"Basic" #1 Opsin a ...
 
Zdieľať:
Upozornenia
Vyčistiť všetko

Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.


PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo

 

"Basic" #1 Opsin a Vitamín A

10 Príspevky
2 Užívatelia
4 Likes
190 Videní
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Príspevky: 2703
Administrator Absolvent Mito hack #2023 s deutériom
Zakladateľ témy
 

Po novom článku hormóny #6 pripájam nové a ďalšie súvislosti pre všetkých čitateľov a "fóristov".       

Toto by mal totižto vedieť každý z vás, pretože je to dôležité a po ukážke vitamínu A v jeho pravom svetle tomu verím každý pochopí.                    

Prečo majú ľudia v zime viac depresii? Prečo existuje niečo ako sezónna afektivna porucha alebo sezónna depresia?              

A prečo sa tomu v zahraničí dokonca hovorí príznačne "sezónna blues" alebo "winter blues" (v preklade "zimná modrá nálada") ?

Ľudia jednoducho prirovnávajú pocit "modra" k depresii? Dôvod je vitamín A

 
Publikované : 11. februára 2022 11:45
Ivana and Mirek Pramuka reacted
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Príspevky: 2703
Administrator Absolvent Mito hack #2023 s deutériom
Zakladateľ témy
 

Vitamín A, ktorý sa tiež nazýva retinol sa v našom tele nachádza v rôznych častiach, no vyskytuje sa tiež naviazaný na každý opsín.

 

Opsin je niečo, čo možno veľa ľudí nepozná, no dnes už našťastie začínajú, napríklad aj vďaka človeku ako Hynek Medrický, pretože jedným z opsinov je aj už trochu známejší melanopsin. Melanopsin je opsin, ktorý ovláda náš cirkadiánny rytmus a nachádza sa v oku, ale aj pod kožou. 

 

Opsin je teda v podstate názov pre špeciálny fotoreceptor. To znamená, že každý opsin reaguje na špecifické svetlo a na základe toho koná nejakú prácu.

Teraz však dobre čítajte ďalej.  

 

Každý opsin v ľudskom tele obsahuje vitamín A (retinol - retinal). 

 

No a Vitamín A reaguje na modré svetlo, ako už každý po poslednom článku vie. 

 

 

Čo sa však prírody týka, vitamín A je prírodou navrhnutý tak, aby pracoval iba s viditeľným svetlom zo slnka. To znamená, že v našej biológii sú všetky opsiny a aj samotný vitamín A adaptovaný na prirodzené slnečné svetlo a teda aj modré svetlo zo slnka. Dnes je však vitamín A nútený pracovať v rámci spektra vyžarovaného technologickými zariadeniami, obrazovkami, mobilmi, NTB, displejmi, neonkami,... a toto je problém! 

 

 

Teraz príde veľmi laické a stručné vysvetlenie, aby úplne každý pochopil (tzv. Basic): 

 

Všetky opsíny v našom tele sú spojené s retinolom, čo je vitamín A. Keď vitamín A zachytí umelé modré svetlo, zmení svoj tvar, oddelí sa od opsínu a celý opsín prestáva byť funkčný (na nejaký čas, pokým sa nezregeneruje). 

 

 

Toto sa týka mimochodom aj DHA, no o tom už o pár týždňov, kedy sa na to pozrieme na blogu viac. Teraz ostaneme pri vitamíne A. 

 

To znamená, že ak človek svoje opsíny vystavuje umelému modrému svetlu, VITAMÍN A sa nestíha recyklovať a jeho opsíny neprecuju ako by mali. Najčastejšia porucha, ktorú už ľudia začínajú vnímať, je melanopsin, čoho následkom prestáva aktívne pracovať cirkadiánny rytmus

 

 

Čo je však druhá dôležitá vec, ktorú si vie každý overiť aj sam je, že takýmto spôsobom v našich telách degradujeme viac vitamínu A. No a keď poklesne vitamín A, musí poklesnúť aj vitamín D. Dôvod je ich kvantové prepojenie, ktoré ste mali v zmysle "Basic" načrtnuté v poslednom článku

 

 

Čiže zhrnme si to:

Keď sa cyklus vitamínu A naruší, napríklad vďaka chronickému modrému svetlu, vitamín D3 tiež klesá.

