobrazením vidíš aj normálne hladinu celkového cholesterolu (ktorá je sama o sebe irelevantná) a tiež hladinu TAG.

K týmto číslam a obrázku sa ku koncu článku ešte vrátim a tiež v ďalšom článku, kedy pridám aj ďalšie moje záznamy, aby si lepšie pochopil.

(Na odber krvi som šiel mimochodom 15 hod. od posledného jedla, ktoré bolo schválne väčšie a zložené z celej potravy (klobása, vajcia, syr, zopár orechov a trochu zeleniny), keďže takéto celé jedlo sa bude v čreve tráviť aj 18 a viac hodín, aby som tam mal zmerané aj nejaké chylomikróny.)

Ako vyzerá hmotnosť jednotlivých LDL

Vyššie si videl ako tieto jednotlivé časti LDL vyzerajú a aké sú rôzne veľké a teraz ti ukážem ich hmotnosť. Ako asi tušíš, ich veľkosť bude súvisieť aj s hmotnosťou a je to tak.

Ich hmotnosť sa uvádza v jednotkách Dalton, čo je tzv. atómová hmotnosť. Jeden Dalton je dvanástina z jedného atómu uhlíka. No pre teba je to úplne jedno, kľudne si pod pojmom Dalton predstav jeden gram. Ide iba o to, aby si vnímal ten rozdiel.

Chylomikróny sú teda najväčšie (ich priemer je 1000 nm), vážia až 400 miliónov Dalton a sú najmenej husté, čo znamená, že majú najmenšiu hustotu proteínu a cholesterolu (obsahujú cca 1-2% proteínu a cholesterolu, no až 88% TAG-mastných kyselín). [R]

Hneď vedľa sú Lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou (VLDL), ktoré majú veľkosť približne 25-90 nm (viac ako 10-násobne menej) a vážia 6-27 miliónov Dalton (takmer 20-násobne menej). Sú o mnoho menej husté a obsahujú cca 10% cholesterolu, 10% proteínov a 55% TAG, teda mastných kyselín). [R]

(!!! Ako vidíš, tieto najväčšie obaly naozaj obsahujú málo proteínu aj cholesterolu, no nesú najviac mastných kyselín. Práve preto sú to „počiatočné obaly“, vďaka ktorým po tele roznesieme mastné kyseliny, ktoré mitochondrie potrebujú na oxidáciu. Ak sa teraz pozrieš ešte raz na úvodnú ilustráciu, kde som detsky nakreslil tento prepravný obal, tak VLDL a chylomikróny nesú  podstate samé TAG a iba veľmi málo vitamínov, esterov, cholesterolu a proteínov.

A hádaj čo je zodpovedné za to, že sa tieto mastné kyseliny z VLDL alebo chylomikrónu v tkanive uvoľnia…LPL alias Lipoproteínová Lipáza, o ktorej si čítal v článku črevo a mozog #10 LPL, FIAF a nadváha, ak by si si chcel zopakovať. Teraz pokračujem, pretože ťa ešte čaká to najdôležitejšie.)

VLDL tiež obsahuje niekoľko typov tzv. apolipoproteínov vrátane známeho apo-B100, zatiaľ čo Chylomikróny zas obsahujú Apo-B48, no o tomto sa dozvieš viac v článku, kde sa budeme venovať krvným testom a ich vyhodnoteniu, pretože tieto Alipoproteíny sa dajú lacno merať a odporúčam ich merať vždy s cholesterolom. Ukážu ti o tvojom Redoxe a krvi viac, ako samotný cholesterol.

Ďalej nasledujú Lipoproteíny so strednou hustotou (IDL), ktoré sú menšie ako VLDL (ich priemer je cca 40 nm) a ich váha je niekde medzi 3 až 6 miliónov Dalton. IDL vnikajú keď VLDL a chylomikróny odovzdajú tkanivám svoju donášku mastných kyselín a následne sa ku nim pridá z HDL a pečene nejaký proteín aj cholesterol. [R]

IDL sú teda už trochu hustejšia a skladajú sa z 10-12% bielkovín, 24-30% TAG-triglyceridov (mastných kyselín), a 8-10% cholesterolu.

Po tom, ako tieto IDL z pečene prejdú opäť krvným obehom do tkanív a odovzdajú mitochondriám nejaké ďalšie mastné kyseliny, stane sa z nich LDL. Ten starý známy LDL cholesterol, ktorý je označovaný za ZLÝ.

Lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL) sú menšie ako IDL, ich priemer je cca 26 nm (až 40-násobne menej ako chylomikrón a 4-násobne menej ako VLDL) a vážia približne 3,5 milióna Dalton. To je až 100-násobne menšia hmotnosť v porovnaní s chylomikrónom a 7-krát menšia hmotnosť ako váži VLDL! [R]

Ďalšia dôležitá vec je, že tieto LDL sú už hustejšie, obsahujú až 20% proteínov, 10 % cholesteroluiba 10-15% triglyceridov (mastných kyselín), pričom väčšina jeho proteínu je apolipoproteín apo-B100.

Schválne ti to sem píšem, pretože sa k tomu v ďalších článkoch vrátim, aby si pochopil, prečo je meranie si ApoB, ale aj ApoA (ten je zas na HDL) lepší ukazovateľ tvojho Redoxu v krvi a kardiovaskulárneho rizika ako meranie samotného cholesterolu, alebo iba celkového a LDL cholesterolu.

No a na záver tu máme HDL.

Lipoproteíny s vysokou hustotou (HDL) sú najmenšie z lipoproteínov a ich priemer je 6-12,5 nm. Ich hmotnosť je 175-500 tisíc Dalton. Ako teda vidíš, je to obrovský 3-rádový rozdiel, kedy sme prešli z milióna na tisíc. HDL teda váži až cca 100-násobne menej ako VLDL alebo 1000-násobne menej ako chylomikróm! [R]

HDL sú teda zo všetkých najhustejšie (mysli na to, že vyššia hustota = menší objem = viac elektrónov na jednotku objemu). HDL obsahuje niekoľko typy apolipoproteínov vrátane Apo II a IV, apo-CI, II a III, apoD, apo-E, ale aj najhlavnejší apo-A1, ktorý si vieš lacno merať v krvi.

HDL obsahuje až 55% bielkovín, 2-10% cholesterolu a iba 3-15% triglyceridov. Posledná dôležitá vec o HDL je to, že akumuluje a prenáša cholesterolové estery do pečene, ale aj priamo do VLDL, či LDL. Estery cholesterolu sú v podstate cholesterol, ktorý na seba pridal mastnú kyselinu. To znamená, že takto sa môže spojiť nevyužitý cholesterol z mastnou kyselinou a prepraviť sa inde, kde ich telo využije a neostanú niekde v cievach. No a táto esterifikácia cholesterolu prebieha skrz enzým lecitín-cholesterolacyl-transferáza (LCAT), ktorý aktivuje hádaj čo. Alipoproteín Apo-AI na HDL.

To znamená, že ak máme v krvi z nejakého dôvodu viac VLDL, alebo LDL, ktoré po tele roznášajú cholesterol a mastné kyseliny, telo vždy vyšle aj dostatok HDL, ktoré v prípade potreby zbytok „pozberá“, esterifikuje a zanesie nazad do pečene alebo predá inde. Je to elegantný mechanizmus a ako vidíš, aj preto je dôležité, aby si vedel, aké krvné testy robiť a ako ich vyhodnocovať.

Presne preto si videl na obrázku vyššie z merania môjho cholesterolu vpravo HDL ako najvyššie číslo. Rovnako si meriavam aj tieto ApoBApoA, no tieto hodnoty uvidíš inokedy (takže čítaj články ďalej a teraz pokračujeme, pretože sa blížime ku koncu 😉)

Koľko naozaj váži cholesterol alebo mastné kyseliny?

Teraz ti ešte raz ukážem na obrázku ako všetky lipoproteíny vyzerajú (od chylomikrónov a VLDL, po HDL), aby si si ich v mysli vedel predstaviť a pokračujem.

Zdroj: Su, X., Kong, Y. & Peng, D. Evidence for changing lipid management strategy to focus on non-high density lipoprotein cholesterol. Lipids Health Dis 18, 134 (2019). https://doi.org/10.1186/s12944-019-1080-x

Chylomikróny a VLDL sú teda najväčšie a zároveň prepravujú najviac triglyceridov (mastných kyselín). Vieš aká je hmotnosť mastných kyselín? Ja som si pred rokmi túto námahu dal a teraz ti zopár ďalších vecí ukážem. Uvidíš, že tu ide opäť raz o fyziku a ty sa preto presne takto musíš pozerať aj na svoje zdravie, hormóny, aj na cholesterol.

