Antioxidanty, doplnky a voľné radikály

@karol

Ahoj Karol 😊

Aj som si myslel, že sa budeš na to pýtať (keďže ťa to zaujímalo už predtým). Áno, v článku som „načal“ túto tému a bolo to s umelými antioxidantami v doplnku myslené tak, ako si to pochopil. Sú viac na škodu, ako na osoh (Bohužiaľ? Alebo skôr bohužiaľ pre predajcov doplnkov...)

Najskôr viac všeobecne a potom odpíšem konkrétne k tvojej otázke. Prečo by nemalo ľuďom záležať až tak na produkcii ROS, ale skôr na ich mitochondriách? Odpoveď je jednoduchá. Ak mitochondrie pracujú, tvorba ROS prebieha kontrolovane a taktiež ich aj kontrolovane „zneškodňujú“ alebo sa vďaka nim modifikujú. Naopak, ak mitochondrie nepracujú a ich ETC je disfunkčný, je ti jedno ČI, aj KOĽKO voľných radikálov tvoria, pretože tak či onak, je problém.

Ak majú mitochondrie poškodenú DNA tak, že už stratili komplexy na CRYSTAE a nevedia ich nahradiť a „zrušili“ teda svoju beta-oxidáciu, prestáva aj produkcia ich prirodzených voľných radikálov. Čo to znamená v praxi? Napríklad toľko, že keď nefunguje ETC a prirodzená tvorba voľných radikálov, mitochondria nemôže dať bunke signál, aby ju rozložila a prevzala lyzozómom, ktorý ju zrecykluje a umožní jej sa opraviť, respektíve z nej spraviť novú mitochondriu.

Keď v takomto stave príde čas na rozdelenie a replikáciu mitochondrie, replikuje aj svoju poškodenú DNA s disfunkčným ETC a komplexami do nových mitochondrií a problém sa môže začať. Podobne, ako sa rožšíri nejaký vírus či baktéria, keď sa replikuje, podobne sa rozšíri takáto mitochondria s nefunkčným ETC a zlou DNA, čo môže vyustiť v zdravotný problém alias CHOROBU.

Aj na tomto jednoduchom príklade môžeš vidieť, že v takomto prípade (keď je mtDNA poškodená), sa mitochondrie množia, pričom nedokážu využívať správne ETC, ale ani tvoriť voľné radikály, ktoré by im pomohli sa napríklad zrecyklovať a opraviť (autofágia je nefunkčná). Čiže v tomto prípade už voľné radikály mitochondrie neprodukujú, no je to pre ne zlé.

Teraz však príde to podstatné, čomu by si ako čitateľ blogu, ale už aj prvej knihy, mal lepšie pochopiť. Keď bunka získa priveľa mitochondrií s disfunkčným ETC, bunka stále potrebuje využívať zdroje na tvorbu ATP, na ktorom je závislá a hádaj, aký proces na to využije. GLYKOLÝZA.

To znamená, že bunka neustále spotrebúva proteín NAD, ktorý však neprechádza s vodíkom do mitochondrie, kde by sa jeho vodík odobral a využil na „pohon“ ETC, ale miesto toho sa hromadí v bunke ako NADH. To znamená, že bunka vyčerpáva veľmi rýchlo svoj proteín NAD a stáva sa hypoxickou, čo je synonymum pre nízke napätie kyslíka a v tomto štádiu BUNKA, ale aj MITOCHONDRIA robí voľby, ktoré by normálne nerobila a to, že prestáva používať krebsov cyklus na potreby ETC.  (Sinclair, 2013)

NAŠŤASTIE pre bunku a NANEŠŤASTIE pre nás, však existuje ďalší spôsob, ako môže bunka recyklovať NADH na NAD. Pamätaj, že NADH je iba NAD s pridaným vodíkom (alebo deutériom?) a je to teda NAD, ktorý drží PROTÓN a ELEKTRÓN.  To znamená, že ak chce bunka zrecyklovať NADH späť na NAD, potrebuje sa zbaviť protónu a elektrónov z NADH. Ako?

Bunka to urobí vo forme ukladania chemického odpadu.

