Avokádová pena s orieškami

Ahoj, super recept! Je ten pomer 1:8 ok? Nie je to prilis vela 6tiek?

@zuzi Myslím si, že je to OK 😉

Preto som schválne spomenul aj tie oriešky,ktoré spravia tiež veľký efekt. Nemyslím si, že treba byť úplne v takýchto maličkostiach úplne na 100%. Skôr sa zameraj na celkovú zmenu. Čiže vyradenie tých najviac problémových PUFA, čo zvyčajne bývajú rastlinné oleje a rôzne múky zo semien, a zaradenie kvalitnej DHA neutrálnych SFA s MUFA.

Mozem sa este opytat na nejake priklady tych neutralnych sfa a mufa? Dakujem

Publikoval: @zuzi

Mozem sa este opytat na nejake priklady tych neutralnych sfa a mufa?

Hocikedy 😊 v prvom rade by som sa riadil opäť raz sezónnosťou.

1️⃣🌞Teda v letných mesiacoch (cca od jari do jesene) najmä kokosový olej, olivový olej, ghee maslo, kvalitná smotana ( šľahačková alebo zakysaná)  prípadne loj a masť (kačka, potom bravčové a hovädzie).

2️⃣❄️V zime skôr maslo, masť (samozrejme nehydrogenovaná), loj, slanina.

Maslo, smotana a tieto veci by som vždy sa snažil vyberať nepasterizované a od poctivo chovaných zvieratiek. U nás na SK je toho viac, rôzne farmy (ja mám na blízku napr. super farmu Horné Srnie) a aj ako som písal už predtým napr. Farmfoods, ktorý sa už po celom Slovensku rozvinul a ceny sú väčšinou rovnaké alebo porovnateľné s bežnými produktami v Tesco, Kaufland, apod., no u Vás v zahraničí nwm značky. Ale určite sa dajú nájsť.

SFA TUK/POTRAVINA č.1, ktorú by som sa naučil využívať pri varení v takomto ročnom období, najmä ak má človek potrebu schudnúť a ide zjesť jedlo s nízkym obsahom sacharidov, je KOKOSOVÝ OLEJ. 👌

Môžem sa aj ja spýtať na tie oriešky? Aké odporúčaš? Vďaka

Publikoval: @ivana

Môžem sa aj ja spýtať na tie oriešky? Aké odporúčaš? Vďaka

Osobne preferujem naj makadamove a potom mandle a pistácie a para orechy. Tieto sa dajú aj fajn vyberať, keďže bývajú balené tak, že ich vieš obzrieť a nájsť pripadne pokazené (čiže také nekúpiš).

Viem, že toto nie sú naše Slovenské, no vlašské orechy napríklad nerád odporúčam vo velkom, kvôli ich vysokému obsahu omega 6, ktorých majú ľudia až až. 

A bežné "komerčné" veci ako Arašídy vôbec. Obzvlášť ešte aj prepražené a zoxidivané. 

@jaroslavlachky Ahoj, ja mám podobný recept, ktorý som si vymyslela. Nie som si však istá, či má nejaké benefity v porovnaní s tým tvojím/prípadne či nemá viac negatív.

Ja som k rozmačkanému avokádu pridala tučný tvaroh a vytvorila tak krém. Doňho som pre skyslenie pridala ešte trochu pomarančovej šťavy. Dochutila som škoricou. Dá sa pridať ešte čokoľvek iné na doplnenie (orechy, čokoláda, kakao...).

Zaujíma ma, či je pridanie tvarohu dobrá voľba (viem, že v tvarohu sú baktérie, ktoré spôsobujú fermentáciu, čo znamená, že by ho mohli do určitej miery oddeutériovať...konkrétne údaje som však nenašla. Tento tvaroh je "tučný", to znamená, že má pomer tuku k sacharidom cca 2:1.

@veronika-brezani Super Veronika, len kľudne pridávajte aj vlastné recepty. 

Ja osobne tvaroh nejedávam vôbec už roky ako som spomínal, hoci občasne by nemusel byť zlý, no pre väčšinu ľudí môže byť problémový hlavne skrz kaseín a mliečne bielkoviny. Čiže ak má niekto problém s trávením, nemusí mu to sedieť (samozrejme teraz neriešim viac Deutéria v tvarohu). No ak niekto problém nemá, úplne super. Osobne by som vyberal ten najtučnejší tvaroh, ale samozrejme už aj podľa chuti. 😉 

Plus, ja si občas robiemavam ešte s Mascarpone, neviem či aj tento recept som sem dával, no je to v podstate to isté, akurát niekedy len mascarpone (bez avokáda) a občas, párkrát v roku, tak pol na pol. 

@jaroslavlachky Ako je na tom biely jogurt s deutériom mimochodom? Podľa mojej logiky je ho tam tiež viac kvôli vode. Jogurt je ešte menej tučný ako tvaroh, čiže viac vody, tak je tam aj deutéria ešte viac ako v tvarohu? Aj keď v jogurte je viac baktérií a kvasiniek, ktoré ho používajú. 

A pozerala som to mascarpone a vidím, že to je dosť tučné, to som doteraz ani nevedela. Ďakujem za tip. Lepšie teda použiť mascarpone miesto jogurtu a tvarohu.

@veronika-brezani ideš na to veľmi dobre, to sa mi páči. Vzal by som to takto, keď sa konkrétne na deuterium pýtaš. 

Jogurt je kultivované mlieko a vyrába sa zahriatím mlieka a jeho spojením s dvoma živými kultúrami – Lactobacillus bulgaricus a Streptococcus thermophilus. Teplé mlieko následne vytvára ideálne prostredie pre rast baktérií, čím zahusťuje mlieko a vytvára jogurt.

Teraz spomeň na to, o com sme sa osobne bavili a máš 

@jaroslav-lachky Ja som na internete našla informáciu, že aj surové mlieko prirodzene obsahuje Lactobacillus. Zostane tam však iba ak mlieko nie je pasterizované.

Z toho mi vyplýva, že aj v tvarohu, ktorý bol vyrobený z nepasterizovamého mlieka by mala byť táto kultúra. Myslíš, že je jej tam tak málo, že je to zanedbateľné, alebo by takýto tvaroh mal potom málo deutéria? To isté s mliekom. Keď je nepasterizované.

A mám ešte jednu úvahu týkajúcu sa tohto. Keď je v surovom mlieku prítomná táto baktéria, je to preto, aby ho robila stráviteľným tým, že rozkladá laktózu. Mlieko, ktoré je pasterizované ju tam nemá. Čiže ľudia, ktorí nie sú schopní stráviť laktózu v pasterizovanom mlieku ju nevedia stráviť preto, že im v čreve na to chýbajú baktérie? A keby teda vypili nepasterizované mlieko, bolo by to pre nich stráviteľné?

@veronika-brezani Áno Veronika. Samozrejme, že surové mlieko obsahuje lactobacillus. Je to prirodzený kmeň baktérií z čeľade fermucites a myslím, že v tomto bode ti odporučím spätne prečitat bud celú sériu Črevo a mozog, alebo aspoň tieto dva články. Tam som popisoval tieto anaerobnr baktérie, ich význam a prečo ich v čreve máme. Tebe dnes, vzhľadom na informácie, ktoré odvtedy veľki pokročilí, dajú zasa ďalší nový uhol pohľadu a dozvieš sa veľa o fungovaní ľudských čriev.

https://jaroslavlachky.sk/crevo-a-mozog-5-mikrobiom-a-traviaca-sustava/

https://jaroslavlachky.sk/crevo-a-mozog-9-skratene-crevo-a-apendix/

 
Ono tento kmeň baktérií je teda v podstate vo väčšine čriev aj u zvieratká aj u človeka a aj u samotnejo mliečka a práve o to ide. Zamysli sa teraz úplne laicky, len na základe informácií o vplyve deutéria na rast.

Toto sme ak si dobre pamätám aj točí do očí vtedy v sovotu rozoberali. Keď som hovoril o tom, že ATP symtaza (ten reálny motor) sa u týchto baktérií rotuje opačne, vďaka čomu deutérium nie filtruju, ale ho zhromažďujú.

Teraz sa zamysli. Môže byť toto dôvod, prečo máme v čreve takéto druhý života? A tiež či to môže byť dôvod, prečo sme v skutočnosti v symbiotickom vzťahu? A tiež to, prečo zdravý človek má každý deň pravidelnú stolicu?

Odpoved na všetky otázky je áno.

Tieto baktérie sú totiž v čreve, čo je miesto kde prichádza naša potrava. No a tieto baktérie robia v podstate to, že oddeľujú protóny od elektrónov. Kyslík od vodíka.

Kyslík (elektróny) nechajú hostiteľovi (nám) a vodík sebe. Práve preto zbierajú aj deuterium, ktoré využijú na svoj rast/množenie (preto sa peobiotika rýchlo rozmnožia) a zároveň človeka u chránia od nadbytku deutéria, pretoze ho zachytia vo vystelke, ktorá sa jednoducho odumrie a vylúči v stolici pravidelne.