Na ďalšom obrázku vidíš všeobecne zakreslené, ako vyzerá molekula tuku (teda TAG alebo aj triglycerid) a na obrázku pod tým vidíš aj jednotlivé mastné kyseliny, pričom to označenie SN je len pozícia (poloha), kde sa ktorá mastná kyselina v molekule tuku nachádza.

Teraz máš teda predstavu, ako molekula TAG (triglyceridu) vyzerá. Toto je dôvod, prečo sa do krvi uvoľnia chylomikróny, VLDL a LDL. Typická molekula TAG môže v sebe obsahovať povedzme na SN1 mastnú kyselinu Palmitovú (skvelý Saturovaný SFA tuk, ktorý využívame napr. na tvorbu ATP), potom na SN2 mastnú kyselinu Olejovú (MUFA) a na SN3 mastnú kyselinu Alfa Linoleovú (skratka ALA, a je to omega 3 PUFA tuk, ktorý využívame napr. na obnovu membrán a tkanív). No a samozrejme, 3 mastné kyseliny sú spojené Glycerolom. Teraz príde ich hmotnosť.

Kyselina Palmitová = 256 Dalton

Kyselina ALA = 277,4 Dalton

Kyselina Olejová = 282,5 Dalton

Priemerne teda jedna mastná kyselina váži 272 Dalton.

Glycerol = 92 Dalton 

Z tohto vypočítame že jedna molekula triglyceridu (TAG) váži 908 Dalton! (3×272 + 92)

No ale čo cholesterol? Aj ten sa prepravuje v LDL.

Cholesterol váži 386,7 Dalton. Vidíš ten rozdiel?

Žeby bol aj toto dôvod, prečo je chylomikrón plný triglyceridov taký ťažký a naopak HDL, ktoré ich takmer neobsahuje, no za to má hromadu proteínu a cholesterolu, je veľmi ľahký a pohyblivý?

Ako súvisí Hmotnosť s Energiou? Bavíme sa o tom istom?

Dokáže zvýšenie hmotnosti zvýšiť energiu? V tomto odstavci ti zrejme zopár krát padne sánka, tak si ju radšej chyť (žartujem), no určite si aspoň sadni. Chystám sa ti totižto na jednoduchých príkladoch z fyziky ukázať ako súvisí Energia a Hmotnosť, pretože potom lepšie pochopíš, prečo ti ráno musí VLDL aj HDL vzrásť a naopak cez deň sa ich koncentrácia zníži.

Tiež potom lepšie pochopíš, prečo ti vyhýbanie sa slnku alebo chladu VLDL (horší cholesterol) v krvi udrží konštantne zvýšený a naopak HDL (dobrý cholesterol) znížený, čím zvýši tvoje kardiovaskulárne riziko. Nikdy tu totižto nešlo o samotný cholesterol, ale o Energiu a Redox…

Aby si pochopil, musím vysvetliť 2 dôležité pojmy: kinetická energia a pokojová (alebo aj potencionálnaenergia. [R]

Pokojovou energiou sa dnes zaoberať nebudeme, no je známa a aj ty to určite poznáš. Je vyobrazená slávnou Einsteinovou rovnicou E=mc2, hoci v skutočnosti je jej tvar: E = γmc2, no pre potreby bežného života môžeme Lorentzov faktor známy ako gama (γ) vynechať. 

Teraz však to prvé, Kinetická energia, čo je energia, akú získa objekt v dôsledku svojho pohybu. Vysvetlím ti ju na jednoduchom príklade.

Predstav si obyčajnú malú guľu letiacu vzduchom. Keď je loptička položená a nehýbe sa, má nejakú hmotnosť. Keď je však táto loptička v pohybe (keď ju vystrelíš) získa kinetickú energiu, ktorá môže konať prácu. Keď loptička zasiahne napr. drevený terč, pôsobí silou na vlákna v dreve, rozštiepi ich a vytvorí dieru.

Vďaka tomuto príkladu vidíš, že aj keď táto obyčajná malá guľa v pokoji nemá schopnosť preraziť terč, môže ju nadobudnúť, aj jej energiu dodáme. Napríklad, ak ju vystrelíme z dela. Takto vďaka svojmu pohybu nadobudne ďalšiu energiu. Táto energia pohybu je to, čo nazývame kinetická energia.

