Vieš akú úlohu v o vývoji  homosapiens zohrala strata srsti, silné slnko, DHA, či pobyt popri riekach? A aké neobyčajné, kvantové vlastnosti má omega 3 mastná kyselina DHA?

Dnešný článok bude kratší, pomerne stručný a výstižný no po predošlých článkoch veľmi potrebný, pretože tí dodá ďalšie puzzle do skladačky k tomu, aby si pochopil, ako sa človek formoval a ako sa stále formuje (či už k horšiemu alebo lepšiemu). Už nabudúce sa totižto pustíme do článku, ktorý bude venovaný bábätku, pôrodu, tehotenstvu, ženám a všetkému, čo o svojom živote potrebuješ vedieť a hneď potom sa pozrieme na ďalšie detaily týkajúce sa dĺžky, funkcie, ale aj rozdielnosti našich čriev, o ktorých som niečo naznačil aj v nedávnom streame na Instagrame.

P.S. Dnešný článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast a nájdeš ho TU.

SUMÁR ČLÁNKU

• Ako vyzeral rodokmeň homo a kde do toho zapadá LUCY a ARDI?
• Prečo nášmu druhu zmizla srsť a aký to má súvis s niektorými aminokyselinami?
• Akým smerom sa vyvíjala Zem aj život na nej a ako to ovplyvnilo rodokmeň homo?
• Bolo DHA skutočne hlavným hnacím motorom nášho vývoja? 🤔
• Tiež uvidíš šokujúci kalendár, ktorý ti vyrazí dych 😬
• Záver a zhrnutie 😉

Od LUCY a ARDI, až po homo sapiens

Väčšina vedcov sa domnieva, že ľudia majú rovnakých predkov ako opice. O tomto boli prvé články v sérii. To, čo však dnes vieme na isto je, že naši predkovia prišli z Afriky, kde žili už pred cca 10 miliónmi rokov, pričom prvý oficiálne označený človek (rod homo) sa objavil pred 3 až 2,5 miliónmi rokmi a nazýval sa homo habilis.

Homo habilis (australopithecus habilis) – človek zručný, mal už väčší mozog a bol schopný vytvárať aj jednoduché predmety z kameňa, z kúskov parohov, z kostí, kože a dreva. Žil na začiatku obdobia, ktoré každý pozná a nazývame ho doba kamenná. [R]

Do tohto obdobia mimochodom patrí aj známa LUCY, Australopithecus afarensis, ktorá žila o kúsok predtým. [R] Ako si čítal v predošlých článkoch, chodila už po dvoch, no podobala sa stále viac opiciam. Jej nervová sústava a mozog totižto ešte nebola taká, ako máme my dnes a tiež bola chlpatá.

Potom prišiel podľa fosílnych nálezov človek vzpriamený, homo erectus, ktorý žil asi pred 1,7 milióna rokov dozadu, až pokým sa neobjavil na scéne náš známy hrdina, homo sapiens.

Človek moderný, homo sapiens, žil približne pred 200 000 rokmi.  Asi pred 70 000 až 30 000 rokmi sa potom rozšíril na všetky kontinenty na planéte, pričom do Austrálie sa dostal najneskôr.

O tomto osídľovaní sveta si mimochodom čítal článok dávno, pri Haplotypoch. Kľudne si zopakuj.

Afrika, pokožka a aromatické aminokyseliny

Na obrázku vyššie si môžeš všimnúť, aké dlhé obdobie sme žili v centre Afriky. Samozrejme predtým bolo ešte ďalších cca 3 až 9 miliónov rokov (podľa rôznych dohadov), kedy sme tam boli ešte nie v takejto podobe, ale ako náš predok, opica. [R]

Keď sa však bavíme iba čisto už o homo sapiens, celých viac ako 100 tisíc rokov sme žili blízko rovníka na silnom slnku, pri mori, kde sme mali neustály prístup k morským plodom, ustriciam, rybám a behali sme po vlhkej pláži bosí a nahí. Dokonca sme už ani nemali srsť ako šimpanzy.