Štruktúry na bunkovej membráne známe ako redoxný systém plazmatickej membrány (skratka z angličtiny plasma membrane redox system = PMRS) exportujú elektróny z NADH a recyklujú ich do NAD. Tento proces je však veľmi aktívny iba v bunkách, ktoré majú mitochondrie s poškodenou DNA, a ich vonkajšie membrány sú malými ohniskami vylučovania elektrónov. Ako to myslím? Tak, že tieto vonkajšie povrchy buniek vylučujú prebytočné elektróny, presne ako keď z rozloženého OHŇA lietajú uhlíky.

Keď bunky vylučujú prebytočné elektróny pri recyklácií NADH na NAD, elektróny sa kombinujú s molekulami kyslíka, ktoré sú vždy nablízku, v hojnom množstve a vytvárajú reaktívne formy kyslíka (ROS) = voľné radikály.

Tieto ROS sú však horšie v tom, že škodia nášmu telu inak. Voľné radikály sú totižto ako už vieš, veľmi nestabilné a reakčné, čo znamená, že rýchlo reagujú a keď sú vylučované z povrchu buniek do obehu, ničia to, čo je vždy a hneď na blízku. Č to tak môže byť? Čo tak veľmi známa a všetkými zatracovaná látka s názvom CHOLESTEROL?

Cholesterol je uložený zvyčajne v proteínoch, ako sú lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL), ktoré sa používajú všade v tele. To znamená, že cholesterol máme takmer všade a to neustále. Ak sa ROS tvorí v tomto prípade, reagujú s blízkym LDL - a vždy bude výsledným produktom poškodený, oxidovaný cholesterol, ktorý sa potom môže začleniť do poškodenej membrány a ďalej poškodiť biochemické procesy v tele. Všetci dobre poznáme, aký účinok má zoxidovaný cholesterol napríklad na naše TEPNY a SRDCE (kardiovaskulárne problémy), no málokto pozná mechanizmy za tým a s príjmom cholesterolu v strave to nemá nič spoločné. Respektíve iba veľmi málo.

V podmienkach so zvýšenými koncentráciami oxidovaných častíc LDL, najmä malých častíc LDL, podporuje cholesterol vápenatenie v stenách tepien, čo je stav známy ako ateroskleróza, ktorá je hlavnou príčinou srdcových chorôb a iných foriem kardiovaskulárnych chorôb. Čo to teda znamená?

Že cieľom nie je brániť mitochondriám v tvorbe alebo zachytávaní voľných radikálov umelými antioxidantami, ale starať sa o to, aký majú TVAR a TERMODYNAMIKU, ktorá rozhoduje o ich fungovaní a aj následnej recyklácií. Aj v prípade ako som písal vyššie, je jediné riešenie recyklovať a ušetriť proteín NAD v bunke (napríklad UV svetlom) a popri tom dostať mitochondriálnu DNA do blízkosti jadra (scvrknúť bunku) a zabezpečiť, aby sa potrebné proteíny mohli dostať z jadra (z jadrovej DNA) späť do mitochondrií, kde sú potrebné, ktorá následne vyskladá svoje komplexy a sfunkční ETC.

https://www.fightaging.org/archives/2006/10/how-age-damaged-mitochondria-cause-your-cells-to-damage-you/

@karol

Ohľadom vitamínu C, v podstate sa jedná o jeden z najväčších zárobkových produktov firiem na predaj doplnkov výživy, hneď po liekoch. Vitamín C hrá v našej biológií veľkú úlohu, niečo som písal aj v tomto fóre (kukni ak si nevidel), no doplnok výživy sú vyhodené peniaze.

