Vieš ako dokáže palec na tvojej nohe komunikovať s krkom, či mozgom? A to aj napriek tomu, že je medzi nimi istá vzdialenosť? Čo ak ti poviem, že to dokážu práve pomocou tvorbe voľných radikálov a kradnutím elektrónov, ktoré zostanú aj napriek vzdialenosti v kontakte?

Dnešný článok ti dá množstvo odpovedí a to aj o skutočnom dôvode, prečo je Kortizol denný hormón, zatiaľ čo Melatonín nočný…

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast a nájdeš ho TU.

SUMÁR ČLÁNKU

• Čo sú voľné radikály, ako naozaj vznikajú a prečo nie sú zlé?
• Koľko elektrónov musí mitochondria stratiť, aby voľné radikály vytvorila?
• Ako naše mitochondrie tvoria ROS a ako ich naše telo prirodzene odstraňuje? Aké enzýmy na to využívame?
• Čo je to SPIN elektrónu a prečo je pri voľnom radikále kľúčový? Ako funguje?
• Čo je to tzv. Entanglement (prepojenie) elektrónov, ako funguje a ako pomocou neho dokážu časti nášho tela komunikovať na diaľku?
• Prečo sa naozaj Kortizol vylučuje ráno a melatonín v noci? Majú medzi sebou taktiež prepojenie?
• A ešte omnoho viac…

Čo je to voľný radikál a prečo nie je zlý

O voľných radikáloch bol uverejnený na blogu článok ešte minulý rok, takže nejaký základ by každý z Vás mal mať. No ak si aj článok nečítal, pripadne začínaš touto sériou, pretože si tu nový, nič sa nedeje.

Voľný radikál alebo voľné radikály, sa označujú ako ROS, pretože je to skratka anglického názvu Reactive Oxygen Species (v preklade reaktívne formy kyslíka).

Voľný radikál je molekula, ktorá má vo svojej vonkajšej orbitále samostatný elektrón, vďaka čomu má istý magnetický moment. To znamená, že voľný radikál je pritiahnutý okamžite k nejakej membráne alebo inej časti, z ktorej si chýbajúci elektrón vezme, čím ju zoxiduje. Preto sa voľné radikály v spoločnosti chybne označujú len za zlé.

Možno sa laikovi zdá veta čudná, no hneď vysvetlím tak, že pochopí každý. Poznáš Kompas? Určite áno. No a to je všetko.  Teraz chápeš laicky aj voľnému radikálu.

Rovnako ako sa ručička kompasu vždy natáča za magnetickým pólom zeme, aj Voľný radikál ide za opačným pólom v bunke.

V nasledovných riadkoch ti to veľmi pekne ukážem, takže pokračuj.

Kvantované vlastnosti elektrónov

O všetkých týchto kvantových veciach mimochodom píšem v mojej knihe, budem sa tomu viac a viac venovať aj tu s odstupom času, no nejaký základ už vieš aj z dávnych článkov o ENERGII a teraz na to pekne nadviažem. Každý atóm sa skladá z JADRA (neutróny a kladné PROTÓNY), okolo ktorého „obiehajú“ ELEKTRÓNY.

Tým, že elektrón nesie negatívny elektrický náboj a prenáša elektrické pole, musí generovať aj magnetické, však? O tomto si už čítal v mnohých článkoch na blogu, a budem ti to prízvukovať znovu a znovu, pretože sa čoskoro dostaneme k sérií článkov o Kvantovej Biológií a tam to začne byť zaujímavé… Pozri sa na ďalší obrázok a hneď to uvidíš.

Obiehajúci elektrón si teda predstav jednoducho ako magnet. Každý magnet má PLUS a MÍNUS pól, na základe čoho sa k sebe tieto polarity priťahujú alebo sa od seba odpudzujú. Podobne je to s elektrónmi.

Ako Mitochondrie tvoria voľné radikály

Teraz sa pozrime na epicentrum toho, kde voľné radikály vznikajú. Asi ťa neprekvapí, že sú to mitochondrie. No a ver, že ich tvoria z dobrých dôvodov. Najskôr sa pozrime na to AKO.

Mitochondria voľné radikály tvorí jednoducho tým, že „kradne“ elektróny zo svojich respiračných komplexov (cytochrómov). To znamená, že elektróny, ktoré sa do mitochondrie dostanú z jedla, mitochondria nevyužíva iba na tvorbu ATP a VODY, ale aj na tvorbu voľných radikálov. Veľa ľudí totižto voľné radikály, podobne ako vodu, berú iba za „vedľajší produkt“ respirácie, no opak je pravdou.

Na obrázku nižšie, na mojej ilustrácií, vidíš načrtnutú vnútornú membránu mitochondrie a jej komplexy, na ktoré prichádza vodík z potravy a „vypúšťa“ tam elektróny. Ako však už po posledných 3 článkoch vieš, dané elektróny nemusia iba prúdiť na štvrtý komplex a vytvoriť vodu. Môžu ísť aj opačne (reverzný flow) a tiež môžu vytvoriť voľný radikál.

Keď mitochondria stratí (ukradne) z prvého komplexu jeden elektrón, tento prevedie na molekulárny kyslík nachádzajúci sa hneď vedľa a vytvorí voľný radikál s názvom SUPEROXID (O₂^–). Superoxid teda znamená stratu jedného elektrónu z ETC.

Keď však mitochondria z ETC stratí (ukradne) aj druhý elektrón, či už z prvého alebo z ďalších komplexov, dokáže zo superoxidu enzymaticky vytvoriť peroxid vodíka (H₂O₂₎. [R]

No a je to práve tento voľný radikál – peroxid vodíka, ktorý môže zapríčiniť väčší únik energie z mitochondrie, jej zväčšenie objemu, no tiež je to dôležitý signalizačný článok, ako si to čítal v článkoch o Inzulíne a Pentózovom cykle.

Zrejme sa pýtaš, prečo to mitochondria robí, prečo stráca elektróny a ako sa voči voľným radikálom bráni, však? Mitochondrie voľné radikály tvoria naozaj schválne, pretože ich vyžadujú, no tiež majú mechanizmy ako sa voči nim hraníc ak ich je priveľa.

(Zároveň máš teda odo mňa aj odpoveď na to, či by si mal vyhadzovať peniaze za exogénne antioxidanty a supplementy tohto tipu. Veta v ďalšom odstavci ti odpovie…)

Ako sa mitochondria bráni voči voľným radikálom

V mitochondrii máme enzýmy, ktoré sa volajú superoxid dismutáza a kataláza, ktoré oba voľné radikály dokážu zneškodniť a vytvoriť z nich KYSLÍK a dve molekuly VODY. [R, R]

Najskôr, pri tvorbe superoxidu a strate jedného elektrónu, zasahuje enzým superoxid dismutáza, ktorý zo superoxidu (O₂^–) vytvorí peroxid vodíka (H₂O₂₎ a molekulárny kyslík (O₂). Superoxid dismutáza pracuje veľmi elegantne a vo svojom jadre obsahuje mimochodom prechodný kov MANGÁN, ktorý k sebe „ťahá“ voľné radikály.

Následne sa v mitochondrii činí enzým kataláza, ktorý zneškodňuje peroxid vodíka, z ktorého spraví opäť kyslík a molekuly vody.

Ako teda vidíš, naše mitochondrie naozaj vedia čo robia a všetko majú pod kontrolou. Možno sa ešte teraz pýtaš, či môže mitochondria stratiť aj 3 elektróny, ale konci vždy pri dvoch? Odpoveď je áno, môže.

Keď mitochondria stratí počas ETC až 3 elektróny, je vytvorený nový, hydroxilový voľný radikál. Tento voľný radikál je veľmi nebezpečný a je súčasťou reakcie, ktorá sa nazýva FENTONOVÁ REAKCIA. [R] Toto je reakcia, ktorá prebieha s prechodnými kovmi, ktoré máme všade v mitochondrii. Je to podobné, ako keď hodíš zmagnetizovaný skrutkovač na chladničku, ktorú poškriabe. Voči tejto reakcii naše telo nemá obranné enzýmy, doslova zničí našu mitochondriu, narobí škody v bunke

Ak by si teda predošlé voľné radikály bral ako Upratovaciu čatu, hydroxilový voľný radikál je granát. Prvé voľné radikály sú super, pekne mitochondrii ukážu, čo má upratať, apod., no tento ju rovno odpáli, bez žiadneho varovania.

