Adaptácia na chlad, postup, typy a záujem o blog

@empigo-osobny-trener-kosice

No v podstate ide o jednoduchý koncept, ktorý predstavil ešte v minulom storočí Ling, ktorý som Vám doplnil o ďalšie koncepty týkajúce sa biológie. Tiež usudzujem, že si Vianočný webinar videl a hlavne posledných cca 10 minút, tak som to myslím veľkou pekne zhrnul.

https://jaroslavlachky.sk/zlate-clenstvo/webinare/webinar-22-2021-december-atp-energia-entropia/

Mysli na naše polymery/proteíny ako na hadov. Časté prirovnanie, ktoré používam a preto ho využijem aj teraz. Tieto proteíny/hady majú množstvo funkcií a úloh, a to aj práve vďaka svojej zmene tvaru. Čo je však dôležité je, že ich tvar je geneticky daný. To znamená, že keď sa proteín vytvorí, vďaka transkripcii DNA, má svoje dva tvary dane, ktoré môže meniť a striedať, v závislosti od fyziologických potrieb, no má aj ďalšie dva tvary, terciarny a kvartiarny, ktoré vie meniť v závislosti od Redoxu bunky. Tieto nesúvisia s genetickým kódom.

No a teraz merítko veci. Keď je vytvorený proteín stiahnutý ako kblko, keď je v bunke, nemá moc úloh, ktoré by vykonal. Keď sa však roztiahne, presne ako sa roztiahne had alebo človek v lete na kúpalisku, roztvorý sa a všetky svoje voľné dostupné valencne elektróny vystaví okolitému prostrediu bunky. A týmto okolím v bunke je voda.

Nezabúdaj, že voda tvorí v bunke 98,73 %, keď to berieme na mnnozstvo molekúl. Takýmto spôsobom celý proteín roztiahne všetky svoje reťazce a svoje nazvyme to bočné a koncové skupiny, ktoré majú nejaký samostatný valencný elektrón, na seba vďaka tou dokážu naviazať vodu v akejkoľvek podobe. To znamená, že celý proteín sa akoby nie len natiahol, dokonca predĺžil vďaka pripnutým molekulam vody, no tiež ma vodu všade okolo.

No a nezabúdaj, že voda obsahuje z dvoch tretín vodík, ktorý má iba jeden elektrón a jeden protón. To znamená, že tento jeden elektrón, ale aj jeden protón dokáže voľne prenášať skrz všetky svoje molekuly, ktoré sú medzi sebou v kontakte. Ich pohyb je dokonca veľmi rýchly, pretože prebieha pomocou niečoho, čo sa nazýva Kvantové tunelovanie.

To znamená, že elektrón alebo proton sa dokáže z jedného miesta akoby tekeportnúť na druhé, v závislosti od potrieb bunky a jej redoxu.

Pre teba je hneď prvý dôvod veľmi zaujímavý, pretože si sa naň viackrát pýtal a to enzýmy. Čo každý enzým na planéte využíva? Protony. A ako ich dostane? Presne tak, ako si si práve prečítal.

Práve vďaka tomuto enzýmy pracujú, vďaka donáške protónov z vody v bunke. Presne preto sa aj v chlade predĺžuje životnosť mnohých biologických enzýmov, keďže majú dostatok vody a protónov k dispozícii, proteíny sú v bunke viac roztvorene, vďaka väčšiemu množstvu ATP a samotný enzým aj proteíny sa nemusia tak často prerábať a tvoriť na novo.

Čiže, keď sa v mitochondrii vytvorí ATP, ktoré sa dostane niekde na svoje miesto, jeho primárnou úlohou nie je uvoľniť chemickú energiu z hydrolizacie jednej fosfátovej skupiny (cca 7,3 kcal), ako sa to dodnes učí na školách. ATP z proteínu "ukradne elektrón, čím ho roztvori a proteín tak nasiakne viac vody ako som to napísal vyššie. Toto je zas práca skvelého Alberta Gyiorgyiho, ktorý tieto elektronické vlastnosti vody a ATP popísal taktiež ešte v minulom storočí. A predstaviť si to laicky môžeš ako keď vyparaš nitku zo stereo sveta. Rovnako ako sa sveter vytiahne, aj proteín sa roztvorí po kontakte s ATP. 

Aká je druhá možnosť ako roztvoriť proteín? Čo tak slnečné svetlo? Žeby bol toto zaklad fotoelektrického javu (viď Einsteinova práva, tiež z minulého storočia). Slnečné svetlo totižto naše proteíny mierne odkondenzuje a naopak chlad a magnetizmus ich zakondenzuju. Preto sa strieda deň a noc a preto naše telo pracuje v cykloch a tiež preto v spánku klesá telesná teplota.

Z rovnakého dôvodu v ranných hodinách náš mozog vylučuje kortizol, ktorý spraví kolagénu čo? Čo som písal v poslednom článku na blogu hormóny 7?

Kortizol degraduje kolagén, čím zväčší jeho objem a on tak nasiakne viac vody. Už sa trochu chystáš?

Prečo teda tuk vytvorí 4 krát viac ATP ako glukóza? Pretože v chlade a v zime nemáme toľko slnka a obzvlášť UV svetla, a naše proteíny vyžadujú viac ATP na to, aby sa roztvarali a udržiavali sa hydratované. Takto udržia Negatívnu ENTROPIU.

Presne preto je naše telo schopné tvoriť aj ketóny, ktoré nám umožnia znížiť množstvo miliVoltov v mitochondrii no udržať obrovskú donášku vodíka a teda aj tvorbu ATP.

Ak by totižto množstvo miliVoltov kleslo bez dostatočnej donášky vodíka na membránu, napríklad keď človek žije svoj život absolútne odlúčený od slnka a Zeme, a dostane sa niekde pod mínus 200 mV, jeho telo sa začína blížiť k rovnováhe (slovo, ktoré majú radi "počítači kalorii"), a prichádza o negatívnu ENTROPIU. Vtedy nastupuje to, čomu hovoríme choroba a zdravotný problém.

Takto elegantne pracuje príroda.

Čo je ešte druhá strana mince, ktorú ti teraz naznačím? Zamysli sa prečo so vyššie spomenul, že naše proteíny v tele, keď vzniknú z DNA, majú prioritné štyri tvary, ktoré im dávajú funkciu.

Prvé dva si závislé iba na DNA. To je ich tvar, ktorý im dal geneticky kód, ktorý majú ak je všetko tak, ako by malo. Čo to znamená? Že keď takto proteín vznikne a roztvoriť sa, nasiakne okolo dostatok vody a vytvorí z neporiadku poriadok, vďaka čomu bunka získa množstvo energie, ktoré dokonca zdá sa porušuje druhý termodynamicky zákon. Avšak tento zákon je iba štatistický, ako som to čo webinari spomenul a teda sú situácie, kedy je možné ho "akoby porušiť".

A presne totfo robia naše bunky, vďaka niečomu, čo sa nazýva Maxwellov démon (k tomu sa dostaneme na blogoch neskôr). Keď teda všetko v nás funguje ako ma a mame dostatočný redox, naše bunky majú k dispozícii energiu

Čo však keď bunka stráca redox? Vtedy sa proteíny menia vďaka nemu (zaujímajú svoj terciarny a kvartiarny stav), ktoré im pomôžu.

Ak je však redox príliš znížený a proteíny to nedokážu alebo nemáme k Dispozícii ani dostatok ATP, daný proteín sa zle zloží (missfolding proteín), hromadí sa a bunka je nútená zvýšiť ubikvitanáciu a nahrádzať proteíny novými. Vtedy jej potreba po ATP ešte viac stúpa a človek laicky povedané, dokáže z rovnakého vstupu vykonať menej práce a stáva sa termodynamicky neefektívnym.

To znamená že musí viac jesť, no jeho well being aj množstvo energie naopak klesá.

Ako sa to prejavuje fyzilogicky? Napríklad vyššou potrebou po glukóze a fermentacii, čo sa následne prejaví na dehydratácii (vyšší pomer Urea/kreatinín), čím následne upadá Pentózový cyklus a teda aj steroidné hormóny na čele s DHEA a progesterónom,...

Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

Chcel by som Ta poprosit tiez  objasnit ako je to s BDNF cize s "mozgovym hnojivom" a ketozou. 

A ohľadom BDNF, čo konkrétne nie je jasné Miro? 🤔 Myslím, že pre teba by to malo byt zrejmé. Ketóza je vždy spojená s chladom alebo spánkom. To je Pointa.

To znamená viac ATP = viac roztvorene proteíny = výkonnejší polovodič = viac vykonanej práce (viac Watt) s menším vstupom

No a chlad naše mitochondrie scvrkava a robí nás extrémne citlivými na hormóny. To znamená, že skrz menšie množstvo hormónu, mame väčší efekt. Preto stačí hladina progesterónu u cicavca v chlade nižšia.

Chlad, ketóza, magnetitmus a autofagia sa k všetko synergicky postarajú 👍

Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

Byt dlhodobo v ketoze bez aspon ciastocnych zdvihnuti inzulinu je tiez zle, nakolko to moze sposobit inzulinovu rezistenciu.

Čiže byť dlhodobo v ketoze, nie je nijako zle. No byť dlhodobo v ketoze bez zmeny svojho prostredia už áno. 

Presne preto mnohým ľuďom ani ketóza nepomáha a toto vidí takmer každý okolo, pretože je to čoraz väčší a väčší trend a každý pozná minimálne niekoho, kto to skúšal alebo takto funguje dlhšie, no aj napriek tomu priberá a priberá a cíti sa zle. Problém nie je v strave, ale v prostredí okolo, ktoré ten človek nevidí a nezmenil ho. 

Publikoval: @jaroslav-lachky

si Vianočný webinar videl a hlavne posledných cca 10 minút, tak som to myslím veľkou pekne zhrnul.

https://jaroslavlachky.sk/zlate-clenstvo/webinare/webinar-22-2021-december-atp-energia-entropia/

Dakujem Jaro za pekne vysvetlenie. Pozeral som si tvoj webinar  a pekne to vysvetlujes. Ma napadla jedna vec: skus tieto veci nejakym sposobom viac teatralizovat. Niekto ma lepsiu predstavivost a niekto nie. Bolo by super ak by si vedel nazivo vo webinari kreslit a nacrtky robit. Ako na tabulu sa robi...

@empigo-osobny-trener-kosice viem čo myslíš Miro, len nemám šajnu ako to spraviť. Nálada ma len skicar zapnúť a skúsiť zdieľať obrazovku 😅

no do budúcna fajn nápad na zváženie občas 

@empigo-osobny-trener-kosice momentálne sa v tomto ponímaní skôr oboznamujem so Zoom, a pravdepodobne ďalší mesiac by som skúsil webinar spraviť cezeň, QaA, čo by bolo podobne ako minulý rok v lete keď sme mohli takto z očí do očí diskutovať. Čiže kto bude mať záujem sa pripojí, čas nejako synchronizujeme pre väčšinu a nie je problém priamo sa pýtať čo bude treba a vysvetlíme, ukážeme (rukami, nohami,...) ako bude treba. 

Publikoval: @jaroslav-lachky

vysvetlíme, ukážeme (rukami, nohami,...) ako bude treba. 

😅🤝

@jaroslav-lachky este ma napadlo, ze nie kazdy rozumie chemii a tobôz nie vzorcom. Neurobis pre clenov nejaky easy edukacny webinar na tuto temu, lebo si myslim, ze by to malo velky prinost. Inac napisane - jedna vec je vidiet pismenka a druha vec je im rozumiet 😊.🧪🧑‍🔬

@empigo-osobny-trener-kosice super nápad. Možno mi len trošku rozviň myšlienku, ako konkrétne to myslíš. V čom a čo vysvetliť a rad aj v priebehu mesiaca spravím taký naviac 🤔

@jaroslav-lachky

Myslim to vseobecne.

Rozne cudzie pojmy ktorymi vysvetlujes biochemicke reakcie v tele nemusia byt vobec zrozumitelne pre laika.

Ak by si skusil vytvorit biochemicky protokol, resp. protokol cudzich slov a pojmov z chemie a biochemie, kde su vysvetlene biochemicke reacie a  cudzie slova, mohlo by to niekomu pomoct pochopit teoriu viac a pretavit ju do praxe. Ako vznikaju chemicke vazby a ako ich citat a pochopit a pidobne veci. Pre teba a pre ineho cloveka, ktory studoval niekedy chemiu, to bude ako pre bezneho cloveka nasobilka. Ale verim, ze existuje  vela tvojich sledovatelov, pre ktorych je chemia Spanielska dedina a moze to byt  velmi tazko pochopitelne, co sa snazis povedat...

Verim, ze inac by sa clovek pozeral potom na rozne veci, ked by rozumel strukturnym vzorcom ako je napr. hormon Aldosteron a preco tak vyzera ten vzorec a ako vznikol....

@empigo-osobny-trener-kosice spíš možno nejakú osnovu a ak pošleš do zajtra, ešte cez víkend by som ti mohol stihnúť nahrať aj s webinárom a športe, a hodil by som Vám to tam.

Ale po pravde, to o čom píšeš, bolo vysvetlené dva roky dozadu v článku o Proteinoch, len väčšina staršie články asi nečíta/-la. 

https://jaroslavlachky.sk/vznik-zivota-2-proteiny-bielkoviny/

Základ o uhliku ako "držiaku" (chobotnica) a chemická väzba = dva soarovane elektróny. V podstate nič viac clo ek vedieť nepotrebuje a v tomto mam názor, že príliš biochemické reakcie popísať a učiť sa môže byť na škodu, pretože to zvedie na nevhodné myšlienky a odvedie pozornosť od priority 🤔

@jaroslav-lachky Ahoj Jaro, môžem si kúpiť väčšie členstvo na mesiac a potom ho predĺžiť na ročné? Že zruším to mesačne a prejdem na ročné? 

@jaroslav-lachky Ja to necham asi na teba, resp. nech sa vyjadria aj ini clenovia🙂.

@karol Jop, akokoľvek uznáš za vhodné 👍

@empigo-osobny-trener-kosice jj 👍 akurát mam chvíľku a si v hlave prechádzam nejak cca, čo chcem vo webinari spomenúť zajtra, a určite to tam zahrniem aj pri tomto, keď si mi dal "chrobáka" 😅   

Prvý z troch dôležitých článkov nie len o Športe, Chlade a Glykogéne je zverejnený. 

Prečo si športovci myslia, že potrebujú glukózu na doplnenie glykogénu? A prečo potom mávajú zničené Zdravie aj rozhodené hormóny? Čo im pri tom uniká? Odpoveď je Chlad, reverzný flow mitochondrie a Pentózový cyklus.

Vďaka nim naše telo dokáže využiť Tuk aj na doplnenie glykogénu a zároveň si môžeme dovoliť konzumáciu väčšieho množstva vodíka (kalórií) bez poškodenia metabolizmu. Tiež vďaka tomu naše mitochondrie dokážu premeniť CUKOR na MASLO. Neveríš? V dnešnom článku ti ukážem presne ako!

Viac v Článku https://jaroslavlachky.sk/hormony-9-preco-sportovci-ne-potrebuju-sacharidy/

Audio verzia s nejakými doplnkovými myšlienkami tu:

https://open.spotify.com/episode/7EZu9XUrCCYLMywUGKpVuo?si=21c6f2ef3d874892

@jaroslavlachky Ahoj Jaro, mám len takú malú otázku, neviem kde to dat, tak snáď nevadí ze sem.

Začal som trochu behavaat, nejaké tie behy, trenujem cca 3 až 6x do tyzdna (primárne mam niečo na spôsob kalisteniky a ten beh - intervaly + šprinty ako aj ty zástavaš) + nejaká tá sila (aj vo fitku občas, alebo doma, so závažím, veľká činka, hrazda a tak rôzne) a nie som si istý či mám pridávať extra nejaké sacharidy naviac alebo nie. Dá sa teda aj aj čisto na tuky + bielkoviny držať normálne intenzitu, pripadne zlepšovať výkonnosť? Samozrejme nie som žiadny profik, cvičím pre seba, ale chapes ako to myslím 🙂 

Články čítam samozrejme, takže viem ze aj chlad a tak hra úlohu a práve to postupne zareadzujem, čiže chcem vydržať takto zopár mesiacov a keďže teraz je leto, tak jedávam aj sacharidy, primárnea davam len na veceru (cca 100-150g sacharidov odhadom - nevážim) a občas behy skúšam na lacno. Ze par km zabehnem, nie úplne ráno ako aj ty radis, ale už skôr pred obedom

Potom po nejakom silovom treningu len bielkoviny a tuky (se tam banan alebo  ryža a tak)

Sladkosti nejem samozrejme, snazim sa  zeleninu, zavárané, tuky z masla, olivač, slanina, avokádo, orechy som začal, atd

Tiez samozrejme ranná rutina, slnko, grounding (nie vždy ale občas), sprchy studená voda, okuliare večer a spanok aspoň 7,5 a viac hodín. Vopred diky za názor/názory, či môže byť alebo je nutné nejako extra prihadzovat Sacharidy 🙂 

@juraj Jop samozrejme. Zopakuj si Hormóny #9 a #10. 

https://jaroslavlachky.sk/hormony-9-preco-sportovci-ne-potrebuju-sacharidy/

Tvoj G3FDH, keď je hydratovaný a okolo polovodiča, sa postará o všetko, čo treba 👍