Prečo sme však v minulosti prišli o srsť? Malo to nejaký význam? Áno malo. [R, R, R]  Udialo sa to asi 1,2 miliónov rokov dozadu a jedným z dôvodov môže byť to, že sme takto dokázali asimilovať ešte viac elektromagnetickej energie zo slnka. Dôvod prečo to tvrdím je obsah látok v našej koži.

Vieš, čo všetko sa nachádza len v jednom cm² našej kože? Toto: [R, R]  

1 centimeter štvorcový ľudskej kože obsahuje až cca 6 miliónov buniek, 1 milión krvných ciev a kapilár, 4 milióny nervových vlákien a zakončení, 100 až 200 tisíc MELANOCYTOV, cez 100 potných žliaz, 15 mazových žliaz a 20 – 200 vlasových folikulov.

V koži sa tiež nachádzajú mnohé fotoreceptory, ktoré obsahujú aromatické aminokyseliny, ktoré absorbujú svetlo. Dokonca UV svetlo. To pred ktorým sa máme chrániť (údajne). Jedna z aromatických aminokyselín je aj tyrozín, ktorá je centrom Inzulínu, len tak mimochodom…

Pobyt homo v Afrike a strata srsti

Toto je dôvod, prečo nám v Afrike stmavla pokožka a tiež prečo sú Afričania stále čierni. Čierna farba nás chráni pred nadmerným UV svetlom, keď ho máme nonstop nad hlavou. V Afrike je najsilnejšie UV svieti, ktoré svieti takmer neustále, od východu po západ slnka. V našom podnebí sme naopak bledí, pretože máme menej UV svetla a obzvlášť v zime. Čo však spomínaná srsť? Aj to je jedným zo znakov, ktorý nás odlíšil od šimpanzov.

Homosapiens nemá srsť, rodí sa tučnučký a závislí na matke, zatiaľ čo šimpanz sa narodí so srsťou, vychudnutý na kosť a plne funkčný.

(Mimochodom, pre premium členov je v týchto riadkoch ukryté aj iné AHA. Vo včerajšom webinári #20 ste totižto počuli niečo aj o kulturistoch a o tom, prečo sa podobajú šimpanzovi, či gorile alebo človekovi s poškodeným CNS. Pomyslite na ich veľké svaly s malým množstvom tuku aj vody.

To, že takto vyzerá šimpanz, ktorý má veľa chlpov má svoj zmysel. Viac chlpov totižto znamená menší prienik slnka do pokožky. A hádajte čo v našej biológií dohliada na to, aby rast (aj svalu) nebol nadmerný a nespôsoboval problém…vitamín D. Dúfam, že spoiler došiel. Teraz pokračujem.)

Dnes máme dôkazy o tom, že živočíchy, ktoré začnú produkovať proteín s názvom Dickkopf 2 (skr.DKK2), začnú produkovať na koži menej vlasových folikulov a ich chlpy budú vďaka tomu užšie, náhodnejšie a v menšom množstve rozmiestnené po pokožke. [R]

Presne tento proteín sa u nás rozšíril niekoľko tisíc rokov pred tým, ako sa z nášho druhu stalo to, čo sa stalo. Myslíš, že to bola iba náhoda alebo to evolúcia spravila za nejakým zámerom? Moju odpoveď poznáš.

Ďalšie zmeny, ktoré sa u nás v Afrike stali, boli nasledovné. Radikálne sa nám zmenilo chodidlo, skrátila sa dĺžka čreva (tenkého, hrubého, ale aj slepého), zmenila sa nám panva, upravila sa sánka, jej tvar aj zuby, a nedokázali sme už stráviť rastlinnú potravu ako napr. šimpanzy či herbivory. [R, R, R, R] Oni majú dlhšie hrubé črevo ako my a naše zuby nám neumožňujú dokonale rozžuť potravu. Tiež nevieme požuť ani celé kusy mäsa ako karnivory. Nemáme na to tesáky.

