Konkrétne výrobky ktoré by si odporučil kupovať.

@lukas-volent 

Dobrá otázka Lukáš, super načatie takejto témy.

Ono dôvod, prečo som z týchto vybraných druhov potravín príliš nechcel odporúčať má svoj zmysel (možno okrem mlieka, čo som spomínal trochu vo webinári o čreve).

Ani jedna z týchto kategórií potravín nie je potravina, ktorá je pre homosapiens prirodzená, pretože je to až niečo, čo prišlo neskôr, po tom, čo sme opustili Afriku, keď sa ľudia začali zrejme nudiť a šli obývať svet. Až potom prišiel naplno rozvoj poľnohospodárstva (viď paleo) tiež strukoviny a ryža (osídľovanie Ázie a vyšších nadmorských výšok a cukor (až v modernej dobe, kedy už boli továrne, atď.)

Napíšem možno ešte takto a potom ku konkrétnym bodom/odporúčaniam z mojej strany.

Ľudia pochádzajú z prechodnej opice, ktorá mala ešte malý mozog. To už vieš, bolo to v Afrike. Článok Črevo a mozog #7 to dokonale vysvetlil. Vtedy sme ešte lozili viac po stromoch a neboli sme moc inteligentní.

Potom prišiel chlad a vlhkosť, záplavy, čoho následkom lesy aj trávnaté pláne do veľkej miery odumreli a tiež sa pohli tektonické platne Zeme, čím sa zem posunula nahor a vytvorené pobrežia a vodné prieplavy nás odrezali od všetkých prírodných zdrojov potravy a hlavne od sacharidov z ovocia a stromov, ktoré sme dovtedy malo. Avšak ostalo nám niečo iné... Čo to bolo?

Veľa morských rias a mäkkýšov, ktoré sme začali jesť. Hromada vodíka a DHA = hromada elektrónov.

Následne sa nám začal upravovať palec, chodidlo a predĺžili nohy, skrátili sa črevá, dostali sme viac vírusov do tela z mäkkýšov, a stavali sme sa inteligentnejšími. Prestali sme jesť úplne ovocie, a jedli ešte viac morskej stravy. Je to logické, keďže sme nemali nič iné k dispozícií, no morské plody ležali pri pobreží ako popadané orechy na jeseň všade okolo.

Následne sme začali používať nástroje a chytať ďalšie ryby, čím sme ešte zmúdreli a vyrobili ďalšie, lepšie nástroje na zabíjanie zvierat, ktoré boli desaťkrát väčšie ako my, čím sme sa stali ešte viac inteligentnými, až sme mohli začať jedlo skladovať aj vyrábať z neho aj nové jedlo a to nie len pre seba, ale aj pre celé svorky, v ktorých sme fungovali, keďže sme už boli inteligentní homosapiens.

Takto sa už zrejme niektorí moderní ľudia začali nudiť a chceli viac spoznávať svet a teda opustili Afriku, ktorá nás zrodila.

Ľudia sa začali pred 70 tisíc rokmi sťahovať na sever, ako to na obrázku vyššie vidíš, kde sa dostali do chladného počasia, rozvinuli sa UCP, zmenil sa nám haplotyp, upravili mitochondrie, odsťahovali sme sa od mora a stratili sme naše pôvodné zdroje morských plodov aj mäsa. Rozhodli sme sa jesť viac rastlín, aby sme prežili, pretože sme už boli inteligentní a mysleli si, že je to lepšia voľba, keďže sme nemuseli riskovať, ako v LOVE alebo chytaní rýb. To bolo cca pred 13 000 rokmi.

Potom sa náš mozog (Kromaňonec) zmenšil o cca 130 gramov a stali sme sa nami - dnešný moderný človek.

Toto je to obdobie, kedy sme už jedli najmä obilie aj ovocie.

Neskôr, pred pár desiatkami rokov, sme si začali vyrábať vlastné jedlo, cukor, polotovary, a naše mozgy sa zmenšili ešte viac a s tým aj naše poznanie a prirodzená INTELIGENCIA a hlavne INŠTINKT (mysli na Dopamín), ktorý nám príroda dala, aby sme si svoj VODÍK hľadali a tým mali dostatok energie, udržiavali negatívnu ENTROPIU a zároveň transformovali INFORMÁCIU a ekosystém mohol fungovať a zdokonaľovať sa.

