Rýchly sumár článku:

• Aké mastné kyseliny tvoria baktérie v našom čreve a prečo?
• Prečo naše ČREVO premení SACHARID (vlákninu) na TUK (mastnú kyselinu)?
• Je naozaj CUKOR ZLÝ? Ak áno, prečo máme DNA plnú CUKRU?
• Čo je to CRYSTA a ako vyzerá
• Ako vyzerajú KOMPLEXY na MEMBRÁNE mitochondrie a aký majú REDOX?
• Čo naozaj robí koenzým Q10 v mitochondrii?
• A ešte mnoho viac

Ak chceš z dnešného článku vyťažiť maximum a si na blogu nový, odporúčam najskôr prečítať minimálne tieto predošlé články:

• VZNIK ŽIVOTA #3 SACHARIDY verzus TUKY
• MITOCHONDRIE #3 BETAOXIDÁCIA verzus GLYKOLÝZA
• MITOCHONDRIE #4 Krebsov cyklus
• TUKY a MASTNÉ KYSELINY – SFA, MUFA, PUFA

MASTNÉ KYSELINY z ČREVA

V poslednom článku o mastných kyselinách si videl, v čom sú rozdielne, ako vyzerajú a zistil si, že naše mitochondrie dobre oxidujú tie STABILNÉ (SFA a MUFA), ktoré majú maximálne 18 uhlíkov. Dlhšie už nie a naopak, moc krátke mastné kyseliny (tzv. Short Chain Fatty Acids, v preklade mastné kyseliny s krátkym reťazcom, skratka SCFA) už betaoxidáciu nepodstupujú vôbec a dokážu tvoriť rovno ATP. Aj preto nám takéto krátke mastné kyseliny tvoria baktérie v črevách samé (napr. známu kyselinu maslovú). [1]

SCFA sú produkované črevnou mikroflórou v hrubom čreve ako produkty fermentácie zo zložiek potravy, ktoré sú neabsorbované (nestrávené) v tenkom čreve; sú charakterizované tým, že obsahujú menej ako šesť uhlíkov, ktoré sú v priamej a rozvetvenej konformácii. Patria sem kyselina octová (má iba 2 uhlíky), kyselina propiónová (3 uhlíky) a kyselina maslová (4 uhlíky). Tieto M.K. sú v čreve najviac zastúpené a predstavujú 90–95% SCFA prítomných v hrubom čreve. Tiež sa nachádzajú aj v potravinách s obsahom SFA a môžeš ich teda prijať v potravinách ako napr. MASLO, SMOTANA,…

Ak si spomínaš na obrázok SFA kyseliny laurovej z minulého článku, tak presne toto je ich prípad. Mastné kyseliny produkované v čreve vyzerajú podobne, akurát, že sú úplne krátke. Je to akoby len strieška. 2 až 4 uhlíky, ktoré sa držia navzájom za ruku a tiež držia VODÍK. Teraz sa zamysli, prečo ich naše črevo produkuje. Ja ti to hneď prezradím, pretože to súvisí s článkom o MIKROBIÓME a SÍRE, SÍROVODÍKU so SULFÁTOM.

Naše baktérie v čreve zaujíma najmä VODÍK a konkrétne PROTÓN. Kyslík nie. Nemusím ti zdôrazňovať, že v čreve máme veľmi anaerobné prostredie, však? Aj toto je dôvod, prečo dokonca zo sacharidu (vlákniny) baktérie vytvoria mastné kyseliny. Baktérie v našich črevách pre nás tvoria VODÍK a dokážu ho vytvoriť až liter za jediný deň. [2] Celkom slušné číslo, čo povieš?

Až budeš nabudúce čítať o ďalších diétach, či výživových odporúčaniach, dovoľ mi ti pripomenúť jednu vec, na ktorú chcem, aby si myslel. Život začal na našej zemi, keď ešte nebol strava. Ani sme nemali takéto telá. Bola vtedy iba VODA a veľa TEPLA, ktoré vo vode separovalo VODÍK od KYSLÍKA a konkrétne ELEKTRÓNY od PROTÓNOV. Toto je to hlavné, čo život zaujíma. Preto máme dodnes v sebe mitochondrie aj takéto črevá, pretože sme si najskôr potrebovali priniesť na súš VODU (vďaka mitochondriám) a tiež anaerobné prostredie s jednoduchými baktériami, pretože nám zabezpečujú kopu VODÍKA a PLYNOV (okrem iného). Pamätaj, že v minulosti na Zemi nebolo veľa kyslíka a baktérie využívali iné mechanizmy, keď ešte nemohli „dýchať“.

ATP je pre nás dôležitý, záložný ZDROJ ENERGIE

Z predposledného článku o Krebsovom cykle si pamätáš, že jednou z jeho úloh je tvorba proteínov NADH aj FADH₂, pričom každý z nich nesie z krebsovho cyklu dva atómy vodíka. Hneď to uvidíš na obrázku, aby si tomu lepšie pochopil, no pre istotu zopakujem ešte raz pointu.

Glykolýza, ale aj betaoxidácia sú procesy, pomocou ktorých mitochondrie získavajú VODÍK (teda elektrón a protón), ktoré môžu vytvoriť hromadu energie. Glukóza a mastná kyselina majú rozdielne množstvo vodíka. TYPOV ENERGIE, ktoré elektrón a protón v mitochondrii tvoria je viac a dnes sa dozvieš dva. Indukujú ELEKTRICKÝ TOK a MAGNETICKÉ POLE. Hneď v ďalšom článku spoznáš ďalší, najznámejší, ktorým je ATP.

„Opakujem, že ATP nie je hlavným zdrojom našej energie, ale iba ZÁLOŽNÝM ZDROJOM. Aj preto je dnes pomerne dôležité poznať jeho TVORBU, aj čo ju ovplyvňuje, pretože väčšina populácie je odkázaná na ZÁLOŽNÝ ZDROJ. Musia to teda zlepšiť ako dočasné riešenie, pokým fixnú to HLAVNÉ.“

Ako vyzerajú proteíny NADH a FADH

Vodík, ktorý mitochondria získa (či už z glykolýzy alebo betaoxidácie), obsahuje protón s elektrónom a každý má v mitochondrii svoje špecifické úlohy. Keď prebieha glykolýza, prvý je vytvorený proteín NADH, ktorý potom ako prvý vstúpi na vnútornú membránu. Spomínaš? Proteín NAD (celým menom Nikotinamid Adenin Dinukleotid) si pri glykolýze prevezme vodík (v skutočnosti až dva) a vznikne z neho proteín NADH (NAD+H=NADH). Pozri sa, ako vyzerá. Všimni si tam tie dva pripojené vodíky (H).

Všimni si, že je zložený z CUKRU, ADP a NIACÍNU (vitamín B3). Aj preto som ti v poslednom článku vysvetlil, že nie každý cukor je glukóza. Cukrov je viac a tento je 5-uhlíkový, ktoré naše telo nevyužíva na tvorbu ATP. Využíva ich na iné veci, napríklad ako stavebný materiál. Možno o tom nevieš, ale aj naša obrovská DNA jej plná CUKRU. Mimochodom, ak patríš k ľuďom, ktorí sa na veci pozerajú čierno bielo a považuješ CUKOR za ZLO, zamysli sa, prečo máme DNA plnú cukru.

„CUKOR má totižto svoje KVANTOVO BIOLOGICKÉ VLASTNOSTI. Aj preto ho majú cukrovkári v krvi zvýšený. Ich telo sa dočasne chráni a adaptuje na podmienky, ktoré bohužiaľ dnešný cukrovkár nikdy nezažije a tak sa mu citlivosť na LEPTÍN ani inzulín nikdy nevráti a jeho stav sa iba zhoršuje.“

Teraz však späť k ETC. Pozri sa na druhý proteín, ktorým je FADH (celým menom Flavín Adenin Dinukleotid). Ak bunka podstupuje betaoxidáciu, ako prvý vstúpi na vnútornú membránu mitochondrie FADH. Takto vyzerá pri pohľade z blízka:

To isté zloženie ako predtým len s tým rozdielom, že neobsahuje vitamín B3, ale vitamín B2 (Riboflavín). Aký je medzi nimi rozdiel ti teraz vysvetľovať nejdem, ZLATÍ ČLENOVIA ho poznajú, no súvisí to s ich molekulárnou štruktúrou, ktorá absorbuje iný typ svetla. Aj toto je dôvod, prečo môže byť KETOGÉNNA STRAVA v istých situáciách priam „liečivá“ a v iných naopak. Tiež to súvisí s tým, prečo som v článku o mikrobióme, síre, sírovodíku a sulfáte, odporúčal ľuďom zvýšiť konzumáciu riboflavínu.

VNÚTORNÁ MEMBRÁNA MITOCHONDRIA alias CRYSTA

Crysta (alebo aj Crystae membrána) je tá časť vnútornej membrány, kde sú PREHYBY. [3] To je to miesto, ktoré často spomínam. Pozri sa na obrázok. Tie prehyby, tam kde sa nachádzajú tie veľké RESPIRAČNĚ KOMPLEXY, kde tiež putujú proteíny NADH aj FADH, to je CRYSTA. Práve vďaka týmto prehybom opäť raz vidíš, že PRÍRODA využíva „TRANSFORMÉRY“ vo svoj prospech. Obyčajnou zmenou tvaru (postáčaním) dokázala radikálne zväčšiť plochu vnútornej membrány v porovnaní s vonkajšou, čo využila vo svoj prospech. Zväčšila tak jej plochu, no malý objem zachovala. Čo to znamená? Zlepšila tak termodynamiku mitochondrie.

CRYSTA je tvorená z molekúl, ktoré vyzerajú ako panáčikovia, ktorí sú poukladaní nohami k sebe. Každý má hydrofilnú hlavičku, na ktorú sú upnuté hydrofóbne chvosty. Hlavička udržuje na oboch okrajoch membrány vodu a protóny, ktoré neprepustí dnu. Teraz by si sa mal spýtať, AKO ich tam udrží a odkiaľ ich vezme? Hneď sa dozvieš odpoveď, len pokračuj v čítaní. Potom trochu pochopíš, kde sa ukrýva ozajstné ČARO OTUŽOVANIA. Takto vyzerá kúsok z CRYSTAE.

Chvost je tvorený z mastných kyselín, SFA, MUFA, PUFA, cholesterolu aj iných vecí, ktoré majú mnoho funkcií. Už vidíš, prečo bol posledný článok potrebný? Niektoré mastné kyseliny sú dlhé, môžu sa rôzne prehýbať a meniť tvar. Napríklad PUFA. Tieto môžu slúžiť ako nejaký signalizačný prostriedok. Presne ako nejaká hydraulická páka, ktorá sa fyzický hýbe. Preto často prirovnávam aminokyseliny aj iné časti tela, k TRANSFORMÉROM.

Ďalšie mastné kyseliny, ktoré na CRYSTAE sú, sú SFA. Tie zabezpečujú vysokú stabilitu (pamätaj, že sú pomerne pevné a stabilné aj pri vysokých teplotách). Tiež je tam aj cholesterol, ktorý udržuje stabilitu membrány aj elektrický náboj a pomáha riadiť, čo sa presunie cez membránu dnu alebo von. Opäť sa zamysli, čo poznáš z médií o cholesterole. Cholesterol má veľmi unikátne vlastnosti, ktoré opäť raz súvisia so SVETLOM a ELEKTRÓNMI. Preto ho každá časť tela a všetko živé tvorí. Teraz však otázka, ktorú som položil pred chvíľou…Ako sa dostane voda a konkrétne PROTÓNY do dostatočnej blízkosti vnútornej membrány mitochondrie?

„Odpoveď je TEPLO a VODA. Pamätaj, že mitochondrie tvoria VODU, ale aj TEPLO. VODA rada absorbuje teplo, pretože potom zmení svoju ŠTRUKTÚRU a stane sa z nej EXKLUZÍVNA ZÓNA (štvrtá fáza vody). Táto voda vylúči PROTÓNY, ktoré môžu konať PRÁCU. Jednou z ich prác je aj POHON MOTORA, ktorý je v mitochondrií.“

Vylúčené protóny nesú elektrický náboj PLUS a preto reagujú s okolím. Môžu prejsť iba cez póry, alebo proteíny, ktoré im to ELEKTROSTATICKY umožnia. Napríklad cez RESPIRAČNÉ KOMPLEXY, ATP-ázu (náš reálny motor), alebo cez špeciálne proteíny, ktoré vďaka nim netvoria žiadnu ENERGIU (ATP), ale iba voľné TEPLO.

Toto, čo som práve napísal, si predstav na jednoduchom príklade s mojimi obľúbenými magnetmi. Protóny nesú PLUS pól a od všetkého, čo má tiež PLUS, budú odpudzované. Pritiahnu sa iba tam, kde im to elektrostatická sila umožní alebo kde ich niečo PRITIAHNE, napríklad opačný pól (MÍNUS). Rozumieš?

MEMBRÁNA MITOCHONDRIA slúži aj ako KAPACITOR (KONDENZÁTOR)

Ďalšia úžasná vlastnosť alebo skôr účel membrány je to, že slúži ako KAPACITOR, čo znamená, že zadržuje a elektrickú kapacitu. Vieš, ako tieto súčiastky fungujú v elektrotechnike? V zásade vždy ide o dve elektródy s vloženým dielektrikom, ale v závislosti od detailov konštrukcie kondenzátora sa za rôznych podmienok prejavujú ich nežiaduce (parazitné) vlastnosti (napr. sériový odpor, zvod, indukčnosť, teplotné závislosti, zmeny vlastností v čase, nelinearita kapacity (závislosť od napätia) atď.).

V ľudskej reči to znamená toľko, že táto súčiastka zhromažďuje elektrické napätie, pretože má v strede materiál, ktorý je nevodivý (IZOLÁTOR) a po okrajoch ma ELEKTRÓDY (vodivé materiály). Tým, že je medzi dvoma vodivými materiálmi izolátor, vznikne isté elektrické napätie. Čo ak ti poviem, že aj kvôli tomuto matka príroda nadizajnovala naše mitochondrie tak, ako sú? Neveríš? Sleduj.

Akákoľvek bunka v našom tele (nie len mitochondrie) je obklopená plazmatickou membránou vyrobenou z fosfolipidu. FOSFOLIPID je to, čo si videl na obrázku vyššie, tí panáčikovia. Hlavička je tvorená z fosfátu (preto to „FOSFO“) a chvostík je tvorený z tuku/lipidu (preto ten „LIPID“, spolu „FOSFOLIPID“).

Každá bunka môže byť teda považovaná za 2 ELEKTRÓDY s IZOLÁTOROM v strede. Prečo? Pretože vo vnútri bunky (v cytoplazme) je VODA a aj vonku bunky (v extracelulárnom priestore) je tiež VODA. Z článku o vode si môžeš pamätať, že keď je voda pripojená na zdroj elektrického prúdu, vedie prúd, je VODIVÁ. Možno preto, majú všetky eukaryoty vo svojich membránach uložené DHA, čo myslíš? Tiež to môže byť skutočný dôvod, prečo FLUÓR vo vode, v zubnej paste, ale aj kdekoľvek inde, môže byť pre ľudí problém, keďže zníži elektrickú konštantu (vodivosť) vody.

FLOW ELEKTRÓNOV PO MEMBRÁNE ATRAKUJE (priťahuje) PROTÓNY

Teraz ti ukážem obrázok, ktorý si už videl viackrát, no teraz mu opäť lepšie pochopíš. Je to moja ilustrácia elektrónového transportného cyklu.

Nič z toho, čo je na obrázku, nie je nakreslené náhodne. To len, aby si to mal na pamäti. Celá membrána mitochondrie je veľmi elegantný výtvor matky prírody a slečny evolúcie, ktorý spája dve dôležité veci v jedno. Aké? MALÉ ROZMERY a EXTRÉMNE EELEKTROMAGNETICKÉ, ale aj ELEKTROSTATICKÉ SILY. Preto ti často prízvukujem, že čím sa predmet zmenšuje, tým viac zaniká GRAVITÁCIA a o to viac prevláda ELEKTROMAGNETIZMUS. Mitochondria je toho živým príkladom.

Na obrázku vidíš iba samotné komplexy bez ATP-ázy (nášho motora). Ten uvidíš neskôr. Keď si však predstavíš vnútro mitochondrie (alebo nahliadni na obrázok v úvode), tak na membráne sú tieto komplexy a v tom PREHYBE (ROHU), tam je umiestnený MOTOR (ATP-áza). Prečo? Pretože je to veľmi elegantný mechanizmus. Sleduj.

Všimni si na obrázku, že som tam vyznačil GLYKOLÝZU (oxidovanie glukózy) aj BETAOXIDÁCIU (oxidovanie mastnej kyseliny). Každý proces privedie na membránu mitochondrie buď proteín NADH alebo FADH. Všetko to tam vidíš. Tieto proteíny sú v žltom rámčeku. Keď sa dostanú ku komplexu, odovzdajú mu svoje dva vodíky, ktoré nesú. Teraz príde to zaujímavé.

Vodík je len ELEKTRÓN a PROTÓN, spomínaš? Na obrázku to pekne vidíš. Elektróny som vyznačil zelenou farbou, zatiaľ čo protóny modrou farbou (to H+). Viem, že je tam toho veľa, no jednoduchú pointu sa hneď dozvieš. Elektróny „preskočia“ na komplex, kde sa automaticky presúvajú až ku štvrtému. Prečo? Pretože ich tam niečo ťahá a to niečo je KYSLÍK. Aj ten tam vidíš.

Protóny teda ostali uvoľnené v MATRIXE (vo vnútri mitochondrie), no na to, aby mohli vytvoriť ATP, ale aj VODU, potrebujú nejako prejsť cez membránu, cez tie póry. Ako? Elektrostatická sila respiračných komplexov ich vďaka nadbytku elektrónov pritiahne a „vypumpuje“ na druhú stranu membrány. Takýmto spôsobom sa dostanú protóny medzi vonkajšiu a vnútornú membránu. Čo to znamená? Že tam vznikne veľký TLAK a teda aj SILA. Keďže sa tam protóny neustále pumpujú a tieto dve membrány sú síce elastické, no nedokážu sa nafukovať donekonečna. Buď „prasknú“, alebo protóny prepustia nazad dnu. Hádaj, ktorú možnosť pre naše mitochondrie vytvorila evolúcia. Druhú.

Protóny sú z tohto tesného priestoru postupne prepúšťané nazad do matrixu, vďaka špeciálnemu PORTU, ktorým je náš MOTOR (ATP-syntáza). Preto ten názov, ATP-syntáza, pretože tvorí molekuly ATP, teda náš záložný zdroj energie.

„Aby si tomuto pochopil ešte lepšie, predstav si balón. Keď ho začneš nafukovať, balón ostane väčší a pevný. Je v ňom TLAK. Ak by si pokračoval, máš 2 možnosti. Buď balón praskne, alebo doň spravíš malé dierky, cez ktoré bude trošku unikať.“

Presne takto elegantne to vymyslela slečna EVOLÚCIA, ktorá uložila VODU do RASTLINKY, z ktorej vytvorila POTRAVU a do našich mitochondrií, vďaka potrave privádza VODÍK, rozdelí ho na ELEKTRÓN a PROTÓN, pričom každý vykoná istú úlohu a v mitochondrii sa vďaka motoru znova spoja nazad s kyslíkom a vznikne VODA. A ešte ako bonus, vytvoríme aj záložný zdroj energie, ktorým je ATP.

Na obrázku to všetko vidíš, radšej si ho pozri ešte raz. Máš? Super, takže pokračujem.

RESPIRAČNÉ KOMPLEXY na VNÚTORNEJ MEMBRÁNE

Prvý komplex, ktorý sa nazýva NADH dehydrogenáza vyzerá ako taká čižma a naozaj je rozmerovo väčší. Mimochodom názov „DE-HYDROGENÁZA“ má preto, pretože oddeľuje VODÍK (HYDROGEN) z proteínu NADH. Tento komplex siaha hlboko do matrixu a vyžaduje na svoje fungovanie vysoký REDOX. Pýtaš sa prečo? Pretože SACHARID rastie na silnom UV svetle, ktoré sa uloží na elektróny daného sacharidu. Rovnakú silu však potrebuje vtedy aj MITOCHONDRIA z vonku (OKO a POKOŽKA), aby ho správne spracovala. [4, 5]

Toto je mimochodom jeden z dôvodov, prečo dokáže v istých podmienkach človek viac pribrať z nízkokalorickej UHORKY alebo ŠALÁTU viac, ako povedzme zo slaniny. Odpoveď prečo je to tak pochopíš na vyššie spomenutom príklade s balónom.

„UHORKA, ale aj ŠALÁT rastú v podmienkach, kedy je v prostredí vysoký REDOX a rovnako vysoký REDOX musia mať mitochondrie, aby elektróny a protóny z uhorky aj šalátu spracovali. Ak ho vysoký nemajú, hádaj čo sa stane. BALÓN sa bude iba NAFUKOVAŤ. Rozumieš trochu, aspoň takto?“

Druhý komplex, ktorý sa nazýva Sakcinyl dehydrogenáza (opäť si všimni „DEHYDROGENÁZA“), je rozmerovo menší a vyžaduje nižší REDOX. [6, 7, 8] Odpoveď prečo ti dúfam nemusím vysvetľovať. Kedy majú živočíchy k dispozícií TUK a nie SACHARID? Napríklad v ZIME alebo v období SUCHA, kedy je slabé solárne žiarenie a menej vody v okolí. Preto dané elektróny nesú FOTÓNY s nižšou ENERGIOU a aj membrána mitochondrie nepotrebuje také silné svetlo z vonku. Avšak stále potrebuje byť elastická a pevná, aby zvládla taký nával VODÍKA. Pamätaj, že TUK a jeho mastné kyseliny nesú veľa vodíka.

Tretí komplex sa nazýva Cytochróm C-oxidoreduktáza. Tretí komplex, spolu s prvým, majú na sebe  porty na presun protónov medzi membránami. Čo to znamená? Že po obdržaní elektrónov vytvoria istú elektrostatickú silu, ktorá pritiahne a prevedie dva protóny von z matrixu. Druhý komplex tento port na sebe nemá. Na obrázku si si mohol všimnúť zaujímavú časť, ktorá je medzi prvým, druhým  a tretím komplexom. Vieš čo to je? Známy KOENZÝM Q.

KOENZÝM Q / UBICHITON

Koenzým Q, ktorý sa nazýva aj koenzým q10 alebo ubichiton, určite poznáš. Minimálne z rôznych reklám a doplnkov, však? Stavím sa však, že jeho skutočný význam si nikdy NESPOZNAL a to je chyba. Dnes ti niečo naznačím. Keď totižto pochopíš, ako v tebe veci naozaj fungujú, až potom môžeš premýšľať nad doplnkami. Aj preto som tento doplnok radil zlatým členom vo webinári #02, kde sme sa bavili aj o CHUDNUTÍ. Tebe napíšem toľko, že jedz aspoň pár krát do týždňa vnútornosti. Prečo? Pretože v orgánoch máme veľa mitochondrií a teda aj koenzýmu Q10 a množstvo iných vitamínov (vrátane B2 s B3). A čím si na tom zdravotne horšie, tým viac a častejšie ich potrebuješ jesť. Takto koenzým Q vyzerá.

Čo ti napadne ako prvé, keď vidíš jeho výzor? Ak je tvoja odpoveď „pekne uložené dvojité väzby uhlíkov“, tak ti gratulujem. Už je z teba polovičný MITOCHONDRIAK. 😉 Rozpamätaj sa na moje pekné prirovnanie uhlíka ku chobotnici. Tie dvojité väzby (tie čiarky) sú miesta, kde majú chobotnice jedno chápadlo VOĽNÉ. To znamená, že si v ňom môžu niečo presúvať. Vieš čo? Napríklad ELEKTRÓN. Áno, dobre čítaš, aj preto sa koenzým Q nachádza medzi týmito komplexami, pretože potrebuje previesť ELEKTRÓNY na tretí a štvrtý komplex, ktoré sa tam dostali z vodíka z jedla. No nie len to. Koenzým Q robí ešte niečo iné. Vieš čo?

Presne ako mäsiar seká kúsky mäsa a robí z nich steaky, rovnako seká koenzým Q frekvencie svetla, ktoré elektrón nesie. Koenzým Q vezme OKTÁVU SVETLA, ktorú elektrón nesie a rozdelí na ju malé frekvencie, ktoré plnia rôzne úlohy. Presne ako tvoj diaľkový ovládač na základe infračerveného svetla dokáže dať signál televízoru, aký kanál prepnúť, aj koenzým Q dokáže rozdeliť svetlo na viaceré frekvencie a dodať mitochondrií pokyny. Tomuto sa hovorí KVANTOVÁ BIOLÓGIA jeden na jedného (tzv. „Kvantová biológia 101“).

Ak však nemáš kontrolu nad tvarom CRYSTAE ani nad flow-om elektrónov a protónov, doplnok ti môže byť k ničomu. Vieš prečo? Pretože koenzým Q potrebuješ najskôr do mitochondrie nejako dostať a tiež membránu SCVRKNÚŤ, aby sa komplexy ocitli bližšie pri sebe a mohli tak elektróny presúvať. Ak to nedokážu, inštrukcie zo svetla nie sú použité ako by mali a miesto toho prevláda vyššia tvorba VOĽNÝCH RADIKÁLOV, OXIDÁCIE MEMBRÁN a tiež zmena pH, ktorá vyústi vo vyššiu ACIDITU (kyslosť), prevahu protónov a následne vyššiu TEPLOTU (zápal), aj vyššiu tvorbu cytokýnov a stratu leptínovej aj inzulínovej citlivosti. Aj toto sú procesy, ktoré rokmi vyvolajú niečo ako CUKROVKA. So stravou to nemá takmer nič spoločné.

TRETÍ KOMPLEX alias Cytochróm C

Z tretieho komplexu preberie elektróny Cytochróm C, ktorý ich prenesie na finálny štvrtý komplex. Cytochróm C sa pohybuje nad CRYSTAE membránou, pretože až 90% z jeho povrchu je hydrofóbneho, čo znamená, že sa od vody okolo membrány odpudzuje. Asi 10% z jeho povrchu sa priblíži ku membráne aby preniesol elektróny na štvrtý komplex. Mimochodom, cytochróm C reaguje aj na svetlo a konkrétne na svetlo v úzkom spektre. Hádaj, odkiaľ toto svetlo pochádza…premýšľaj.

ŠTVRTÝ KOMPLEX alias CCO

Štvrtý komplex s názvom Cytochróm C Oxidáza má skratku CCO.  Mimochodom všetky tieto komplexy vo svojom jadre obsahujú KOVY (a niektoré aj SÍRU). Železo je skvelý chemický prvok, ktorý absorbuje veľa svetla aj energie a evolúcia ho využila. Máme ho v krvi v červených krvinkách a rovnako v mitochondriách aj iných tkanivách. Rovnako ho majú hviezdy na oblohe vo svojom jadre. V prvej knihe som dokonca prirovnal mitochondriu k slnku a nemyslel som to len obrazne. ZLATÍ ČLENOVIA časom pochopia, ako som to myslel.

Potrebný REDOX, aký vyžaduje CCO, siaha od 250 mV až po -200 mV. To znamená, že mení svoju KONFORMÁCIU v závislosti od svojho stavu, či je oxidovaný alebo nie (teda či má elektróny, alebo nemá). CCO je najdôležitejší zo všetkých štyroch komplexov, pretože je na konci a redukuje množstvo kyslíka, ktorý by inak mohol napáchať škody (oxidovať membránu, tvoriť priveľa voľných radikálov, zničiť DHA,…).

Po obdržaní elektrónov, vypumpuje štyri protóny cez membránu a ďalšie štyri spojí s dvoma atómami kyslíka, ktoré spolu vytvoria dve molekuly vody. Už konečne vidíš, kde a ako sa v tebe tá voda tvorí. Toto je tá VODA, ktorú následne KREBSOV CYKLUS recykluje v mitochondrii a pridáva ju všade tam, kam treba. Preto som to prirovnal k vývaru. Bez vody by si vývar nikdy neurobil. To však nie je všetko. Tento komplex slúži ako TELEVÍZOR. Prečo to tvrdím? Na základe predošlého prirovnania s diaľkovým ovládačom.

CCO, FOTOBIOMODULÁCIA a PBMT

CCO slúži ako prijímač na televízore, ktorý zachytáva frekvencie, aké ovládač vysiela a podľa toho robí ROZHODNUTIA. Už vidíš, prečo som v úvode napísal, že naše MITOCHONDRIE sú úplne dokonalý a premakaný výtvor slečny evolúcie? Sú také malé schválne, pretože vďaka svojim rozmerom majú dokonalú TERMODYNAMICKÚ DĹŽKU, ktorá im umožňuje maximálne zosilnieť 3 zo štyroch hlavných síl, ktoré držia vesmír, ale aj naše telo pohromade. V poslednom webinári bolo pre členov objasnené, aké sily mám na mysli. To, čo by si mal ty vedieť je, že dôležitá sila je elektromagnetická.  No a čo je nosičom elektromagnetickej sily? No predsa FOTÓN. Bingo… 😉

Aj preto je v dnešnej dobe veľmi rozšírená tzv. „TERAPIA INFRAČERVENÝM SVETLOM alebo FOTOBIOMODULÁCIA, (skratka LLLT alebo PBMT). Opäť však platí to isté, čo pri doplnkoch. Ak nepoznáš mechanizmy, naletíš predajcom, ktorý len šikovne využívajú marketing na to, aby oklamali zákazníka. Väčšina takýchto zariadení totižto nemá potrebné vlnové dĺžky, intenzitu alebo bliká a môže spôsobiť zbytočne viac ŠKODY ako OSOHU. Tiež potrebuješ vedieť KEDY, KOĽKO a AKO použiť, pretože pamätaj, že DÁVKA môže byť zároveň aj JED. Aj bez vody zahynieme, no rovnako môžeme zahynúť, ak vypijeme 3 litre na ex alebo bude voda nekvalitná (otrávená).

Spomenul som to schválne, aby si to poznal. Mysli na to, že naše SLNKO vysiela v hociktorú časť dňa, keď je na obzore, 42% infračerveného svetla, ktoré nie je polarizované a má všetky frekvencie, ktoré tvoje telo potrebuje, po jednom si ich rozkúskuje a využije. Toto svetlo penetruje tvoje telo do hĺbky 10 až 30 cm a teda sa dotkne každej mitochondrie a môže zasiahnuť aj tieto komplexy, ktoré naň čakajú, ak ho zrovna nemajú zo STRAVY. Aj preto som o infračervenom svetle tak veľa písal pri SOLÁRNOM MOZOĽ a tiež, že dôvod, pre ktorý majú ľudia dnes väčšie chute je ten, že majú nedostatok IČ svetla z vonku a potrebujú ho viac uvoľniť zo stravy.

U infračervených paneloch musíš byť opatrný, rovnako ako u žiaroviek. S členmi sa všetkým týmto veciam budeme postupne venovať, pretože budú dostávať aj KONTEXT, ktorý tebe zatiaľ chýba. No nezúfaj, už v nasledujúcom článku dostaneš niečo, čo ťa poteší. Bude to TIP, ako si vytvoriť vlastné infračervené svetlo a nepotrebuješ k tomu ani EURO. Chceš vedieť ako? V ďalšom blogu sa dozvieš. 😉

VEĽKOSŤ CRYSTAE JE KĽÚČOVÁ

Z predošlého článku o krebsovom cykle si pamätáš, že vďaka nemu mitochondria vykonáva prísnu kontrolu VODÍKA a VODY. Podobne ako si niektorí ľudia kupujú rôzne filtračné kanvice a filtre na vodu, pretože nechcú piť znečistenú, tak rovnakú kontrolu vyžaduje aj mitochondria a to na atómovej úrovni. Jej filtrácia je najdokonalejšia, ktorú neprekoná žiadny filter. Preto by malo byť aj tvojím kľúčom zamerať sa na „ZDRAVIE“ tvojich mitochondrií, pretože potom bude voda v tebe najlepšej kvality.  

Táto voda, ktorú štvrtý komplex CCO v mitochondrii tvorí, poháňa všetko v bunke a zároveň jej dodáva elektrický prúd, pretože sa v nej tvorí aj exkluzívna zóna, ktorá separuje elektróny od protónov. Mimochodom, v mojej knižnici nájdeš aj túto knihu (štvrtá faza vody) od Geralda Pollacka.

Veľkosť mitochondrie je v nanometroch, no jej membrány a voda slúžia ako obrovský KONDENZÁTOR. Vyššie si o tom čítal. Mitochondria takto separuje pozitívny aj negatívny náboj, podobne ako v elektronických súčiastkach, ktoré všetci denno denne používame. Rozdiel medzi membránami mitochondrie je asi -200 mV, no vzhľadom na malú hrúbku jej membrány (je veľmi tenká), má mitochondria elektrické napätie 30 miliónov Voltov/meter. To je sila BLESKU počas búrky, len tak mimochodom.

Teraz sa znovu pozri na obrázok ETC a všimni si, ako sú vedľa seba blízko umiestnené komplexy. Musia byť veľmi natesno práve preto, aby elektróny mohli ľahko medzi nimi prúdiť. Ich vzdialenosť sa udáva v Angstromoch. Angstrom (skratka A) je miera, ktorá sa používa v mikro svete a 1 A sa rovná 0,1 nm (1^-10 metra). Ak sa vzdialenosť zvyšuje, elektróny netvoria vodu, netvorí sa dostatok ATP a tvorí sa veľa voľných radikálov, ktoré ničia mitochondriu aj bunku. Tiež sa vtedy zväčšuje naša HMOTA. Ich vzdialenosť sa zvyšuje aj vďaka nesprávnemu CIRKADIÁLNEMU RYTMU, nadbytku sacharidov alebo umelému EMP (okrem iného).

ATP-áze (nášmu motoru) sa budeme venovať zvlášť v ďalšom článku, no to, čo ti prezradím už teraz je to, že je umiestená presne v prehybe CRYSTY a je o 90 stupňov naklonená. Prečo? Teraz príde zaujímavý fakt. Naše mitochondrie tvoria (indukujú) TOK ELEKTRÓNOV a ak si spomínaš na článok o elektromagnetizme tak vieš, že všade, kde sa indukuje tok elektrónov, v pravouhlom smere k nemu vzniká MAGNETICKÉ POLE. Zaujímavé, čo povieš?

Žeby bol toto dôvod, prečo ti lekár zmeria na EEG, EKG alebo EMG magnetické pole vychádzajúce z hrude? Alebo z mozgu? V čom že sa to ľudia odlišujú od ostatných živočíchov? No predsa v tom, že máme obrovské množstvo mitochondrií v mozgu a srdci. Preto v týchto častiach tela indukujeme obrovské magnetické pole, ktoré má svoje úlohy. Toto pole je to, čo dokáže tak trochu pootočiť ROTUJÚCU HLAVU motora našej ATP-ázy.

A žeby to bol tiež ďalší dôvod, prečo je dôležité byť vonku BOSÝ a cítiť magnetické pole Zeme? Ops, asi som prezradil viac, ako som chcel. MAGNETIZMUS a ELEKTRICKÝ TOK spolu súvisia viac, ako si myslíš. 😉

ZÁVER A ZHRNUTIE

V ďalšom článku sa pozrieme na ATP-syntázu a na tvorbu ATP a tiež spoznáš, kde a ako v nás vzniká TEPLO. Potom prídu články, kde sa dočítaš o ADAPTÁCIÍ NA CHLAD aj o tom, ako sa správne „otužovať“ (toto slovíčko nemám rád a úplne ma bolí ruka, keď ho píšem 😀).

Ak patríš medzi BRONZOVÝCH alebo ZLATÝCH ČLENOV, odporúčam ti pozrieť MOJU KNIŽNICU. Minimálne knižku od Stephana Phinneyho s nazvom The Art and Science of Low Carbohydrate Performance. Nájdeš tam moje poznámky, ktoré ti trochu napovedia. Verím, že po prečítaní tohto článku, tomu lepšie porozumieš.

Referencie:

1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4756104/
2. https://badgut.org/information-centre/a-z-digestive-topics/intestinal-gas/#:~:text=Studies%20have%20shown%20that%20the,dioxide%2C%20hydrogen%2C%20and%20methane.
3. https://en.wikipedia.org/wiki/Crista
4. https://en.wikipedia.org/wiki/Respiratory_complex_I
5. https://febs.onlinelibrary.wiley.com/doi/pdf/10.1111/j.1432-1033.1991.tb15945.x
6. https://en.wikipedia.org/wiki/Succinate_dehydrogenase
7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/239334
8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/6884342
9. Jaroslav Lachký, Kvantová Biológia