Už chápeš, prečo nie som zástancom nijakého výživového smeru či náboženstva a ty by si tiež nemal byť, pokiaľ Nespoznáš Svoju Biológiu? Prečo sa to všetko udialo a aký to malo pre evolúciu význam?

Keď sme neskôr osídľovali nové územia (ako si to na mapke vyššie videl), vždy sme putovali popri riekach a mali sme neustály prístup k morským plodom a rybám. Mnohé z týchto morských „potvor“ totižto netreba takmer ani žuť.

Vývoj života verzus vývoj homo

V Afrike a aj potom sme takto mali neustály a ľahký prístup k potrave bohatej na tuky, bielkoviny a mnohé esenciálne živiny ako DHA, jód, selén, B12, vláknina, aminokyseliny a ďalšie, ktoré sa v morskej strave nachádzajú. Toto všetko je v rybách, ustriciach a iných morských plodoch.

V ľudských črevách, mikrobióme a žalúdku sa nachádza tiež veľa enzýmov a kyselín, vrátane silnej HCL, ktoré umožňujú rozklad a trávenie proteínov aj tukov. [R, R, R] Opice takéto žalúdočné kyseliny nemajú.

Teraz si to zopakujme. My ľudia nemáme sánku ani zuby na to, aby sme dokonale požuli potravu. Tiež nemáme črevá a tráviaci trakt uspôsobený na to, aby sme dobre rozložili rastlinnú stravu. No máme v črevách enzýmy a bohatý mikrobióm, ktorý je extrémne výkonný v extrahovaní živín z celej a nie veľmi rozžutej, rozloženej potravy.

Prečo a za akým zámerom sa to všetko udialo, sa už nikdy na 100 % nedozvieme. Môžeme si však klásť ťažké otázky a hľadať na ne odpovede. Ja ti zopár takýchto otázok a myšlienkových pochodov teraz predostriem.

Vznik Zeme sa odhaduje pred 5 miliardami rokov. O pol miliardy rokov neskôr vzniklo Slnko. Hneď potom boli na Zemi prvé známky vody. O ďalších pár (cca 700) miliónov rokov sa datuje prvý jednobunkový život a o ďalších 100 až 300 miliónov rokov neskôr boli prvé známky jednoduchej baktérie schopné fotosyntézy. O ďalších 300 miliónov rokov sa datuje vznik vitamínu A, ktorý vznikol fotosyntézou v mori a o ďalších 300 miliónov rokov vznikla prvá cyanobaktéria, ktorá produkovala kyslík. O miliardu rokov neskôr bolo na Zemi viac jednoduchého kyslíka, ktorý svoju koncentráciu menil až do kambrickej explózie.

O ďalšiu miliardu rokov Slnko zvýšilo svoju luminescenciu a na Zemi sa objavil viac bunkový život. O ďalších 500 miliónov rokov sa vytvoril ozón a objavil vitamín D, ktorý pravdepodobne slúžil ako ochrana aj využitie UV svetla v jednom. Potom prišla kambrická explózia, kedy sa objavila DHA a zakomponovala sa do všetkého živého, vďaka čomu sa život obrovsky rozvinul. Všetko malo presnú postupnosť na základe dostupných podmienok na život. Podľa mňa nebola nič z toho náhoda, ale skôr opis toho, ako funguje kvantová mechanika v praxi.

Funguje na základe pravdepodobností a dostupných možností a nie na princípe aký stimul, taký efekt, ako si to myslia moderní ľudia a výskumníci, ktorí navrhujú mnohé nezmyselné, klinické, randomizované, zaslepené štúdie.

