Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
Slnko, Chlad a Zdravie
18
Príspevky
4
Užívatelia
7
Reactions
120
Videní
Zakladateľ témy
Ďalšia z hypotéz o Adaptácii na Chlad overená ďalšou štúdiou. Táto je z konca októbra 2021, čiže pomerne nedávno.
Štúdia poukazuje na niektoré zmeny organizmu, ktoré sa udiali po Adaptácii na chlad u škandinávskych zimných plavcoch, ktorí chodili do mora len 2 až 3 krát týždenne, na par minút.
U škandinávskych ľudí je tiež známe využívanie aj sauny (mysli IČ) a štúdiou sa potvrdila nie len lepšia tolerancia na chlad, ale aj na teplo. Dokonca sa zmenila ich telesná teplota, aj reakcia na chlad, vrátane mierneho poklesu hormónu štítnej žľazy T4!
Niečo málo k merítku štúdie:
BAT (Brown adipose tissue = hnedý tuk) je pre dospelých ľudí typ adipocytov, ktorý vykazuje "spiaci" fenotyp (môže byť aktívny aj neaktívny), pričom u bežných moderných ľudí platí, že akumulácia lipidov bieleho tuku sa zvyšuje s vekom a absorpcia glukózy s vekom výrazne klesá. Aj vďaka neaktívnemu hnedemu tuku (BAT).
BAT by u dospelých mohol byť potenciálnou stratégiou na boj proti rozvoju metabolických ochorení. Ponorenie do studenej vody má za následok aktiváciu sympatického nervového systému a zimné plávanie už len na 1 minútu alebo menej akútne zvyšuje hladinu norepinefrínu v plazme (následne aj dopamínu), zatiaľ čo pravidelne praktizovanie zimného plávania tento nárast zmierňuje, no neznižuje.
V čom je štúdia super (vzhľadom na predošlé, aké boli zvyčajne robene len krátko), že táto adaptácia môže súvisieť so zvýšenou inerváciou, ku ktorej dochádza počas dlhšej aklimatizácie BAT na chlad, hoci to ešte nebolo preskúmané u zimných plavcov. Preto sa dá očakávať, že zimní plavci budú aklimatizovaní na chladné aj horúce výzvy a práve na toto sa pozreli v danom výskume.
Výsledky ukázali interakciu vo vychytávaní glukózy v BAT pri porovnaní zimných plavcov a kontrolnej Skupíny, čo vedcov motivovalo oddeliť a porovnať tieto dve skupiny v termoregulácii, metabolizme aj dennom rytme.
Na základe masívnej aktivácie sympatiku, ku ktorej dochádza v reakcii na studenú vodu, sme predpokladali, že zimní plavci by mali BAT adaptované na chlad s vysokou produkciou tepla v reakcii na chlad.
Okrem toho však boli pozorované mierne rozdiely v biochémii ich krvi nalačno, vrátane nižšieho tyroxínu (T4), alkalickej fosfatázy a transferínu a vyšších hladín draslíka u zimných plavcov.
Mimochodom, všimnite si poriadne tu biochémiu. Sú to síce malé rozdiely, no už aj to Vám niečo naznačuje. Mierne nižší T4, no výšší cholesterol, LDL aj HDL (viď články Hormóny #3 a #4), plus mierne vyššia glukóza u plavcov.
Osobne som si istý, že ak by do štúdie zahrnuli aj ďalšie premenné, ako napr. dlhotrvajúca adaptácia (tá síce zrejme u niektorých bola, no nebrala sa v úvahu aj vhodná strava bez fruktózy a plná jódu s DHA), ich cukor v krvi by síce ostal, no inzulín by ešte klesol. (viď riadky nižšie)
Koniec koncov, v odseku záveru sa píše že: "Zatiaľ čo medzi skupinami neboli pozorované žiadne rozdiely v hladinách glukózy v plazme, zimní plavci mali celkovo nižšie hladiny inzulínu. Medzi skupinami neboli tiež žiadne rozdiely v krvnom tlaku a srdcovej frekvencii." ...veľmi dôležitý bod!
Obrázok Tabuľky biochémie plavci vs kontrolná skupina:
Publikované : 17. novembra 2022 7:37
Monca reacted
Publikované : 17. novembra 2022 7:38
Posledné zaujímavé body, ktoré pre všetkých vyberám sú toto:
Teplota kože hrudnej kosti bola celkovo vyššia v skupine zimných plavcov, ale bez rozdielu vyvolaného ochladením.
Keď sa normalizovala na teplotu hrudnej kosti a teplotu stavu tepelného komfortu, supraklavikulárna teplota (v oblsti krku, ako sú trápezy) kože bola vyššia v skupine zimných plavcov, rozdiel sa reprodukoval na druhý chladiaci deň. V deň testu tepelného komfortu sme pozorovali časovo závislú reguláciu supraklavikulárnej teploty a teploty kože hrudnej kosti, pričom žiadne špecifické časové body sa neodchyľovali od časového bodu 45 minút.
Teraz však prichádza veľké AHA pre všetkých, citujem zo štúdie:
"Na rozdiel od toho, v stave tepelnej pohody sme pozorovali zaujímavý rozdiel medzi skupinou zimných plavcov a kontrolnou skupinou: kontrolná skupina preukázala mierny príjem indikátora glukózy v BAT u väčšiny subjektov, zatiaľ čo zimní plavci nemali žiadny príjem u žiadneho subjektu."
Tieto slová jednoducho znamenajú toľko, že vedci pomocou "označkovanej" glukózy fluórom dokážu normálne pod CT sledovať kam a a do akého tkaniva putuje glukóza, ktorú im podali (napr. keď cvičia do svalu, keď vystavia krk chladu, tak do hnedého tuku v krku, apod.), no a ukázalo sa, že ľudia adaptovaní na chlad podanú glukózu na prekvapenie vedcov do svojho hnedého tuku neťahali!
Dôvod prečo to tak je si vedci spravili podľa seba, no každý z Vás by mal poznať ten skutočný dôvod. Pretože súvisí s adaptáciou na chlad!
Glukóza v krvi = nemrznúca zmäs, pričom BAT = masívna spaľovňa mastných kyselín = vyšší LDL cholesterol v krvi!
Tak, a verím, že staršie články opäť nabrali na serióznosti!
- https://jaroslavlachky.sk/adaptacia-na-chlad-6-inzulin-a-cukor-v-krvi/
- https://jaroslavlachky.sk/adaptacia-na-chlad-7-stitna-zlaza-a-kortizol/
- https://jaroslavlachky.sk/hormony-3-cholesterol-a-jeho-rozdielny-objem-hmotnost-a-energia/
- https://jaroslavlachky.sk/hormony-3-cholesterol-a-jeho-rozdielny-objem-hmotnost-a-energia/
Tiež odporúčam možno znovu vypočuť nedávny QaA a moje odpovede na otázky od Maťa (niekde medzi 00:28:00 až 00:40:00 a potom ešte v hodine trištvrte nejak. V popise webinaru je osnova).
https://jaroslavlachky.sk/premium/webinare/webinare-2022/webinar-oktober-2022-qaa/
Publikované : 17. novembra 2022 7:47
Publikované : 17. novembra 2022 7:47
@jaroslavlachky Glukoza je vyborny suport v chlade, chrani nas aby sme nezamrzli🥶.
Kedze aktualne na blogu (11/2022) rozoberame aj epigenetiku, tak by ma Jaro dost zaujimal starter tohto efektu, nakolko je to spojene s chladom a so stresom. Je to dosledok epigenetiky? Podla mna ano.
👇👇👇👇
Mirek Pramuka | @coach_empigo
Publikované : 17. novembra 2022 7:54
@empigo-osobny-trener-kosice
Ťažká otázka a áno, podľa mňa tam môže zohrávať úlohu aj Epigenetika v zmysle rozdielnej tvorby vitamínu D aj činnosti VDR napríklad, pričom to koniec koncov smeruje v "skúšaniu" niečoho, čo jeho telo jednoducho nezvládne - CHLAD v niektorých častiach tela, ktoré nemajú nijakú "ochranu" v zmysle podkožného tuku ako je dlaň!
Publikované : 17. novembra 2022 8:06
@empigo-osobny-trener-kosice
Raynaudov syndróm problém v hladkých svaloch ciev, čo spôsobuje nedostatok extracelulárneho horčíka, adenozínu (možno aj sodíka), ktorý spôsobuje reaktívnu vazokonstrikciu takmer na akýkoľvek stimul. Po nových článkoch je každému jasné, akú veľkú úlohu tu zohráva únik vápnika. Tento sled udalostí je potrebný pre sťah svalstva, a to platí aj pri sťahu ciev pri vasokonštrikcii.
Ty už vieš, že vápnik ovplyvňuje aj vitamín D, obzvlášť ak suplementuje, a tiež chlad, pretože pracuje práve skrz termoreceptory závislé aj na vápniku!
Publikované : 17. novembra 2022 8:07
Mirek Pramuka reacted
Ťažká otázka a áno, podľa mňa tam môže zohrávať úlohu aj Epigenetika v zmysle rozdielnej tvorby vitamínu D aj činnosti VDR napríklad, pričom to koniec koncov smeruje v "skúšaniu" niečoho, čo jeho telo jednoducho nezvládne - CHLAD v niektorých častiach tela, ktoré nemajú nijakú "ochranu" v zmysle podkožného tuku ako je dlaň!
Ano, je to naozaj tazka otazka a neviem na nu ani ja striktne odpovedat. Korenovu pricinu je narocne urcit, ale myslim si, ze epigenetika a expresia genov s tym ma suvis.
Mirek Pramuka | @coach_empigo
Publikované : 17. novembra 2022 9:21
epigenetika a expresia genov s tym ma suvis.
Môže byť, ale ak, tak veľmi, veľmi malý.
Publikované : 17. novembra 2022 11:36
UV svetlo nám pomáha zbaviť sa deutéria a červené svetlo je to, čo dokáže premiestniť protóny. Červené svetlo je na deutérium "prislabé". No a nezabúdaj, že v okolí ATP-syntázy je veľa vody, pričom tvorba samotného ATP spočíva vo zvinutí molekuly ATP s molekulou vody a horčíka, vďaka čomu sa ATP stane ploché a menej objemné (schopné opustiť membránu).
Čokoľvek spojené s funkciou ATP-syntázy by teda malo stavu pomôcť. Horčík, vyhýbanie sa vápniku (v žiadnom prípade nie doplnok), D-ribóza, fosfát, L-karnitín, DHA, jód,... (ďalšie veci z protokolu pre mitochondrie).
Publikované : 17. novembra 2022 11:39
@jaroslavlachky ahoj Jaro, môžem sa len spýtať, to ohľadne štítnej žľazy keď poklesla T4 netreba teda brať za negatívum? Vdaka
Publikované : 21. novembra 2022 6:27
Zakladateľ témy
Myslím, že dôležitý článok pre teba, ak si nečítala, bol zverejnený dávno, je tento:
https://jaroslavlachky.sk/adaptacia-na-chlad-7-stitna-zlaza-a-kortizol/
Tu je aj audio verzia ak pomôže:
https://open.spotify.com/episode/09FJZmQh7pMgQntWTcgCtV?si=5Dp29sUMSpqoBIec8Mr9aw
Publikované : 21. novembra 2022 7:21
Monca reacted
@jaroslav-lachky ďakujem, akurát čítam 🙂 a ak ma niekto problémy už pred tým ako začne skúšať chlad alebo mu len chlad veľmi vadí, je naň citlivý a tak, odporúčaš mu tiež chlad začať využívať?
Publikované : 21. novembra 2022 10:37
Zakladateľ témy
No a čo sa druhej časti otázky týka, zvyčajne áno, ale záleží od kontextu. Podľa toho sa dá lepšie usúdiť.
No tak či onak platí, že človek zvyčajne vyžaduje ešte pred, obzvlášť ak je citlivý na chlad alebo ma problém so štítnou žľazou, aby pridal postupne dostatok kvalitných živočíšnych produktov do stravy (najmä kvôli DHA) a tiež slnka (najmä IČ svetla). Potom, postupne samozrejme, môže skúšať chlad a ideálne vždy pred spraviť bod vyššie.
Aj citlivosť na chlad, aj problémy so štítnou žľazou sú totiž koniec koncov prípady nedostatku DHA a elektrického náboja v tkanivách. Preto je človek zvyčajne citlivý aj na chlad, ale aj na teplo.
Publikované : 21. novembra 2022 10:56
Monca reacted
Zakladateľ témy
Hormóny štítnej žľazy sú hlavnými endokrinnými regulátormi rýchlosti nášho metabolizmu a ich "hypermetabolic ké" účinky sú dokonca široko uznávané. Najmä v súvislosti s rôznymi metabolickými problémami.
Bunkové mechanizmy, ktoré sú základom týchto metabolických účinkov, však boli predmetom mnohých výskumov, no podľa mňa nesprávne skonštruovaných, ako sme sa s niektorými bavili aj súkromne v sobotu v Bratislave.
Stav hormónu štítnej žľazy má hlboký vplyv na mitochondrie, ktoré sú následne zodpovedné za väčšinu bunkovej produkcie adenozíntrifosfátu (ATP), ale aj Tepla, steroidnych hormónov, CO2, no a najmä VODY. Toto je kľúč, pretože táto voda je špeciálna.
Publikované : 21. novembra 2022 10:59
Zakladateľ témy
Musíš si totiž uvedomiť tiež, že tvoj náboj (reálny el. náboj) rozhoduje nie len o našom zmýšľani, schopnosti byt plne vedomí, myslieť,..., ale aj o tom, ako dobre a ci vôbec vieme "odpudzovať" chlad (teda naša tolerancia na zimu/chlad) a tiež ako dobre odpudzujeme niektoré fotony a naopak niektoré absorbujeme.
Presne preto UV svetlo nie je škodlivé a niekto sa na ňom nespáli a iný áno.
Publikované : 21. novembra 2022 11:15
Monca reacted