Každý si to vie overiť na krvných testoch, no myslím, že situácia s Covid-19 to za posledné 2 roky ukázala sama za seba, pretože sa zistilo, že naozaj veľa ľudí má deficit vitamínu D. A nie je to náhoda. 

 

 

No tiež nie je náhoda, že majú ľudia viac a viac depresií a rovnako podľa mňa nie je náhoda, že sa za posledné desaťročia tak prudko rozšíril Autizmus. To je môj názor. 

 

 

Keď si pozriene niektoré štatistiky, ktoré boli ukázané v článku, zbadáme, že zatiaľ čo u detičiek rodených v roku 1992, bolo 1 zo 155 diagnostikovaných s autizmom, no u mileniálov, narodených v roku 2010, bolo diagnostikovaných s autizmom už 1 zo 44 detičiek. To je pomerne veľký skok behom pár rokov... 

 

 
Publikované : 11. februára 2022 11:48
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Príspevky: 2703
Administrator Absolvent Mito hack #2023 s deutériom
Zakladateľ témy
 

Len tak mimochodom, deti s autizmom mávajú vždy oneskorený nástup reči. Premýšľal niekedy niekto prečo? 🤔  

Viete o tom, že vitamín A pomáha ľuďom osvojiť si reč? Môže to mať súvis? Nech si každý odpovie sám.    

 

Tu je jedna zaujímavá štúdia z 2010-teho so spevavcami, vtákmi, kde skúmali účinky retinoidnej signalizácie a tiež nedostatok vitamínu A na hlasové/sluchové učenie. 

 

"Podobne ako učenie sa ľudskej reči u malého dieťatka, aj vtáčie učenie vokál neho spevu prebieha v dobre definovaných fázach získavania šablón, interpretácie a dozrievania. Ukázalo sa, že lokálna blokáda produkcie kyseliny retinovej v mozgu alebo nadbytok kyseliny retinovej v potrave mali za následok zlyhanie dozrievania piesne, ale neovplyvnili predchádzajúce naučenie sa skladieb." 

 

"Tieto výsledky spolu prinášajú významný pohľad na úlohu vitamínu A pri udržiavaní neuronálnej plasticity a kognitívnych funkcií v dospelosti."

 

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20077419/

 
Publikované : 11. februára 2022 11:49
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Príspevky: 2703
Administrator Absolvent Mito hack #2023 s deutériom
Zakladateľ témy
 

Čo sezónna depresia a zimná "blue" nálada? Myslím, že už každý chápe. 

 

Tak napríklad štúdia z roku 2009 (zdroj 1) vykonaná v Anglicku zistila, že v podvečerných hodinách predstavovalo modré svetlo 40 percent svetla, ktoré ľudia absorbovali počas letných mesiacov a iba 26 percent v zimných mesiacoch.

 

 

Druhá štúdia (zdroj 2) zas hovorí toto:

"Svetlo sa považuje za najsilnejší synchronizátor ľudského cirkadiánneho systému a má mnoho ďalších efektov, ktoré netvoria obraz, vrátane tých, ktoré ovplyvňujú funkciu mozgu. Tieto účinky sú čiastočne sprostredkované vnútorne fotosenzitívnymi gangliovými bunkami sietnice, ktoré exprimujú fotopigment melanopsín. Spektrálna citlivosť melanopsínu je najväčšia pre modré svetlo o vlnovej dĺžky približne 480 nm."

