Ako sa tvoria hormóny štítnej žľazy a ako štítna žľaza pracuje v závislosti od sezóny? Ako do toho zapadá stres a kortizol? Kedy je stres chronický, kedy akútny a ako nám chronický chlad so stresom paradoxne pomôže? V dnešnom článku sa dozvieš všetko, čo o kortizole aj štítnej žľaze potrebuješ vedieť.

(Článok si môžeš vypočuť aj vo forme audio podcastu. Audio článok spolu s popisom v minútach nájdeš TU!)

SUMÁR ČLÁNKU

• Inzulín, glukóza, štítna žľaza a nadobličky?
• Ako sa UCP a rozpojenie ovláda sezónou?
• Čo riadi efektivitu oxidačnej fosforylácie?
• Ako sa tvoria hormóny štítnej žľazy?
• Ako chlad znižuje kortizol aj stres?
• Ako nám chlad zvýši glukózu a zároveň spaľovanie tuku?
• Ako chlad zmení fungovanie nášho krku, aj štítnej žľazy?
• V čom mi Wim Hoff otvoril oči?
• A ešte omnoho viac

Inzulín, glukóza, štítna žľaza a nadobličky

V poslednom článku o inzulíne sme sa pozreli na to, akým spôsobom slnko a chlad korigujú nie len hladinu cukru v krvi, ale priamo aj proteín zložený z množstva aminokyselín, ktorý každý pozná, a volá sa INZULÍN. Pointou pri inzulíne bolo, že jeho skladbu, tvar, aj pohyb riadi množstvo a typ UV svetla, ktoré zachytíme skrz aminokyselinu tyrozín, ale tiež chlad, aký naše telo cíti.

Podobne to je s glukózou. Už vieš, že glukóza v našej krvi pôsobí ako nemrznúca zmes, čo má obrovský význam, napríklad v úvode zimy, alebo pri akútnom vystavení sa chladu. [1] Rovnako to má význam pre teba, keď si dávaš šampanské do ľadu. Aj vďaka malému obsahu alkoholu a cukru vieš, že šampanské nezamrzne a príjemne sa schladí. Podobne s vodkou alebo iným alkoholom.

Rovnako to poznajú vinári, ktorí chcú sladké víno. Vedia, že ak hrozno nechajú prejsť mrazom, obsah cukru v hrozne sa zvýši a obsah vody sa naopak zníži. Takto docielia sladké víno. Mimochodom, tu je vidieť peknú podobnosť s cukrovkárom, ktorý nonstop močí a je mu zima. Ktovie prečo… 🤔

Tvorba tepla a izolácia

Živočíchy majú viacej spôsobov, ako chladu vzdorovať, pričom pridanie cukru do vody je iba jedným z nich. Ďalší spôsob je napríklad ochrana a izolácia (v tomto majú ľudia nevýhodu, pretože nemajú srsť, iba podkožný tuk), no je tu ešte tretia možnosť a tou je tvorba vlastného tepla. Toto vieme robiť napríklad triaškou, ale aj priamo v mitochondrii, vďaka UCP (čítal si o tom nedávny článok).

Táto tvorba tepla prebieha v mitochondrii v procese oxidačnej fosforylácie, kedy sa protóny prevedené cez respiračné komplexy nevyužívajú na roztáčanie hlavy ATP-syntázy, ale na prechod cez UCP, pričom vznikne teplo. Takýmto spôsobom vieme využívať proteíny, sacharidy aj tuky, nie len na tvorbu ATP a vody, ale aj tepla a vody. V chlade je to potrebné, to už vieš, avšak celý tento mechanizmus musí byť veľmi dobre kontrolovaný, pretože inak by sme ľahko zahynuli. Ako to myslím?

To, že dokážeme odpojiť flow elektrónov a protónov od tvorby ATP a využiť ich na tvorbu tepla má množstvo benefitov, no „nevýhodou“ je to, že takto vlastne plytváme kalóriami (elektrónmi a protónmi) na tvorbu tepla. Pre niekoho to môže byť benefit, keď sa chce zbaviť nadváhy a jednoducho „plytvať“ podkožným tukom, no predstav si, čo by sa asi stalo, ak by naši predkovia nemali tieto mechanizmy pod kontrolou a jednoducho by ich telo v nesprávny čas, len tak, začalo spaľovať masívne množstvo podkožného tuku na tvorbu tepla. Jednoducho by za pár dní zahynuli, ak by nenašli obrovský a trvalí zdroj potravy, ktorý by to kompenzoval. Rozumieš?