No a v bežnej fyzike sa kinetická energia počíta takto, sleduj (a neľakaj sa vzorca):

Kinetická energia (v Jouloch) = 1/2 x hmotnosť (v kg) x rýchlosť2 (v metroch za sekundu)

Povedzme teda, že ak má malá guľa hmotnosť 4 kg a vystrelíme ju rýchlosťou 4 m/s, jej kinetická energia bude 32 Joule (1/2 x 4 x 4 na druhú).

Keď sa na to zahľadíš laickým a sedliackym rozumom, niečo ti hneď dôjde. Sú dva spôsoby, ako zvýšiť kinetickú energiu.

Prvý spôsob je zvýšenie hmotnosti a druhý zvýšenie jej rýchlosti. Ako však vidíš, prvý je omnoho menej efektívny, pretože hmotnosť sa delí dvoma, kdežto druhý je naopak efektívny exponenciálne, pretože rýchlosť je umocnená na druhú.

Čo ti to hovorí? Prečo miešam fyziku medzi biológiu? Tvoja krv je z 93% voda a rôzne cievy obsahujú rôzne množstvo vody a tiež aj voda v tebe má rôznu viskozitu.

posledného článku vieš, že ak ty a tvoja krv prichádzate o Redox, voda v tvojej krvi bude viac ako MED, čo znamená, že bude viac viskózna a veci v nej pôjdu pomalšie. Presne ako keď miešaš lyžicu v pohári plnom medu verzus v pohári plnom čistej vody. V mede sa ti bude miešať ťažko, však?

Krvná plazma a rozdielna viskozita tepny, žily a lymfy

To znamená, že tvoje telo robí na základe lokálneho Prostredia a lokálneho Redoxu v krvi rozhodnutia za teba, pretože energiu daných lipoproteínov musí udržať takú, aby sa dopravili z bodu A do bodu B. Ak by to nedokázali, zahynieš. 

Teraz trošku laickej anatómie a biológie. V našom tele je asi 5 až 6 litrov krvi, ktorá tečie priemernou rýchlosťou 5 až 6,4 kilometra za hodinu – rýchlosť chôdze. To je dostatočne rýchlo na to, aby sa liek vstreknutý cez infúziu napr. do ramena dostal do mozgu len za pár sekúnd a uspal ťa. Táto rýchlosť krvi je však rozdielna v rámci toho, kde krv preteká.

Artérie (Tepny) sú tie, ktoré vychádzajú zo srdca, nesú okysličenú krv (oxyhemoglobín), je v nich viac exkluzívnej zóny a rýchlosť ich prietoku krvi je v rozsahu 4,9-19 cm/s, čo je 0,68 km/h (výpočet: 19/100×3,6).

Vény (Žily) sú zas tie, ktoré prenášajú krv z tkanív, nesú odkysličenú krv (deoxyhemoglobín), je v nich viac Vody, a ich rýchlosť prietoku krvi je výrazne pomalšia, cca 1,5-7,1 cm/s , čo je 0,26 km/h (výpočet: 7,1/100×3,6).

Ak vezmeme do úvahy ešte aj zodpovedajúce priemery ciev v rozsahu od 800 mikrometrov do 1,8 mm, získajú sa rýchlosti prietoku krvi 3,0-26 ml/min v artériách (tepnách) a 1,2-4,8 ml/min v žilách (vénach). [R]

No a teraz sa radšej drž. Ako tieto údaje ovplyvnia to, že tvoja pečeň musí ráno, keď začína deň, vyprodukovať dostatok VLDL alebo chylomikrónov na to, aby tvoje mitochondrie pracovali? Jednoducho kvôli hustej Lymfe a menšiemu množstvu exkluzívnej zóny v tepnách, pretože si nebol v noci na slnku (slnko vysiela 42% IČ svetla, ktoré buduje EZ).