Ak totižto ani len nevieš, že niečo nevieš, iba ťažko prídeš na to, čo je to, čo doposiaľ nevieš. Potom sa však ľahko stane, že navrhneš nevhodnú štúdiu, z ktorej získaš nejaký výsledok, na základe ktorého vzniknú verejné odporúčania, ktoré v skutočnosti ľuďom môžu ešte viac ublížiť. Chceš príklad? Statíny, lieky na vysoký cholesterol. Tieto lieky ublížil toľkým ľuďom, že by si sa čudoval…

Ďalší príklad? Čo tak verejné dogmy o glykogéne, jeho význame pri fyzickom výkone, potrebnej konzumácií sacharidov pre športovcov počas výkonu alebo hodnoty mastných kyselín, aké sú priemerní ľudia a atléti schopní oxidovať? Čo ak sú tieto údaje absolútne chybné? A to iba preto, pretože vznikli na základe vzoriek priemerných ľudí a športovcov, ktorí už dávno nežili v súlade s ich BIOLÓGIOU?  

Nezabúdaj, že ak je v spoločnosti niečo bežné, neznamená to ešte, že je to normálne…

Evolúcia „zošliapla“ plynový pedál a homosapiens bol výsledkom

Keď sme boli v Afrike, už sme nemali srsť. Mali sme však nad hlavou najsilnejšie slnko a pri sebe more a pláž. Mali sme neustály prístup k najvýživnejšej potrave a množstvu DHA. Presne v tých miestach, kde sme boli, sú tiež tri najväčšie tektonické platne, ktoré vytvorili obrovské magnetické pole na povrchu Zeme, po ktorom sme neustále chodili bosí.

Toto všetko bolo ako zosilňovač pre evolúciu. S tým, čo z nás bolo a s podmienkami, aké sme mali na rozvoj, evolúcia pracovala veľmi rýchlo a behom tisícok generácií sme sa neskutočne rozvinuli a stali sme sa najmocnejším tvorom na tejto planéte. A to všetko vďaka nášmu mozgu, o ktorom sa dozvieš viac už v nasledovnom článku série. Bol to však Kvantový efekt a nie prirodzený výber, ako to tvrdil Darwin.

Práve toto sú naše prirodzené podmienky, vďaka ktorým sme tu, o ktorých som písal v prvom článku série o skutočnom paleu a pôvode lowcarb. Toto je bod, ku ktorému by sa mali moderní ľudia chcieť priblížiť, aj čo sa stravy týka, ak majú akýkoľvek problém, pretože je to TO, vďaka čomu sme sa takto rozvinuli. A nie behanie vo fitku na bežiacom páse so slúchadlami a garmin hodinkami, či fitness, „zdravé“, celozrnné polotovary, ako to propagujú média, ale aj mnohí odborníci.

DHA ako hlavný hnací motor vývoja

Na záver článku musím opäť zabrdnúť trochu do výživy. Potrava, akou sú napr. ustrice, ktoré sme mali k dispozícií počas celého nášho vývoja, je ľahká na prehltnutie. To znamená, že ju netreba ani extra požuť, obzvlášť, keď naše zuby a sánka nám to ani neumožňujú. Toto je tiež ďalšie AHA pre paleo nadšencov, ktorí si myslia, že mäso zo suchozemských zvierat je naša prioritná potrava. Nie je.

Ďalšia vec je, že naše „veľké“ svaly, a enzýmy v žalúdku aj s baktériami v čreve z tejto potravy dokážu extrahovať obrovské množstvo živín:

Tyrozín, tryptofán, aj ďalšie aminokyseliny, SFA, MUFA, PUFA, jód, selén, vitamíny, minerály, vlákninu, DHA, EPA a iné. Toto všetko sa potom môže uložiť napríklad aj vďaka FIAF (o ktorom bude článok čoskoro) do podkožného tuku matky, ktorá to prenesie na dieťa a podporí tak vývoj jeho mozgu. Dieťa sa ešte viac rozvinie, prenesie to na svojho potomka atď. Týmto slovám pochopíš ešte lepšie v ďalšom článku, no teraz chcem vyzdvihnúť najmä dôležitosť omega 3 DHA.