Rozpojenie a UCP sú ovládané sezónou

Teraz si tipni, čo naše rozpojenie skrz UCP ovláda…Hormóny štítnej žľazy s hormónmi nadobličiek na čele s kortizolom a T3. Dnes máme veľmi dobre preskúmané, že zvieratká, ktoré prišli o štítnu žľazu alebo nadobličky, nezvládajú chlad, pretože nevedia spustiť UCP. [2]

Tu však prichádza na rad ďalšia skutočnosť, ktorú už pozná iba málokto. Štítna žľaza a nadobličky s kortizolom totižto ovládajú správanie našich mitochondrií a ich rozpojenie skrz UCP v hnedom aj bielom tuku a vo svaloch iba počas slnečných mesiacoch. Keď sa však stáva dominantným faktorom chlad, ich úloha tu končí a všetko preberá leptín s mozgom, nezávisle od krku. [3]

Toto je dôvod, prečo som ti v článku adaptácia na chlad #5 poodhalil, aký je rozdiel medzi vylúčeným leptínom po veľkom jedle (obzvlášť sacharidovom), verzus po pobyte v chlade a tiež, ako náš inzulín reaguje na svetlo a teplotu. Ak si nespomínaš, zopakuj si posledné články o LEPTÍNE a tiež INZULÍNE.

Práve preto som ti napísal, že konzumácia sacharidov na večeru môže byť dobrý nápad, no iba ak chápeš kontext. A tým kontextom nemám namysli to, či si trénoval a v akej fáze „objemovky“ alebo „rysovačky“ sa nachádzaš. Toto sú len rozšírené fitness nezmysly, ktoré ľuďom v dnešnej dobe ešte viac ubližujú. Ja mám na mysli kontext toho, aké prostredie (svetlo a teplotu) tvoje telo vníma.

Ak si totižto mimo cirkadiálneho cyklu, ubližuješ si. No ak to naopak robíš správne a si citlivý na leptín, sacharidy ti v letnom období môžu pomôcť navýšiť T3 (aj na večeru), čím ti v noci rozpoja mitochondrie vo svaloch a ty počas spánku spáliš kvantá prebytočných kalórií a to s bez tréningu. Všetko však záleží od kontextu, nezabúdaj na to!

Efektivita oxidačnej fosforylácie a UCP

Dnes poznáme viacej druhov UCP (minimálne 5) a sú to práve ony, teda rozpojenie v mitochondrii, ktoré reguluje efektivitu oxidačnej fosforylácie (dýchacieho reťazca). [4] To znamená, že aktivita UCP ovplyvňuje elektrické napätie a teda aj ETC v mitochondrii. Dôvod prečo by ti mal dôjsť, keď sa zamyslíš sedliackym rozumom, pretože v článkoch o mitochondriách som ti vysvetlil hrubý základ ako mitochondria pracuje.

Pointou je, že mitochondria medzi svojimi tenučkými membránami generuje obrovský elektrický potenciál rovný až 30 miliónom Voltov na meter. Dokáže to práve vďaka separovaniu elektrónov od protónov. Tým, že aktivuje UCP, ktoré nechá pracovať, ich elektrický gradient vlastne naruší, a teda „ovládne“ aj dýchací reťazec, ktorý takto v podstate zhorší. Už o chvíľu však pochopíš, že je to zámer, ktorý pre nás má benefity. 

Dreň nadobličiek, na čele s kortizolom a hormóny štítnej žľazy, na čele s T3 (aktívnym hormónom štítnej žľazy) plus stimulácia sympatika vedú k zvýšenej aktivite rozpojovacích proteínov (UCP), ktoré znižujú oxidačnú fosforyláciu, a tým zvyšujú produkciu tepla. Práve toto sú dráhy, ktoré cicavce ako my využívajú v letných mesiacoch a prioritne v jeseni. 

Mimochodom, aktívny hormón štítnej žľazy T3 (Trijódtyronín), obsahuje tyrozín, čo by ti malo niečo naznačiť. Schválne, skús sa zamyslieť alebo si tipnúť 🤔… Ak si tipol, že reaguje na UV svetlo, …myslí ti to. Teraz sa pozrieme na to, ako to v lete a za pomoci UV prebieha.

Ako sa tvoria hormóny štítnej žľazy

Za bežných podmienok náš hypotalamus najskôr vysiela správy do hypofýzy pomocou hormónu uvoľňujúceho tyrotropín (thyrotropin-releasing hormone skratka TRH). Akonáhle je TRH na mieste, hypofýza uvoľní hormón stimulujúci štítnu žľazu (thyrotropin-stimulating hormone, skratka TSH). TSH už ide potom do krku, do štítnej žľazy, kde sa vytvorí tyroglobulín, ktorý vyžaduje JÓD.

Dnes napríklad vieme, že už len deficit jódu v strave (pretože si ho nevieme tvoriť) je do veľkej miery zodpovedný za deficit hormónu T3 a následne za zväčšenie štítnej žľazy. [5] Nezabúdaj, že všetko čo sa zväčšuje nad svoj prirodzený rozmer, sa stáva neefektívnym a prichádza o energiu.

Tyroglobulín je niečo ako medzičlánok, ktorý následne vytvorí už T4 (tyroxin), čo je neaktívny hormón štítnej žľazy. Cca 90 až 95% hormónu, ktorý sa v krku vytvorí je T4 a iba zvyšných 5-6 % je T3 (trijódtyronín), ktorý je pre telo aktívny. Tie čísla, T3 a T4, mimochodom znamenajú počet atómov jódu, ktorý má daný hormón v molekule. Takto vyzerajú. Kľudne si prepočítaj.

Aby telo získalo dostatok T3, musí teda premieňať T4. Väčšina tejto premeny sa udeje v pečeni, ale tiež prebieha aj v bunkách po tele. Tieto bunky následne konvertujú T4 na T3 pomocou enzýmu nazývaného deiódináza, ktorý odstraňuje molekulu jódu. [5] Nakoniec sa iba cca 60 percent z neaktívnej T4 premení na použiteľný T3.

Teraz ďalšia šokujúca správa. Všetky deiódinázové enzýmy, ktoré konvertujú aktívne hormóny, sú seléno-proteíny, čo znamená, že vyžadujú selén. [5] Tipni si opäť, v akej potrave sa nachádza veľa selénu a dokonca aj veľa jódu. V morskej strave (v rybách a mäkkýšoch). Presne v tej strave, kde sú aj kvantá DHA. 🤔 Teraz by si si možno chcel zaspomínať na dávnejší článok vznik života #7 jód a vývoj mozgu len tak mimochodom. 

Tiež to ber ako jeden z prvých krokov, ak máš so štítnou žľazou problém a tiež, ak zle zvládaš chlad. V oboch prípadoch potrebuješ zvýšiť jód, aj selén.

Ďalším krokom musí byť zmena rannej rutiny, pretože tvoje oko a krk vyžadujú ranné slnečné lúče s dostatkom UV svetla na tvorbu T3 (počas letných mesiacov). Ak sa pýtaš prečo, pozri si ešte raz obrázok hormónu T3 a T4 a všimni si jedno. Na ich tvorbu potrebuje štítna žľaza nie len jód, ale aj aminokyselinu tyrozín, ktorá zas potrebuje na svoju konverziu UV svetlo. Prekvapivé, čo povieš? [6, 7] 

Žeby ďalší benefit údajov, ktoré sú v OPAĽOVACOM PROTOKOLE, kde som presne napísal, v akom čase počas celého roka treba ísť von a vystaviť svoje oko, krk aj kožu slnku? 

Ako adaptácia na chlad znižuje kortizol aj stres

Všetko toto, čo si vyššie čítal, je extrémne dôležité a potrebuješ si to zafixovať do hlavy. Toto je totižto dôvod, prečo sa dnes stretávame viac a viac s poruchami štítnej žľazy a to najmä u žien. Väčšina z nás je totižto odkázaná celoročne na túto prvú fázu skrz konverziu T4 na T3, pretože vďaka umelému svetlu a konštantnej donáške sacharidov žije v klame leta.

Práve nedostatok slnečného svetla cez oko, pokožku a krk je jeden z dôvodov vzniku týchto problémov (teda aspoň podľa mňa) a ďalším je nedostatok jódu. Toto sa týka aj nadšencov low carb, či paleo štýlu, pretože suchozemská strava je na jód chudobná! 