Pečeňová portálna žila je cieva, ktorá posúva krv zo sleziny a gastrointestinálneho traktu do pečene. Táto portálna žila má dĺžku približne 7,6 až 10 cm a zvyčajne vzniká spojením horných mezenterických a slezinových žíl za horným okrajom hlavy pankreasu. Práve táto žila je teda zodpovedná za transport najväčších chylomikrónov do pečene, aby z nich spravila VLDL, IDL a neskôr LDL. [R]

Druhá vec je, že väčšina lipidov absorbovaných zo stravy vstupuje do krvného obehu cez lymfatický systém, ktorý ich transportuje pomocou chylomikrónov z klkov tenkého čreva do venózneho obehu v blízkosti srdca. A asi ti nemusím prízvukovať, že táto lymfa sa podobá viac medu (alebo skôr smotane) ako čistej vode. [R]

To znamená, že v oboch prípadoch sa musí naša pečeň a črevo postarať o to, aby do danej hustej krvnej plazmy vyslali iba taký lipoproteínový obal, ktorý bude mať dostatok kinetickej energie. No a ako si videl vyššie, dokážu to buď zvýšením ich hmotnosti alebo ich zrýchlením.

Zvýšenie hmotnosti je pomerne jednoduché, keďže si vyššie videl, aké ťažké sú triglyceridy, ktorých je VLDL a chylomikrón plný. Avšak na oboje, aj na zvýšenie hmotnosti alebo na zrýchlenie, potrebujeme nejakú vstupnú energiu. Presne ako keďsi počul príklad s vystrelením gule, ktorá rozbila terč. Na to vystrelenie totižto treba nejaký VSTUP (Vstupnú energiu).

Viac svetla = menej hmotnosti a naopak, menej svetla = väčšia hmotnosť

Ak chceme, aby daná guľa spôsobila väčšie škody a zvýšiť jej kinetickú energiu, môžeme ju napr. niečim obaliť aby jej hmotnosť vzrástla, alebo ju jednoducho viac zrýchlime, avšak na oboje potrebujeme aj vstupnú energiu. No a práve v tomto tkvie posledný AHA moment, ktorý dnes odo mňa dostaneš.

Buď pridáme do systému viac protónov, alebo naopak elektrónov a fotónov (svetla). Bingooo!

Protón je totižto veľmi ťažký v porovnaní s elektrónom (takmer 2000 krát ťažší), no všetka jeho hmotnosť je tvorená vnútornou potencionálnou energiou, ktorú v sebe ukrýva. Práve preto sú mastné kyseliny plné protónov a sú ťažké a tiež tieto protóny „zbiera“ mitochondria vo svojom matrixe, kde vďaka nim tvorí ATP, VODUTEPLO.

Naopak elektrón je veľmi ľahučký a tiež vie absorbovať a prenášať množstvo energie. Robí to vďaka tomu, že dokáže absorbovať energiu svetla (fotón). No a koniec koncov fotón samotný, nemá hmotnosť žiadnu, no má obrovskú energiu. Došlo?

Tvoje telo má iba dve možnosti ako zrýchliť pohyb lipoproteínov v tvojej krvi a umožniť im „preraziť“ krvnú plazmu. Buď zvýšením ich hmotnosti alebo pridaním elektrónov a fotónov. Práve preto zdravému človeku v ranných hodinách v krvi stúpne množstvo akože zlých VLDL alebo chylomikrónov (podľa toho kedy a čo zjedol), no tiež LDL a HDL.

S postupom dňa, ako sa slnečné svetlo zosilnieva a tvoja pokožka absorbuje viac radiácie sa tvoja krv viac rozpohybuje, zlepší sa jej priechodnosť a pečeň nebude potrebovať vysielať do krvi ďalšie ťažké častice, pretože jej budú stačiť Elektróny a Svetlo, ktoré ich udržia v pohybe. Z rovnakého dôvodu ti na slnku vystúpia žily von a zníźi sa ti tlak, len tak mimochodom.

Avšak ak človek žije celý deň v interiéri, okolo elektroniky, jeho cirkadiánny rytmus je zničený bude dehydratovaný, jeho krvná plazma bude viacej viskózna a pečeň s črevom nebudú mať na výber, a budú musieť pridávať viac a viac protónov vo forme mastných kyselín, ktoré uvoľnia ako aterogénne VLDLmalé denzné LDL (sdLDL).

Z rovnakého dôvodu priberá živočích podkožný tuk plný protónov z vodíka, aby nabral dostatok potencionálnej energie na obdobie, keď zrovna nebude mať k dispozícií svetlo, ako je to napríklad v zime. Tiež preto vlk v divočine v zime vie, že potrebuje loviť a jesť podkožný tuk iných zvieratiek, aby túto potencionálnu energiu prijal a prežil.

