Hormóny #9 Prečo športovci (ne) potrebujú sacharidy

26.2. 2022578x0

Prečo si športovci myslia, že potrebujú glukózu na doplnenie glykogénu? A prečo potom mávajú zničené Zdravie aj rozhodené hormóny? Čo im pri tom uniká? Odpoveď je Chlad, reverzný flow mitochondriePentózový cyklus.

Vďaka nim naše telo dokáže využiť Tuk aj na doplnenie glykogénu a zároveň si môžeme dovoliť konzumáciu väčšieho množstva vodíka (kalórií) bez poškodenia metabolizmu. Tiež vďaka tomu naše mitochondrie dokážu premeniť CUKOR na MASLO. Neveríš? V dnešnom článku ti ukážem presne ako!

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast a nájdeš ho TU.

SUMÁR ČLÁNKU

  • Je Chorobnosť cena za Priemernosť?
  • Prečo Športovanie alebo venovanie sa Fitness-u neznamená byť Zdravý, ani Výkonný?
  • Aký je problém randomizovaných vedeckých štúdií?
  • Ako vyzerá Matrix mitochondrie a Pentózový cyklus pohromade?
  • Prečo pri spaľovaní tuku nejde iba o TUK, ale aj o GLYCEROL?
  • Ako naše telo dokáže vytvoriť Glukózu z Glycerolu z tuku?
  • Ako dokáže mitochondria preskočiť prvý komplex a vytvoriť z glukózy tuk?
  • A ešte omnoho, omnoho viac…

Chorobnosť je len cena za priemernosť

Veľa ľudí si dodnes stále myslí, že glukóza je pre nás esenciálna a tiež, že je pri športe a dopĺňaní glykogénu nevyhnutná. Dnes ti ukážem, že je to omyl. Naše telo má totižto v sebe metabolické dráhy, ktoré fungujú rozdielne v závislosti od sezóny (leto verzus zima) a práve tu je zakopaný pes.

Problém je ten, že veľa ľudí dnes žije moderným spôsobom života, a to už od roku cca 1879 a preto o týchto metabolických dráhach nevedia. Dokonca ich nevyučujú ani na odborných, biochemických a iných školách, pretože už len samotný objav napríklad glykogénu, ako aj jeho význam v športe, bol uskutočnený v časoch, keď sme žili mimo našich prirodzených biologických rytmov, tiež sme nezažívali chlad a mali sme konštantný prístup k sacharidom.

To znamená, že ak vedci nevedeli čo a kde hľadať, nemohli sa k odpovediam dopátrať. Ak totižto skúmali povedzme vplyv fyzického výkonu na vyčerpanie glykogénu a jeho následné doplnenie za pomoci rôznych substrátov (napr. konzumáciou sacharidu, fruktózy,…), neuvedomovali si, že daný experiment aj výsledok, boli ovplyvnené už len dobou a prostredím samotným a spôsobom života ľudí, na ktorých to testovali.

Ak by rovnaké experimenty robili pred 1000 rokmi (čo samozrejme nebolo možné), výsledky experimentov by holi odlišné. A toto je fakt. Môžeš síce namietať, že je to OK, pretože my chceme predsa adekvátne výsledky a poradenstvo od „odborníkov“ smerované dnešným ľuďom a dnešným možnostiam a teda prispôsobené našim podmienkam, avšak zamysli sa nad celým týmto konceptom:

Dnes sú priemerní ľudia obézni a chorí a ak na takýchto ľudí uplatňujeme priemerne odporúčania podľa výsledkov štúdií, či experimentov, robených na rovnako priemerných ľuďoch, na základe priemernosti, nemôžeme čakať nadpriemerné výsledky.

Tiež to však znamená, že ak sa nájde nejaký zodpovedný človek, ako napr. TY (čitateľ, ktorý tento článok práve číta), ktorý chce svoj život, zdravie a výkonnosť posudzovať podľa toho, čo je pre naozaj PRIRODZENÉ naozaj (prirodzené evolučne a nie podľa názoru spoločnosti), nemôže sa riadiť modernými vedeckými štúdiami. A to platí aj v oblasti športu, výkonnosti a dopĺňania glykogénu.

Veď ako zvyknem hovoriť, ak ani len nevieš, že niečo nevieš, iba ťažko prídeš na to čo je to, čo doposiaľ nevieš, však?

Šport a fitness nerovná sa Zdravie a výkonnosť

Stačí, ak len pomyslíš na posledné články o vitamíne A a ukradnutom Pregnenolóne a dôjde ti, že dnešné moderné odporúčania ani normy nemôžu byť správne. Ak dnes vidíme čoraz viac ľudí so zničenými (zníženými) hormónmi, vysokým CRP, nízkym vitamínom D, musí nám byť jasné, že sa tu posledné roky niečo deje a to aj napriek tomu, že ľudia mnohokrát dodržujú verejne „zdravý“ životný štýl, ktorý je zostavený na základe nevhodné zostavených randomizovaných štúdií.


Praktický webinár:

(BIO) Hackni svoje Krvné Testy


Živým príkladom ti je fitness priemysel, kde vidíš veľmi veľa mladých ľudí, ktorí majú svoje fyzické schránky síce veľmi estetické, dopĺňajú si svoj glykogén neustále sacharidmi, pretože žijú konštantne v stimule leta (24 hodín denne a 7 dní v týždni pod umelým intenzívnym svetlom), no ich krvné testy, hormonálny panel, chrbtica, stavce a častokrát aj celkový zdravotný stav nevyzerajú až tak veľmi ZDRAVO.

Mnohokrát to cítia intuitívne samy, napríklad mladé ženy, ktoré rady diétujú a zaoberajú sa iba kalóriami, ktoré potom nedokážu otehotnieť, či stratia menštruáciu (pomysli na ukradnutý pregnenolón a znížený progesterón) alebo aj muži, ktorých trápi zničené libido, slabá pohyblivosť spermií, nízky testosterón a iné problémy…

Než sa pustíme ďalej, ukážem ti jeden obrázok, ktorý by ti mal byť povedomý, ak moju prácu sleduješ už dlhšie, respektíve čítaš blog od jeho začiatku. Obrázok bol totižto súčasťou hneď 2. článku blogu, ktorý bol venovaný dýchaciemu reťazcu. Takto vyzerá.

v

Randomizované štúdie a problémy

Obrázok vyššie je síce komplikovaný, no všetko čo ti v dnešnom a budúcom článku napíšem, a tiež čo som hovoril členom v posledných aj dávnejších webinároch, sa odvíja od neho.

Tento obrázok spolu s ďalšími, som si pred cca 7 až 8 rokmi nakreslil pre seba, na základe viacerých biochemických kníh aj videí, pretože som potreboval lepšie pochopiť veciam, ktoré ma fascinovali, ktorým som sa začal venovať a ktoré som začal naplno využívať pre seba a pre zlepšenie svojho zdravotného stavu, ktorý som mal od mala zlý.

Keď som sa k týmto veciam dostal, bol som zameraný ako väčšina prioritne na stravu. Už v tej dobe sa aj u nás viac a viac ľudí venovalo aj ketogénnej strave a rôznym, vtedy „novým“ štýlom, ktoré ma uchvátili, no kvôli mojej „čudnej“ hlave a veľkej zvedavosti, som stále nemohol ostať pri základoch, pretože mi to jednoducho nedávalo zmysel.

Veď ak aj nejaká diéta alebo stravovací smer ukazuje benefity, nemôže to byť predsa iba kvôli tomu, alebo áno? Veď ani naši predkovia predsa nedodržiavali žiadne diéty a stravovali sa na základe svojho prostredia a sezóny, v akej žili.

Tiež dnes vieme podľa rôznych vedeckých štúdií, že ak povedzme vykonáme nejakú randomizovanú zaslepenú štúdiu, kde dáme jednej skupinke ľudí niečo konzumovať a vyvolá to u nich nejaký výsledok, a na vlas rovnakú štúdiu vykonáme v inej časti planéty, výsledok nebude reprodukovateľný. Inými slovami, výsledok štúdie z rovnakej stravy je odlišný, v závislosti od človeka a prostredia, v akom je štúdia vykonaná. [1]

Práve preto som sa rozhodol „zabrdnúť“ hlbšie a pochopiť lepšie tomu, čo robím, čomu sa venujem a čo na sebe skúšam.

Tiež som si chcel byť istý, že mi tieto veci a rôzne „hacky“, ktoré som skúšal neublížia, a to ani čo sa pohybu a trénovania týka, pretože stačí ak si otvoríš internet a dočítaš sa rôzne názory na rôzne smery. Ak si otvoríš takmer akýkoľvek blog alebo fórum, kde niekto rieši moderné štýly stravovania ako keto, lowcarb, apod., vždy je tam koniec koncov jedno spoločné, ako napr. „ak veľa športuješ a si fyzicky aktívny, tie bezpečné sacharidy predsa potrebuješ. Ešte si aj navýšiš voľnú T3 takže super. Veď ten glykogén sa predsa sám nedoplní“…

Ja osobne som tiež  rad trénoval a bol som fyzicky aktívny, no nejako mi to nešlo do hlavy, prečo by ten výkon mal byť od sacharidov závislí… a časom som zistil, že ani nebol.

Avšak to, čo zdá sa všetkým uniká je, že to nikdy nebolo a ani nie je o diéte. Spojovací článok, ktorý v tejto skladačke chýba je chlad, a naša Cirkadiánna Biológia.

Rovnako ako príroda zažíva rôzne cykly a sezóny, podľa ktorých sa život neustále prispôsobuje, aj naše telo tieto cykly a stimuly cíti. A je veľmi patetické myslieť si, že ak príde zima, kedy nerastie žiadna zelenina ani sacharid, aj napriek tomu ich potrebujeme jesť. A to aj vtedy, ak niekto športuje a podáva ťažké fyzické výkony…

Teraz však k merítku veci a dnešného článku. Je pre nás glukóza naozaj esenciálna? Potrebujeme ju? A čo v športe na doplnenie glykogénu? Naozaj sa bez externej glukózy zaobídeme a to dokonca aj pri športe? Odpoveď na všetky otázky (okrem poslednej) je NIE. Teda aspoň podľa môjho názoru, ktorý ti v dnešnom aj budúcom článku predostrím a verím, že si v ňom nájdu svoje všetci.

Matrix mitochondrie a Pentózový cyklus ako ŠTART

Naše telo má v sebe totižto jeden zaujímavý cyklus, ktorý sa nazýva Pentózový cyklus, ktorý tvorí okrem iného aj 5 uhlíkový cukor s názvom Ribóza. A práve ribóza vytvára glykogén lepšie ako glukóza.

Ribóza môže okrem toho vytvárať aj dostatok ATP, takže glukóza a fruktóza vtedy nie sú potrebné na jeho recykláciu. To však nie je všetko. Je tu aj niečo ďalšie, čo súvisí s predošlými článkami. Oxidácia tuku.

Ak si spomínaš na triglyceridy, ktoré máš v krvi, obsahujú 3 mastné kyselinyglycerol. V článkoch Hormóny # 3hormóny #4 to bolo ukázané. Ver či never, je to práve glycerol z rozkladu tukov, ktorý sa môže podieľať na tvorbe metabolitu s názvom glycerol-3-fosfát (G3F), ktorý sa môže následne premeniť na ribózu prostredníctvom niekoľkých medziproduktov. No to nie je všetko. [R, R]

Zdá sa tiež, že G3F môže vykonávať aj reverznú dráhu glykolýzy a vytvárať aj glykogén….

Avšak, tu je hneď prvý AHA moment, vysoký obsah cukru v strave alebo vysoký NADPH inhibujú tento medzičlánok v Pentózovom cykle z glukózy-6-fosfatu.

Čo to znamená v ľudskej reči? Že neustála konzumácia glukózy a najmä fruktózy, nikdy neumožní metabolizmu v pečení naplno spustiť dráhu Pentózového cyklu, ktorá normálne funguje u živočíchov v chlade, bez sacharidov. Takto ľudia neustále konzumujúci sacharidy ani nikdy neokúsia benefity, ktoré z týchto dráh vyplývajú.

Ak teda patríš k ľuďom, ktorí fungujú roky napr. na lowcarb, čiastočnej alebo cyklovanej keto diéte, tento článok bude pre teba ťažší na strávenie, no potrebný. V podstate ti ukáže, prečo si roky života venoval niečomu, čo u teba (možno?) nikdy naplno neprejavilo benefity, pretože ani nemohlo.

Väčšina ľudí to dokonca aj intuitívne cíti, že hoci sa stravujú povedzme lowcarb, alebo rôzne inak, cítia sa mizerne. Dôvod je ten že sacharidy nie sú zlé a ich obmedzovanie problém nevyrieši. Vždy to bola otázka prostredia, ktoré ti zhoršovalo prísun a trávenie sacharidov. Iba vtedy sú sacharidy na škodu. Ak si však sacharidy z jedálnička aj vyradil, no nikdy nezmenil prostredie, úplná zmena u teba nikdy nemohla nastať.

A práve v tomto ti môže chlad pomôcť, pretože ho môžeš do života zaradiť takmer hocikedy a hocikde!

Čo je to ten Pentózový cyklus

Pentózový cyklus, alebo aj pentózovo fosfátový cyklus, či pentózovo fosfátová dráha (má viacej názvov) je dôležitá metabolická dráha, o ktorej mnoho ľudí ani len nevie, no malo by. Základ o ňom poznáš z článku Črevo a mozog #6. Členovia o ňom tiež mali samostatné webináre.

Pentózový cyklus má v bunke široké spektrum účelov. Poskytuje stály prísun významného proteínu NADPH, ktorý sa používa v biosyntéze množstva vecí, ako sú mastné kyseliny, cholesterol, apod.

Jednoducho vždy, keď je tvoje telo v anabolizme a niečo buduje, proteín NADPH potrebuješ. Táto metabolická dráha tiež produkuje cukryribózu-5-fosfát (R5F), ktorá je potrebná na syntézu nukleových kyselín ako RNA, aj DNA.

Tiež sa v dráhe Pentóza-fosfát tvoria dva nesmierne dôležité glykolytické medziprodukty:

1. Fruktóza-6-fosfát (F6F)

2. Glyceraldehyd-3-fosfát. (GA3F)

Pripájam ti aj moje dve ilustrácie pre lepšie pochopenie, hoci nie sú extra dôležité. Sú skôr pre tých, ktorí radi aj vizuál a hlavne si radi veci, ktoré budú čítať, aj predstavujú, prípadne si to chcú „overiť“, že nepíšem len tak „do vetra“. Pripájam ilustráciu aj toho, ako vyzerá glykolýza (oxidácia glukózy) a tiež skrátenú verziu pentózového cyklu.

(Tiež ťa upozorňujem, že kapitola o Pentózovom cykle aj s nejakými ďalšími obrázkami je aj v mojej druhej knihe Kvantová Biológia a ver či never, rovnako veľký obrázok, ako si videl v úvode o mitochondrii, som si pred rokmi nakreslil aj o Pentózovom cykle. Bol doslova na šírku celej steny, avšak sem sa nezmestí, a tak aspoň skrátene.)

Tiež upozorňujem, že nejdem pri všetkom zachádzať do detailov, vieš si to vyhľadať na Google, ak ťa to zaujíma a rovnako sa nemusíš lakať nejakých odborných fráz.

Pre pochopenie článku laikovi stačí, ak bude iba čítať a všetko dôležité, čo si potrebuje zapamätať, mu vždy „vypichnem“ a na laickom príklade vysvetlím. Tí šikovnejší z Vás, si tiež môžu dané dva obrázky vytlačiť a mať ich pred sebou pri čítaní/počúvaní.

Ako funguje Pentózový cyklus

Regulácia Pentózového cyklu (skratka bude PC) vyzerá takto.

Pentózový cyklus sa skladá z 2 oddelených častí, z oxidačnej (zo substrátov odoberáme elektróny – oxidujeme ich) a neoxidačnej, pričom niektoré kroky sú reverzibilné (dajú sa zvrátiť) a iné nie. To znamená, že niektoré kroky vie bunka ovládať oboma smermi a substráty sa vedia meniť tam aj nazad, no iné už nie. Ak sa substrát v tejto časti zmení na ďalší, nevie sa zvrátiť nazad.

A keďže je hneď prvý krok tejto cesty nereverzibilný, je veľmi regulovaný. Na obrázku to vidíš ako prvú zelenú šípku, ktorá mení glukózu 6 fosfát na 6 fosfoglukanolaktón. To by malo byť logické. Ak už bunka zmení substrát (rozloží 6 uhlíkovú glukózu) a podstúpi nejakú biochemickú reakciu, musí si byť istá tým čo robí.

Spôsob, akým to bunka robí a kontroluje je enzým Glukóza-6-fosfát dehydrogenáza (G6FDH). Tento enzým, na obrázku vyššie ho vidíš ako prvú zelenú šípku, je hneď prvý krok, pomocou ktorého bunka rozloží glukózu. Tento enzým bunka ovláda vďaka proteínu NADPH, mastných kyselín a oxidačného stresu, akému je vystavená. Enzým je bunkou inhibovaný (zastavený) ak má bunka veľa NADPH a tiež estermi mastných kyselín koenzýmu A. Jedno aj druhé ho pribrzdí. Naopak priveľký stres enzým aktivuje, aby bunka stíhala tvoriť NADPH na opravu. [R, R]

Glycerol z rozkladu tuku je dôležitý

predošlých článkov si môžeš pamätať, ako vyzerajú mastné kyseliny a glukóza, aj ako ich oxidujeme.

Ak si to nepamätáš, doštuduj si. Teraz to nebudeme opakovať, ukážem ti iba ich obrázok a nadviažem na to.

Keď sa nám tuk z podkožia uvoľňuje do krvi, spraví to ako triglyceridy (skratka TAG). To je to, čo ti lekár meria v krvi spolu s cholesterolom. O tomto boli minulé články. Keď sa triglycerid dostane do bunky, rozloží sa na mastné kyseliny, ktoré mitochondrie zoxidujú a ostane tam glycerol.

Glycerol môže byť následne prekurzorom pre syntézu opäť triglyceridov (ak naše telo potrebuje ukladať prebytočnú energiu do tuku), ale aj na tvorbu fosfolipidov v pečeni a tukovom tkanive. To však nie je všetko a radšej sa posaď.

Keď telo živočícha využíva ako zdroj paliva podkožný tuk, glycerol a mastné kyseliny sa jednoducho uvoľňujú neustále do krvného obehu. To je logické a videl si to aj v predošlých článkoch. Hlavne v článku Hormóny #4, kde si videl aj moje vlastné hodnoty a množstvo oxidovaných mastných kyselín.

Avšak glycerolová zložka môže byť v pečeni (možno aj v tuku?) premenená aj na glukózu! To znamená, že živočích získa nejakú glukózu aj z glycerolu a nepotrebuje k tomu zjesť žiadny sacharid.

Dokáže glycerol vytvoriť glukózu?

Môže teda glycerol poslúžiť ako substrát pre tvorbu glukózy? Áno môže a nie len to. Môže poslúžiť aj ako ďalší substrát na tvorbu ATP. Predtým, ako sa však glycerol dostane do dráhy glykolýzy (oxidovania glukózy) alebo glukoneogenézy (tvorby glukózy), v závislosti od fyziologických a environmentálnych podmienok, musí byť glycerol prevedený na medziprodukt glyceraldehyd-3-fosfát (GA3F).

V obrázku Pentózového cyklu vyššie ho pekne vidíš. Je hneď pod Fruktóza 1,6 bifosfát a ako podľa šípok vidíš, môže ísť smerom dole (tvoriť ATP), ale aj hore (tvoriť novú glukózu).

Udeje sa to v nasledujúcich krokoch. Upozorňujem, že názvy si nemusíš pamätať. Sú skôr pre ľudí, ktorí radi „štúdie“ a „dôkazy“, aby si všetky tieto moje informácie z dnešného a budúceho článku mohli sami overiť v učebnici, či na Google. Takže:

Glycerol sa mení pomocou glycerol kinázy na glycerol-3-fosfát, ten zas pomocou enzýmu  glycerol-3-fosfát dehydrogenáza na dihydroxyacetónfosfát a ten pomocou enzýmu triosefosfát izomeráza na glyceraldehyd 3-fosfát (G3F). [R, R]

Mimochodom keď má enzým v názve „dehydrogenáza“ znamená to, že odoberá zo substrátu vodík (hydrogen. Preto de-hydrogenáza). Vidíš?

Zasa známka toho, že nášmu telu nejde o kalórie, ale o vodík, respektíve o elektróny a protóny.

Teraz ďalší dôležitý krok, ktorý bude možno malým úderom pod pás pre všetkých lowcarberov a iných „fanatikov“, ktorí sa riadia iba diétou, výživovým smerom, či iným „náboženstvom“. A áno, schválne tieto diéty prirovnávam k náboženstvu.

Ľudia totižto často veria a obzvlášť Športovci, že musíme jesť vždy nejaké sacharidy a tiež tomu, že fruktóza pomôže urýchliť syntézu glykogénu, čo je dôvod, že ju často športovci konzumujú počas pretekov.

Netvrdím, že fruktóza nemôže pomôcť pri rýchlejšej obnove glykogénu, no nie vždy. Lepšie povedané – nie v Zime a v chlade. Sú tu aj iné spôsoby, ktoré fungujú iba v chlade, čo je dôvod, že ich väčšina športovcov nikdy ani len NESPOZNÁ.

Glycerol 3 fosfát a Pentózový cyklus sú dôvod prečo športovec nepotrebuje glukózu

Tuky, chlad, leptín a vhodné cirkadiálne riadenie totižto zastavujú fyziologickú potrebu po fruktóze. Toto je to dôvod prečo bolo v protokole o Adaptácii na chlad jasne uvedené, že fruktózu nemôžeš jesť niekoľko mesiacov, ak sa chceš na chlad adaptovať.

No o sacharidoch som to v protokole nenapísal. Tam stálo iba, že by si ich nemal konzumovať. Vieš prečo? Pretože nejaké sacharidy jesť môžeš, podobne ako ich prijímajú živočíchy v zime z nejakých zbytkov zeleniny, orechov, či z mäsa iných zvierat.

Ako si môžeš z článkovAdaptáciali na chlad číslo #5, #6 a #7 pamätať, chlad vyprázdňuje naše podkožné zásoby tuku, aby z nich do krvi uvoľnil voľné mastné kyseliny spolu s glycerolom. Z mastných kyselín vyrobí teplo skrz UCP1 a UCP3, a glycerol využije na výrobu redukčných prvkov, ako aj glukózy.

Práve toto je dôvod prečo som ti jasne v minulých článkoch napísal, že zvýšený cholesterol  (aj LDL) nemusí byť nutne zlý,  práve naopak, no tvoje voľné triglyceridy v krvi vtedy musia byť nižšie. Ak nie sú, vieš, že tvoje telo už nevyužíva Pentózový cyklus, hromadí viac deutéria a tvoj cholesterol v krvi pochádza predovšetkým z OBJEMNÝCH a ŤAŽKÝCH LDL a do krvi je pumpovaný nie za účelom roznášky mastných kyselín s glycerolom, ale za účelom opravovania.

Ak sú však tvoje triglyceridy v norme a aj tvoj cukor v krvi samozrejme, vieš, že mitochondrie mastné kyseliny z krvi berú a oxidujú a je tu následne predpoklad, že sa u teba glycerol zapája aj do tvorby glycerol 3 fosfátu (G3F).

A ak tvoje telo tvorí G3F, môže s nim spraviť divy. Napríklad vytvoriť novú glukózu, ale tiež ubrániť mitochondriu, pred nadmernou donáškou vodíka (kalórii), ak zrovna zješ priveľa potravy (preješ sa). A spraví to vďaka „preskočeniu“ prvého komplexu.

Ako mitochondria preskočí prvý komplex

Molekula glycerolu 3 fosfátu totižto využíva špeciálny enzým (Glycerol 3 fosfát dehydrogenáza), ktorý v mitochondrii umožňuje elektrónom preskočiť prvý komplex. Áno dobre počuješ, dokáže ho preskočiť.

Využitie tohoto špeciálneho enzýmu umožňuje cytoplazmatickému proteínu NADH (to je ten vo vnútri bunky) vstúpiť do elektrónového transportného reťazca (ETC) v mitochondrii inak, ako by tam vstúpilo pri bežnej oxidácii glukózy. Práve tu hrá úlohu Pentózový cyklus a glycerol 3 fosfát so svojím enzýmom – dehydrogenázou. [R]

Glycerol 3 fosfát (G3F), ktorý vzniká z glycerolu a dihydroxyacetón fosfát (DHAF), medzi produkt glykolýzy aj pentózového cyklu, sú totižto molekuly tak malé, že môžu prenikať cez vonkajšiu membránu mitochondrie cez špeciálne poríny a presúvať sa teda voľne medzi vnútrom mitochondrie a vnútrom bunky (cytozolom). [R]

Ak si teraz môj hlavný obrázok z úvodu pozrieš znovu a pozorne, niekde dole v strede zbadáš jeden Glycerol-3 Fosfát spolu s DHAF a trochu vyššie (cca uprostred obrázku) vidíš druhý Glycerol 3 FosfátDHAF. Pre istotu ti obrázok prikladám znovu. Všimni si, že jeden je mimo mitochondrie a druhý je dnu, pri druhom komplexe.  Tá oranžová šípka je znázornený daný špeciálny enzým – dehydrogenáza. Teraz ti napíšem, aký obrovský význam táto jediná informácia má.

V bunke v cytoplazme je jedna voľná Glycerol 3 fosfát dehydrogenáza (G3FDH), na obrázku je znázornené ako oranžová šípka medzi dihydroxy acetón fosfátom (DHAF) a Glycerolom 3 fosfátom, ktorá využíva proteín NAD na pridanie páru vodíkov k medziproduktu glykolýzy dihydroxy acetón fosfátom (DHAF), čím sa priamo vytvorí glycerol 3 fosfát (G3F).

Takto G3F v mitochondrii získa vodík s elektrónmi z GLUKÓZY z cytoplazmy. Tento fakt si dobre zapamätaj. Glycerol 3 fosfát teda, získal vodík z glukózy. Pokračujem.

Druhá G3F dehydrogenáza v mitochondrii (na obrázku ju nájdeš cca uprostred), zasa dehydrogenuje (odoberá vodík) z G3F, ktorý už je v mitochondrii, a vytvorí z neho nazad dihydroxyacetónfosfát (DHAF).

V bunke teda daný enzým dehydrogenáza presunul vodík z glukózy na G3F a v mitochondrii ho z neho rovnaký enzým vzal a dihydroxyacetónfosfát vytvoril nazad. Takto sa vodík z cukru presunul dnu ku druhému komplexu. Šikovné.

Táto druhá G3F dehydrogenáza je umiestnená na vonkajšej strane povrchu vnútornej mitochondriálnej membrány, v blízkosti komplexov.  To je tam, kade prúdia elektróny uvoľnené z jedla. A nachádza sa zhodou náhod práve pri druhom komplexe a koenzýme Q.

Preto majú bunky dve špeciálne glycerol -3 -fosfát dehydrogenázy, ktoré prenášajú proteín NADH. Prenášajú ho medzi cytozolom (vnútrom bunky) a vnútrom mitochondrie (jej matrixom).

Dokáže mitochondria vytvoriť z cukru tuk?

Teraz dobre čítaj ďalej, pretože ti ukážem niečo dôležité, niečo čo sa týka kvantovej Biológie a v učebnici biochémie to zrejme priamo napísané nenájdeš, hoci je to tam ukryté medzi riadkami. Ako vidíš, sú to rovnaké enzýmy (G3FDH), a jediný rozdiel je v ich umiestnení. Prvý enzým je v bunke a druhý v mitochondrii, vďaka čomu majú rozdielne účinky.

Táto časť bude veľmi zaujímavá pre všetkých, ktorí majú za sebou nejakú odbornú školu no neľakaj sa, pochopí tomu každý, pretože to vysvetlím aj laicky.

Teraz si spomeň na články o beta oxidácii (spaľovaní tuku v mitochondrii) a Glykolýze (spaľovanie glukózy). Pri spaľovaní tuku sa vodík do mitochondrie dostáva pomocou proteínu FADH2 (z FAD sa pridaním vodíka z tuku stane FADH) a pri glukóze pomocou proteínu NADH (z NAD sa pridaním vodíka z glukózy stane NADH).

Pre istotu ti pridávam opäť starý známy obrázok Elekrónového Transportného cyklu, kde to pekne vidíš. Mimochodom, na vrchu, tam kde je Komplex 2 a Koenzým Q, si môžeš domyslieť enzým G3FDH.

Keď teda prebieha glykolýza (spaľujeme glukózu), vodík vstupuje do elektrónového transportného cyklu skrz proteín NADH. Vodík takto prejde na prvý komplex, kde odovzdá svoje elektróny. Tie svoju energiu využijú aj na presun 4 protónov prvým komplexom cez membránu a tiež vytvoria voľný radikál.

Následne tieto elektróny, ktoré časť zo svojej energie odovzdali, preskočia vďaka koenzýmu Q na tretí komplex a neskôr na štvrtý, zlúčia sa s kyslíkom aj protónmi, kde vytvoria vodu.

Teraz oxidácia tuku.

Keď prebieha betaoxidácia, vodík z mastnej kyseliny sa dostáva do ETC cez proteín FADH2. Mitochondria teda nespotrebúva toľko proteínu NAD, pričom vodík z mastnej kyseliny prejde skrz FADH2 až na druhý komplex, ktorému odovzdá svoje elektróny. Tieto elektróny však energiu nevyužijú na presun žiadnych protónov a preskočia rovno na koenzým Q, ktorý zredukujú a môžu plynúť ďalej za kyslíkom, aby vytvorili vodu. Rovnako ako v prípade predtým. Toto je veľmi dôležité.

Ak si týmto odbornejším slovám vyššie nepochopil, tu je aj laickejšie podanie.

Dané slová totižto znamenajú v ľudskej reči toľko, že G3FDH, spolu s proteínom FADH slúžia ako „tajná brána“, ktorá nám umožňuje v bunke oxidovať glukózu a zároveň aj tuk, pričom v mitochondrii nebudeme využívať prvý komplex. To znamená, že ho akoby „ušetrí“ na niečo ďalšie.

Verím, že ľuďom, ktorí majú malý základ biochémie a čítajú blog dlhšie práve došlo, aký obrovský význam majú tieto slová v praxi. Pre istotu to však napíšem.

Takýmto elegantným spôsobom nám matka príroda umožňuje využívať v chlade aj GLUKÓZU (CUKOR), ktorá sa však v mitochondrii správa ako TUK (napr. KOKOSOVÝ OLEJ).

Je to presne ako keby zješ ryžu, no tvoje telo z nej urobí  kokosový olej, či maslo. To znamená, že ti nezvýši inzulín, ani hladinu cukru v krvi a tiež ti nepribrzdi spaľovanie tuku ani tvorbu ketónov. Elegantné, čo povieš?

Je to mimochodom až zaujímavo podobné tomu, keď sa ti v čreve z komplexných sacharidov vytvoria krátke mastné kyseliny. Žeby naše telo naozaj rado využívalo TUK? A dokonca súčasne so sacharidmi?

Cirkadiálny rytmus, Chlad a Pentózový cyklus sú tajná brána do „Narnie“

Keď nám teda funguje Cirkadiánny rytmus s leptínom a zažívame chlad, táto naša „brána“ pumpujeme elektróny z bunkového NADH priamo do mitochondriálneho dýchacieho reťazca pomocou proteínu FADH2. Vidíš ten nenápadný switch? Je to niečo ako „zámena manželiek“ v podaní mitochondrie. Tomu hovorím šikovná „odbočka“. 😃

Ďalšia podstatná vec je to, že keď sú tieto tajné dvierka otvorené, na pohon sú potrebné iba elektróny a žiadne protóny sa nepumpujú cez prvý komplex, ako by to bolo normálne pri celej oxidácií glukózy.

To znamená, že protóny z vodíka vieme využiť inak. Napríklad na uskladnenie v tele, v prípade, že máme obrovskú vodíkovú nálož (mysli na veľké jedlo a priveľa glukózy aj tuku v systéme), no logicky aj na mierne zníženie pH v mitochondrii, vďaka čomu trochu poklesne jej elektrické napätie. Keď sa totižto niekde nahromadia protóny, pH sa zníži, ako už vieš.

A ak by sme takto pH v mitochondrii v istých situáciách nevedeli znížiť, priveľká nálož jedla by mitochondrii ublížila.

Práve preto sú tieto tajné „dvierka“ kľúčové. Sú totižto ako brána medzi dvoma svetmi, pričom moderná Biológia vidí iba jeden svet, no nikdy nenazrie do toho druhého, do biochemickej „Narnie“.

Z rovnakého dôvodu dodnes väčšina ľudí považuje chlad za hormetický faktor, hoci je to omyl.

Chlad nikdy nebol hormetický faktor, ale environmentálny faktor, ktorý riadi našu BIOLOGIU, podobne ako slnečné svetlo a jeho diurnálna aj sezónna variácia.

No a naša Biológia môže pracovať buď „bežne“, ako to väčšina z nás pozná, no má aj svoju odvrátenú stránku, akoby Narniu, ktorú však treba najskôr odomknúť, otvoriť a vstúpiť.

A tými tajnými dvierkami je glycerol 3 fosfát (G3F), Pentózový cyklus, ketogénna strava bohatá na DHA a Chlad.

Funkcia a pohyb G3F je kľúčom. Ty ho musíš SPOZNAŤ a aspoň trochu pochopiť. Práve toto sa ti aj v ďalších článkoch pokúsim objasniť a ver, že budeš prekvapený tým, čo sa už nabudúce dozvieš. Tu máš ešte malé intro, nech vydržíš „navnadený“ na ďalší článok.

Čo ťa čaká nabudúce – Inzulínová rezistencia nemusí byť iba zlá?

Už v ďalšom článku sa pozrieme aj na Inzulín a ukážem ti, že Inzulínová rezistencia nemusí byť iba zlá a chronická. Môže byť pre živočícha aj prospešná. Pretože ak chce živočích využívať glycerol a glukózu v krvi, nepotrebuje toľko inzulínu. Práve naopak. On danú glukózu chce v krvi jednak ako nemrznúcu zmes, no súčasne ju využíva spolu s mastnými kyselinami. A áno, dobre čítaš. Využíva glukózu aj tuk súčasne.

Už nabudúce ti preto ukážem, ako práve využitie Pentózového cyklu v chlade a niečo, čo sa nazýva Reverzný flow elektrónov na membráne mitochondrie umožňujú každému z nás vyvolať „ochromenie“ inzulínu.

Dozvieš sa ako naše telo pomocou glycerolu s G3F, o ktorom si dnes čítal, dokážu využívať koenzým Q10 reverzný flow mitochondrie na to, aby živočíchovi privodili pozitívnu lokálnu inzulínovú rezistenciu a umožnili mu oxidovať Glukózu súčasne s Tukom.

Ver, že sa máš na čo tešiť

Záver

Verím, že sa ti dnešný článok páčil, a ak myslíš, že môže niekomu pomôcť, kľudne ho zdieľaj.😉

Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Na záver ti dávam do pozornosti možnosť pridať sa medzi Premium členov.


PREMIUM ČLENSTVO ★ 


No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku, tak zostaň naladený 😊

Referencie, zdroje a použité odkazy:

  1. https://derangedphysiology.com/cicm-primary-exam/required-reading/research-methods-and-statistics/Chapter%202.0.2/advantages-and-disadvantages-randomised-control-study-design
  2. https://hmdb.ca/metabolites/HMDB0000126
  3. https://en.wikipedia.org/wiki/Glycerol_3-phosphate
  4. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3325335/
  5. https://library.down-syndrome.org/en-us/research-practice/11/2/glucosephosphatedehydrogenase-is-also-increased-erythrocytes-from-adolescents-down-syndrome


Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Ušetri ČAS aj FINANCIE a získaj prístup k množstvu materiálov, knihám, ekurzom a najmä súkromným webinárom aj protokolom, ktoré ťa posunú míľovými krokmi vpred!

V premium máš všetko pod jednou strechou!


Ak máš nejakú otázku, napíš mi ju dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov