Vriaca voda na čaj /kávu

@ivana

Môže človek s vysokým obsahom deutéria v tkanivách vyžadovať viac soli? A naopak človek s nižším obsahom deutéria v krvi taktiež vyžadovať viac soli? Prečo chceme mať deutérium v krvi na úrovni, aká je jeho hladina v morskej vode? Je tam nejaký súvis? Pozri toto video ˅˅     

Vo videu pán rozpráva o tom, ako sa na Zemi strieda Izotop kyslíka, tzv. ťažký kyslík (skratka O18). O tom, čo je to izotop som písal v článku MITOCHONDRIE #10 Deutérium a ťažká voda. Izotop nejakého prvku je ten istý prvok len s tým rozdielom, že má vo svojom jadre viac neutrónov. To znamená, že je to rovnaký prvok, no je ťažší, na základe čoho má trochu odlišné fyzikálne vlastnosti. Napríklad deutérium a prótium sú oba vodík, no majú rozdiel v jednom neutróne.

Jednoduchý vodík má iba jeden protón, kdežto deutérium má aj jeden neutrón a vďaka tomu je dvakrát ťažší. Čo sa kyslíka O18 týka, oproti bežnému kyslíku O16 má o 2 neutróny viac.

Vo videu si videl, že podobne ako sa mení na zemi pohyb deutéria, vďaka hydrologickému cyklu, mení sa aj obsah kyslíku O18. Ľadovce, rovnako ako voda v blízkosti pólov, majú nízky obsah ťažkého kyslíku O18 a naopak v blízkosti rovníka, kde je vyššia teplota je viac deutéria aj ťažkého kyslíka. Prečo? Pretože pri odparovaní sa odparí logicky viac ľahšieho vodíka aj ľahšieho kyslíka. Taktiež sa vďaka silnému UV svetlu viac ťažkého vodíka odštiepi v atmosfére a zpadne vo forme zrážok na zem.

Dnes však vieme, že obsah deutéria lineárne ovplyvňuje aj obsah O18. To znamená, že tam, kde je viac ťažkého kyslíka, bude aj viac ťažkého vodíka a naopak. Tam, kde je viac deutéria, stúpa aj obsah ťažkého kyslíka.

Práve preto sa zrejme mnohé časti tela "zväčšia" pri nejakom zápale, opuchnú a tiež človeku stúpne teplota. Deutérium a ťažký kyslík tu podľa mňa hrajú svoju úlohu a sú kľúčovým metabolickým nástrojom na ovládanie tunajšieho pohybu atómov v tkanive a taktiež pre značenie metabolitov pre imunitný systém, keďže vďaka deutériu sa niektoré veci prestanú ľahko pohybovať a budú ľahšie "zajmuteľné" pre makrofágy, atď...

@jaroslavlachky super, vďaka. Takže vodu zastavím pred varením 🙂 

@ivana hej presne 👍 aj preto mnohé kultúry vedeli, že rôzne čaje zalievať nie vriacou vodou, ale od cca 70 po 95°.

Tieto veci sa dajú využiť rôzne, a napríklad aj elektrolyza a vodikova voda /fľaša využíva do istej miery túto skutočnosť, že je deuterium ťažšie.       

Jarko,v ajurvede sa na detoxikáciu tela používa voda, ktorú musíš x minút variť a potom piť teplú.

@eika v rôznych knihách, aj starých, sa píše veľa vecí Erika. Otázkou je, či človek premýšľa sám nad tým a chápe prečo a na základe čoho, v súvislosti s čím a v akom kontexte to vzniklo 🤔 

Kontext je vždy kľúčový. Hoci mnohé staré kultúry nepotrebovali tieto veci poznať, ako zvyknem ja často tvrdiť, dnes to už neplatí a toto je toho tiež dôkazom. 

@jaroslavlachky Čiže neprevarat?Skusim ešte popatrat prečo ju toľko nechali variť,myslím že to bolo niečo s osmozou,alebo povrchovým napätím.

tu napríklad v prvom bode, ale dobre by bolo keby to niekde bolo zdôvodnené fyzikálne

http://www.ajurveda-brno.cz/ucebnice-ajurvedy/prevence-a-zdravi/domaci-procedury/medova-voda

Pretože keď to nikde nezdôvodnia tak je to také pofidérne. Tiež mám rada ked majú veci zdôvodnenie, tak ako to robíš ty 😉 

Publikoval: @eika

Čiže neprevarat?Skusim ešte popatrat prečo ju toľko nechali variť,myslím že to bolo niečo s osmozou,alebo povrchovým napätím.

Áno Erika. Sú spôsoby, kedy je fajn vodu prevárať, napr. keď varíš vývar, no pri pití čaju napr. to vhodné nie je. Aj preto mnohé zelené čaje, či dokonca káva majú zaužívaný spôsob prípravy tak, že zalievajú nie úplne vriacou vodou. 

@eika

S tou poslednou vetou aj vetou predtým plne súhlasím. Teší ma, že to takto chápeš 😉

Aj v danom článku píšu správne, že med vo vriacej vode nie je zrovna najlepší nápad, čo veľa ľudí robí a má to na nich negatívny vplyv (aj keď len maličký). Určite by som však v tomto prípade vodu nepreváral a ešte aj s medom kombinoval na ráno.

Pretože ako píšeš: „keď to nikde nezdôvodnia, je to také pofidérne“... mnoho vecí, ktoré majú skutočne dobrý základ, ktoré však vznikli alebo boli vytvorené a zasadené do nejakého kontextu a predávané ľuďom z generácie na generáciu, no už bez predávania aj kontextu nemusia mať rovnaký účinok, ako mali kedysi. Doba sa mení rýchlejšie, ako by sa zdalo a naučiť sa premýšľať a chápať veciam je to najdôležitejšie.

A ver mi, že ak budeš pozorne čítať a pokračovať v „štúdiu“, v najbližších mesiacoch ťa naučím všetko potrebné aj prostredníctvom blogu a fóra.

Človek sa neučí najlepšie memorovaním, ani keď je neustále utvrdzovaný vo svojej „pravde“, alebo sa mu všetko darí podľa predstáv. Človek sa najlepšie učí na chybách, vlastných skúškach a hlavne na svojich vlastných otázkach a vnútorných dialógoch, ktoré vedie, ktoré ho poháňajú vpred.

Prečo teda nemusí byť pitie prevarenej vody, alebo dokonca aj niektoré praktiky z ajurvédy pre moderných ľudí vhodných? Je to chybou nejakých zlých informácií, aké v knihách sú? Alebo je to len tým, že sa „zmenili pravidlá hry?“

Tu je malá otázka na zamyslenie pre každého.

Prečo dnes majú vegetariáni a ešte len budú mať, v modrom „na modro osvetlenom“ svete plnom umelého EMF, horšie zdravie?? A prečo by pre väčšinu ľudí tiež nemuselo byť v prospech piť takúto prevarenú vodu a mali by sa o vode skôr začať viac vzdelávať?

Odpoveď je, pretože ľudia dnes viac zbierajú deutérium, vďaka ktorému ešte viac reagujú na umelé svetlo a ich telo tiež. Práve preto sa mení aj ich telo.

Teraz trošku preskočím v blogoch v informáciách do predu.

Aký je jeden z rozdielov medzi deutériom a jednoduchým vodíkom (prótiom)? Deutérium je reaktívnejšie so všetkými časťami spektra svetla v porovnaní s jednoduchým vodíkom. Inými slovami, Ľahký vodík lepšie reaguje s červenou farbou, ktorej slnko v ktorú koľvek časť dňa vysiela cca 42%, zatiaľ čo ťažšie deutérium viac reaguje s ostatnými „silnejšími“ časťami spektra, ako UV, ale aj umelé EMP.

Kde sa nachádza najviac deutéria? V skratke tam, kde je väčšie teplo a je tam silnejšie UV, ako je to napr. v blízkosti rovníka, alebo u nás v lete, v porovnaní so zimou. Práve preto je aj v sacharidoch najviac deutéria, keďže rastlinka svoje plody v zime neurodí (to vie predsa každý, hoci málokto sa zamyslel prečo to tak je a deutérium je odpoveď).

Väčšina vegánskych a iných diét je dnes založená práve na rastlinách/šalátoch (sacharidoch), ktoré sú produktom fotosyntézy s názvom C3. To znamená, že prijímajú viac deutéria. Tiež by to malo každému napovedať, prečo sa majú zvieratká kŕmené trávou lepšie ako zvieratká kŕmené zrnom. Ich bielkoviny a tuky kŕmené trávou sú MENEJ „deuterizované“ a sú tiež nabité DHA z trávy. Tráva je fotosyntéza tipu C4 a hromadí v sebe nejakú DHA.

To znamená, že vegetariáni sú dnes veľkými zberateľmi deutéria a sú vĎaka tomu viac „reakčný“ na umelé EMP, čo je schválne. Ľudia sú totižto prirodzene vegánsky viac v lete alebo v blízkosti rovníka, pretože majú vtedy k dispozícií veľa prirodzeného EMP zo slnka a Zeme, s ktorým potrebujú reagovať pomocou svojej krvi.

Naopak ľudia, ktorí jedia viac živočíšne bielkoviny a tuky, sú od prírody navrhnutí tak, aby mali menej deutéria a teda menej reagovali na EM spektrum.

Keď sa teraz nad tým zamyslíš, čo ti to hovorí a v čom vidíš v modernom svete problém? Dnes sme nadmernému elektromagnetickému spektru vystavení viac ako dosť, vďaka čomu sa pohyb deutéria v našom tele stáva iným a jeho väčší prísun z akéhokoľvek zdroja nemusí byť optimálny. Obzvlášť pre starších ľudí, pre ľudí so zdravotnými problémami a ešte obzvlášť pre ľudí žijúcich vo veľkým mestách a v panelákoch obklopených susedmi s množstvom elektroniky.

Tu je ďalší informačný bonus na premýšľanie.

Prečo som schválne v skratke naznačil, že teplo, voda, ale aj elektrické napätie a REDOX spolu súvisia a tiež súvisia s pohybom vodíka v tele, ale aj v prírode? Chce si niekto tipnúť, prečo majú ľudia, ale aj iné živočíchy napríklad obličky? A čo majú obličky podobné napr. s elektrolýzou vody, či vodíkovou fľašou?

Naša krv je z 93% voda. Voda je z dvoch tretín vodik. Naša krv prechádza cez obličky, ktore´ju filtrujú a zabezpečujú okrem iného aj kvalitnú vodnú plazmu pre mozgomiešny mok. Prečo sa tu teda zapájajú do hry obličky?  

Môže byť glomerulárna membrána navrhnutá prírodou tak, aby z nášho tela odstránila ťažký vodík, pretože má v sebe obrovský elektrický náboj. Odpoveď je zdá sa áno. Tieto membrány, aké máme v obličkách majú naozaj veľký a špecifický elektrický náboj, ktorý dokáže rozdielne „natáčať“ a reagovať s jedným aj druhým vodíkom a podľa toho ho filtrovať a presúvať v tele.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3014018/

Málo ľudí si to uvedomuje, no naše telo využíva dokonalú elektrolýzu vody, z ktorej vyrába nie len molekulárny vodík, ale ho dokonca filtruje. Žeby kvôli tomu aj naše mitochondrie obsahovali na svojej tenkej membráne el. napätie až 30 miliónov Voltov na meter? A zároveň tiež „uždibávajú“ vodík, ktorý sa do mitochondrie dostane z jedla pomocou proteínov NADH a FADH?

@jaroslavlachky Praktické by bolo možno mať aj takúto nejakú kanvičku, kde sa dajú nastaviť stupne https://www.planeo.sk/katalog/1266484-philco-phwk-2050-inteligentna-kanvica.html

@eika hej. Je to jedna z možností nazvime to na začiatok. Pripadne si vodu uvariť normálne na sporáku na ohni, od sledovať sú čas, kedy bude variť a nabudúce vypnúť predtým a zaliať si čaj napríklad 🙂

Spôsobov uorsvi vody je veľa a elektrická hydrolyza/destilacia je TOP

@jaroslav-lachky ďakujem tú hydrolýzu si u teba načítam 😉 .Postupne sa blogom aj knižkou prelúskavam, ale čítam pomaly, aby som to poriadne pochopila. A v týchto fyzikálno-chemicko-biologických vodách nie som "doma" 😛 .preto sa niekedy asi pýtam aj dosť od veci. 

@eika to je len super, daj všetkému čas a hlavne pokračuj 🙂 aj teraz bude zverejnený nový článok o vode, verím, že zasa trosku pomôže 😉

A ohľadom otázok, nemyslím si. Existujú iba také, ktoré neboli položené alebo položené boli, hoci nemuseli bst zodpovedané

(a dostal som už veru za ten čas aj otázky "od veci", ale toto k nim určite nepatrí 😅)