Rozvíjajúca sa veda stavia výživu, a predovšetkým kyselinu dokosahexaenovú (DHA), do nenahraditeľnej úlohy vo vývoji ľudského mozgu, výkonnosti a celkovo inteligencie. Dôvod prečo si to dnes síce pomaly, ale isto veda všíma je jednoduchý. Sú nim úžasné vlastnosti DHA.

DHA patrí medzi PUFA s dlhým reťazcom, čo znamená, že je nenasýtenou mastnou kyselinou. DHA sa nachádza u všetkých cicavcov a konkrétne v membránach ich buniek. Má 22 uhlíkov a 6 dvojitých väzieb. Ďalšie detaily na teraz rozoberať nejdem (premium členovia ich poznajú už z predošlých webinárov, rovnako ako čitatelia knihy Kvantová Biológia), no teraz spomeniem to hlavné.

Konfigurácia dvojitých väzieb DHA sa nachádza v presnom a špecifickom usporiadaní, vďaka čomu má táto mastná kyselina ako jediná na našej planéte unikátnu schopnosť. Tou schopnosťou je to, že dokáže meniť slnečné svetlo na jednosmerný elektrický prúd.

Nič viac vedieť na teraz nepotrebuješ. Ak si to nevieš predstaviť, pomysli na jednoduchý senzor na dverách supermarketu. Keď zachytí senzor nejaký pohyb (mysli svetlo), tranzistor v ňom sa zopne, vyšle elektrický signál cez obvod do motorčeku, ktorý otvorí dvere a ty môžeš vstúpiť do supermarketu (to bolo v skratke). Podobne funguje DHA v našich membránach.

Takto príroda komunikuje s našimi mitochondriami a získava všetky potrebné informácie, ale aj energiu zo slnka, nášho prostredia a z povrchu Zeme.

Ako by vyzeral kalendár vývoja Homo vrámci roka ?

Na záver dnešného článku som si pre teba pripravil jeden dych vyrážajúci kalendár. Pôvodne boli 2, no uverejním iba jeden. Myslím, že bude úplne stačiť.

Bude to ako bežný kalendár, ktorý si kupuješ, od 1. Januára po 31. December, a budem v ňom vychádzať z týchto údajov:

• Pred cca 3 miliónmi rokmi sa objavil oficiálne prvý homo v Afrike.
• Pred 200 tisíc rokmi sa objavil V Afrike homosapiens
• Pred cca 50 tisíc rokmi sme až opustili Afriku
• Pred 142 rokmi (v r. 1879) prišla prvá Edisonova žiarovka a teda prvé umelé osvetlenie v noci (iné ako oheň)
• Pred cca 70 rokmi sme začali využívať polotovary a umelé glukózovofrukzltózové sirupy
• Pred cca 20 rokmi (počítam cca rok 2000) začali používať uz takmer v každej domácnosti TV, mobily, atď.

No a takto som kalendár zostrojil:

V kalendári bude považovaný za celý rok (teda 365 dní) celý náš vývoj od prvého homo. 3 milióny rokov teda predstavujú 365 dní. Podľa tohoto som vypočítal údaje vyššie a pretavil ich na os v rámci celého roku, aby si videl sám, kam tým miernom. Zaokrúhľovať budem mimochodom na minúty.

Píše sa prvý január, je ráno 0:00, a náš druh homo sa ukázal na scéne v Afrike. Teraz dobre čítaj. 9. decembra sa z nás stal oficiálne homosapiens a presne v prvý sviatok vianočný, 25. Decembra o 17 tej hodine, sme z Afriky ako homosapiens odišli, a začali osídľovať svet.