Miesto toho sme počúvali iných, „inteligentných moderných výživárov“, ktorí tvrdili, že celozrnné a mliečne výrobky od kráv kŕmených obilninami sú pre nás lepšie ako mäso, či prirodzená potrava. Rovnako zmýšľajúci moderný ľudia tiež začali prichádzať s nápadmi, aby sme nosili slnečné okuliare (viď trend 20. storočia od Gabrielle ‘Coco’ Chanel) alebo sa natierali opaľovacími krémami, aby sme vraj predišli spáleniu sa od Slnka, pod ktorým sa „iba“ 3,8 miliardy rokov vyvíjal život.

Takto sa začali rodiť viac "inteligentní" ľudia, ktorí zmenili pravidlá hry a už preto neplatí, že silnejší prežije a ani adaptabilnejší.

U ľudí skôr inteligentnejší, a to od roku 2020 platí obzvlášť...

A každý kto si stále myslí, že kalória je kalória, si to myslí iba preto, pretože nerozumie informačnej teórii a termodynamike.

Tiež nemôžeme premýšľať moderným smerom, že všetko hnedé je lepšie, alebo že niečo s označením „FIT“ na obale je zdravšie, apod.

Naše mitochondrie zaujíma VODÍK, ktorý do mitochondrie uvoľní elektrón a protón. Dve subatomárne častice, s rozdielnym el. nábojom a zároveň majú oba magnetický moment (SPIN). To znamená, že majú „natočenie“ plus alebo mínus. (Viď nový dnešný článok o voľných radikáloch).

No a sú to elektróny, ktoré prúdia cez elektrický okruh (vnútorná membrána) a protóny, ktoré „preletia“ cez ATP-syntázu rýchlosťou viac ako 1000 protónov každú sekundu. Potom sa stretnú v katóde s názvom štvrtý komplex, kde sa ustália ako dve molekuly vody. Toto je dýchací reťazec v skratke.

Čo je však dôležité je, že PRÍRODA mala dobrý dôvod, prečo si pred cca 3,5 miliardami rokmi, kedy vytvorila prvú ATP-syntázu, zvolila ľahký vodík (prótium) a nie ťažký vodík – deutérium, ktoré sa zmestí do „portu“ v ATP-syntáze. Deutérium motor rozbije a musí byť v procese autofágie alebo apoptózy nahradený novým-

Presne preto máme na Zemi hydrologický cyklus, ktorý je ovládaný sklonom a pohybom Zeme v závislosti od Slnka, ale aj galaxie. Toto riadi koľko deutéria sme schopný zvládnuť a koľko nie a tiež to, koľko ATP potrebujeme zo stravy vytvoriť, koľko ho vytvoríme iba na základe svetla alebo kedy ho nepotrebujeme tvoriť vôbec.

Preto je v istých situáciách irelevantné, či si človek kúpi „zdraví“ vegánsky trstinový alebo kokosový cukor verzus „nezdravý“ biely cukor. Ak nie je jeho telo v stave, aby zvládlo množstvo deutéria a danú informáciu, slovo „ZDRAVÍ“ pre neho nemá zmysel. To platí u človeka s veľkou nadváhou až obezitou, alebo u človeka s Autoimunitným problémom.

Keď chce povedzme takýto človek zvrátiť problém, obzvlášť ešte aj v zimnom období alebo v zlom prostredí, ani jedna z volieb nie je pre neho, lebo tak či onak nezvládne nálož deutéria.

Toto je ten KONTEXT Lukáš, ktorý som ti aj v poslednom QaA načrtol, ak si spomínaš. A verím, že teraz, po prečítaní týchto pár riadkov lepšie rozumieš. Teraz pokračujem ku konkrétnym podmienkam a v prílohe máš ešte obrázok z knihy.

1. Či je hnedý cukor iba zafarbený – nie všetok, ale mnoho krát áno. Ono pri tomto je hlavný rozdiel pôvod a produkcia, pretože trstinový (pôvodný hnedý) obsahuje melasu a bežný, repkový biely nie.

Tajomstvo prírodného trstinového cukru spočíva vo vyššom obsahu zvyškovej melasy. Tá obsahuje cenné minerály, ktoré sa inak pri výrobe cukru strácajú. Podľa obsahu melasy rozlišujeme rôzne druhy prírodného trstinového cukru – od svetlého takmer bieleho cukru po takmer čierny melasový cukor. 

Na Slovensku sa pestuje cukrová repa a prakticky všetok bežne predávaný cukor je repného pôvodu. Podobne potom kokosový cukor, ktorý sa vyrába z nektáru kokosov a má obsah nejakých minerálov, no opäť platí to čo som napísal vyššie.

Výroba kokosového cukru je dvojstupňový proces. Začína sa zberom nektáru z kokosových kvetov. Farmári urobia rezy, a vytekajúcu miazgu zbierajú do bambusových nádob. Tie potom umiestnia do veľkých wokov na teplé miesto, kde sa miazga odparuje. 

V tomto bode vyzerá nazbieraná miazga ako priesvitná tekutina zložená z 80% vody, ktorá je známa ako kokosová neera. Po odparení prebytočnej vody vzniká tuky sirup z miazgy. Potom sa môže tento sirup ďalej zredukovať na kryštalickú formu alebo na formu pasty.

Keď si proces prečítaš ešte raz zistíš, že v podstate robia opak toho, čo robí STROM (rastlinka), ktorá má kokos. Rastlinka prirodzene v istých obdobiach v priebehu roka filtruje deutérium a ukladá ho do vody, pričom nasýtený tuk, ktorý je deutéria zbavený, si ukladá do dužiny. To je miesto, z ktorého sa robí kokosový olej.

Čiže kokosové mlieka aj cukor v podstate obsahuje najviac deutéria.  Platí opäť to, čo som napísal vyššie.

Ak máš na to podmienky, priemerne zdraví chalan, v sezóne, je to OK. No niekto s problémami, pre neho nie je OK ani jedno.

Osobne nevyužívam, no ak by som ti mal poradiť, tak si vyber už podľa seba. Bežný trstinový, alebo klasický náš biely, veľký rozdiel v tom nebude. Skôr naopak, v niektorých situáciách prílišné znižovanie glykomeckého indexu môže byť na škodu. To platí napr. u konzumácie pečiva, keď sa často radí jesť celozrnné, no akurát to tam v tebe „bude dlhšie“ a narobí (alebo to môže narobiť) „viacej škody“.

2. Múka, podobne. V slovách vyššie máš odpoveď.

Hlavný dôvod je črevo a DPP4, no hlavne nepeč a nekupuj žiadne orechové, mandlové múky, apod.

Ražná, špaldová, atď., všetko je z pšenice a teda C3 fotosyntéza, čiže opäť, sme pri príbehu s deutériom. Osobne teda radím, vyberať si hlavne čo najviac spracovanú, to jest už rozomletú (hladkú).

Keď už niečo takéto ješ, laicky povedané „rýchlo dnu – rýchlo von“. Preto neradím žiadne celozrnné, apod.

3. Ryža – Opäť, nie naša potravina. Poznáme ju iba pár tisíc rokov.

Ryža má vplyv na mRNA, čo je na dlhšiu debatu, no osobne ryžu beriem ako jednu z najlepších volieb a to hlavne zo skúsenosti a z práce s ľuďmi, že im najmenej vadí.

 Vždy však radím studenú a vychladenú, vlastne na spôsob ako sushi.

4. Strukoviny

Čo sa týka strukovín, tieto využívajú aj C3 aj C4 fotosyntézu, už v závislosti od chladnej alebo teplej sezóny. Čiže každá strukovina, ktorá rastie v lete má ďaleko viac deutéria ako tá, ktorá rastie povedzme skoro, jar-leto.

Osobne radím lokálne v tomto. Nepotrebuješ tiež žiadne "špeci" veci, pozri odkiaľ pochádza, veľa obchodov predáva už aj bezobalovo prípadne od Slovenských farmárov, nakúpiš keď chceš a v sezóne myslím, že bezproblémov môžeš.

Publikoval: @lukas-volent

Otázka 2 ohľadom mlieka. Kravské mlieko ak si dobre pamätám tak nepiješ. Avšak čo s človekom ktorý sa pitia mlieka vzdať nechce. Aké mlieko je naj? 

• aký názor máš na kravské
  • plnotučné mlieko trvanlivé, homogenizované, ošetrené UHT,
  • plnotučné mlieko trvanlivé, bezlaktózové, tiež homogeniz., UHT,
  • čerstvé mlieko z obchodu, 
  • čerstvé mlieko z pod kravičky.

 

Ďakujem za odpoveď. Možno blbé otázky, avšak dnes je v obchode zo všetkého toľko druhov že nevieš čo je iba marketingový ťah a čo je skutočne OK.

K mlieku. 

Áno, osobne som mlieko už nejak 8 rokov nepil, možno nejako nevedomky pri nejakej oslave alebo tak a občas priateľka teraz spraví puding ako dezert, tak ešte vtedy, no jem syry, a tiež smotanu pijem, zvyčajne iba tučné 40%, občas 33%-né, a aj mascarpone. Neviem, či aj toto berieš ako náhradu ty napríklad.

No nie som naozaj zástancom mlieka, obzvlášť spracovaného a to z dôvodu rovnako ako pečivo – DPP4, pretože väčšina ľudí má vyšší zápal a zlé črevo a mlieko viac stimuluje imunitnú odpoveď v črevnom lymfatickom systéme.

Čiže osobne žiadne z vymenovaných, no môžeš skúsiť napr. kefír, ja som ho asi 2 roky „choval“, dolieval som mu mlieko z automatu, občas plnotučné z obchodu a popri tom som mal kefír, čo máš vlastne ako také hustejšie mlieko.

Plus bezlaktózové potraviny sú rovnaké, len ku nim pridávajú trochu enzýmu na trávenie bielkoviny. 

A vôbec nie blbé otázky, myslím, že práve naopak, chválim Lukáš 👍 

Vďaka za ujasnenie ako nad tým rozmýšľať.  

Pripojím sa do debaty ak nevadí, myslím ze sa otázka k názvu témy hodí,...no neviem si spomenúť aká to bola ta horká čokoláda Jaro čo si odporúčal, že aj sám kupuješ a konzumuješ. Môžeš napísať Jaro alebo odkázať, kde si to spomínal? Vďaka

@jaroslavlachky 

@karol u mňa TOP čokoláda je Vivani 99, tak asi myslíš tú. Na rôznych miestach aj webinaroch som to spomínal a vlastne aj včera vo webinari, kde som ju spomínal ako super "predtréningovku" 😃💪

@jaroslav-lachky vďaka. Ešte som nestihol celý pozrieť, iba začiatok, ale idem na to 😃

@jaroslavlachky Dobrý webinar aj tipy, vďaka, určite vyskúšam niektoré veci. Co sa cokolády týka, ozaj niekedy aj celú dáš naraz? Nevadí to?  

@karol 

Áno. U mňa bez problému. 80 gramová je taky max. Keď mám s makadamovymi tak polovicu cca alebo 50 g.

A poradím ti, zjedz ju vonku, v čase ako, som hovoril vo webinari, pripadne choď von potom, kedy už je UV svetlo a čokoládu v ústach poriadne "rozomel" / "pomľazgaj" (podobne ako keď degustátor v ústach premiela víno). Tvoje črevo, srdce a vlastne aj zvyšok, tela sa ti poďakuje potom. Ja som mal dnes tiež akurát, lebo už mám "sezónu" 😉

https://flic.kr/p/2na25ww  

@jaroslav-lachky vyšší cukor v krvi alebo nejaký úpadok energie po zjedeni asi nič, však? 😃 Keďze si vravel, že to skôr naopak nakopne a nabudi    

Ahoj Jaro, ďakujem za kopec informácií.Mala by som 3 otázky.Prva 1-keby na svete nebola možnosť importu morských potravín,boli by sme my vnútrozemci odkázaní na horšie zdravie ako ľudia žijúci pri mori?Nedokazali sme sa na nemorsku stravu s nedost.jodu za tie tisíce rokov adaptovať a niečím ju nahradiť adekvátne? Druhá 2-niekde som u teba čítala že chorý človek keď naskočí zhurta na keto stravu môže mu to viac ublížiť.Ako v tomto prípade postupovať s množstvom sacharidov?Tretia 3-co v prípade keď sa človek snaží jesť dostatok tukov,mastné rybky,tresciu pečeň,ale je mu po konzumácii dlho ťažko od žalúdka,netravi mu to?Dá sa použiť nejaký hack? Ďakujem 

Publikoval: @eika

Ahoj Jaro, ďakujem za kopec informácií.Mala by som 3 otázky.Prva 1-keby na svete nebola možnosť importu morských potravín,boli by sme my vnútrozemci odkázaní na horšie zdravie ako ľudia žijúci pri mori?Nedokazali sme sa na nemorsku stravu s nedost.jodu za tie tisíce rokov adaptovať a niečím ju nahradiť adekvátne? Druhá 2-niekde som u teba čítala že chorý človek keď naskočí zhurta na keto stravu môže mu to viac ublížiť.Ako v tomto prípade postupovať s množstvom sacharidov?Tretia 3-co v prípade keď sa človek snaží jesť dostatok tukov,mastné rybky,tresciu pečeň,ale je mu po konzumácii dlho ťažko od žalúdka,netravi mu to?Dá sa použiť nejaký hack? Ďakujem

 

1. Nie, neboli by sme odkázaní na horšie zdravie, ak by sme využívali to, čo nám príroda ponúka, čo dnes bohužiaľ 99% ľudí nerobí. 

A áno, adaptovali sme sa na takéto podmienky pomerne dobre a to za posledných cca 200 rokov a nazýva sa to CHOROBA. Je to adaptácia, ktorá sa ľuďom moc nepáči, no niekedy človek potrebuje počuť pravdu.

Ono uvedom si, že naše mitochondrie sú stavané, aby pracovali s redoxom niekde medzi -200 až -400. Pri minus štyristo si totálne v pohode. Mínus 200 tiež, ak máš na to podmienky (napr. chlad). No pod mínus 200 je ten moment, kedy mitochondria prechádza na tzv. Redoxový "switch", kedy sa snaží viac aktivovať reverezný flow, no chronicky, nedokáže opravovať svoje cytochrómy a stráca obrovské množstvo NAD aj NADP (najviac redukovaných elementov). 

Takýmto spôsobom bunka nedokáže dlho fungovať a začína postupne odstavovať najmenej potrebné "továrne", aby prežili tie najdôležitejšie. Tými továrňami mám na mysli časti tela a orgány, ktoré majú menej mitochondrií a pre život nie sú 100% nevyhnutné, ako napr. svalstvo (únava), orgány,...

Stačí ak si pozrieš záznamy o chorobosti, prečo Alzheimer nebol kedysi v záznamoch, alebo očný melanóm, rakovina prsníka a prostaty boli prelevantné u pár ľudí zo sto tisíc a dnes o pár ľudí zo sto, atď. Takto vyzerá Adaptácia a odborne sa to nazýva Epigenetika. Čoskoro sa k tomu dostaneme na blogu.

Keď si pozrieš moju včerajšiu prednášku, dobre si vypočuj všetko o DHA a potom, keď spomínam tie roky, kedy nastala kambrická explózia. Uvedom si, že komplexný život sa vyvinul praktický za noc (v rámci geologických záznamoch) a DHA, ktorá ide ruka v ruke s jódom, nebola v komplexnom živote nikdy ničím nahradená. Má to svoj dôvod. Rovnako ako má svoj dôvod, že DHA ani jód homosapiens nevie sysntetizovať sám (iba trochu). 

Pokým bude záznam prednášky ready, určite prečítaj nový článok. Veľa ti doplní. 

https://jaroslavlachky.sk/hormony-13-tvorba-dha-z-ala-a-bazanov-efekt/

2.  Je to individuálne, neviem o akom probléme sa bavíme. No áno, ak má človek príliš degradované mitochondrie (MOTOR), pridávanie veľkého množstva paliva (tuk = veľa vodíka) mu nespraví dobre.

3. Môžeš skúšať a hľadať veci, ktoré ti sadnú, teda čo možno najčerstvejšie a kvalitné rybky, losos, sushi, atď., prípadne suchozemské mäso (aj tam je DHA v SN-2) a hlavne dať tomu čas. Najlepší spôsob je takéto veci jesť nalačno, čo možno najviac surové (iba málo upravené tepelne) a už len toto ti časom veľmi diverzifikuje mikrobióm a budeš lepšie tráviť a zároveň sa zvyčajne človeku zmenia ja chute. 

Čiže ľudia-nasi predkovia istým spôsobom doplatili zdravím na to že sa odsťahovali do vnútrozemia bez prísunu morskej stravy.Dakujem ako vždy za rady Jarko.

@eika Áno, no nie len tým. Ten znížený prísun morskej stravy nebol najväčší problém, ako to, že sme sa príliš odpojili od Zeme a Slnka. Myslím, že tento starší obrázok z webu ti pointu pekne ukáže. No neplatí to iba o priberaní tuku, ale aj o zdraví. 

Tiež odporúčam pozrieť videá od svetového odborníka na mitochondrie, Dough Wallace. Napr. toto. Stačí keď pozrieš od 49 minúty po 55. Všetko je tam...

@jaroslavlachky prečo je lepšie jesť ryžu studenu a vychladenú?

@zuzana12345 Za mňa väčší obsah nerozpustnej vlákniny Zuzi = lepšia redukcia H2O2 v čreve