suplementácia molek...
 
Zdieľať:
Upozornenia
Vyčistiť všetko

Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.


PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo

 

suplementácia molekulárneho vodíka

3 Príspevky
2 Užívatelia
0 Likes
23 Videní
DanielaOri
(@danielaori)
Príspevky: 1
PLATINOVÝ ČLEN
Zakladateľ témy
 

Ahoj Jaro, aký máš názor na suplementáciu molekulárneho vodíka, Je to len zbytočná väčsia záťaž, alebo môže taká suplementácia pomocť zlepšiť redox? Ak takéto vysvetlenie tu niekde máš, tak prepáč ešte sa tu dobre nevyznám, som tu len pár dní. Ďakujem Daniela

 
Publikované : 12. augusta 2023 18:59
Značky témy
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3873
Admin
 

@danielaori Ahoj Daniela. Môže aj nemusí byť k úžitku. Veľmi záleží hlavne na tipe použitého vodíka a teda aj na spôsobe jeho výroby.

 
Publikované : 13. augusta 2023 10:37
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3873
Admin
 

Dokáže nás „obyčajná“ voda, ktorá nemá žiadne kalórie, zásobovať energiou? Áno dokáže.

1 mol vodíka môže vyrobiť 286 kJ energie reakciou s kyslíkom. Energetická hustota vodíka je E = 286 kJ, čo je oveľa viac ako hustota mnohých iných palív, ako napr. metán. Avšak v moderných technológiach (napr. NASA) sa kvôli vysokej hustote energie používať ako palivo kvapalný vodík, čím sa zníži HMOTNOSŤ.

 

Voda rada absorbuje infračervené svetlo, ktoré vytvorí exkluzívnu zónu. Čo je však najdôležitejšie, exkluzívna zóna separuje negatívny elektrický náboj od pozitívneho, čím vytvorí rozdiel pH a teda aj elektro-motorickú silu, ktorá dokáže konať prácu. Práve toto som sa snažil laicky priblížiť tu, keď som každému ukázal, ako pomocou „obyčajných“ neposedných detičiek v upratanej izbe môžeme konať veľa práce.

 

Tá „obyčajná“ voda, ktorá nemá žiadne kalórie, nás dokáže zásobovať energiou. A hoci sa tejto vete snaží stále veľa ľudí, vrátane odborníkov oponovať, je to tak. Molekula vody totižto pozostáva z dvoch atómov vodíka a atómu kyslíka, ktoré sa môžu rozdeliť (separovať) a vytvoriť tak „príťažlivú silu“, ktorá ich chce dostať k sebe nazad a zároveň ich „príťažlivosť“ využiť na vykonanie práce popri tom, ako sa k sebe „vrátia“.

 

Keď Chloroplast tvorí potravu, začína s vodou. Pri dopade SLNEČNÉHO SVETLA sa VODA (H2O) rozdelí na 2 ATÓMY VODÍKA (H+), jeden atóm KYSLÍKA (O) a dva ELEKTRÓNY. Tieto dva elektróny si spolu so svetlom rastlinka presunie do svojho PLODU, ktorý poznáš pod „odborným“ názvom POTRAVA.

Na to, aby rastlinka vytvorila jednu molekulu GLUKÓZY, potrebuje zo Zeme vziať 12 molekúl VODY, z ktorých vďaka SLNKU odoberie 24 ELEKTRÓNOV.

Rovnica fotosyntézy vyzerá takto:

(6 H2O + 6 CO2 → C6H12O6 + 6 O2), hoci po správnosti by mala vyzerať takto:

12 H2O + 6 CO2 → C6H12O6 6 O26 H2O. Vytvorená GLUKÓZA je to uprostred (C6H12O6). Kľudne si to  skontroluj.

No a naopak, keď naše mitochondrie potravu rozkladajú, odoberú z nej vodík, ktorý sa rozdelí hádaj na čo. Elektrón protón. Dve subatomárne častice s opačným elektrickým nábojom, ktoré sú k sebe „ťahané“ príťažlivou silou a mitochondria túto vlastnosť využíva. Mitochondria potom z vodíka z potravy a kyslíka, ktorý dýchame vytvorí nazad VODU, čím uzavrie cyklus.

 

Keď sa z vody uvoľní vodík (H+), tento pôsobí ako anóda (podobne ako planéta Zem). Potom sa vodík štiepi na protón a elektrón za pomoci katalyzátora, ktorým je slnečné svetlo alebo hydrofilný materiál/proteín. Oboje katalyzátory má naše telo k dispozícií, len tak mimochodom. Protóny sa pohybujú prirodzene od anódy ku katóde zatiaľ čo elektróny prechádzajú vonkajším okruhom (elektrónovým transportným cyklom), pričom sa stretávajú s protónmi aj kyslíkom v katóde, ktorý sa odborne nazýva Cytochróm C oxidáza, alias štvrtý komplex na membráne mitochondrie

 

Z cyklu vyššie však vznikne nie len voda, ale aj elektrická energia. Elektrické napätie možno vypočítať pomocou Gibbsovej voľnej energie, ktorá sa v tomto prípade (pri vzniku molu vody) rovná cca 276 Kilo Joulov na mol. [R] To je 66 kCal (kilo Kalórií) pre tých, ktorí ich radi počítajú. [R] Toľko energie sa teda uvoľní pri vzniku 1 molu vody.

Túto energiu možno premeniť aj na elektrón Volty (skratka eV), pričom 276 kJ/mol sa rovná energii 2,861 eV, ktorú častica získa. [RRR] Elektrónvolt je množstvo kinetickej energie získanej alebo stratenej jediným elektrónom urýchľujúcim sa z pokoja prostredníctvom rozdielu elektrického potenciálu jedného voltu. 

Laicky si jeden elektrón Volt (eV) predstav ako hodnotu energie, akú elektrón získa, keď ho zrýchlime batériu s 1 Voltom. No a celkové množstvo eV, aké častica má si jednoducho predstav ako silu, ktorou je častica schopná zatlačiť/vyštartovať.

Ak si napríklad predstavíš, že UV svetlo má viac energie (3 a viac eV), v porovnaní napr. s infračerveným svetlom, ktoré má energie menej (menej ako 1 eV), ľahko ti dôjde, prečo je UV svetlo také mocné, silné a dokáže ťa napr. rýchlo ohriať (ak si bol v lete na kúpalisku, vieš o čom hovorím) a tiež spraviť z cholesterolu vitamín D. 

 

Pamätaj, že to čo nás zvyčajne najviac brzdí je vlastná ignorácia. Ignorácia toho, čo zatiaľ nevieme.

 

Mitochondria totižto nie len, že dokáže vodu nazad spojiť z vodíka z potravy a kyslíka, ktorý dýchame, ale tiež dokáže vodu bez dodania externej energie opäť rozpoliť a uvoľniť tak ďalšiu energiu a to iba za pomoci správneho katalyzátora, o ktorom sa už v ďalšom odstavci dočítaš viac. Čo ťa však možno prekvapí je to, že takýmto spôsobom si v tele dokážeme vytvoriť aj molekulárny vodík (alebo aj plynný vodík – H2)

 

Článok o molekulárnom vodíku je na webe, v ktorom je spomenutá nie len Vodíková fľaša, generátor vodíka, vodíková voda, či molekulárny vodík...

 

https://jaroslavlachky.sk/kb-4-mitochondrie-molekularny-vodik-a-rozpolenie-vody/

 

 
Publikované : 13. augusta 2023 10:40
Zdieľať: