Odkiaľ naozaj pochádzajú Sfingy a dôkaz, že je tu s nami chlad dlho ?

V škole nás učili, že najstaršia civilizácia vznikla pred približne 5 500 rokmi. Tradične sa predpokladalo, že dve najstaršie civilizácie, sumerská a egyptská, vznikli v oblasti, kde sa Afrika stretáva s Áziou. Zvyšok, ako sa hovorí, sú dejiny.

 

 

S výnimkou niektorých najmodernejších učebníc a po krokových učiteľov sa tie isté dejiny učia na školách aj dnes. Tento tradičný pohľad na našu minulosť vyznieva tak, že v oblastiach, kde bol dostatok potravy a vody, sa okolo roku 3 100 pred Kr. stretli akísi primitívni ľudia a začali si stavať jednoduché príbytky - obydlia, z ktorých sa v priebehu storočí vyvinuli mrakodrapy zo skla a ocele, ako ich poznáme dnes. Je to nádherný príbeh a je dokonale logický. Je tu však jeden veľký problém: tento príbeh nezodpovedá dôkazom. A keďže im nezodpovedá, nezakladá sa na vedeckom poznaní.

 

 

Rastúci počet vedeckých dôkazov z rozličných miest na celom svete ukazuje nad všetky pochybnosti, že „prvé civilizácie" tradičnej histórie v skutočnosti vôbec nie sú prvé. Starý Sumer a Egypt v skutočnosti len kráčali v stopách ešte starších - a v určitých aspektoch aj vyspelejších - civilizácií, ktoré vznikli a potom zanikli oveľa skôr ako pred 5 500 rokmi. A hoci je veľa toho, čo o týchto dávnych civilizáciách, ktoré sú dvakrát staršie, ako hovorí tradičná história, nevieme, jedno je isté: história, ktorú učíme v školách, je len časťou oveľa väčšieho obrazu.

 

 

Existencia starších civilizácií otvára priestor pre veľké otázky, na ktoré ešte len musíme nájsť odpovede. Kto ich vybudoval? Kde sa vzali? A napokon otázka, ktorá je dnes pre nás najdôležitejšia: Čo sa s nimi stalo? Ako je možné, že také obrovské mestské aglomerácie - mohutné mestá a chrámové komplexy vybudované pomocou vyspelých technológií, ktoré dnes nevieme napodobniť jestvovali tak krátko po poslednej dobe ľadovej a potom zmizli z povrchu zemského?

 

 

 

 

"História je vynálezom historikov." Tento výrok pripisovany Napoleonovi Bonapartovi (1769-1821) je krásnym pripomenutím toho, prečo je dôležité, aby sme si pohľad na minulosť občerstvovali pomocou revízií, ktoré sa objavili na základe vedeckých metód, aj napriek tomu, že nové objavy nezapadajú do všeobecne prijímanej časovej osi histórie. Takto bude naše okno do minulosti pravdivé a naši historici aktuálni.

 

Až do polovice 20. storočia sa zdalo, že história civilizácie je viac-menej vyriešený prípad. Tradičný príbeh“ civilizácie naznačuje, že vznikla na základe kontinuálneho pokroku v poľnohospodárstve, technike a kultúre. Je to akýsi lineárny príbeh, ktorý na učebnicovej časovej osi vyzerá veľmi dobre: jednoduché začiatky, ktoré vyústili do súčasného zložitého sveta. Je to usporiadaný a ucelený príbeh. A čo je azda najdôležitejšie, je uveriteľný.

 

Avšak pekný a uveriteľný ešte neznamená správny! Aj počítanie si kalórií, aké sa snažili dlhé roky pretlačiť spoločnosti aj "vedecké" štúdie, že keď budeme mať jednoducho vyšší výdaj ako príjmeme kalórií, môžeme jesť čo chceme, aj coca-colu, či polotovary, naša hmotnosť a teda aj zdravie sa nezmenia!  Ako však každý vidí, nie je tomu tak!

 

 

Zakaždým, keď nové archeologické nálezisko potvrdí další úsek príbehu našej minulosti, je ľahšie dat „zelenú“ aj prijatiu zvyšku tohto príbehu. Problém však spočíva v tom, že čoraz rozsiahlejší dôkazový materiál tento akceptovaný príbeh nepotvrdzuje.

 

 

Pozrime sa napr. na známe sfingy, ktoré majú možno do seba niečo viac a zároveň (možno) ukrývajú aj stopy toho, akým prírodným cyklom živočíchy na tejto planéte čelia a že je to práve Chlad a voda, ktorý tu s nami vždy bol a aj bude!

 

 

Vedecký dôkaz, ktorý vznikol na základe platnej a overenej metodológie, jednoznačne potvrdzuje, že jadro sfingy existovalo už počas prívalových dažďov po skončení poslednej doby ľadovej, čo znamená, že monument je 7 000 až 9 000 rokov starý. Tieto údaje boli odborne posúdené a sú akceptované odborníkmi v oblasti geológie.

 

Problém je s historikmi, ktorí teraz musia zosúladiť nové údaje o Veľkej sfinge s tradične uznávanými časový mi osami civilizácie.

 

 

V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia John Anthony West opätovne preskúmal staršie práce Schwallera de Lubicza, aby v nich hľadal indície týkajúce sa veku Veľkej sfingy. Za pätnásť rokov výskumu a dokumentácie egyptských monumentov na začiatku 20. stoočia Schwaller de Lubicz zistil, že tradičné vysvetlenia toho, ako a kedy boli rozličné pyramídy a sfinga postave é, nezodpovedá tomu, čo videl na vlastné oči. V dôsledku toho začal z čisto geologického hľadiska všeobecne akceptované teórie spochybňovať.

 

 

Egyptológovia, geológovia a historici sa vo všeobecnosti zhodujú na tom, že telo sfingy bolo vytesané na mieste z existujúceho skalného podložia náhornej plošiny v Gize. V dôsledku toho, že pri tvorbe spolovice ženského a spolovice levieho tela sfingy bol použitý prírodný kameň, vznikla okolo stavby priehlbina, ktorá je dodnes viditeľná.

 

Ked West aj Schwaller de Lubicz v tejto priehlbine stáli, prekvapili ich erózne znaky na zadnej časti a bokoch sfingy, niektoré až niekoľko stôp hlboké. Hoci sa zdá, že vedci nepochybujú o tom, že tieto znaky vznikli v dôsledku erózie, tradičné vysvetlenie znie, že ich spôsobil vietor, ktorý na sochu navieval piesok.

 

 

Predpokladá sa, že v priebehu dlhého času vznikli na povrchu sfingy hlboké brázdy, ktoré sú aj dnes dobre viditeľné. Avšak myslieť si, že to bol vietor je podľa mňa chybná domnienka!

 

Podrobné skúmanie eróznych znakov priviedlo Schwallera de Lubicza k spochybneniu tradičnej teórie „navievania piesku". Argumentoval tým, že erózne znaky skôr pripomínali eróziu spôsobenú vodou ako procesom sú visiacim s vetrom.

 

 

 

V roku 1989 si West prizval na pomoc stratigrafa a paleontológa z Bostonskej univerzity Roberta M. Schocha, aby sa na celú záhadu pozrel vedeckým okom. Schoch prišiel na náhornú plošinu v Gíze prvý raz v roku 1990. Počas niekoľkých ciest v nasledujúcich rokoch urobil celý rad objavov - presvedčivých vedeckých pozorovaní, vďaka ktorým sa približujeme k rozlúšteniu záhady obklopujúcej vek Veľkej sfingy. Na druhej strane však jeho nálezy otvorili dvere k dalším otázkam a ešte väčším záhadám.

 

 

Schoch istil, že geologické dôkazy nezodpovedajú tomu, čo hovoria egyptológovia. „Dospel som k záveru, že najstaršie časti Veľkej sfingy, ktoré označujem ako jadro, musia pochádzať zo staršieho obdobia (najme nej 5 000 rokov pred Kr., a možno aj z obdobia 7 000 ale bo 9 000 rokov pred Kr.), teda z čias, keď tu bolo úplne iné podnebie s väčším množstvom zrážok." - vyhlásil Soch.

 

 

Teraz sa teda pozrime na všetky tieto spochybňujúce dôkazy bežných učebných osnôv z nového uhĽu pohľadu. 

 

 

Žeby práve preto boli v histórií mnohé doby ľadové, ktoré život zachránili? Môže byť toto dôvod, prečo sa život zachránil pred 66,5 miliónmi rokmi, keď asteroid vyhubil dinosaury a takmer 90% všetkého života na planéte a na niekoľko desiatok rokov zabránil slnečnému svetlu prejsť na Zem? Tento asteroid pristál v Mexiku a smeroval na juhovýchod, pričom celú južnú pologuľu vyhubil. Dôkazom toho je, źe na tejto pologuli nájdeme iba mladé formy života, ako vačkovece, kdežto na severnej pologuli sú zas staršie druhy života, ako placentové cicavce, ktoré dokážu hybernovať a prežiť v zemi, v spánku a bez jedla, ktoré vďaka tomu prežili aj obdobie po pristáti meteoritu. 

 

Môže byť teda chlad niečo, čo nám pomáha tak, ako by málokoho napadlo?

 

Chlad totižto scvrkne (kondenzuje hmotu), čím zvýši jej MAGNETUZMUS a gravitačné pole. Čo je na svetle zaujímavé je, že fotón nemá žiadnu hmotnosť, nesie veľa energie, no reaguje na gravitáciu. Preto gravitácia zakriví let svetla. Práve preto vždy keď život mal na mále prišla doba ľadová, ktorá povrch Zeme zakondenzovala, scvrkla, a zvýšila jeho schopnosť absorbovať energiu, aby život prežil.

Rovnako mala vplyv na atmosféru, ktorá sa schladila a umožnila životu v nej byť mierne v chlade a zadržať elektrický náboj. Presne z rovnakého dôvodu potrebujú moderný ľudia chlad, pretože o energiu prichádzajú a z rovnakého dôvodu sa na Zemi prirodzene striedajú mnohé cykli, v rámci pohybu slnečnej sústavy mliečnou dráhou, ktoré so sebou prinášajú obdobia otepľovania, ako aj obdobia chladu!

 

 

 

 

A môže byť napr. chlad tiež dôkazom toho, že Sfingy v Egypte v Gize nepochádzajú od Egypťanov a že tu boli aj staršie civilizácie???

 

Existujú totižto aj ďalšie nálezy o tom, že na našu Zem dopadlo omnoho viac meteoritov/asteroidov ako sa zdá a ako je verejne známe. Podobné známky máme napr. v Madagaskare a indickom oceáne pri ukončení Halocénu pred cca 11 500 až 10 000 rokmi dozadu. Takýto obrovský dopad by vyvolal Tsunami až 200 metrov vysoké vlny, ktoré by zasiahli miesto aj viac na sever a dokonca až ďalej Afriku a miesta ako napr. Giza, kde ležia Sfingy.

 

Čo je zaujímavé je, že podľa moderných fotiek vieme, že základy sfíng sú pokryté koróziou vody (nie vzduchu), no za posledných 10 tisíc rokov tam nepršalo takmer vôbec. Ako sa tam teda tá voda a ešte na základy dostala?

 

Žeby malý náznak toho, že nie všetko, čo vieme, je úplne presné a možno sú tu Sfingy pozerajúce na východ slnka dlhšie a že možno je tu s nami chlad neustále a pomáha nám viac ako by sa zdalo? Tiež ak je tu s nami dlho, musíme naň byť adaptovaní a mať ho v DNA, aby sme ho vedeli zvládnuť a ťažiť z neho. Ak by sme chlad nezvládli, neboli by sme tu...