[Pripnuté] Stres, strava, DHA

@jaroslav-lachky takze nabehnem na keto -paleo,co propaguje Dr.Czaba,aspon na 4 mesiace ,nechám si len ním povolenú zeleninu.Potom si znovu dám zmerat hs -CRP. 

Ale,ked cítam tento clánok,tak fakt uz neviem,co jest 🙁 .

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6243058/

@milka

Myslím, že dobre rozhodnutia. Jediné, čo by som za mňa podotkol, že mäso nieje ani zďaleka tak "nabalené" ako mäkkýše, morské plody a ryby. Čiže, nájdi si dobrý zdroj a sprav z toho stálicu, udne aspoň, jeden chod morská vec s MUFA tukmi, k tomu pripadne morské riasy, pripadne trochu inej zeleniny. Druhé jedlo by som dal ak chceš mäso.

A tiež sa snaž ideálne v rannom jedle, alebo potom naopak v poovednom medzi možno druhou až piatou večer zješ veľa proteínu (zdroj ako som napísal vyššie) a vtedy nejedz veľa zeleniny a už vôbec nie objemnej. Ty potrebuješ do tela dostať čo najviac živín, prioritne DHA, selén a jód, aby sa mohla tvoja krv s nimi presítíť a následne je vyššia šanca, že sa dostanú aj do mozgu a z červených krviniek.

Možno, ak máš budget, spravil by som aj rozbor omega 3 a omega 6 a ak máš aspoň pomer 1:4, vtedy by som možno už nejedel morské veci každý deň ale menej. Ak je viac, vtedy jedz viac. Ú nás vyšetrenie stojí 50 eur zvyčajne, ale sú viaceré spôsoby.

Publikoval: @milka

Ale,ked cítam tento clánok,tak fakt uz neviem,co jest 🙁 .

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6243058/

K tej štúdií Milka, ak nehľadáš niečo konkrétne, ani to nepozeraj. Vravel som to viackrát, no na rovinu, sú nepodstatné a irelevantné. A to takmer všetky.

Zamysli sa, ako tieto štúdie robia...v labaku, na základe priemeru, podla nejakých kritérií, ktoré absolútne nechápu, do akého kontextu a prostredia pasujú.

Zamysli sa kedy ľudia a živočíchy jedli tukovu stravu? Myslíš ze to bolo v labaku? Alebo v prírode, kde bolo veľa CHLADU a menej slnečného svetla, no bolo? Čo tak druhý častý prípad? Blue zones?

Preco sa pred rokmi ukázalo, že všetky národy, ktoré boli zdravé a žili najdlhšie, jedli veľa strukovín, veľa zeleniny, prevažne sacharidov stravu a občas kvalitné mäso a ryby? A naopak dnes tieto národy takmer nejestvujú, respektíve ich dlhovekost zaniká, hoci ich strava ostáva viac menej podobná (az na na nové ppolotovary)?

Je to naozaj tou stravou? Alebo to bolo poháňané prostedim a epigenetikou?

Všetky tieto národy bolo totižto okolo 20 až 30 dĺžok vzdialení od rovníka, podobne ako Východoafrickä priekopa, kde sa homosapiens vyvíjal. Tiež je tam počasie, kde takáto strava rastie prirodzene. Boli teda tieto národy zdravé vďaka strave?

Alebo to bolo aj vďaka strave?

https://en.m.wikipedia.org/wiki/Okinawa_diet

"Taira also reports that healthy and vigorous Okinawans eat 100 grams each of pork and fish each day."

(v preklade: "Zdraví a vitálni Okinavčania jedia 100 gramov bravčového a ryby každý deň"

Epigenetika je hotovy zazrak, len pouzit spravne tlacidlo 😀🧬.

Velky fenomen je opak jedenia a teda pôst, resp. hladovanie. 

Mozno toto je tlacidlo, ktore vie pomoct v mnohych veciach, ale vzdy to treba prisposobit presne na mieru, lebo vela veci na nete je povytrhavanych z kontextu a clovek ani nevie ci je to pravda a ci nie. Je to podobne ako ked rastie v zahrade krasna ruza a okolo nej je plna zahrada buriny, ktora robi tejto ruzi tien a zakryva ju.

Jaro uz vela krat spomenul,ze leto je obdobie na oddych pre mitochondrie a tu je mozno asi najjednoduchsie sa adaptovat na nieco ako je post, resp. ciastocny a pretusovany post. 