Než sa pozrieme aj na opačnú dráhu práce štítnej žľazy, potrebuješ poznať aj ďalšie negatíva, ktoré zapríčiňuje neadekvátna konverzia T3, ktorými sú zvýšenie tlaku a stiahnutie ciev (vasokonštrikcia). Dôvod prečo je v skratke korzitol.

Kortizol je dôležitý glukokortikoid, ktorý je vylúčený pri viacerých stresových situáciách a akútny chlad je jednou z nich. Aj vďaka nemu sa nám z pečene uvoľní do krvného obehu viac glukózy (pomysli na nemrznúcu zmes) a tiež sa nám zvýši tlak (pomysli si na to, ako ti búši srdce, keď ťa niekto nastraší).

Toto je všetko akútna reakcia, ktorá má obrovský zmysel. Tiež nám to pomôže stimulovať tvorbu T3 a teda navýšiť expresiu UCP, aby sme mohli danú glukózu využiť aj v mitochondrii, pretože sa oxiduje rýchlo, spolu s mastnými kyselinami, ktoré však nastúpia až neskôr. Pointou však je, že je to iba krátkodobé. 

Dlhodobý chlad totižto robí opak a to takým spôsobom, že znižuje hormón uvoľňujúci kortikotropín (corticotropin-releasing hormone, skratka CRH), ktorý je zodpovedný aj za tvorbu kortizolu. [8]

To znamená, že hoci nám akútny chlad rozbúši srdce, zdvihne cukor v krvi a tiež navýši produkciu kortizolu, dlhotrvajúci chronický chlad nám kortizol naopak zníži, respektíve nás naň spraví aj citlivejšími a vďaka tomu ho budeme jednak produkovať menej a tiež budeme lepšie reagovať na akýkoľvek stres.

Vďaka tomuto nám chlad tiež posilní imunitu, pretože kortizol a citlivosť jeho receptorov tu hrajú nezameniteľnú úlohu. [9] Pamätaj však, že to musí byť zasadené do kontextu, čo znamená dostatok jódu, selénu, UV svetla a neskôr, s nástupom zimy s ketogénnou stravou a chladom.

Dlhotrvajúci chlad a spaľovanie tuku

Chlad totižto prirodzene nikdy nie je prepojený s množstvom UV svetla. V chlade je dominantný faktor predsa chlad, ktorý cítime prioritne cez pokožku. O tomto bol článok adaptácia na chlad #5. Vyššie som ti zas napísal, že akútna stimulácia T3 a navýšenie kortizolu nám pomôžu aktivovať UCP a teda odpojiť dýchací reťazec od tvorby ATP. Tiež som ti napísal, že sa nám vďaka tomuto uvoľní do krvi viac glukózy. 

Otázka teda teraz znie, aký to môže mať pre evolúciu zmysel? Prečo nás takto vytvorila? Prečo chce, aby sme využívali prioritne cukor, keď máme na tele hromadu vodíka v forme podkožného tuku? 🤔

Odpoveď je „jednoduchá“. Chlad v nás schválne zvýši tvorbu T3 aj expresiu UCP, pričom zníži oxidačnú fosforyláciu, pretože potom môžeme rozpojiť dýchací reťazec a vytvoriť tak teplo, ktoré scvrkne vodu v mitochondrii, čím ju SCVRKNE a spraví termodynamicky efektívnejšou.

Tiež preto využívame rozdielne mechanizmy v lete verzus zime. Cukor sa nám v krvi zvýši pri chlade iba vtedy, ak máme zvýšený aj kortizol, čo sa udeje iba pri akútnom chlade, čo je prirodzene napríklad s príchodom jesene.

Vďaka tomuto medveď dokáže prežiť prvé známky zimy a popri tom spomaliť spaľovanie tuku (vďaka zhoršeniu citlivosti na inzulín skrz tyrozín), pretože využíva glukózu v krvi ako nemrznúcu zmes a podkožný tuk si tak môže naďalej ukladať na zimu, kedy mu poslúži ako izolácia, aj skvelé palivo pre hnedý tuk, vďaka čomu nezahynie a prežije zimný spánok. My ľudia fungujeme podobne.

Všetko sa však zmení, ak je chlad dlhotrvajúci a živočích už nemá k dispozícií sacharidy ani fruktózu, pretože v tomto prípade už jeho UCP pracujú a jeho CRH „brzdí“ produkciu kortizolu, čím následne „brzdí“ ďalšie zbytočné uvoľňovanie cukru do krvi. Už to totižto toľko nepotrebuje, pretože jeho štítna žľaza pracuje inak, vďaka zmenenej práci hormónu TRH (hormón uvoľňujúci tyrotropín, v angličtine thyrotropin-releasing hormone). [5]

Vieš čo tieto slová znamenajú v ľudskej reči a prečo sú pre teba hodné viac ako milión eúr?

Znamená to toľko, že v tomto prípade, keď je chlad dlhotrvajúci a je hlavným faktorom v tvojom prostredí, cicavec začne spaľovať kvantá tuku, no jeho UCP zároveň znižujú aktivitu oxidačnej fosforylácie, pretože nechcú tvoriť prioritne ATP, ale teplo.

Vďaka zvýšenej tvorbe tepla totižto dokážeme zmeniť chémiu a fyzikálne vlastnosti vody a vytvoriť z nej zrkadlo. Pýtaš sa čo myslím tým zrkadlom? Iba toľko, že takto budeme menej energie strácať a viacej jej zadržíme, pretože voda ju bude dobre absorbovať alebo reflektovať, podobne ako zrkadlo svetlo. 

Z rovnakého dôvodu už dávno ľuďom tvrdím, že strážiť si KETÓNY v krvi nedáva absolútne žiadny biologicky zmysel. Je to skôr krásny marketingový ťah, na ktorý ľahko skočia keto-maniaci, ktorí ešte nepoznajú svoju biológiu a nevedia, ako ich telo pracuje. Zvýšené ketóny v krvi sú totižto vždy iba krátkodobý jav, počas úvodnej fázy, v závislosti od stavu človeka. Neskôr však zmiznú.

Ako chlad zmení štítnu žľazu

Po prečítaní predošlých článkov vieš ako a aj prečo ťa chlad spraví veľmi citlivým na hormóny, vrátane kortizolu. Tiež nás však spraví extrémne citlivým na leptín. A je to práve leptín, ktorý ovláda funkciu našej štítnej žľazy na tej najvyššej úrovni… na úrovni mozgu. 

Hormón štítnej žľazy (Thyroid Hormone, skratka TH) hrá kľúčovú úlohu pri regulácii telesnej teploty u takmer všetkých cicavcov. To už taktiež vieš. Avšak vystavenie sa chladu v nás stimuluje tzv. os hypotalamus-hypofýza-štítna žľaza (HPT) na úrovni hypotalamu a to aktiváciou neurónov produkujúcich hypofyziotropný hormón uvoľňujúci tyrotropín (TRH), čo nakoniec vedie k zvýšeniu plazmatických koncentrácií TH. [5]

Dôležité je však to, že lokálny metabolizmus TH v rôznych orgánoch reagujúcich na chlad umožňuje tkanivám využívať TH na produkciu tepla a adaptáciu na chlad nezávisle od hladín TH v obehu! 

To znamená, že všetká práca hormónov štítnej žľazy, o ktorých si čítal v odstavcoch vyššie, sa vykonáva nezávisle od ich hladiny v krvi, ktorá pochádza z krku!

Pravdepodobne ti to musím napísať ešte raz, aby si úplne pochopil tomu, čo si práve čítal. Chlad v nás zvýši produkciu aj funkciu hlavného hormónu TRH v hypotalame v mozgu, ktorý už vykoná všetko ostatné a to nezávisle na tom, ako je na tom krk. Teraz posledná hádanka na dnes. Tipni si čo stimuluje v hypotalame gény zodpovedné za tvorbu TRH…. je to LEPTÍN. [10]

Stále si myslíš, že je to iba chyba lekárov, že mnohokrát nevedia pomôcť alebo je to skôr chyba systému, ktorý ich školí iba na predaj liekov? Leptin bol totižto objavený na konci 20. storočia a väčšina lekárov o ňom nikdy v škole nepočula a už vôbec nie o jeho práci so svetlom, ktoré naša pokožka zachytáva. 

Presne vďaka tomuto dokážu cicavce v chlade zvýšiť svoj bazálny metabolizmus a tiež spaľovanie kalórií (vodíka) a to nezávisle od príjmu potravy. To znamená, že cicavec adaptovaný na chlad dokáže fungovať úplne bez jedla (fasting) rovnako efektívne ako aj s nadbytkom jedla a nestane sa mu, že by jeho bazálny metabolizmus poklesol. Práve naopak. Stane sa z neho tuk spaľujúca mašinka a tiež si môže dovoliť prirodzene jesť iba jedenkrát denne (alebo inak), nezávisle na čase dňa.

Tiež to však znamená, že na zvýšenie bazálneho metabolizmu nevyžadujeme sacharidy, ako si to fitness nadšenci myslia, pretože sacharidy nám s tým môžu pomôcť, ale iba v správnej sezóne a za predpokladu, že má človek dostatok jódu, selénu a tiež UV svetla. V chlade je to však na škodu.

V čom mi Wim Hoff pomohol otvoriť oči

Teraz príde posledná kľúčová vec, ktorá ti dá zároveň chýbajúci kúsok do skladačky o hnedom tuku. Toto je tiež niečo, čo podľa mňa chýba aj Benjaminovi Bickmanovi, ktorého video som ti ukázal v článku o hnedom tuku.

Dlhotrvajúca adaptácia na chlad v nás totižto zvyšuje aj citlivosť na ďalšie hormóny, medzi ktoré patrí aj IGF-1 (rastový hormón, Insuline like Growth Factor). IGF-1 pôsobí na dôležitý zápalový cytokín v našom tele, ktorým je TNF-alfa (Tumor Necrosis Factor), ktorý je zodpovedný za apoptózu hnedého tuku. Ak je teda TNF zvýšený, prichádzame o hnedý tuk. [11, 12]

Teraz hádaj, čo TNF zvyšuje najviac. Nadbytok sacharidov alebo modrého svetla bez dostatku UV svetla. 

Opäť raz radšej zopakujem. Chlad spraví tvoje telo extrémne citlivé na hormóny a jedným z nich je rastový hormón IGF-1. Vďaka lepšie pracujúcemu IGF naše telo blokuje produkciu zápalového cytokýnu TNF. TNF je priamo zodpovedný za apoptózu (bunkovú smrť) buniek hnedého tuku. [12]

Práve preto sa o hnedom tuku prakticky nevedelo, pretože od druhej 20. storočia ľudia žijú jednak vo vykurovaných priestoroch a tiež majú k dispozícií nonstop sacharidy, ktoré skrz NPY zvyšujú nie len naše chute na sacharidy, ale tiež našu telesnú teplotu a aj TNF, ktorý nás pripravuje o hnedý tuk.

V letných podmienkach alebo v blízkosti rovníka to živočíchom nevadí, no my takto žijeme už niekoľko rokov a stalo sa to problémom. Dovolím si povedať, že až za posledné roky, aj vďaka Wimovi Hoffovi sa o tieto veci začalo viac ľudí zaujímať a možno sa čoskoro začne ešte viac a aj tieto mechanizmy, ktoré som ti práve popísal,  pomôžu ľuďom nadobudnúť nazad kontrolu nad ich ZDRAVÍM, VÝKONOM, ale aj ŽIVOTOM!

ZÁVER

Viem, že dnešný článok bol komplexný a asi aj ťažší, no je nesmierne potrebný, pretože štítna žľaza je dnes veľmi diskutovaná téma, no hlavne je to rozširujúci sa problém, čo nie je náhoda. Len sa zamysli, koľko krát si niekde počul problém hypotyreidizmus. Prečítaj si ho teda viackrát a hlavne začni aplikovať rady, ktoré v ňom sú. Tie môžeš robiť okamžite. 

Ak sa ti článok páčil, kľudne ho zdieľaj ďalej a už v nasledovnom článku sa dozvieš zase o niečo viac, konkrétne o dopamíne, či závislosti. Máš sa na čo tešiť.

Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku a nie si ešte v newsletteri, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

REFERENCIE, ODKAZY a CITÁCIE:

1. https://www.pianetadessert.com/sugar-the-best-antifreeze/
2. https://www.tandfonline.com/doi/pdf/10.3402/ijch.v61i3.17474
3. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6276749/
4. https://www.mdpi.com/2073-4409/8/8/795/pdf
5. https://sk.vvikipedla.com/wiki/Thyroid_hormones
6. https://www.endocrineweb.com/conditions/thyroid/how-your-thyroid-works
7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4884208/
8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7028257/
9. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8925815/
10. https://academic.oup.com/endo/article/145/5/2221/2878062?itm_medium=sidebar&itm_content=endo&itm_source=trendmd-widget&itm_campaign=trendmd-pilot
11. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11889017/
12. https://www.pnas.org/content/97/14/8033