"Počas zimných mesiacov (november-február) sa zúčastnilo 22 subjektov vo veku 22+/-4 rokov a počas letných mesiacov (apríl-august) sa zúčastnilo 12 subjektov vo veku 25+/-3 rokov. Subjekty nosili monitory Actiwatch-RGB, ako aj monitory Actiwatch-L, sedem po sebe nasledujúcich dní, kým žili v Anglicku. Tieto monitorujú nameranú aktivitu a svetelnú expozíciu v červenej, zelenej a modrej spektrálnej oblasti okrem širokospektrálneho bieleho svetla s rozlíšením 2 minúty. Svetelná expozícia počas dňa bola analyzovaná pre interval medzi 09:00 a 21:00 h. Časový priebeh expozície bielemu svetlu sa medzi ročnými obdobiami výrazne líšil, pričom svetelná expozícia stúpala v ranných hodinách a klesala v popoludňajších hodinách a výraznejšie klesala v zime."

 

" Celková svetelná expozícia bola výrazne vyššia v lete ako v zime. Pozorovali sa aj sezónne rozdiely v relatívnom prídavku expozície modrému svetlu k celkovej expozícii svetla, a to najmä vo večerných hodinách. Počas letných večerov (17:00-21:00 h) bol relatívny objem modrého svetla výrazne vyšší (40,2+/-1,1 %) ako počas zimných večerov (26,6+/-0,9 %). Súčasné údaje ukazujú, že okrem celkovej svetelnej expozície sa spektrálne zloženie svetelnej expozície mení počas dňa a sezóny."

 

 

Čo je však pri týchto štúdiách dôležité, čo mnohokrát uniká? Slnko

 

 

 

Počas letných mesiacov, kedy máme dlho svetlo, mame k dispozícii nie len modrú, ale aj ďalšie farby dúhy, ktoré sú jednak vybalancované vždy UV, ale tiež červenou farbou. 

 

Melanopsin totižto na rozdiel od iných fotoreceptorových pigmentov (opsinov) má schopnosť pôsobiť ako excitabilný fotopigment aj ako fotoizomeráza.

 

To znamená, že namiesto toho, aby sa vyžadovali ďalšie bunky, ktoré by ho vrátili medzi dvoma izoformami, z all-trans-retinalu späť na 11-cis-retinal predtým, ako môže prejsť ďalšou fototransdukciou, ako sú napr. fotoreceptorové čapíky, ktoré sa pri tejto konverzii spoliehajú na Müllerove bunky a bunky pigmentového epitelu sietnice, melanopsín je schopný po stimulácii svetlom bez pomoci ďalších buniek izomerizovať all-trans-retinal na 11-ci-retinal. Vyžaduje k tomu však absorpciu ďalšieho svetla, aké pri slnečnom ma k dispozícii, no pri umelom nie. 

 

Dve izoformy melanopsínu sa preto tiež líšia svojou spektrálnou citlivosťou, pretože izoforma 11-cis-retinalu je citlivejšia na kratšie vlnové dĺžky svetla, zatiaľ čo izoforma all-trans je citlivejšia na dlhšie vlnové dĺžky svetla. 

 

Je tiež toto dôvod prečo naše telo v ranných hodinách vníma a potrebuje viac energetické modré a uva svetlo od 380 po 420 nm ktoré nám dodá veľa energie, no nepenetruje príliš hlboko a naopak večer zas viac od 480 nm, ktoré naopak penetruje hlbšie do pokožky, kde nám čaká melanopsin? 

 

Zdroj 1, zdroj 2, zdroj 3

 
Publikované : 11. februára 2022 12:01
Karol and Ivana reacted
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Príspevky: 2703
Administrator Absolvent Mito hack #2023 s deutériom
Zakladateľ témy
 

Doplnenie:

Prečo nie som zástancom umelých doplnkov, keď sa bavíme o vitamíne A? Dôvod je aj deuterium a rotácia vitamínu A, na ktorú potrebuje voľný elektrón z vodíka. Medzi najprekvapivejšie zistenia vo vizuálnej vede za posledné desaťročie patrí zrejme to, že fotorecepcia (v laickej reči - reakcia na svetlo) v sietnici cicavcov nie je obmedzená iba na tyčinky a čapíky, ale rozširuje sa na malý počet buniek vo vnútornej sietnici. Tieto nové fotoreceptory, ktoré obsahujú malú podskupinu gangliových buniek sietnice, sú schopné riadiť množstvo „neobrazových“ svetelných reakcií vrátane cirkadiánneho rytmu a regulácie veľkosti zreníc aj v neprítomnosti funkčných tyčiniek a šišky. 

 

Takzvané vnútorne fotosenzitívne gangliové bunky sietnice (ipRGC) absorbujú svetlo prostredníctvom fotopigmentu na báze opsínu/retinaldehydu nazývaného melanopsín. Toto už verím pozná takmer každý, kto sa trochu zaujíma o tému, a určite každý čitateľ môjho blogu, pripadne ten, kto číta web EasyLight (www.easylight.sk). 

 

Aj keď podrobnosti o fotochémii melanopsínu u cicavcov zostávajú len čiastočne definované, doterajšie dôkazy podporujú hypotézu, že rovnako ako iné fotopigmenty opsínu, kritickou prvou udalosťou pri aktivácii melanopsínu je fotoizomerizácia retinaldehydového chromofóru z cis na all-trans konformáciu.

 

A práve túto to ukončím. 3D molekulárna štruktúra vitamínu A totiž umožňuje jeho rotáciu  iba v istej pozícii a to konkrétne na 11 uhliku, kde mu to umožňuje jeho elektrón, ktorý je v 2p subrotbitáli a musí byť voľný na to, aby sa molekula výstrel a zmenila tvar (aby sa melanopsin aktivoval). 

 

V reči laika to znamená toľko, že ak si nie sme istý, či presne v tejto štruktúre mokeulky je iba ľahký vodík (nie deuterium), ten istý vitamín A nemusí urobiť to, čo by mal. 

 

 

Viac nájdeš tu:

https://jaroslavlachky.sk/tag/melanopsin/  

 

A ešte tu:

https://jaroslavlachky.sk/category/deuterim/

 

 
Publikované : 10. augusta 2023 7:08
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Príspevky: 2703
Administrator Absolvent Mito hack #2023 s deutériom
Zakladateľ témy
 

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1502426/

 
Publikované : 10. augusta 2023 7:08
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Príspevky: 2703
Administrator Absolvent Mito hack #2023 s deutériom
Zakladateľ témy
 

 
Publikované : 10. augusta 2023 7:20
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Príspevky: 2703
Administrator Absolvent Mito hack #2023 s deutériom
Zakladateľ témy
 

A ako môže vyzerať kvalitny vitamín A v praxi bez doplnkov? Napríklad pečienka 👍

https://flic.kr/p/2oUP7Fo  

 
Publikované : 10. augusta 2023 7:30
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 

Nový článok k téme je na blogu. 

Môže byť leukémia a autizmus odlišný prejav podobného mechanizmu? Podľa mňa áno a dnes uvidíš prečo som si zvolil tieto 2 prípady na ukážku.

Toto je prvá časť článku, ktorý som sa na poslednú chvíľu rozhodol rozdeliť na 2. Verím, že to oceníš, aby článok a podcast nebol príliš dlhý.

https://jaroslavlachky.sk/epigenetika-10-leukemia-a-autizmus-ako-odlisny-prejav-podobneho-mechanizmu-1-cast/

 
Publikované : 11. septembra 2023 21:11
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 

Audio podcast je tu: 

https://open.spotify.com/episode/6mwX3qsThPflseKnq1vrCg?si=8653c2ee52e04ac5

 
Publikované : 11. septembra 2023 21:12
Zdieľať: