Epifýza ako tretie oko - základ, ktorý potrebuješ spoznať

Je naozaj naša epifýza reálnym tretím okom? Áno je, aj keď to väčšina ľudí nedokáže vysvetliť.

 

Tu je malý základ, ako anatomický, tak kvantovo biologický, ktorý každý potrebuje SPOZNAŤ!

 

Epifýza, tiež známa ako „šišinka“, je malá žľaza s vnútornou sekréciou, ktorá sa nachádza na zadnej časti tretej mozgovej komory, čo je priestor v mozgu naplnený mozgomiešnym mokom. Epifýza sa vyvíja zo strechy diencefala, a nachádza sa za treťou mozgovou komorou v strednej časti mozgu (medzi dvoma mozgovými hemisférami). Jej názov je odvodený od tvaru, ktorý je podobný šiške (latinsky pinea). 

Epifýza je tiež jediná endokrinná žľaza (žľaza vylučujúca hormóny), ktorá je v priamom kontakte s vonkajším svetom a vníma, keď sme vystavení svetlu, podobne ako svetelný senzor bezpečnostného typu. Epifýza je síce uhniezdená hlboko v našom mozgu, ďaleko od akéhokoľvek priameho prístupu k svetlu, no vníma ho prostredníctvom nervových dráh siahajúcich zo sietnice.

 

Epifýza je našim reálnym tretím okom, pretože dostáva 3 Vstupy, na základe ktorých tvorí koherentný výstup podobne ako naše oko tvorí vizuálny vnem.

Keď si na moment predstavíš svoje oko, mal by si si uvedomiť, že doň prichádza istý vstup (v tomto prípade EM vlnenie alias svetlo), na základe ktorého aj kvality forotereceptorov a polovodičov v oku tvoj mozog znovu pretvorí realitu, ktorú ty interpretuješ ako to, čo vidíš.

Inými slovami, to, čo ty vidíš a považuješ za realitu (obraz), je iba tvoja realita. Je to tvoj obraz! Tvoj sused, či kamarát má zasa svoju realitu, pretože sa môže nachádzať v inom poli a do jeho oka môže vstupovať iné EM vlnenie. Stačí ak pomyslíš na slepého človeka. Môže stať vedľa teba, no jeho realita a OBRAZ bude iný.

No a rovnako ako naše oči, aj naša epifýza dostáva signály zo svetla skrz oko, no tiež aj z gravitačného poľa a magnetizmu. Inými slovami, naša epifýza vníma naše okolité pole, ktoré je vyskladané zo 4 okolitých síl (viď článok KB #12), na základe ktorého miesto vizuálneho vnemu tvorí štruktúru a flow mozgomiešneho moku v mozgových komorách, ktorý následne rozhoduje o výkone celého mozgu.

 

Tieto 3 vstupy, aké epifýza vníma, sú priamo zo svetla skrz oko a vnútrosietnicové bunky, gravitačného pola a magnetizmu. 

 

Na základe tohoto POLA, aké vníma, epifýza znovu pretvára svoj výstup, ktorý interpretuje vode, v ktorej pláva, ktorá sa nazýva mozgomiešny mok. Miesto, cez ktoré sa to udeje je malý epifýzny výbežok, ktorý prepája epifýzu a tretiu mozgovú komoru, do ktorej je mozgomiešny mok napúšťaný. 

 

 

 

Možno teraz lepšie chápeš, prečo naša epifýza, ako jedna z mála časti mozgu, nemá žiadnu mozgovú bariéru. Jej „bariérou“ je totiž samotný mozgomiešny mok, alias voda. Táto voda totižto potrebuje absorbovať fonóny a solitóny prichádzajúce z oka, hlavy, aj krvi na to, aby adekvátne „nalomila“ vodíkové väzby v mozgomiešnom moku, ktorý následne prenáša energiu aj informáciu nadobudnutú z epifýzy do ďalších časti mozgu, s ktorými je v kontakte.

Nezabúdaj, že tekutá voda osciluje a mení svoje vodíkové väzby vo femtosekundách, pričom dokáže byť kvazikryštál, ak má na to podmienky, no a v tvojom mozgu ich má.

 

 

 

 

No a ako to voda dokáže, ako epifýza pomocou obyčajnej vody vie, čo sa deje a tiež dokáže pomocou vody komunikovať s mozgom ti vysvetlím na jednoduchom príklade. No najskôr potrebuješ spoznať tzv. Pomer signálu ku šumu.