V zime je post tiez bezproblemovy a prirodzeny. Len tu mitochondrie makaju, maju sezonu ako sa vravi. Vyrabaju teplo. Podmienkou je samozrejme, ze clovek musi byt zdravy a aj jeho stitna zlaza musi fungovat dobre....

Ako Jaro pise aj v svojom clanku o stitnej zlaze, je potrebne dodat, ze prostredie je numero uno, lebo ak nebude, tak stresom prichadzame o hnedy tuk a ten stres nemyslim len psychicky,ci fyzicky, ale aj formy ako emf, sacharidy, modre svetlo bez infra a pod.

Je to dost zakopane najist spravne tlacidla, je to ako hladat ihlu v kope sena. Ale da sa to vyriesit. Konzistentnost a vytrvalost je cesta.

Ci si Jaro ty myslis o poste?😊

@empigo-osobny-trener-kosice

Páči sa mi, ako ti rýchlo veci docvakávajú Miro 🙏

To čo teraz spomeniem je to, že pre Milku teraz pôst nie je. Jej citlivosť na leptin je slabšia a pri takomto probléme by aj malé zaváhanie "ručičky na palivovej nádrží" mohlo byt na škodu.

Ani reštrikcia proteínov. Dôvod je niečo, čo sa nazýva organické kationy a neurotransmitery a ich presun aminokyselín cez krv, obličky, tráviaci trakt a mozog.

Ideálne ako som napísal vyššie, jendo jedlo s morskou stravou a dostatkom proteínov a trochu vhodnej zeleniny a druhé kľudne s mäsom. Časovo si už vie prispôsobiť, no za mňa idea pripadá raňajky a druhé jedlo niekedy medzi druoz až piatou. Pripadne niečo medzi, ale myslím že 2 jedla nebudú problém.

Kopírujem dnešný príspevok z FB. Myslím, že sa trochu hodí k teme:

Je skutočnou výhodou Lowcarb pH a protóny? 🤷‍♂️Každý určite vie, že v žalúdku, ale aj v tráviacom trakte (všade rôzne) máme zvyčajne nižšie pH 🤔⠀
⠀
⠀
Veľa ľudí pH síce rieši, ale nedochádza im pointa. pH je len odzrkadlením separácie elektrického náboja ⚡⠀
⠀

To znamená prevaha PROTÓNOV dnu a naopak ELEKTRÓNOV na povrchu. Toto je prirodzený stav našich čriev 🙏⠀

Práve v tomto má opäť raz veľkú výhodu paleo štýl, low carb, ale aj keto stravovanie, v porovnaní s priemernou západnou stravou plnou spracovaných sacharidov. Takáto „paleo“ strava obsahuje menej kyslíka, vďaka čomu môže pomôcť udržať lepšie prostredie v čreve. Obzvlášť pri takýchto problémoch. Tiež je takáto strava postavená na celých a nespracovaných potravinách, čo je len bonus

Nezabúdaj však, že skutočná ketogénna strava má svoj evolučný zmysel iba z pohľadu CHLADU alebo v NOCI, keď spíme, pretože takto máme všetko dokonale spárované a v organizme nenastanú nezhody. To znamená, že ak chceme z ketogénnej stravy čerpať najviac, potrebujeme k tomu správny cyklus svetla a chlad, ale aj cirkadiálne stravovanie (jedenie cez deň, na slnku).

(A ak nevieš, ako také cirkadiálne stravovanie vyzerá, na blogu je k tomu celý PROTOKOL. Tu si môžeš stiahnuť začiatočný protokol v pdf. Zvyšné pokročilé nájdeš v článku.)

Ak napríklad naše mitochondrie v ČREVE dostávajú rozdielne signály ako majú mitochondrie povedzme v oku, alebo pokožke, naše cirkadiálne gény, ktoré sídlia pred každým jedným génom a rovnako v každom orgáne, vrátane čreva, prestanú správne pracovať a aj daná časť tela stráca správne NAČASOVANIE. Vďaka tomu nastane ďalší problém, akým je NEODUMIERANIE ENTEROCYTOV na dennej báze a teda hromadenie zlých buniek v čreve, ale aj vo svaloch v bruchu, ktoré tak vpúšťajú dnu neustále viac a viac kyslíka a mikrobióm sa mení ešte viac.

Enterocyt je mimochodom označenie pre bunku, z ktorej je tvorená výstelka nášho tenkého čreva.

Slová vyššie si môžeš predstaviť ako izbu. Naše čreva sú izba. V normálnom stave má zdravý človek svoje črevo ako mierne rozhádzanú izbu, ktorá má však dokonale uzavreté okná a je sterilná.

Keď sa najeme, všetko v tejto sterilnej izbe začne pracovať, jedlo pekne poupratujeme a pošleme kam treba. Keď však otvoríme okná, pretože žijeme celý deň so zastretými žalúziami v izbe a nevieme kedy je deň a kedy noc, do izby sa dostáva viac prachu aj kyslíku a už sa tam zvyšuje neporiadok, rôzny hmyz, atď.

Niečo podobné sa týka aj dnes rozšírených problémov ako SIBO.

Toto všetko skôr či neskôr (hoci zvyčajne skôr) vyústi aj v leaky gut, pretože zdravý človek s plne funkčným centrálnym aj periférnym cirkadiálnym rytmom si obnovuje všetky enterocyty (výstelku čreva) behom jedného až troch dní a leaky gut sa nemá prečo rozvinúť do takejto miery. [5]

Teraz si to môžeš pospájať aj s tým, čo si čítal v predošlých článkoch o Vibrio a zonulíne. Prečo nám teda príroda schválne do DNA zakomponovala takýto vírus a chcela naše črevo spraviť priepustným? Opäť, pomysli na izbu.

Tým, že je naše črevo schválne trochu priepustné (máme trochu pootvorené okno), prenikne nám cez výstelku viac látok a naša imunita aj mitochondrie ich ucítia. Vďaka tomu dokážeme lepšie vnímať zmeny, aké sa dejú za oknom (v prostredí okolo), ako keby sme žili neustále iba v sterilnej izbe so zavretými oknami. Už rozumieš

Zapamätaj si že naše črevo potrebuje na správne fungovanie veľa protónov dnu (akože el. náboj plus), zatiaľ čo kyslík (elektróny) má svoje miesto inde.

Ak tieto podmienky v čreve máme, sacharidy nám príliš neublížila. Dúfam, že si si v duchu zakričal huráá… 😀 …pretože áno, skutočne môžeš sacharidy konzumovať. Ak si v poriadku a máš na to podmienky, sacharidy ti nijako neublížia.

No čo ak nie si? Čo ak človek v poriadku nie je? Prečo môže byť paradoxne pri probléme s črevom konzumácia „ťažšie stráviteľného“ tuku lepšia? A prečo naopak „ľahko“ stráviteľné cukry a sacharidy narobia ešte viac problémov? Odpoveď na otázky vyššie sa človek nedozvie nikdy štúdiom výživy.

Metabolizmus (oxidácia) tukov ti totižto znižuje elektrický náboj na vnútornej mitochondriálnej membráne. Toto nevie ani väčšina výživových poradcov a obávam sa, že ani tých, ktorí ketogénnu stravu propagujú.

Konzumácia tukov nám skutočne znižuje množstvo miliVoltov na vnútornej membráne mitochondrie, no robí to schválne.

Pomocou toho nám vlastne „offsetuje“ znížené množstvo svetla, ktoré v danej lokalite je, pretože tuky sú prioritne k dispozícií kedy? No predsa mimo leta, a teda v slabších solárnych podmienkach.

Konzumácia tukov nám zároveň zvyšuje množstvo vyprodukovaného ATP, vďaka čomu sa naše proteíny v bunke viac roztvoria a nasiaknu viacej štruktúrovanej vody, čím sa stanú viacej hydratované

Tiež nám to však pomôže udržiavať vysoký prísun endogénneho glutatiónu aj detoxikácie, ako už v ďalšom dôležitom článku sám čoskoro zistíš.

Teraz ďalší kúsok do skladačky. Radšej si však sadni, lebo ti veľmi rýchlo pospája, čo si čítal vyššie.

Slnko vysiela v ktorúkoľvek hodinu, keď svieti, až 42% infračerveného svetla a toto svetlo do tela preniká až cca 10 cm (a viac). To znamená, že keď odhalíme svoje brucho slnku, mitochondrie v čreve, ale aj ďalšie baktérie a organizmy ho ucítia a taktiež ho zachytí voda, ktorá tam je.

Práve toto svetlo je zodpovedné za tvorbu exkluzívnej zóny, čo je štvrtá podoby vody, ktorá donáša našim tkanivám energiu (elektróny), udržuje lokálny Redox, no taktiež vylučuje zo svojho okraja hádaj čo… Protóny. Bingooo. Presne to, čo potrebujeme mať v čreve a pod kontrolou. Aká to náhoda…

Aj preto by si mal miesto sledovania DIÉT radšej venovať čas SPOZNÁVANIU vecí 👍⠀

Viac info bolo v novom článku na blogu 👍

https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=290456956419051&id=100063642451197

@jaroslav-lachky prosim das link na fb?

Co to v praxi znamena ,ze jest vinku?

Oktober rano 7 stupnov, cez obed 15, zima - to budu aj mrazy.

Normalne vezmem ranajky, obed , veceru na zahradu a najem sa tam?

V zime obleciem ciapku a kabat, je to aj takto ok?

Ci musim brucho na slnko? Na ako dlho?

Je potrebne priame slnko, ci aj ked su mraky,sedim v tieni  na zahrade, je to ok?

Otazka mimo, ma nejaky zmysel, ked si vodu pred vypitim dam na slnko? Ak ano, ako dlho ju mam nechatna slnlu, 5 min ma.efekt?

Dakujem

@zuzana12345

Odkaz na FB stránku je tu. Ale moc tam nepridávam toho, obcas nejaké príspevky. Nepáči sa mi celkovo FB

Pridávam to ešte teraz ručne napísané lebo opäť vidím, že to blbne keď kopíruje odkaz.... Predtým len pridaj https://www

facebook.com/Jaroslav-Lachký-116282979777435  

A k otázkam, riad sa tým, ako momentálne môžeš a postupne vylepší. Tvoj cieľ je jest vtedy, keď je vonku slnko a najlepšie vtedy, keď je UV. Preto aj veľa diét dnes nefunguje, pretože si neuvedomujú aký dôležitý je čas a stimul UV svetla a slnka celkovo na našu pokožku aj oko, skrz tvorbu voľných radikálov, ktoré vyprodukujú elektróny uvoľnené z jedla.

Áno, vhodné je aj brucho, ale rob ako teraz môžeš. Kľudne aj na minútku pred alebo počas, alebo po, alebo ako môžeš. Ten stimul je tam vsa dôležitý. No opäť pamätaj, že tvoje brucho potrebuje slnko, a aj UV, takže keď môžeš, chod tam 👍

Publikoval: @zuzana12345

Otazka mimo, ma nejaky zmysel, ked si vodu pred vypitim dam na slnko? Ak ano, ako dlho ju mam nechatna slnlu, 5 min ma.efekt?

 

Dakujem

Áno má. Ako dlho je otázne. Nedá sa presne špecifikovať. 

@jaroslav-lachky dakujem  

Jedavam ked uz je svetlo, tak to spojim s pobytom vonku.

Len potrebujem.este vediet  ci ma zmysel aby som napr cez obed bola na uva 1 min, ked som v office. V office brucho slnku neukazem,.ale do officu chodim iba 2x tyzdenne. Takze v office iba tvar

@zuzana12345 áno, má to zmysel Zuzi. Rob aj malo ak môžeš a nestresuj sa zbytočne. Časom možno pridáš viac a tiež budeš myslieť na to, ako to zlepsit

Publikoval: @jaroslav-lachky

To znamená prevaha PROTÓNOV dnu a naopak ELEKTRÓNOV na povrchu. Toto je prirodzený stav našich čriev 🙏⠀

Vies toto s elektrickym nabojom  trosku viac zoomovat? 👆

Bez dostatku DHA je z dlhodobeho hladiska keto stravovanie kontraproduktivne, nakolko moze znizit inzulinovu senzitivitu. Cize stale tu hraje hlavnu ulohu svetlo a chlad. 

@jaroslav-lachky pripojím sa do debaty ak nevadí 🙂 takže keď môžem aj na chvíľu, byt cez deň na slnku aj keď jem a aj to má benefit ?!  

Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

Vies toto s elektrickym nabojom  trosku viac zoomovat?

 

Stačí takto Miro? Myslím, že sa rýchlo chytíš aspoň základu:

V čom sú prokaryoty a archae dobré? Čo im ide od počiatku, od 3,6 miliárd rokov dozadu kedy vznikli? Vedia dobre využívať protóny. Využívajú ich napr. na presun cez nejakú membránu (hoci tá nie je potrebná), čím vytvoria protonovy gradient (inými slovami rozdiel pH), a následne využiju ich "túžbu" vrátiť sa cez membránu nazad, aby sa gradient zrovnal, na pohon ATP-azy.

Čo je druhá vec, čím sa veľa prokarytov vyznačuje? Nemajú rady kyslík. V období kedy vznikli, ho ani moc nebolo. Kyslík je koniec koncov toxický pre život na zemi.

Teraz druhá strana mince. Mitochondria. Mitochondria je pôvodom tiež Prokaryt, no bola inovovaná na to, aby zvládla kyslík. Prečo ho využíva? Dôvod je jeho elektronegativita, čiže schopnosť využívať elektróny. Preto máme ETC, ktorý využíva kyslík a tvorí vodu.

Tak, ti sú voditka. A teraz premýšľaj, prečo nám príroda vytvorila takéto črevo, kde je veľmi kontrolované prostredie a je v ňom malo kyslíka. Simuluje prostredie, v ktorom sa darí jednoduchým baktériám. To je uprostred čreva, tam kde rozkladajú aj potravu, kdezto mitochondrie sú ďalej, vo výstelke a najmä za ňou, kde sídli náš črevný limfatický imunitný systém.

@tomas pripájaj sa kľudne. Od toho tu je fórum. Čím viac dáš, tým viac sa vráti späť.

A áno 👍

Prečo je dnes pre moderných ľudí žijúcich mimo slnka a pod umelým EMP konzumácia tuku (teda ketogénna strava) s dostatkom DHA už nie voľbou ale povinnosťou? 

Pretože ich REDOX je konštantne tlačený nadol (znížený) a potrebujú svoje vo svojich mitochondriách udržiavať stabilnú donášku masívneho množstva vodíka, ktorý tam uvoľní veľa červeného svetla = tepla = pohon aj pre CCO-štvrtý komplex (okrem iného) 

Aj v tomto je rozdiel medzi povedzme konzumáciou sacharidu a tuku. Rastlinka absorbuje konštantne modrú aj červenú farbu, avšak vďaka UV, ktoré má iba počas istej sezóny, dokáže vytvoriť glukózu alebo iný sacharid.

Chloroplast vyžaduje VODU, z ktorej vodík uloží do potravy a mitochondria zasa z potravy tento vodík vezme a na štvrtom respiračnom komplexe z neho vytvorí VODU. Je pekný kolobeh, točiaci sa okolo vody.

Čo je však na tomto procese zvláštne a podstatné je to, že rozličný typ potravy obsahuje iný typ vodíka. V sacharide je vždy vyšší obsah deutéria, kdežto v tuku je ho menej. Ako to súvisí s modrým svetlom a  dehydratáciou?

Príroda nerobí nič náhodou. Lepšie povedané, všetko čo evolúcia s prírodou spravili, bolo vďaka podmienkam, aké život mal. V slnečných mesiacoch, kedy máme k dispozícií veľa druhov fotosyntézy a teda aj veľa sacharidov, v našich mitochondriách vytvoríme menej vody, pretože mitochondrie toľko nepotrebujeme.

V lete majú naše mitochondrie viac „pohov“, pretože nám stačí čistá voda a slnečné svetlo, ktoré z nej spraví batériu, ktorá nás zásobuje energiou.

Naopak v zimných mesiacoch a v chlade (ale aj v noci), naše mitochondrie využívajú betaoxidáciu, kedy rozkladajú mastné kyseliny, z ktorých tvoria kvantá vody zbavenej deutéria.

Pre porovnanie, zo 100 gramov sacharidu v mitochondrii vznikne 55 gramov vody, zatiaľ čo zo 100 gramov mastnej kyseliny vznikne až 110 gramov vody. Pekný rozdiel... Prečo sem však miešam sacharidy, tuky, keď sa bavíme o modrom svetle?

Pretože toto svetlo je to, čo odlišuje makronutrienty. Nezabúdaj, že každý makronutrient sa v našich mitochondriách rozloží na elektróny a protóny, pričom elektróny si na svojom chrbte nesú svetlo, pod akým „vyrastali“. Svetlo je to, čo elektróny odlišuje a dodáva im rozdielnu energetickú úroveň.

Presne kvôli tomuto sú sacharidy tak trochu „návykové“, rovnako ako čítanie statusov na krásnom modrom pozadí Facebooku. Príroda tento mechanizmus vytvorila schválne, kdežto človek ho zneužil.

Čo tieto riadky znamenajú v ľudskej reči? Iba toľko, že vysoký prísun sacharidov má na naše telo rovnaký efekt, ako vystavovanie sa umelému modrému svetlu. Oba nás dehydratujú.

Chronické (neustále) umelé modré svetlo je ekvivalentom chronického nadmerného množstva sacharidov, pretože obidve obsahujú nadmerné fotoelektrické energie, ktoré náš elektrónový transportný cyklus spomalia a tým znížia produkciu vody v mitochondrii.

Elektróny sú subatomárne častice, ktoré zachytávajú svetlo. Svetlo reaguje iba s elektrónmi. Presne preto rozličné druhy ovocia a zeleniny rastú iba v istých solárnych podmienkach.

To znamená, že chronické umelé modré svetlo z technológií, displejov, mobilov a televízie dehydratuje naše mitochondrie, podobne ako ostane suchý kus pôvodne šťavnatého steaku, ktorý vložíš do mikrovlnnej rúry.

Modré svetlo totižto spomaľuje tok elektrónov v ETC na vašej vnútornej mitochondriálnej membráne a tým znižuje točenie ATP-syntázy. Toto všetko má svoj evolučný zmysel, pretože sacharidy a prvý komplex je to miesto, ktoré v našej mitochondrii vytvorí najviac voľných radikálov. A hádaj, na aký komplex v mitochondrii prichádza vodík zo sacharidu. Na prvý.

Presne tu sa uvoľní obrovská fotonická sila elektrónu, ktorý pochádza zo sacharidu. Takýmto spôsobom dostane prvý komplex stimul, ktorý zároveň zasiahne aj druhý komplex (ktorý je mimochodom flavín = absorbér modrého svetla).

Aj vďaka tomuto pravdepodobne príroda nadizajnovala naše prokaryoty (mitochondrie) na to, aby počas prenosu elektrónov na prvý komplex využili túto vysokú fotonickú silu aj ako signalizačný prostriedok, ale aj na vypumpovanie až 4 protónov cez daný komplex NADH dehydrogenáza, zatiaľ čo pri preberaní elektrónov z páru FADH₂ – FAD sa nižšia fotonická sila na pumpovanie protónov cez daný druhý komplex nevyužije.

Laicky napísané, pri oxidácií sacharidu sa viac energie spotrebuje a treba viac svetla na vyváženie z vonku, kdežto pri oxidácií mastnej kyseliny sa dané svetlo vyššej vlnovej dĺžky využijú inak.

Pozri sa však na to takto. Na čo sa v tebe sacharidy rozložia? Nie na kalórie, ale na protóny a elektróny.

Čo je podstatou dýchacieho reťazca v mitochondrii? Flow (tok elektrónov) po vnútornej membráne mitochondrie. Ak je tok elektrónov dobrý, vytvoria hromadu CO2, vody, aj ATP (energie). Ak nie je, máš problém.

Teraz však otázka. Čo dokáže elektróny „nabíjať“ energiou? Svetlo, alias fotóny. Odborne sa to nazýva excitácia elektrónu a je to základ Einsteinovej práce a fotoelektrického javu.

Takže máme tu dve premenné: Svetlo a Elektróny. Teraz si polož ešte raz svoju otázku:

Mali by sme jesť sacharidy v Zime?

Teraz si položme druhú otázku: „Máme v zime dostatok silného svetla na to, aby sme excitovali elektróny zo sacharidoch v mitochondrii?“ Odpoveď je nie.

Prečo by sme teda mali v zime jesť viacej tukov a byť viac ketogénny? Jednoducho preto, pretože tuk nám poskytne väčšie množstvo elektrónov ako sacharid, keďže nemáme k dispozícií dostatok svetla na ich „dobíjanie“. Preto ich potrebujeme väčšie množstvo a to dostaneme iba z tuku, Iba takto udržíme plynulý flow na membráne mitochondrie.

1 mol mastnej kyseliny, ako je napr. palmitát, vyprodukuje v mitochondrii cca 8 x Acetyl CoA, 31x  NADH, 15 x FADH2, 16 x CO2.

Teraz to porovnajte s 1 mólom glukózy: 2 x Acetyl CoA, 10 x NADH, 2 x FADH2 a 6 x CO2

Celkom slušný rozdiel...

Aj preto nie je jedno, kedy svoju potravu jeme. Ci večer, alebo cez deň, keď svieti svetlo.

Konzumácia jedla večer je rýchly spôsob, ako svoje črevo zničiť 

No Co Q mám nízky :  759,34  ug/l (750 - 1000).takze si denne dám 200 ug.Stací to?