Ako vidíš, hneď z úvodu je to pomerne „husté“, pretože ti to ukazuje, že takmer celý rok sme boli v Afrike, s tými istými podmienkami, rovnako bosí, na slnku, pri vode a až necelých 6 dní pred Silvestrom sme odtiaľ odišli.

Na Silvestra, 31. decembra o 23 hodine a 36 minúte, prišla prvá umelá žiarovka od Edisona a o pár minút neskôr, o 23 hodine a 48 minúte sme začali vo veľkom využívať polotovary a fruktózové sirupy. A až 3 minúty pred polnocou (31. Decembra o 23:57) prišli do všetkých domácnosti TV, mobily a iné spotrebiče.

Nič viac dodávať netreba. Myslím, že chápeš, čo som tým chcel povedať. No aby si mal ešte lepšiu predstavu, tak dodám ešte toto:

Takmer do polnoci choroby ako rakovina prsníka, rakovina prostaty hrubého čreva a mnohé ďalšie takmer nejestvovali. Tiež takmer nejestvovali problémy ako melanóm, či rakovina kože, hoci sme behali vonku bez okuliarov a opaľovacích krémov, kdežto blízko polnoci, teda dnes, sú pomerne rozšírené…

Záver a zhrnutie článku

Dnešný článok bol schválne zverejnený teraz, po článkoch o mikrobióme a glutatióne, pretože už nabudúce budeš čítať veľmi dôležitý článok o Ženách, tehotenstve, pôrode a vývoji hlavičky dieťatka a ver mi, že tieto informácie budeš potrebovať.

Zároveň ti oznamujem, že ťa v tejto sérií čakajú ešte veľmi dôležité články a určite ich nepremeškaj, vrátane praktického protokolu ohľadom čreva. A tiež, ak potrebuješ, doštuduj si predošlé.

Ak sa ti článok páčil, a myslíš, že môže niekomu pomôcť, kľudne ho zdieľaj. Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Na záver ti dávam do pozornosti PRÉMIUM ČLENSTVO, ktoré ťa posunie míľovými krokmi vpred. Vieš si vybrať z viacerých, od lacného strieborného, až po napr. Platinové, v ktorom získaš množstvo výhod, zliav, všetky moje produkty a knihy, prístup ku všetkým webinárom, nonstop podporu na fóre, či „osobné“ stretnutia so mnou pri živých webinároch.

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku tak zostaň naladený

Referencie, odkazy a použité zdroje:

1. https://biologia.estranky.sk/clanky/vývojčloveka.html
2. https://www.eurekalert.org/news-releases/546040
3. https://www.nytimes.com/2018/04/27/science/chimpanzees-savanna-evolution.html?utm_source=quora
4. https://www.scientificamerican.com/article/latest-theory-human-body-hair/
5. https://www.scientificamerican.com/article/the-naked-truth/
6. https://quizlet.com/125334468/1-square-centimeter-of-skin-contains-flash-cards/
7. https://www.enotes.com/homework-help/how-many-cells-every-square-centimeter-skin-67421
8. https://www.cell.com/cell-reports/pdf/S2211-1247(18)31763-7.pdf
9. ../AppData/Users/Jaroslav/AppData/Roaming/Microsoft/Word/.%20https:/www.physiology.org/doi/full/10.1152/physrev.1998.78.2.393%3furl_ver=Z39.88-2003&rfr_id=ori:rid:crossref.org&rfr_dat=cr_pub=pubmed
10. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/pdf/10.1111/j.1834-7819.1963.tb03283.x
11. https://sk.wikipedia.org/wiki/Kyselina_chlorovodíková
12. https://cs.wikipedia.org/wiki/Pepsin
13. https://sk.wikipedia.org/wiki/Kyselina_chlorovodíková
14. https://cs.wikipedia.org/wiki/Pepsin
15. https://cs.wikipedia.org/wiki/Trávicí_enzym