@veronika-brezani Keď sa teda zamyslíš nad týmto a mliekom dôjde ti, prečo som aj v článkoch aj verejne mnohokrát rozpraval, že podobne ako pečivo, aj mlieko považujem za nie moc prospešnú potravinu.

Pečivo úplne, to je jednoducho niečo na čo homosapiens nie je usposobený (dôkazom je DPP4), no mlieko je niečo, čo máme mať od matky, keď nás Koji.

Publikoval: @veronika-brezani

↑

aj surové mlieko prirodzene obsahuje Lactobacillus. Zostane tam však iba ak mlieko nie je pasterizované.

Z toho mi vyplýva, že aj v tvarohu, ktorý bol vyrobený z nepasterizovamého mlieka by mala byť táto kultúra. Myslíš, že je jej tam tak málo, že je to zanedbateľné, alebo by takýto tvaroh mal potom málo deutéria? To isté s mliekom. Keď je nepasterizované

Čiže k tej pasterizacii, ano samozrejme. Ohrievanie velku časť baktérií zabije, pretože je to život a privysoké teploty mu nerobia dobre hoci naopak trochu vyššie teploty a viac cukru áno. Preto ide cukor, vlhkosť a vyššia teplota ruka v ruke nie len so zápalom ale aj rastom rôznych ochorení, nádorov, baktérií, atď.

To znamená že aj v tvarohu ktorý je nepasterizovaný sú nejaké baktérie. Ide už skôr o výrobné procesy čo pri nich všetko robia a ako to robia.

Tvaroh sam o sebe obsahuje veľa mliečnej bielkoviny a menej tuku čo ti opäť AUTOMATICKY ukazuje, podobne ako pri kokose, jeho tuku a kokosovej vode ze v tvarohu musí byť deutéria viac.

Práve preto som ti hovoril, že osobne som v minulosti mlieko prestal piť úplne a vlastne nepijem dodnes hoci po tom, čo som asi 2 roky bol úplne bez, som postupne zaradil tvrdé syri a veci ako tučná smotana, mascarpone, apod., a ukázalo sa, ako som aj čakal, že mi to už nerobilo nijaký problém. Hoci mliečne produkty mi dovtedy problém robili veľký.

Tým netvrdím, že je tvaroh zlý, len musíš brat v úvahu kontext. Pre teba ako mladú ženu napríklad, ak ho chceš pravidelne jesť môže byť povedzme fajn, ak nemáš problém s bielkovinou kasein a tipom mlieka. Tiež môže byt pre teba fajn občas do koláču ak chceš 😀

No z dlhodobého hľadiska, ak to ma človek ako pravidelne jedlo, že to má povedzme každý druhý deň alebo každý deň alebo tak, obzvlášť ak je starší, tak by som tvaroh nekomzumoval. Sú lepšie zdroje bielkovín podľa mňa, napríklad tvrdé syri, bryndza, atď. 

Publikoval: @veronika-brezani

↑

---

A mám ešte jednu úvahu týkajúcu sa tohto. Keď je v surovom mlieku prítomná táto baktéria, je to preto, aby ho robila stráviteľným tým, že rozkladá laktózu. Mlieko, ktoré je pasterizované ju tam nemá. Čiže ľudia, ktorí nie sú schopní stráviť laktózu v pasterizovanom mlieku ju nevedia stráviť preto, že im v čreve na to chýbajú baktérie? A keby teda vypili nepasterizované mlieko, bolo by to pre nich stráviteľné?

V podstate áno, a tvoja úvaha ide na to dobrym smerom. 

Práve preto aj sam často radím nepaaterizovane syri a sam ich konzumujem doma s priateľkou.  

Ono, neviem ci si pamätáš aj na to, čo som trochu spomínal cukor a jeho molekulárnu skladu v rámci odlišnosti na konkrétnych uhlíkoch (hlavne tretí a piaty), no povedzme ze cukor má veľmi dôležité úlohy. A práve preto zvyčajne prichádza aj s deuterium na špecifickom mieste.

Mnoho cukrov, ako sú pentozy, sa totiž zakomponova do DNA a teda dvake, keď život rastie. Aj keď sa množia baktérie. Nájdeš ho na fosfstovom chrbte priamo v DNA. Čiže ten cukor tam má svoju kvantizovanu úlohu