Predpokladám, že tieto slová sú možno ťažko stráviteľné pre niekoho, napr. pre vegánov, vegetariánov a iných, no hádaj čo. Nikdy tu nešlo o stravu… a čím skôr si to pripustíš a naskočíš na vlak, tým skôr prevezmeš svoje Zdravie a Život do vlastných rúk!

Až sa tak však stane pochopíš, že každý výživový smer je nezmysel, rovnako ako každá moderná diéta, ak nepoznáš KONTEXT. Kontext, ktorý som ti opäť raz predstavil aj v tomto dlhom, no potrebnom článku.

Prečo sú dnes naozaj ľudia viac obézni?

Môže byť teda aj toto dôvod, prečo sú dnes moderní ľudia viacej obézni, viac chorí, majú v priemere vyšší cholesterol, no bohužiaľ, najmä aterogénne (Objemné a ťažké) subfrakcie? Odpovedz si sám…

Ako však každý z nás vidí, priemerní ľudia v modernom období žijú NONSTOP pod umelým modrým svetlom, bez dostatku slnka, chladu alebo groundingu, pcidhádzajú o elektróny aj fotóny a ich telo priberá viac a viac. Ono totižto musí!

Nezabúdaj, že čím menej bezhmotnostnej energie príjmeš (mysli na svetlo-fotón), tým viacej jej potrebuješ uskladniť vo forme hmoty (pomysli na vodík a podkožný tuk). A naopak, čím menej svetla máš a čím viac z teba a tvojich mitochondrií uniká, tým viac musíš zvýšiť hmotnosť a uskladniť viac vodíka.

Takto vyzerá Kvantová Biológia v praxi. Toto je niečo, čo z môjho pohľadu uniká aj odborníkom, pretože nad vecami v takomto kontexte nepremýšľajú, no ja posledné roky áno a ty by si mal tiež.


PREMIUM ČLENSTVO ★ 


Aké frakcie cholesterolu v krvi sú teda tie zlé?

Dnešný článok je už dlhý až až a nebudem to zbytočne naťahovať, tak už iba spomeniem krvné testy a nejaké údaje, ktoré si videl vyššie. Či je výška môjho cholesterolu zlá alebo dobrá? Nebudem odpovedať. Pre priemerného lekára, ktorý zmeria iba celkový cholesterol by bola pravdepodobne zlá.

Avšak keď vezmeš v úvahu to, ako daný cholesterol vyzerá zblízka (rozbor subfrakcií) a tiež ďalšie parametre, pocity, energia, zdravie,… je to na inú debatu. Už v ďalšom článku ti ukážem niečo o triglyceridoch, kde uvidíš aj moje ďalšie záznamy (napr. kontrolu vyšetrení krčných artérií a stavu kalcifikácie, keďže mám takýto „vyšší“ cholesterol), aj môj krvný obraz a iné, verím, že ti tieto veci budú dávať ešte lepší zmysel.

Pre mňa osobne je však zaujímavé, že hoci po dlhé roky máme pred očami všetky spojovacie články, iba málokto si ich spája dohromady. V medicíne je totižto dobre zdokumentované, že celkový cholesterol nie je dobrým markérom pre kardiovaskulárne riziko a naopak, že napr. už len meranie ApoB, či ApoA, no najmä meranie sdLDL áno.

Tak napríklad podľa záznamov vieme, že konkrétne LDL subfrakcie od 3 po 7 sú tie potencionálne aterogénne [R], no sú to najmä subfrakcie 5 až 7, ktoré sú najviac rizikové (viď tento link a prejdi na stranu 48, druhý odstavec a štvrtý riadok zhora).

Ďalšia vec, ktorú podľa záznamov vieme je, že pri meraní subfrakcií sú to MID B a najmä MID C (to sú IDL), spolu so zvýšeným LDL 5 až 7, ktoré sú najviac rizikové a zvyčajne ich majú v krvi zvýšené ľudia s nízkym vitamínom D, zvýšeným CRP, tlakom a rôznymi ďalšími problémami. Tu máš danú štúdiu, [R]

Naopak ľudia, ktorí sú zdravotne v poriadku, no majú aj vyšší cholesterol, majú zvyčajne vyššie LDL subfrakcie 1 a 2 a MID A. Tiež majú zvyčajne nižšie TAG (triglyceridy), pretože ich ich mitochondrie dobre oxidujú a nemajú dôvod ostávať v krvi. Rovnako ako nieje dôvod mať v krvi viac glukózy (hyperglykémia).

(Toto môžeš vidieť napr. aj na mojom teste a schválne som tam vyznačil aj šípky a ich Hmotnosť.) LDL idú z prava doľava (od 7 po 1) od najťažších (7) po najľahšiu (1). MID (to sú IDL) idú zľava doprava od najťažšej (C) po najľahšiu (A).

Avšak dôvod prečo, ktorý vedci a lekári nevidia je HMOTA a ENERGIA. Nič viac, nič menej.

Práve preto často prízvukujem, že keď ani len nevieš, že niečo nevieš, iba ťažko prídeš na to, čo je to, čo doposiaľ nevieš.

Ak je totižto človek slepý voči dôkazu, neznamená to ešte absenciu efektu. Ani UV a IČ svetlo nevidíme, no vďaka nim naša krvná plazma pracuje a mení svoju viskozitu. Čím viac tohto svetla máš, tým kvalitnejšia tvoja krvná plazma bude a s ňou aj pohyb LDL v nej.

UV svetlo je zároveň to, ktoré na Zem nesie najviac energie, avšak preniká iba kúsok do pokožky. No infračervené svetlo penetruje tvoje telo 10 a viac cm. Práve tieto dve formy svetla sú to, čo ti prináša „bezhmotnostnú“ energiu a ty potom nepotrebuješ uskladňovať toľko vodíka pod kožou, alias priberať. Dúfam, že už rozumieš.

Záver a na čo sa môžeš tešiť nabudúce

Verím, že sa ti dnešný článok páčil, a už nabudúce budeme pokračovať, pričom ti ukážem ďalšie z mojich údajov, aby som ti na nich veci vysvetlil.

Ak si myslíš, že môže článok niekomu pomôcť, kľudne ho zdieľaj a ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Na záver ti dávam do pozornosti PRÉMIUM ČLENSTVO, ktoré ťa posunie míľovými krokmi vpred. Veľa z Vás cez Vianočné sviatky využilo možnosť pridať sa za zvýhodnených podmienok, no pre všetkých ostatných, ktorí sa rozhodnú pridať teraz, členstvo funguje naďalej a môžeš sa pridať za mesačný alebo ročný poplatok.

Jediné, čo ti k tomu napíšem je, že čím skôr „nasadneš na vlak“, tým viac času ušetríš.


PREMIUM ČLENSTVO ★ 


Tiež na webe ostáva možnosť pre všetkých, ktorí radi čítajú, zakúpiť si obe knihy Spoznaj Svoju Biológiu ako jeden Balíček v ZĽAVE a poštovným Zdarma.

125,80  89,50 € + poštovné ZDARMA

Viac o balíčku sa dozvieš TU.

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku tak zostaň naladený 🙂

Odkazy na použité Zdroje, štúdie a literatúru:

  1. https://www.sigmaaldrich.com/deepweb/assets/sigmaaldrich/marketing/global/documents/300/525/biofiles5_lipoproteins.pdf
  2. https://www.quora.com/How-does-mass-increase-when-an-object-nears-the-speed-of-light-Where-does-the-extra-mass-come-from
  3. https://lipidworld.biomedcentral.com/articles/10.1186/1476-511X-13-112
  4. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23850319/
  5. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23830843/
  6. https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/Hyperlipoproteinemie.pdf
  7. https://arxiv.org/pdf/hep-ph/09602037
  8. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11284002/
  9. https://www.healthline.com/human-body-maps/portal-vein#1
Som autorom kníh »»» SPOZNAJ SVOJU BIOLÓGIU, ktoré vznikali postupne a dá sa povedať nevedomky. Dlhé roky sa zaujímam o MITOCHONDRIE a moja vášeň a túžba ma viedli k zhromažďovaniu množstva informácií, študovaniu, experimentom a postupne chcem svoje nadobudnuté VEDOMOSTI posúvať von.

Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Ušetri ČAS aj FINANCIE a získaj prístup k množstvu materiálov, knihám, ekurzom a najmä súkromným webinárom aj protokolom, ktoré ťa posunú míľovými krokmi vpred!

V premium máš všetko pod jednou strechou!


Ak máš nejakú otázku, napíš mi ju dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov