Divoko lovený losos s kožou

Ešte napíšem niečo, čo možno niekoho nepoteší a to, že konzumácia RYBY je v dnešnej spoločnosti hodnotnejšia ako konzumácia BIO mäsa. Dôvod by mal byť známy pre všetkých čitateľov (pre zlatých členov obzvlášť) a je ním obsah DHA. Toto sa však môže týkať dokonca aj odchovanej ryby (vo vhodných podmienkach). Vždy by mala byť priorita divoko lovená ryba, avšak ak človek nemá zrovna možnosť alebo má zdravotné problémy, aj odchovaná rybka má vyšší obsah DHA v tkanivách, ako mäso zo suchozemského zvieratka.

Rastlinnú DHA ani nespomínam, pretože táto pre homosapiens nemá uplatnenie. Uplatnenie má rastlinná forma iba vtedy, keď prejde tráviacim traktom ryby a zvieratka my zjeme dané zvieratko.

Toto nie je moja dedukcia, ale prírodné pravidlo, len tak mimochodom.

Rybka alebo aj losos teda nemusí byť vždy divoko lovený, no ak vyberáte odchovaného berte to ako dočasnú „barličku“ a taktiež čítajte etikety. Rybka by mala byť odchovaná v chladných podmienkach a kŕmená s algae a riasami. Ak je rybka kŕmená zrnom, vtedy ju nekupujte. Dnes už aj TESCO a iné reťazce dodávajú takéto odchované ryby, no treba pozerať obaly, prípadne ľahko na internete vyhľadáte danú spoločnosť a zistíte si, ako prebieha chov rýb. Opakujem však, že priorita a väčšina konzumácie by mala pochádzať z divoko lovených rýb.

Tento recept som sem dal schválne teraz, pretože v najbližších dňoch (až po novom roku) uverejním článok o vitamíne C (názov je VITAMÍN C a jeho mnohé "tváre"), v ktorom sa dozviete veľmi veľmi veľa. 

Okrem iného v ňom zistíte, prečo a ako vitamín C pomáhal aj s liečbou rakoviny a prečo vitamín C v doplnku výživy nie je to isté ako ten v strave. Potom lepšie pochopíte, prečo sa ho neoplatí suplementovať a tiež prečo v ZIME a CHLADE a z ketogénnej a morskej stravy získame dokonca viac vitamínu C, ako z ovocia. 

Nie je všetko tak, ako na prvý pohľad vyzerá a ako zvyknem hovoriť, ak je niečo v spoločnosti bežné, neznamená to, že je to normálne. Aj vitamín C je toho príkladom. 

V článku spoznáte, aké sú skryté TVÁRE vitamínu C, aké úlohy má v našom tele, z akej stravy ho načerpať, koľko ho dokážeme vstrebať a koľko je už veľa.

V článku sa tiež dozviete o dvoch ľuďoch, ktorí stoja za objavom vitamínu C a kyseliny Askorbovej, o funkciách a význame vitamínu C v tele, aj koľko sa ho nachádza v akej potrave, ako ho prijímať a mnoho iného. 

Teraz už len prajem DOBRÚ CHUŤ 😋 

@jaroslavlachky o tej rakovine v súvislosti s vitamínom C som už čítala niekde, tak som pomerne zvedavá. A zemiak je lepší sladký alebo obyčajný alebo je to jedno? 🙂 

@lenka

Linus Pauling v roku 1970 publikoval veľmi dôležitú prácu s názvom Vitamín C a bežná chrípka, v ktorej poukázal na to, že vysoké dávky vitamínu C môžu predchádzať alebo liečiť chrípku. V ďaľších rokoch Pauling doplnil, že vitamín C vo vysokých dávkach dokáže dokonca liečiť poruchy ako Schizofrénia, či kardiovaskulárne problémy.

Čo však bolo vyvrcholením, Pauling poukázal na to, že podávanie vitamínu C vo vysokých dávkach intravenózne (do žily), dokáže zvýšiť prežitie a predĺžiť život pacientom s rakovinou v pokročilom štádiu.

V ďalších rokoch boli robené viaceré štúdie z NIH, ktoré Paulingove slová znehodnotili, na čo Pauling reagoval a poukázal, že v týchto štúdiách použili miesto intravenózneho iba orálny vitamín C, ktorý sa radikálne inak vstrebáva (vďaka presýteniu SVCT, o ktorom sa dočítaš o chvíľu) a má iné účinky. Čo je však podstatné je to, že Pauling bol verejne a úmyselne označený za klamára a podvodníka, zatiaľ čo NIH skutočne preukázala potencionálne účinky orálneho vitamínu C a bizniss sa rozbehol.

Možno sa pýtaš, prečo by si mal tieto zdanlivo nepodstatné skutočnosti poznať? Pretože toto bol opäť raz ZROD veľkého biznissu, ktorý má dodnes jediný cieľ. Vytiahnuť z tvojej peňaženky peniaze. So zdravím to však nemá nič spoločné.

Linus Pauling zomrel v roku 1994 a jeho mnohé práce v súvislosti s vitamínom C neboli verejne uznané a publikované, zatiaľ čo vitamín C bol označený ako ESENCIÁLNA ŽIVINA/VITAMÍN, čo je pravda, pretože si ho v tele nedokážeme tvoriť. Avšak, ak si ho v tele nedokážeme tvoriť neznamená to, že ho máme suplementovať a tiež, že kyselina askorbová a vitamín C v potrave sú rovnaké, pretože NIE SÚ (ako sa v článku dočítate).

Ak by bol pre nás suplement s vitamínom C potrebný, prečo by nám inak evolúcia v istom bode histórie odstránila z našej DNA gén, ktorý tvorí enzým gulonolaktón oxidáza, ktorý je zodpovedný za finálny krok v syntéze vitamínu C z glukózy? [10]

Použijem ešte slová od Paulinga, ktoré skvelo vyjadrujú postoj k doplnku, či lieku:

„Radšej budem veriť biochémií koze, ako rade doktora.“ Linus Pauling

Ľudia aj opice stratili schopnosť syntetizovať v tele vitamín C, no my, na rozdiel od opíc, sme ešte aj prestali jesť rastlinnú stravu, dokonca sa nám skrátilo črevo a upravila sánka, čo nám znemožnilo rastlinnú stravu dobre prijať aj stráviť, pričom sme začali jesť mäkkýše, ktoré sme počas nášho vývoja mali neustále k dispozícií.

Druhá otázka je, prečo PROKARYOTY nesyntetizujú vitamín C, ale iba EUKARYOTY? Vieš, že jednoduché baktérie vitamín C nechcú? Prečo? Žeby to malo podobné dôvody ako to, prečo nechcú využívať KYSLÍK alebo FLUÓR? Prokaryoty chcú elektróny aj protóny mať pod vlastnou kontrolou. Vitamín C by im bol na škodu.

A čo tak ďalšia otázka. Prečo si rastlinky, ale aj iné zvieratká, ktoré jedia rastlinnú stravu a vitamínu C prijímajú veľa, tvoria vitamín C v tele? Veď, ak ho jedia neustále, prečo ho ešte aj tvoria? Mimochodom vieš o tom, že pri tvorbe vitamínu C v tele vzniká aj potencionálne škodlivý voľný radikál, peroxid vodíka? V knihe Free radicals in Biology and Medicine, páni Barry Halliwell a John Gutteridge dobre poznamenali, že tvorba vitamínu C v tele, ako je to napríklad u myší, či iných zvieratiek, vyvoláva zvýšenú mieru oxidačného stresu, vďaka čomu strata génu, ktorý nám znemožnil tvorbu vitamínu C v tele, mohla byť evolučne vlastne dobrá vec. [11]

Napríklad také gorily jedia v priemere okolo 5 gramov vitamínu C denne, zatiaľ čo naši paleolitický predkovia jedli okolo 400 miligramov. Naši pôvodní predkovia alebo tí, ktorí sa neskôr z Afriky sťahovali do chladných podnebí, ho dokonca jedli ešte menej. Mohlo to mať pre nás benefity? A mohli ho paradoxne zo živočíšnej stravy a rýb prijať viac? Odpoveď je áno.

Je toho veľa, v čom je vitamín C unikátny a čo dokáže, no evolúcia nič nerobí náhodne. CHLAD a SLNEČNÉ SVETLO sú hlavné premenné, ktoré nám s vitamínom C pomáhajú a zároveň dopĺňajú jeho benefity. To znamená, že suplementovanie vitamínu C alebo konzumácia ovocia s jeho vysokým obsahom môže byť v istých podmienkach dokonca na škodu, ako sa aj v danom článku dočítate. 

Publikoval: @lenka

A zemiak je lepší sladký alebo obyčajný alebo je to jedno? 🙂

V letných mesiacoch som radšej za sladké zemiaky, ale nevadia ani obyčajné.

U ľudí s autoimunitnými problémami alebo problémami s pokožkou, by som však zemiaky nejedol vôbec 🙂

@jaroslavlachky a prečo nie zemiaky u týchto problémov? 

@lenka karotenoidy. V zemiakoch ich je veľa, pretože tento druh fotosyntézy ich využíva ako ochranu pred nadmerným UV. Človek s týmito problémami však UV potrebuje, pretože vďaka nemu poopraví adaptívnu imunitu, ktorá mú dané problémy spôsobuje. 

AGRICULTUREJOURNALS.CZ "https://www.agriculturejournals.cz/publicFiles/197653.pdf"

@jaroslavlachky A nie je možné karotenoidy zo zemiakov dostať? Napr, vyplaviť ich vodou ako napr. škrob?

Publikoval: @miro

@jaroslavlachky A nie je možné karotenoidy zo zemiakov dostať? Napr, vyplaviť ich vodou ako napr. škrob?

Trochu áno, ale nie je to veľmi signifikantné 🤔

Pri zemiakoch to bolo myslím pri varení behom prvých minút cca rovnaké a potom sa trochu obsah znížil. A taktiež v šupke je ich najviac, čiže aj tým (ošúpaním) niečo dostaneš von. 

Toto je množstvo karotenoidov a čas varenia 

@jaroslavlachky čiže ak človek nemá autoimunitné problémy, karotenoidy sú fajn však? Ak dobre chápem, tak sú dokonca prospešné 🙂 

@karol

Áno samozrejme. Karotenoidov je viac druhov, písal som o nich aj v SOLÁRNOM MOZOLE a zohrávajú úlohu ako fotoabsorbér, čo môže mať viac úloh a jednou z nich je, že zachytávajú aj ÚV, teda svojim spôsobom plnia úlohu aj "ochrany"

Karotenoidy sú organické pigmenty, ktoré sa nachádzajú v chloroplastoch rastlín a niektorých ďalších fotosyntetických organizmov vrátane niektorých baktérií a plesní. Karotenoidy môžu tieto organizmy produkovať z tukov a ďalších základných organických metabolických stavebných prvkov.

Mimochodom, jedinými zvieratami, o ktorých je známe, že produkujú karotenoidy, sú vošky a roztoče, ktoré schopnosť a gény na to získavali pravdepodobne z húb.🤔

@karol Teda podobne ako chlorofyl, ktorý pre rastlinku zachytáva foton a prenáša ho do reakčného centra, podobne aj tieto karotenoidy. Avšak zvyčajne reagujú na iné svetlo (modré až ÚV) zatiaľ čo chlorofyl zvyčajne viac na červenú farbu. 

Rastlinky si karotenoidy tvoria samé a zvieratká, ktoré jedia rastlinku, ich uskladňujú v tuku. Karnivory potom svoje karotenoidy získajú tiež, pretože jedia výhradne mäso (proteín a tuk), vďaka čomu získajú veľké množstvo. Preto aj ryby a iné živočíchy majú veľa týchto látok, ktoré nám pomájú. 

Niektoré karotenoidy ako napr. Zeastaxantin, či lutein, tie sú vo veľkom vo vajíčkach, či rybách, prechádzajú potom do oka, kde pomáhaju zvládať napr. Nadmerné modré svetlo (hneď vedľa ÚV.). Takýmto spôsobom ochraňujú napríklad aj vitamín A v  oku a tiež pred nadmerným oxidačným stresom, aké svetlo vyvolá.

Iné karotenoidy, ako sú napr. v zelenine (zemiaky, rajčina, paprika atď.), idú skôr do pokožky, kde absorbujú svetlo pred tým, ako by prešlo hlbšie. 

@jaroslav-lachky Áno, ja som tento rok mal takú zásobu karotenoidov pod kožou, že som mal až oranžovo zelený nádych. Jedol som a jem stravu bohatú na tieto látky. A keďže som sa pravidelene, prakticky denne, ak to bolo možné, vypekal na slnku, z  dôvodov, ktoré píšeš. Môžem povedať, že som ani raz nepoužil opaľovací krém. A ani raz som sa nespálil. Pravdou je že som na slnko privikal od začiatku jari, hneď ako to bolo možné. Na budúci rok v tom plánujem pokračovať, a pridám ešte uzemňovanie, ktoré som tento rok začal používať až od augusta, keď som narazil na tvoju (@jaroslav-lachky) prácu. A tiež plánujem pokračovať v otužovaní, ktoré som tiež začal koncom augusta,

@miro

Super skúsenosť Miro vďaka za zdieľanie. Okrem iného, u teba je super aj prostredie kde bývaš, pretože tieto potraviny môžu mať ďalší veľký benefit, ktorý ťa možno prekvapí.

Všetky tieto potraviny majú pomerne vysoký obsah nikotínu a homosapiens má v mozgu nikotínové receptory, ktoré je potrebné občas stimulovať, aby správne fungovali. Ak tieto receptory nie sú nikdy stimulované, ale prirodzenou cestou, môže sa stať, že mozgu nebude dobre fungovať dopaminove riadenie. Naopak pri priveľkom stimulovaní, ktoré nie je správne kontrolované, vyvolá ešte väčší problém (prestimulovanie receptoru, strata citlivosti a následný problém)

Málokto tieto skutočnosti o fyziológii nášho mozgu pozná, pretože oba spôsoby (žiadne stimulovanie receptoru, alebo jeho prílišné stimulovanie), môžu vyvolať napríklad Parkinsonovú chorobu.

Už pár desaťročí dozadu boli robené zaujímavé výskumy, či už v oblasti medicíny, východnej medicíny, ale aj biofyziky, ktoré priniesli prekvapivé skutočnosti. Napríklad, že sa bavíme o defekte jednak nekontrolovateľného úniku biofotónov z mozgu, a neadekvátnych foto-elektrických impulzov. Aj preto sa niektoré druhy choroby dnes pokúšajú riešiť cestou implantátu s elektrickými impulzami. Avšak ľudia sú usposobení, aby tieto veci robili endogénne vďaka DHA, a aj dopaminovym okruhom, ktoré vyžadujú aj NIKOTÍNOVÉ RECEPTORY.

https://www.medgadget.com/2019/01/implant-simultaneously-reads-and-stimulates-brain-to-control-parkinsons-other-diseases.html

Možno sa pýtaš @miro prečo som to napísal, no ako členovy ti chcem odovzdať čo najviac a toto je dôležitá vec. 

Mnoho ľudí verí, že nikotín je jednou z najškodlivejších a najtoxickejších látok, aké kedy boli objavené. Ja sa tomu smejem. Prečo? 

Príroda využíva nikotínové receptory v našom nervovom systéme z veľmi dobrého dôvodu.

Pretože príroda vie, že ak živočích ochutná potravinu s jeho obsahom, len ťažko sa jej vyhne. Práveže mu to vyvolá dobrý pocit a keďže tá potravina rastie iba istý čas, a v nejakých špecifických podmienkach, živočích pri nej ostane, bude ju papať, stimuluje svoje nikotínove receptory, dostane do tela naviac fotoabsorbéry, zároveň vďaka superoxidu zo sacharidu a slnka lepšie z recykluje mitochondrie, bude zdravší a silnejší a následne vytvorí viac vody, ktorou podporí rast aj rastliniek a tým umožní udržať v prírode viac ENTROPIE. 

Preto je ťažké dnes pre ľudí prestať fajčiť cigarety, kvôli obsahu nikotínu.

Avšak cigareta nie je jediný spôsob, ako dostať do tela nikotín. Naopak cigareta je ten ja horší spôsob, pretože ak by sme ho mali fajčiť, cigarety by rástli na strome. 

Množstvo nikotínu je aj v potravinách ako paprika, baklažán, karfiol, rajčina, či zemiaky, a tento obsah je presne viazaný na prítomné solárne podmienky. 

Toto je prirodzená, ala prírodná, cesta ako sa vyhnúť okrem iného, aj Parkinsonovej chorobe. 

Čiže v tvojom prípade, veľmi dobrý spôsob, ako zlepšiť svoj solárny MOZOĽ a množstvo iných vecí 👍

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5494127/pdf/4003  

@miro

Inak, v najbližších dňoch sa nám dúfam podarí dorobiť kalendárik, čo mám už dlho rozpracovaný, a bude v ňom písané pre Slovensko, kedy v ktoré dni počas celého roka, presne v akú hodinu vychádza slnko, kedy UVA, kedy UVB, kedy sa dá vytvoriť vitamín D3, atď.

Čiže to bude k tomu, čo práve čítaš v tejto tretej kapitole, k tomu postupu ako na SOLÁRNY MOZOĽ, ale budú tam presne hodnoty a časy, tak ti to verím pomôže. Vy to dostanete Automaticky.

P.s.: pekného Silvestra prajem aj Nový rok 😉

@jaroslav-lachky Ďakujem, všetko najlepšie v novom roku prajem.

Tvoja odpoveď vo mne vyvolala otázku. Ja konzumujem tieto superpotraviny celoročne. Z Tvojej odpovede ale vnímam, že by to mala byť pravdepodobne sezónna záležitosť. Nasvedčovalo by tomu aj to, že keď ich jem v období od marca do augusta mám sfarbenie mojej kože, je ako som spomínal. No vo zvyšku roka tomu tak celkom nie je. Sú tam nejaké mechanizmy, ktoré mi unikajú?