No je tu ešte jedna vec, nesmierne dôležitá vec, ktorú doposiaľ nevieš, ktorú ti teraz prezradím. Týka sa primárneho dôvodu, prečo mitochondrie voľné radikály tvoria a prečo nechceš nakupovať predražené umelé antioxidanty.

Každý atóm a každý chemický prvok má iba presné množstvo elektrónov, ktoré sú vždy spárované.

Každý chemický prvok má rozdielne množstvo elektrónov (čím ťažší, tým ich ma viac), no pointou je, že čím viac elektrónov má, tak tieto elektróny k sebe naberá vždy postupne akoby v pároch. To znamená, že priberie jeden elektrón, potom druhý mu dá „do páru“ a zas znovu ďalší elektrón, zasa mu pridá do páru, a tak ďalej.

Toto laické „párovanie“ sa odborne označuje ako SPIN. Spin elektrónu. To znamená, že jeden SPIN sa vždy spáruje iba s opačným spinom. Podobne ako muž so ženou.

SPIN elektrónu a ich prepojenie (entaglement)

Znovu ti ukážem obrázok, ktorý si videl predtým, nech to máš na očiach.

Vidíš, ako je tam elektrón natočený? Presne ako je ručička kompasu. Má na výber SEVER alebo JUH, teda otočenie sa HORE alebo otočenie sa Dole, Rovnako je to s elektrónov a jeho spinom.

Keďže sú v atóme elektróny vždy sparované, keď je jeden otočený HORE (jeho spin je hore), druhý musí byť otočený dole (mať spin dole). Vďaka tomuto sú potom presne ako dva magnety, ktoré sa spoja opačným pólom a stanú sa stálymi.

Keby si reálne magnety držal centimeter od seba, cítil by si tú „silu „, akou sa tiahnu. Keď ich však pustíš a oni sa „spoja“, sila akoby zmizne a oni sa ustália. Rovnako je to s elektrónmi v našom tele.

Presne preto existujú aj rôzne chemické prvky. V každom sú elektróny vždy pekne spárované, a tak je celý atóm akoby ustálený a jeho výsledné magnetické pole je NULOVÉ.

Keď však atómu jeden elektrón chýba a ostane mu v poslednej (tzv. valenčnej) vrstve iba jeden osamotený elektrón (čo je prípad voľného radikálu), jeho výsledné magnetické pole už nie je nulové a začne REAGOVAŤ.

Jednak sa samotný atóm začne priťahovať k opačnej polarite (presne ako plus pól, ktorý sa pritiahne k mínus pólu), no tiež chce tento atóm ukradnúť elektrón od inokadiaľ, aby bol STÁLY a nebol už REAKČNÝ.

Práve som ti mimochodom ukázal ako naozaj prebiehajú chemické reakcie. To len aby si videl. Každý chemik totižto vie, že je to práve zdieľanie valenčných elektrónov, vďaka čomu držia chemické väzby pohromade. A je to práve elektromagnetická sila, ktorá dane interakcie umožňuje.

Presne toto je prípad voľného radikálu. Predstaviť si to môžeš ako nezadaného človeka, ktorý hľadá partnera. Keď má atóm nespárovaný elektrón, potrebuje partnera. Keď ho už získa, je zadaný aj šťastný a nebude už reakčný. Toto je pre atóm/molekulu vždy lepší stav.

Práve preto som ti v predošlých článkoch nenápadne naznačoval, aby si vždy nasledoval elektróny a dostaneš sa na miesto činu aj k páchateľovi najrýchlejšie. Elektróny a ich zbieranie je pre teba kľúčové. Nie kalórie!

To že naše bunky a hlavne mitochondrie sú schopné tvoriť voľné radikály a zanechať molekulu s jedným nesparovaným elektrónom, má totižto obrovský zmysel. Tento jediný elektrón má pre našu BIOLÓGIU taký obrovský význam, ako má pre tvoj mobil či počítač JEDNOTKA a NULA. Z nich je totižto vytvorený binárny kód a každý jeden algoritmus, Windows či aplikácia, ktorú využívaš.

Funguje to iba na základe presného poradia jednotiek a núl. Naše mitochondrie robia to isté, s nasmerovanými elektrónmi, ktoré následne vyšlú skrz voľný radikál do inej časti tela, ktorej dajú jasný SIGNÁL čo má urobiť. No to ešte stále nie je všetko.

Vďaka tomuto, že mitochondria vytvorí voľný radikál a ukradne si z vlastného Elektrónového Transportného cyklu presne otočený elektrón od partnera, udrží dané prepojenie medzi nimi  aj na diaľku a dokáže skrz celé telo komunikovať.

Áno, dobre čítaš. Naše mitochondrie takto komunikujú od palca na nohe až po vlas na hlave. Odborne sa toto prepojenie nazýva Entanglement. [R, R]

Kvantové prepojenie elektrónmi v tele

Podľa fotoelektrického javu vieš, že každý ELEKTRÓN dokáže absorbovať SVETLO. Takto sa elektrón akoby „NABIJE“ energiou a potrebuje ju buď nejako uložiť, ihneď využiť alebo presunúť. Elektrón v takomto stave nevydrží dlho, podobne ako ty nevydržíš dlho s ťažkou činkou vzopretou nad hlavu.

A práve z tohoto dôvodu slečna Evolúcia elegantne umožnila chemickým prvkom v našom tele prijímať a odovzdávať elektróny. Keď takýto elektrón prijmeme, pričom ho „zaradíme“ ku opačne otočenému partnerovi, jeho energiu dokážeme na čas uskladniť a neskôr využiť. Nepripomína ti to niečo?

Pretože presne toto je kľúčom Redoxovych reakcií. Opakujem, že Redukčno Oxidačný potenciál (skratka Redox) je odzrkadlenie toho, ako dobre dokážeš prenášať elektróny. Keď sa redukuješ, elektrón prijímaš. Naopak keď sa oxiduješ, elektrón strácaš. Preto napr. ten názov „oxidácia glukózy„, kedy z glukózy odoberáme elektróny.

Už trochu rozumieš, prečo u mňa na blogu nepíšem o kalóriách, ale o Redoxe?

Rovnakým spôsobom sa „nabíjajú“ elektróny v našom tele a aj tie, ktoré prijímame v strave. Pomocou svetla. Keď napríklad mitochondria prevezme vodík zo sacharidu, z ktorého pošle elektróny na svoj prvý komplex, dokáže toto silné svetlo poslať nie len na tvorbu ATP, ale tiež na voľný radikál, pomocou ktorého vyšle osamostatnený, elektrón do inej časti, ktorej danú energiu odovzdá a súčasne jej pomocou elektrónového natočenia povie, odkiaľ pochádza a čo má robiť.

Tomu hovorím elegantná komunikácia, čo povieš? Toto je niečo ako keď ty napíšeš sms kamarátovi, ktorý je 10 km vzdialený od teba a vieš, že sms dorazí. Mitochondria rovnako odošle správu skrz vodu v tele a ver, že sa tam dostane, ak mitochondrie pracujú, ako majú.

Paramagnetizmus a Entanglement

V posledných článkoch som ti trošku načrtol, čo je to Paramagnetizmus. Tiež už vieš, že molekulárny kyslík (O2), to je to, čo dýchame, je paramagnetický. To znamená, že sám o sebe je pomerne stabilný, avšak hneď ako zacíti magnetické pole, pritiahne sa k nemu.

No a je to práve tento molekulárny kyslík, z ktorého mitochondrie v dychacom reťazci tvoria vodu, no tiež z neho tvoria voľné radikály. Došlo?

Práve preto funkčné mitochondrie kradnú elektróny, ktoré odlúčia od partnera a vytvoria superoxid. Superoxid je totižto tiež paramagnetický, čo mu zabezpečí obrovskú stabilitu (vydrží dlhšie) a môže sa tak dostať na miesto, kam ho mitochondria vyšle.

Napríklad na miesto, ktoré mitochondria využíva na svoju signalizáciu (aj na svoju recykláciu alebo zahubenie). Tiež množstvo superoxidu tvoria napr. naše imunitné bunky, ktoré pomocou neho kradnú elektróny z patogénu, ktorý tak zničia a zahubia.

My sa však dnes venujeme predovšetkým mitochondriám a ostaneme teda pri tom. Už vieš že peroxid vodíka je potrebný na ovládanie inzulínu, no tiež vieš, že superoxid aj peroxid potrebujeme na recykláciu mitochondrii skrz aktiváciu Autofágie (aj mitofágie). [R]

A toto je kľúčový proces v tvojom tele, ktorý rozhoduje o ŽIVOTE a ZDRAVÍ.

Autofagia alias recyklácia mitochondrii a voľné radikály

Na vnútornej membráne mitochondrie je niečo, čo sa volá MINOS (mitochondriálny systém vnútornej membrány). [R] Je to obrovský proteínový komplex, ktorý je potrebný na to, aby ETC fungoval správne a aby boli komplexy dostatočne blízko pri sebe, aby cez ne mohli elektróny plynúť ako majú.

Ak tieto proteíny, ktoré membránu držia pohromade, prichádzajú o elektróny, výsledkom je strata štruktúry celej membrány a mitochondria tak musí byť nahradená novou alebo zrecyklovaná. Práve tieto procesy sa nazývajú AUTOFÁGIA alebo APOPTÓZA. Prvý znamená bunková (mitochondriálna) oprava a druhý smrť.

U mitochondrie sa tieto procesy nazývajú aj Mitofágia a motoptóza.

Teraz si radšej sadni, pretože sa blížime k záveru článku, kedy ti zároveň pospájam tie predošlé o glukoneogenéze, inzulíne a hormónoch.

Rastové hormóny, mitochondria a autofágia

Voľný radikál je molekula, ktorá nemá všetky elektróny spárované a chce si ukradnúť jeden pre seba z okolitých membrán a proteínov. Keď sa ROS dostane k membráne mitochondrie, z proteínu vezme elektrón, proteín tak stratí elastickosť a mitochondria dostáva POKYN, čo má robiť. Napríklad aj pokyn ohľadom AUTOFÁGIE a APOPTÓZY.

Tiež už vieš, že vďaka peroxidu vodíka mitochondria signalizuje inzulínu čo má robiť. Podobne však mitochondria signalizuje vylúčenie rastových hormónov, ktoré následne opravujú všetky bunky.

Tak napríklad na to, aby si v tele vedel tvoriť novú glukózu, či už z tuku alebo iných substrátov ako si to čítal naposledy, vyžaduješ funkčnú pečeň. Pečeň má zas veľa mitochondrií. To znamená, že pečeň tieto mitochondrie musí na dennej báze opravovať, inak nebude pracovať a následne nebude pracovať ani enzým P450 a ty nebudeš vedieť zvládať chlad, nebudeš môcť detoxikovať, tvoriť steroidné hormóny, ale ani novú glukózu.

Presne preto som prémium členom x-krát vravel, že hladina hormónov v krvi je skvelý znak toho, či už tvoj Pentózový cyklus pracuje a tvoje telo vie efektívne tvoriť glykogén aj bez prísunu sacharidov, ako je to napr. v zime.

Glukoneogenéza totižto vyžaduje zvýšenú hladinu rastového hormónu v plazme (Growth Hormone, skrAtka GH) a táto je sprevádzaná autofágiou pečene. Mnohé štúdie poukazujú na to, že GH pôsobí prostredníctvom svojho receptora v pečeni, pomocou ktorého vyvolá autofágiu a následne zefektívni Pentózový cyklus a tiež zvýši endogénnu produkciu glukózy. Práve preto má pečeň dôležitý enzým PEPCK, ktorý sa stará o to, že nám glukóza v krvi niky nedôjde, a to ani keď nebudeme mesiac jesť.

Rastový hormón teda zvyšuje autofágiu. [R] Zapamätaj si to!

Zároveň je to práve noc a REM spánok, kedy naše telo spúšťa najviac autofágie. Tiež je to rovnaký čas, kedy naše mitochondrie prepájajú najviac voľných radikálov, pomocou ktorých komunikujú a my tak regenerujeme všetky nefunkčné tkanivá a nahrádzame ich novými.

Áno, čítaš dobre. Ak máš kvalitný spánok, pretože tvoj cirkadiánny rytmjus funguje, si schopný sa neustále regenerovať a opravovať si mitochondrie. Dôvod prečo sa to deje v spánku je jednoduchý – vtedy je tma a nemáme k dispozícii žiadny exogénny (vonkajší) zdroj svetla. Žiadny.

Práve preto vtedy naše mitochondrie dokážu dokonale využiť dva spárované elektróny, ktoré odlúčia a každý vyšlú tam, kam treba. Takto naše telo nedokáže narušiť stabilitu elektrónu vonkajším zdrojom a on svoju správu na 100% doručí. Neveríš mi?

Tu máš dôkaz. Práve preto je REM spánok jediná fáza spánku, kedy sa okrem tvojich oči nič nehýbe, pretože si paralizovaný. Tvoja Biológia sa totižto postarala o to, že budeš v noci ležať zakondenzovaný v tme, na zemi, v jej magnetickom poli, a nebudeš mať k dispozícii žiadne svetlo zvonku, pretože slnko zapadlo.

Vďaka tomuto v noci využiješ čaro prepojenia elektrónov, ktoré po tele prenášame či už pomocou hormónov, ale aj pomocou voľných radikálov.

Ak však v noci svetlo máš, ako je to bežné u moderných ľudí, ktorí zaspávajú pred TV, priprav sa na problémy, priberanie hmotnosti, zhoršenie detoxikácie, postavy,….

Chceš druhý dôkaz? Nech sa páči – tvoje svalstvo. Toto je dôvod, prečo naše svalstvo nemá v sebe enzýmy na Pentózový cyklus akí na tvorbu novej glukózy. Avšak svalstvo tvorí veľa Oxidu uhličitého, ktorý má voľný elektrón a tiež laktát, ktorý sa na glukózu premeniť dokáže. Tieto molekuly svaly vysielajú do pečene, ktorá podľa ich elektrónov vie, odkiaľ idú a čo má pečeň spraviť. Napríklad či svalom poslať glukózu, ak sú zaťažené, alebo niečo iné.

Presne preto majú kulturisti takéto problémy. Nejde o steroidy, ale o ich zničené mitochondrie, pečeň a Pentózový cyklus.

Cukrovka a zlý spánok

Už rozumieš, prečo som ti minule jasne povedal, že problém cukrovkárov nie je a ani nikdy nebol cukor? Ich problém sú zničené mitochondrie a zničený prvý komplex, vďaka čomu nedokážu vytvoriť správne voľné radikály a tiež nedokážu využiť prepojenie elektrónov.

Presne preto majú cukrovkári časom spánkovú apnoe, nevedia spať a chodia v noci často močiť. Toto si kľudne zapamätaj aj u seba.

Ak sa v noci budíš na WC, pretože musíš močiť vieš, že tvoje prepojenie elektrónov v spánku je zničené a tvoje tkaniva prichádzajú o autofágiu. Čím skôr si to uvedomíš, tým lepšie. A naopak čím dlhšie to bude pokračovať, tým viac chorôb a problémov sa u teba bude „znenazdania“ objavovať. Rozumieš?

Ak je totižto tvoj spánok zničený, pretože tí nepracuje cirkadiánny rytmus, tvoje prepojenie elektrónov v tele nebude pracovať, následkom čoho pečeň s ďalšími tkanivami prestane komunikovať. Presne toto je to, čo je zodpovedné za leptínovú rezistenciu v mozgu a tiež za tvorbu podkožného, ale najmä viscelárneho tuku.

Pripájam ti na ukážku krátke a pekné video, ktoré bolo dnes nahrané a zverejnené na mojom Instagramovom profile. Verím, že ti k téme pomôže a hlavne v lepšom laickom pochopení.

Keď si video pozrieš, dočítaj článok dokonca.

Melatonín, Tryptofán, Niacín a UV svetlo

Aby sme to ukončili ešte lepšie, spojím ti dohromady aj ďalšie články. Čo tak Adaptácia na chlad #4 o Melatoníne? Melatonín je hormón, ktorý naše telo vylučuje v noci, počas tmy, keď spíme. Čo je však ešte dôležitejšie je to, že melatonín tvorime počas dňa, vďaka slnečnému svetlu (UV) a to takmer v každej časti tela.

Melatonín je tvorený z tryptofánu, čo je aromatická aminokyselina, ktorá zachytáva UV svetlo, ktorá zároveň tvorí aj vitamín B3 – Niacin. Niacin následne tvorí serotonin a tiež regeneruje prvý komplex mitochondrie, kde vznikajú paramagnetické voľné radikály. Dochádza?

Melatonín nie je iba hormón, ktorý nám pomáha zaspať. Melatonín je hormón, ktorý nesie informáciu aj energiu UV svetla, ktorú mu pridelila mitochondria a vďaka tejto energií sa následne v noci, pod rúškom tmy, mitochondria zregeneruje. Avšak iba vtedy, ak dokáže správne rozdeliť a prepojiť elektróny v tele.

Práve preto aj lekári vedia, že veľká časť serotonínu sa u ľudí nachádza v čreve, vo výstelke, no počas noci a tmy, sa presúva krvou do mozgu, kde sa z nejakej neho časti tvorí aj melatonín. Oba hormóny totižto, melatonín aj sérotonín, vyžadujú energiu UV svetla, ktorú zbierajú počas dňa. Práve preto sa melatonín tvorí aj v každej mitochondrii v tvojom tele a nie iba v epifýze.

Avšak oba hormóny vyžadujú tiež tmu a dostatok REM spánku, aby sa ich dané nabité elektróny mohli rozpojiť, no zostať v kontakte (zachovať „entanglement“) a vykonať čo majú.

Mimochodom, práve som ti naznačil ďalšie reálne opto-elektronické prepojenie, aké má naše Črevo a mozog. Žeby preto tvoje črevá vypúšťali aj rôzne plyny, ktoré sa krvou dostanú všade do tela? Premýšľaj, ja ti všetko servírovať na tácke predsa nemôžem 🙂

Práve preto tiež existuje známa krivka Kortizol – Melatonín, ktorá by u zdravého človeka mala byť opozitná. To znamená že v noci bude najvyšší melatonín a naopak cez deň kortizol. Ak nie je, vieš, že tvoj cirkadiálny rytmus nepracuje a tvoje mitochondrie aj tkaniva už nevyužívajú dostatočne autofágiu (opravu).

Kortizol a melatonín ako brána pre Entaglement

Kortizol má v našej biológiu totiž zaujímavú úlohu, ktorou je, že umožňuje kolagénu degradovať sa. Jednoducho z pôvodne pevného kolagénu, ktorý je ako lano, spraví niečo ako želatínu. Preto naše telo podľa cirkadianneho rytmu začne s vylučovaním kortizolu v skorých ranných hodinách, niekedy okolo 4tej ráno, kedy má zároveň človek za sebou tie najhlbšie fázy spánku.

Kortizol takto v skorých ranných hodinách pomôže kolagénu v našom tele, ale hlavne v mozgu „rozopnúť sa“, čím v podstate dané kolagénové štruktúry zväčšia objem, celý proteín sa roztiahne a nasiakne viac vody. Z lana, ktoré má okolo iba trochu vody sa tak stane niečo ako želatínový koláč. Presne takýmto spôsobom ťa tvoje telo ráno na svitaní vzbudí aj bez budíka, ak ti funguje cirkadiálny rytmus.

Kortizol je teda v podstate zodpovedný za prvotné roztiahnutie buniek v mozgu, ktoré boli počas celej noci zakondenzované a scvrknuté vďaka melatoninu a chladu. Kortizol ich takto nad ránom roztiahne, zväčší a umožní im nasiaknúť viac vody, ktorú budú potrebovať, hneď ako sa ukáže slnko plné Infračerveného svetla.

Kortizol v podstate spraví nášmu mozgu niečo podobné, ako robí prirodzene väčšina z nás, keď ráno vstane. Ponaťahujeme sa (strečing). A ver či never, to natiahnutie („strečing“) má ráno obrovský význam. A to či už pre teba, ako pre tvoj mozog.

Presne preto sa nám tiež nad ránom telesná teplota prirodzene začína zvyšovať a tlkot srdca zrýchľovať. No hádaj, čo sa normálne po takomto prebratí kortizolom a natiahnutí ráno stane. Zhodou náhod vtedy vychádza slnko a hneď ako tvoje telo slnečné svetlo a všetky jeho farby zachytí, daná voda v tebe infračervené svetlo zachytí a stane sa z nej Exkluzívna Zóna, ktorá sa trochu scvrkne a proteíny sa opäť mierne zatiahnu (no nie úplne ako je tomu v noci).

Presne kvôli tomuto sa melatonín vylučuje v noci, pod rúškom tmy a pri sile REM spánku a paralýzy. Naopak kortizol stúpa nad ránom, keď sa spánok blíži ku koncu.

Melatonín je totižto potrebný na to, aby v tele roznášal energetické elektróny, ktoré vyžadujú po celý čas zachovať svoje prepojenie a toto sa udeje iba v noci, v tme, kedy sú naše tkanivá zakondenzované a mitochondrie maximálne scvrknuté. Naopak kortizol sa tvorí ráno, z cholesterolu až z pregnenolónu, čo si vyžaduje roztiahnutie (strečing = fúziu) mitochondrií. Preto musí byť ich vylúčenie v súhre.

Keď je kortizol vylúčený v nesprávny čas dňa, a ešte aj priveľa, ako to býva roky v úvodných fázach adrenálnej únavy, no melatonin je naopak vylúčený menej, spánok sa zničí a s ním aj naša schopnosť využívať počas REM spánku autofágiu a recyklovať tak svoje proteíny.

Takto sa človek ráno zobúdza deň za dňom s mitochondriami aj proteínmi v tele, ktoré sú zle zložené (missfolding protein), následne neplnia svoju úlohu a človeku tak stúpa heteroplazmia, ubikvitinácia a naopak klesá energia. [R]

Ubikvitinácia je totižto len odborný názov pre nahrádzanie proteínov v tele. No a tvorba nových proteínov v tele je metabolicky najdrahší proces a spotrebuje najviac ATP. Viac, ako akékoľvek iné procesy v tele. Vtedy človek žije deň za dňom doslova na dlh. Termodynamický dlh.

Takto zle zložené staré proteíny sa tiež nedokážu plne roztvárať a viazať na seba toľko vody ako zdravé proteíny. To znamená, že staré proteíny nedokážu vytvoriť dostatok negatívnej entropie (členovia tento pojem poznajú z Vianočného Webinár #22 o Entropii a ATP), vďaka čomu bunka prichádza o energiu a blíži sa viac k rovnovážnemu stavu.

Toto je to miesto, ktoré sa odborne nazýva „chorobou“, hoci zvyčajne sa to dlhé roky predtým prejavuje iba ako únava, vyčerpanosť a nedostatok energie. Choroba alebo zdravotný problém príde až neskôr.

Práve preto mi je trochu ľúto vždy keď vidím ako ľudia ospevujú ROVNOVÁŽNY STAV v súvislosti s kalóriami. Naše telo nie je totižto v rovnováhe. Práve naopak. Naše telo využíva konštantný CHAOS (NEPORIADOK), z ktorého si postupne „uchmatáva“…

ZÁVER alias Na čo sa tešiť nabudúce

Verím, že sa ti dnešný článok páčil, a už nabudúce konečne spoznáš niečo, čo sa nazýva Bazanov Efekt. Do dnes to poznajú iba prémium členovia a čitatelia mojich kníh, no už čoskoro základ získaš aj TY. Bude to tvojím „tromfom“ v rukáve. Máš sa na čo tešiť. 😉

Ak myslíš, že môže niekomu pomôcť, kľudne ho zdieľaj.

Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Na záver ti dávam do pozornosti možnosť pridať sa medzi prémium členov za jednorazový poplatok s trvalým prístupom! Táto AKCIA platí do Veľkej Noci, teda do Veľkonočného pondelka, do polnoci 18.04. 2022.

Ak sa rozhodneš pridať medzi členov, radi ťa medzi nami uvítame.

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku, tak zostaň naladený 😊

REFERENCIE, ODKAZY, použité zdroje a CITÁCIE:

1. https://en.wikipedia.org/wiki/Hydroxyl_radical
2. https://en.wikipedia.org/wiki/Superoxide_dismutase
3. https://en.wikipedia.org/wiki/Catalase
4. https://www.wikiskripta.eu/w/Fentonova_reakce
5. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Quantum_entanglement
6. https://erc.europa.eu/projects-figures/stories/how-entangle-two-electrons-%E2%80%93-and-do-it-again-and-again
7. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19407826/
8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3670330/
9. https://www.pnas.org/content/116/15/7449
10. https://www.wikiskripta.eu/w/Ubikvitinace