Vitamín C môže mať (aj má) zmysel pri vážnych ochoreniach alebo infekciách, no vtedy sa podáva priamo do žily vo veľmi vysokých dávkach nárazovo, pretože vitamín C sa v krvi využíva ako prvý a tým šetrí ďalšie dôležité antioxidanty pri akútnej infekcii, no pri doplnku a takto nemá žiadny zmysel. Mimoto, dávka 1 gram sú vyhodené peniaze z toho dôvodu, pretože vitamín C ide cez transportér SVCT-1, ktorý sa presýti, keď dosiahne niekde medzi 500 až 1000 mg a viac jednoducho neprepustí. Čiže opäť raz vidieť, že menej je viac a napríklad, ako bolo aj v tom fóre vyššie spomenuté, v koži, očiach, či vnútornostiach je vitamínu C až až 😊

Tiež nezabúdaj, že vitamín C je produktom aj UV svetla a UV svetlo spolu s IČ svetlom má samo o sebe potenciál zbaviť telo mnohých toxínov, pretože zvýši REDOX, čím posilní náš DETOX. To znamená, že čím je živočích schopnejší v absorpcii a využívaní svetla a magnetického poľa z okolia, tým menej exogénnych antioxidantov potrebuje. Žeby to bol tiež dôvod, prečo OPICE, ale aj HOMOSAPIENS stratili endogénnu tvorbu vitamínu C v tele, no opice ostali pri rastlinnej stave (vitamínu C teda jedia veľa), no my ľudia sme uspôsobení na živočíšnu stravu s dostatkom rýb a mäkkýšov, pričom nám zmizlo ochlpenie a vytvorili sa potné žľazy na chodidlách a dlaniach?

Tiež je zaujímavé, že vitamín C súperí s glukózou pri vstrebávaní, a zároveň, že v takej koži živočíchoch je vitamínu C viac ako v ovocí (napr. v koži tuleňa je vitamínu C viac ako v pomaranči, keď sa porovná gram na gram). Naša biológia je veľmi TERMO aj FOTOPLASTICKÁ.

Čo sa vitamínu E týka, podobne. Vitamín E je veľmi silný antioxidant, no opäť to nemusí byť múdre riešenie dopĺňať ho v suplemente. Naopak konzumovať v sezónne olivový olej, či tmavú horkú čokoládu alebo orechy, ktoré obsahujú vitamín E, je veľmi dobrý nápad. 😊

Suplementovanie vitamínom E môže dokonca poskytnúť ešte NEGATÍVNY účinok, aj vďaka mechanizmom, ktoré som ti opísal trochu vyššie.

@karol tieto veci treba vždy brať vždy z pohľadu PRÍRODY. 

Voľný radikál je totižto ATÓM/MOLEKULA, ktorá má nespárovaný elektrón. To znamená, že má magnetický moment a potrebuje "nájsť" partnera, aby sa atóm/molekula ustálil a nebol reakčný. Preto vždy záleží opäť aj na kontexte, v akom prostredí sa naše mitochondrie nachádzajú, a aké okolité EMP cítia. 

Veľa ľudí a dokonca aj odborníkov totižto nechápe ani druhú stranu MINCE, ktorú je pri voľných radikáloch PROSTREDIE a EMP. Jeden voľný radikál totižto dokáže zaujať rôzne pozície a teda aj pôsobiť rôznymi mechanizmami, pretože jeho elektrón dokáže zaujať spin v JEDNODUCHOM alebo TROJITOM STAVE, pričom každý mú dáva iné a unikátne vlastnosti a aj jeho škodlivosť/neškodlivosť pre našu biológiu. (Tomuto zatiaľ nemáš odkiaľ rozumieť, ale časom áno.)

Je to podobné ako s vodou. Dodnes veľa ľudí ani len nevie, čo všetko sa vo vode ukrýva a že tiež táto obyčajná, bezfarebná fáza hmoty, ktorá nijako nevonia, dokáže reagovať na okolité magnetické pole a tiež zadržiavať a rozvádzať energiu. 

Luc Montagnier urobil pred rokmi zaujímavý pokus, ktorým preukázal zaujímavé skutočnosti o vode a to, že dokáže magneticky uschovávať INFORMÁCIE, podobne ako harddisk v počítači. A hádaj čo. Aj naša DNA v bunke je plne hydratovaná a obsahuje protón, ktorý drží dve strany DNA pohromade  a svojim spôsobom teda dokáže taktiež reagovať jednak na okolité EMP ale aj voľné radikály. 

A ešte jedno video, kde je celkom pekne vysvetlené k téme antioxidanty a tréning 🙂

Teda nabúraný zaujímavý paradox v spoločnosti, pretože každý vie, že tréning naše telo "ničí" no je prospešný, no voľné radikály tiež naše bunky "ničia", no tie sú už považované za STRAŠIAKA. Prečo však je to tak, sa málokto pýta, no mal by...

Pozor spoiler: ...súvisí to s tým, čo som písal vyššie aj o vitamíne C a UV svetle. Tieto veci rastú v istých podmienkach a nesú v sebe kvalitnú VODU zbavenú DEUTÉRIA (preto sú také maličké) a tiež majú vysoký REDOX. 

Tiež to však znamená, že nie samotné OVOCIE (napr. čučoriedka) poskytovalo najvyššiu "silu", ale dané prostredie.

@jaroslavlachky super, vďaka 😃 to video si pozriem, to ma zaujalo o tom tréningu a antioxidantoch. Inak nemáš aj nejakú štúdiu k tomu vitamínu E a negatívnym účinkom, čo si napísal?

@jaroslavlachky Takže konzumácia sezónneho ovocia a zeleniny môže byť fajn. A menšie veci ako čučoriedky a jahody sú teda kvalitnejšie však?

@karol

@karol

Áno, ako som písal napr. aj tu: https://jaroslavlachky.sk/ako-spravit-z-koze-solarny-pancier-alias-tvoj-solarny-mozol/    

alebo tu: https://jaroslavlachky.sk/solarny-mozol-faq-melasma-akne-znamienka-a-ine/  

Malé tmavé bobulovite ovocie obsahuje tenkú a tmavú šupku, čo znamená, že aj ich fotoadaptácia tomu zodpovedá, podobne ako má pôvodný človek v Afrike tmavú pokožku a vysoký obsah melanínu, aj iných antioxidantov v pokožke. 

@karol

Ono túto "nesprávnu" teóriu, ktorá hovorí o tom, že nám VOĽNÉ RADIKÁLY skracujú ŽIVOT, navrhol Harman ešte v roku 1968, no nie je v dnešnej dobe moc podložená. Keďže však nemáme moc lepších vysvetlení (alebo sa o nich medzi lekármi a poradcami nehovorí 🤔) a málo ľudí sa venuje výskumu MITOCHONDRIÍ, aj takéto teórie pretrvávajú vo verejnosti dodnes.

Píšem to schválne, pretože aj čo sa týka zeleniny a ovocia bohatého na antioxidanty, ako sú aj čučoriedky, je to často nepochopené. 

Tieto druhy zeleniny a antioxidanty sa označovali ako zdraviu prospešné, najmä vďaka stupnici ORAC (Oxygen radical absorbance capacity, čo je v preklade Absorpčná kapacita kyslíkových radikálov) a mnohí výživový poradcovia ale predajcovia doplnkov sa predbiehali v tom, že čím vyššie číslo ORAC, tým lepšie.

Avšak nie je tomu úplne tak a u Vás členov chcem, aby ste to vedeli a preto to píšem aj teraz. 

Kedysi sa verilo (niektorí dodnes), že musíme konzumovať veľa vitamínu C a stravu s vysokým obsahom ORAC, aby sme dobre odstraňovali voľné radikály a boli teda zdraví. Avšak je to náš REDOX, ktorý rozhoduje o našom zdraví. 

REDOX sa odvíja od separovania elektrický nabitých častíc vo vode (elektrónov a protónov) a od našej schopnosti, dobre ich presúvať a manipulovať s nimi. No a toto už nie je otázkou iba stravy. Strava môže tieto častice do tela iba dodať, no to, ako sa v nás správajú, už je iná vec. 

https://www.sciencedaily.com/releases/2016/07/160719094130.htm

@jaroslavlachky Ďakujem za rozsiahlu odpoveď aj za linky . 🙂 takže vitamín C je dôležitý, ale asi ostanem radšej pri strave. Po pravde, ani nemôžem posúdiť či mal v minulosti vitamín C v doplnku efekt (bol to obyčajný z lekárne s postupným uvoľňovaním), možno placebo alebo vôbec.

A keď tá strava, najlepšie na doplnenie vitamínu C je bobulovite ovocie? A vnutornosti ako si spomínal? Alebo ešte niečo? 🙂

Publikoval: @karol

takže vitamín C je dôležitý, ale asi ostanem radšej pri strave. Po pravde, ani nemôžem posúdiť či mal v minulosti vitamín C v doplnku efekt (bol to obyčajný z lekárne s postupným uvoľňovaním), možno placebo alebo vôbec

V tomto súhlasím, pekne napísané. 🙂

Vitamín C je veľmi silný antioxidant, ako som písal, a využíva s apri strese ako prvý práve v krvnej plazme, čím vlastne chráni silnejšie antioxidanty. No opäť raz platí, že jeho suplementovanie nemusí byť vhodná forma a môže mať nežiaduce účinky, obzvlášť ak je to nonstop, a ešte aj ak je zničeny cirkadialny rytmus. 🤔

Naozaj by sa mali ľudia zamýšľať aj sedliacky rozumom a to aj pri takýchto veciach, lebo asi príroda mala dôvod, keď nám umožňuje vstrebať iba cca 500 až 1000 mg vitamínu C max a pri tom ešte aj súperi s glukózou a zároveň nemáme schopnosť si ho tvoriť v tele ako iné živočíchy.

A čo sa aj tých doplnkov týka, videl som nejaké štúdie napríklad z pred 20tich rokov, kde bola cca rovnaká absorpcia aj účinok vitamínu C a to pri podávaní 500, 1000 a aj 2000 mg. Čiže aj keď dostali 4-násobne viac, neznamená to hneď, že je to 4 násobne väčšia ochrana.

A druhá vec je, že to čo bolo pred 20 rokmi už dnes nie je, a dopĺňanie vitamínu C bez ďalších zmien, nemá vplyv na celkový REDOX 🤔

Taktiež je tu z môjho pohľadu ďalšia strana mince ktorou je spätná väzba, pretože eked niečo ide do tela umelo, musí to nejako zasiahnuť do procesov a ovplyvniť metabolické dráhy. Toto však nie je zatiaľ moc študovane a nevenuje sa tomu taka pozornosť, no mala by sa (podľa mňa).

Ako bude napredovať blog aj knihy, atď., určite sa k tomu budem vyjadrovať viac a pochopíš

Tiež inak nie je náhoda, že aj sám Albert Szent-Györgyi, ktorý v roku 1937 obdržal Nobelovu cenu za objav kyseliny askorbovej tvrdil, že syntetická kyselina askorbová a skutočný vitamín C nie sú to isté a majú dokonca iné účinky 🤔

V prílohe nájdeš zaujímavý originálny papier ešte zom roku 1936, odfotený z časopisu Nature, v ktorom je písané okrem iného, že "pri niektorých patologických problémoch spojených s permeabilitou a fragilitou steny ciev a kapilár, bola kyselina askorbová neefektívna, zatiaľ čo extrakt z červenej papriky alebo citrónová šťava, účinne pomohli." 

Ďalšia vec z ich správy: "RÔZNE chemické a klinické pozorovania viedli k domnienke, že kyselinu askorbovú sprevádza v bunke látka podobného významu a podobnej aktivity. Pri absencii obidvoch látok prevažujú príznaky nedostatku kyseliny askorbovej (skorbut) a zakrývajú príznaky nedostatku druhej látky. Pri nedostatku vhodných experimentálnych zvierat alebo podmienok bol pokrok závislý od spontánnych patologických stavov, spôsobených alebo ovplyvňovaných týmto druhým faktorom." 

Albert vo svojom liste spomína, že existujú niektoré fytochemické farbivá (flavonoly), ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby vitamín plnil svoju úlohu, ktoré sa nachádzajú v červenej paprike a citrónovej šťave, ktoré sú rozhodujúce pre optimalizáciu účinku.

(RUSZNYÁK, S., & SZENT-GYÖRGYI, A. (1936). Vitamin P: Flavonols as Vitamins. Nature, 138(3479), 27–27.)

Je to zaujímavé, a tieto veci tvrdil sám objaviteľ, ktorý sa okrem iného veľmi zaujímal o VODU a PROTÓNY, pretože videl to, čo iný nevideli.

Kto vie prečo takéto veci farmaceutický priemysel nepredáva ďalej, no držalo sa to v tajnosti. Žeby bol predaj doplnkov s vitamínom C jeden z veľkých biznissov? 

Publikoval: @karol

A keď tá strava, najlepšie na doplnenie vitamínu C je bobulovite ovocie? A vnutornosti ako si spomínal? Alebo ešte niečo? 🙂 

A k tej strave, hej bobuľovité ovocie je super (v sezóne, čiže od jari do jesene OK pre každého u nás) a pre mňa osobne tri (alebo skôr 4 veci), ktoré môže každý využívať sú najmä:

1️⃣  Žltá paprika (alebo inej farby a aj chilly a kľudne aj ako korenie) avšak u ľudí s autoimunitnými problémami by som sa paprike vyhýbal 

2️⃣ Vnútorností a konkrétne kvalitná pečienka 

3️⃣ Citrón alebo limetka 

4️⃣ Koža z rýb a zvierat (proste zjesť občas celé zvieratko od chvostíka po hlavu. Aj také oči majú veľmi i veľa vitamínu C a sú veci, v ktorých oči zješ ľahko, napr. malé rybky 🙂 ) 

@jaroslav-lachky dobré typy vďaka 😀  až na tú papriku, tu moc nemusim aj ten citrón, to aj viac menej jem. Pečienku sa snažím aspoň raz za týždeň a ryby ako kedy, ale tiež. Inak tá žltá paprika je nejako rozdielna oproti červenej alebo bežne predávanej zelenej u nás?

@jaroslav-lachky a ten citrón a limetku si asi myslel ako šťavu však? Čiže ako niekto zvykne do vody si vytlačiť citrón hej? 🙂

@karol

Červená, zelená, žltá a oranžová paprika sú rovnaký druh papriky, ale v rôznom štádiu zrelosti. Zelená paprika je nedozretá, červená je úplne zrelá, a medzi nimi je žltá a oranžová. Žltá paprika má však najviac vitamínu C. Práve túto ja osobne obľubujem a často jedávam. 100 gramov žltej papriky má nejakých 200 mg vitamínu C (samozrejme záleží od pôvodu papriky), no a bežne má paprika tak 200 gramov. Rád využívam ako prílohu, napríklad ku vajíčkam v letných mesiacoch 😊

U pečienky je to tiež veľa (najviac kuracia, čo sa vitamínu C týka), no orgány majú mnohé ďalšie živiny, ktoré zelenina nemá a v zimných mesiacoch je to priorita. (Niekde v dávnejších postoch na fóre, myslím že to bolo pri recepte s kuraciou pečienkou, som pridal aj prílohu s odfotenými hodnotami cca na 100 gramov, ak ťa to zaujíma, ale samozrejme ber to s rezervou).

Viac ľudí sa ma v minulosti pýtalo aj na dopĺňanie DHA a omega 3, tak spomeniem napríklad, že aj rybie ikry alebo celé rybky, obsahujú vitamín C a na rozdiel od ovocia a zeleniny, je vstrebávaný lepšie a druhá vec je, že v zime ho potrebujeme menej, pretože využívame viac iné antioxidanty.

@karol

Hej, presne tak 🙂 V letných mesiacoch vrelo odporúčam (ideálne kvalitný citrón, ktorý bol na slnku a nie iba v skleníku) a kľudne popíjať s vodou aj celý deň, avšak po poslednom jedle už neodporúčam.

Ak teda povedzme jedávaš raňajky o ôsmej ráno a večeru o 16:00 (taký ideálny prípad), tak potom už iba čistú vodu pi.

@jaroslavlachky s tým citrónom môže byť aj ráno po zobudení? Myslím že keď si ráno vytlačím do vody a vypijem ako jednu z prvých vecí. 

@karol určite. Ak ti chutí prečo nie 👍