Potápanie / hyperba...
 
Zdieľať:
Upozornenia
Vyčistiť všetko

Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.


PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo

 

Potápanie / hyperbarická oxygenoterapia

14 Príspevky
4 Užívatelia
5 Likes
78 Videní
Lukáš Volent
(@lukas-volent)
Príspevky: 26
PLATINOVÝ ČLEN
Zakladateľ témy
 

Ahoj Jaro, 

 

mohol by si prosím ťa (ak to tu ešte nebolo spomínané) dať do súvisu

  • potápanie sa do väčšej hĺbky, ako aj 
  • hyperbarickú oxygenoterapiu 

s nijakým pekným presahom na zdravie človeka. K akým procesom dochádza v tele človeka pri jednom aj druhom? Aký tam je súvis s dusíkom, cievami, okysličením organizmu... ? 

Potápanie je aj práca s dychom, preto predpokladám že to má aj nijaký terapeutický účinok na telo a psychiku. 

 

Ďakujem za odpoveď.  

Lukáš. 

 

 
Publikované : 30. júla 2022 16:19
Lukáš Volent
(@lukas-volent)
Príspevky: 26
PLATINOVÝ ČLEN
Zakladateľ témy
 

PS: Rýchle stúpanie (vyplávanie na hladinu) alebo porušenie iných bezpečných potápačských pokynov môže viesť k tomu, že dusík v potápanom tele rýchlo dekomprimuje a vytvára bubliny v tkanivách tela (DCS) alebo v tepnách (AGE). - https://sk.eferrit.com/kazde-ponorovanie-je-dekompresne-potapanie/

  • vedel by si toto laicky vysvetliť pls.   
 
Publikované : 30. júla 2022 16:40
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 
Publikoval: @lukas-volent

mohol by si prosím ťa (ak to tu ešte nebolo spomínané) dať do súvisu

  • potápanie sa do väčšej hĺbky, ako aj 
  • hyperbarickú oxygenoterapiu 

s nijakým pekným presahom na zdravie človeka.

Budúce 2 články KB #13 a KB #14 ti dajú peknú odpoveď Lukáš. V oboch prípadoch sa bavíme o zmene tlaku vyvíjaného na vodu a teda zmene štruktúry vody v tkanive  = zlepšení Redoxu!

 

 
Publikované : 31. júla 2022 8:29
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 

Prečo je v jednom prostredí (napr. v bunke srdca) iná, ako v inom prostredí (napr. v pohári pri izbovej teplote a na vzduchu)? A prečo veľa ľudí, vníma zmeny počasia? Prečo niekoho so zlým redoxom, môže pri malom znížení tlaku v atmosfére začať bolieť hlava, či mať citlivejšie kosti?

Možno neuveríš, no všetko to súvisí a odvíja sa to od toho, ako dobre je voda v tebe štruktúrovaná a to hlavne v mozgu a mieche.

 

Ak sú teda slová vyššie pravdivé, a voda v tebe vníma okolie, otázka znie, čo spôsobuje zmenu vody a čo ju najviac ovplyvňuje?

Odpoveď je: Teplota, tlak a EMP (vlnenie/rezonanacia v okolí).

 

Ten posledný bod, EMP (alias okolité pole) na teraz nechajme. Odporúčam pozrieť k nemu nový článok zverejnený včera KB #12.

Čo však prvé dva body – teplota a tlak? Na tieto sa pozrieme viac z blízka.

Ako ti musí byť jasné už len na základe vety vyššie, že prečo mnoho ľudí hneď pocíti zmeny počasia na hlave či kĺboch (kostiach), TLAK aj TEPLOTA pôsobia na vodu.

 

No a keď sa aj laicky zamyslíš, čím máš v tele horšiu vodu a si viac dehydratovaný, tým si aj viac citlivý na akúkoľvek zmenu. Jednoducho nemáš takú "rezervu" ako niekto úplne zdravý, či mladý.

 

Podobne ako keď je niekto zdravý a ma funkčné mitochondrie a môže jesť takmer čokoľvek bez problémov, no iný, ktorý má mitochondrie v zlom stave, môže jesť iba veľmi obmedzený tip potravy.

V oboch prípadoch to nie je náhoda.

 

Ako teda teplota a tlak (de) štrukturujú vodu? Keď vodu stlačíš, zvýšiš jej hustotu. Podobne chladom. Keď je voda chladná, je viac hustá. Najviac hustá voda je mimochodom kúsok pod 4 °C.

 

Vo vode s nízkou hustotou je množstvo chaosu (entropie) oveľa nižšie a naopak vo vode s vyššou hustotou je Entropia nižšia (negatívna Entropia) a teda je viac organizovaná. Toto je dôvod, prečo život pod hladinou oceánu prežije. Tiež je to dôvod, prečo život pod hladinou oceánu rozkvitá a má dostatok kyslíka, hoci predpoklad by bol, že tam kyslík nebude a život tam neprežije.

 

Čo sa teda tlaku týka, pomysli jednoducho na dostatočné napätie kyslíka. Keď je mitochondria efektívna, pritiahne si kyslíka dostatok, vďaka čomu bude napätia kyslíka dnu vysoké, tvoj ETC bude šliapať na plné obrátky, ty budeš tvoriť kvantá ATP, CO2, vody aj tepla a štruktúra vody dnu bude kvalitná.

 

Ak má však človek napätie kyslíka znížené, je odkázaný na staršie metabolické dráhy tvorby ATP aj fungovania ako takého a potápanie, ako aj lepšie dýchanie dokážu zvýšiť tlak vody v kapilárach aj tkanivách a teda zvýšiť napätie kyslíka dnu = vyšší magnetizmus. Takto funguje aj potápanie, aj oxygenoterapie. Otázne potom už je použitie, ktoré je veľmi individuálne, pretože pre niekoho môže byť nadmerne vysoké napätie kyslíka dôvod, aby tvoril nadmerné množstvo ROS. 

Aj tu vidíš, že dávka môže byť zároveň JED!

 
Publikované : 31. júla 2022 8:35
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 

Keď sa teplota v prostredí zvýšuje (či už z dôvodu teploty vonku (napr. ako na púšti) alebo v dôsledku horúčky (choroba), vedie to k expanzii objemu mozgomiešneho moku, ale aj inde, v tkanivách, ći v niektorých cievach, kde je krv a tým aj k zníženiu jeho hustoty a množstvu rozpusteného kyslíka v ňom. Teraz sa zamysli nad tým, kde ľudia žijú - naša atmosféra.

 

Hoci to necítiš, zemská atmosféra pri priemernej nadmorskej výške 0 m.n.m. tlačí nadol silou cca jedného kilogramu na štvorcový centimeter. To je okolo tony na štvorcový meter.

 

A hoci to nejako extra nevnímame, ani ti to nepríde, že by ťa niekto tlačil alebo dačo podobné ver, že tvoje telo aj mitochondrie dnu to cítia.

 

Keď si však predstavíš napríklad živočíchy v mori pod hladinou, ktoré sú vystavení väčšiemu tlaku, už vidíš tú silu. Človeku v takom tlaku pod hladinou môžu napr. "prasknúť uši". Práve preto aj potápači robia pomalé zostupy a musia sa postupne trénovať a aklimatizovať. 

 

Opačná strana je však vyššia nadmorská výška, kde je tlak nižší. Čo to znamená? Že na tvoje telo a mozog pôsobí nižší tlak a teda voda bude menej štruktúrovaná.

 

Presne kvôli tomu má atmosférický tlak veľký vplyv na bod varu aj bod tuhnutia vody, keď prechádza z kvapaliny na plyn alebo naopak.

Kvapalná voda má totižto menší objem a väčšiu hustotu, zatiaľ čo para má väčší objem a menšiu hustotu. Exkluzívna zóna má zas ešte väčšiu hustotu a menší objem ako bežná kvapalná voda.

 

Čiže vo vyššej nadmorskej výške sa voda štruktúruje menej a nadobudne mierne väčší objem. Práve toto je dôvod, prečo sa voda vysoko nad morom uvarí (zmení na paru) už pri nižšej teplote

 

Presne preto bežný priemerný človek, Ktorý nie je adaptovaný na chlad nezvládne rýchli výstup na Mount Everest a zas podobne môže mať problém pri potápaní. Avšak naopak, ak tieto fakty využiješ vo svoj prospech a pôjdeš na to postupne a správne, chlad a vyšší tlak ti môžu veľmi veľmi pomôcť, pretože sú to naše primordiálne podmienky, ktoré idu vždy ruka v ruke.

 
Publikované : 31. júla 2022 8:40
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 
Publikoval: @lukas-volent

PS: Rýchle stúpanie (vyplávanie na hladinu) alebo porušenie iných bezpečných potápačských pokynov môže viesť k tomu, že dusík v potápanom tele rýchlo dekomprimuje a vytvára bubliny v tkanivách tela (DCS) alebo v tepnách (AGE). - https://sk.eferrit.com/kazde-ponorovanie-je-dekompresne-potapanie/

  • vedel by si toto laicky vysvetliť pls.   

A k tomuto Lukáš, neviem presne čo na tom chceš vysvetliť. Tieto prípady sú, keď sa bavíme o profesionálnych potápačoch, ktorý majú špeciálne podmienky a prístroje, oblek aj masku, aby mohli klesať veľmi hlboko. Pri bežnom potápaní sa ťa niečo takéto netýka. 

Ak má však potápač originál výstroj, oblek voči atmosferickému tlaku, bombu, atď., musí mať v nádrži okrem kyslíka aj iné plyny, ako je napr. dusík, ktorý udržuje kyslík v bombe v dobrom zložení a tlaku. Dusík totižto trochu mení vlastnosti plynu keď je stlačený. No a keď sa potápači potápajú, kyslík z bomby logicky vdychujú, no ako ide hlbšie a hlbšie, zvyšuje sa tlak, ktorý pôsobí aj na jeho telo a cievy, krv, ... rovnako pôsobí aj na bombu, v ktorej sú plyny, vrátane dusíka a kyslíka. 

 
Publikované : 31. júla 2022 9:06
Lukáš Volent
(@lukas-volent)
Príspevky: 26
PLATINOVÝ ČLEN
Zakladateľ témy
 

Ďakujem za objasnenie Jaro, budem sa tešiť na budúce dva články. 

 
Publikované : 31. júla 2022 10:43
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 

VČera bol zverejnený zaujímavý webinár, ktorý verím trochu objasní informácie aj k tejto téme. Prečo môže byť potápanie sa s kyslíkovou bombou zlý a rizikový nápad, no paradoxne potápanie sa bez kyslíka veľmi dobrý a dokonca to môže byť zaujímavý Hack, ak človek vie Ako ho využívať!

 

To, že sme sa my ľudia vyvinuly takto a nežijeme už vo vode, má zmysel, no všetky tieto cicavčie aj obojživeľnícke reflexy v sebe máme naďalej a kedykoľvek och môžeme využiť, ak sa preto rozhodneme a vieme ako.

Za normálnych podmienok v prírode vidíš, že čím extrémnejšie teploty, teda čím viac sa blížime k pólom, tým sa život prispôsobuje viac niekoľkým smermi, pričom pre Vás sú teraz dôležité tieto 3:

Tuk, množstvo Omega 3 a pomer omega 6 ku omega 3

 

V blízkosti pólov, kde živočíchy chodia do studenej vody, sú prirodzene veľmi ketogénne, no hlavne konzumujú extrémne množstvá DHA. Tiež majú v tkanivách dosť síry a vedia tvoriť plyny ako NO, tak aj CO2 a H2S, ktoré som vo webinári schválne spomenul. Tým, že zvieratká v zime jedia veľa omega 3 a veľmi málo Omega 6, sa ich pomery v membránach upravia s tým, že majú pomer nie len 4 ku 1 v prospech omega 6, ale dokonca nižšie. Čím viac k pólom, tým sa tento pomer blíži dokonca ku 1/1.

Tiež som Vám však dávnejšie spomínal, že u ľudí tento pomer býva zvyčajne max 1 ku 4, alebo 1 ku 3, ak je vŠetko optimálne v zime, pričom ak už pomer klesá pod 1 ku 4, telo viac automaticky priberá. Ich fyziológia je totiž odlišná a telo chce viacej tuku. Toto je dôvod, prečo zvieratká v zime ako vlk, prirodzene schudnú a stanú sa extrémne výkonnými, hoci paradoxne, gigantické zvieratká žijúce v blízkosti pólov, sú robustnejšie a mohutnejšie, majú veľa tuku a zároveň však žijú extrémne dlho a takmer nestárnu, alebo stárnu iba veĺmi pomaly. Naša Fyziológia aj biológia sú totiž veľmi adaptabilné a foto, ale aj termoplastické!

 

 

Všimnime si eŠte inverzný vzťah Bohrovho efektu s veľkosťou tela.

 

 

Bohrov efekt hovorí o tom, ako vplýva koncentrácia oxidu uhličitého na uvoľnenie a saturáciu kyslíka hemoglobínom v krvi. Viac CO2 jednoducho znamená viac uvoľneného kyslíka, no a CO2 je jedným z plynov, aké cicavce ako my tvoria. Zaujímavé však je a myslím, že si to nikto z Vás neuvedomil pri počúvaní včerajšieho webináru, že pod vodou kyslík neprijímame, no CO2 tvoríme. Toto je nesmierne dôležité.

 

Ono totiž aj relatívne malá zmena pH alebo CO2 v krvi vyvolá zmenu v okysličení tela. Presne preto sa slony v porovnaní s myšami dožívajú viac. Aj keď majú omnoho väčšie telo, ich srdce bije pomalšie a majú iba o niečo vyšší metabolizmus aj spotrebu kyslíka

Toto tiež poukazuje na to, že pod vodou, kde nemáme prístup ku O2, no tvoríme CO2, dokáže Voda v našom tele a krvi penetrovať lepšie epytel a membrány buniek a lepšie nás okysličiť. Ak máme na sebe bombu s kyslíkom, neudeje sa to...

 

 

https://jaroslavlachky.sk/premium/webinare/webinare-2023/januar-2023-potapanie-a-domaci-biohack-ako-zlepsit-zdravie/

 

 
Publikované : 3. januára 2023 15:50
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
 

@jaroslavlachky chcel by som reagovat na tvoj novy webinar. Mam osobne skusenosti s ponorom do studenej vody ale nemam na mysli potapanie. 

Napriklad pri saunovani si v pobyte v 110stupnovej  saunovej miestnosti na 25minut vyzeniem HR na cca 120. A po ponoreni do 5st. vody s ponorom hlavy mi pulz klesa v priebehu 1 minuty na cca 30 pulzov za minutu. 

Nemam to zmerane pasom, ale nauduce po saune to urobim a pripnem to tu.

Este jedna perlicka: dokazem pri takomto stunenom ponore byt pod vodou aj 4minuty. 

Takze, je to pravda Jaro, uz sme o tom na fore myslim sj pisali 🙂💪.

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 3. januára 2023 16:38
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Príspevky: 2703
Administrator Absolvent Mito hack #2023 s deutériom
 

@empigo-osobny-trener-kosice Jj Miro, spomínam si. Aj preto som sa vtedy ku niektorým veciam toľko nevyjadroval, no dnes môžem viac. 

Pre teba je to skvelým znakom. Práve to je jedná z vecí, ktorú aj pro pokusoch vypozorovali s dobrovoľníkmi, keď cvičili na trenažéroch, že im pokojová frekvencia klesla rýchlejšie a dokonca nižšie. 

Presne toto je to, čo som viackrát spomínal, ako môže byť hypoxia zlá, aj dobrá a otvoriť dvere do neba, aj do pekla. Jeden kľúč otvorí viaceré dvere. 

Presne v tomto prípade, pod vodou, dokážeme paradoxne vydržať dlhšie bez kyslíka, pretože vtedy je hypoxia prospešná a tlak vody aj chlad, veľa vecí kompenzuje. Naopak pri potápaní s bombou, alebo pri unáhlení sa, to môže byť preto veľmi nebezpečné. 

Som zvedavý na ďalšie experimenty a výsledky Miro, určite daj vedieť 💪 😉

 
Publikované : 3. januára 2023 16:46
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
 

Zvyknem pouzivat preplachovanie dutin studenou vodou so solou. Aktivuju sa tymto sposobom reflexyjm, ako si spomenul. 

Inac tu mi napada otazocka: 

Ked mi zasvieti slnko do nosa (hocikedy), tak si kychnem.IČ drazdi nejake receptory… Urcite aj ty Jaro a iní zazivate podobny reflex?

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 4. januára 2023 13:34
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 

@empigo-osobny-trener-kosice veru podobný reflex nezažívam vôbec. Je to však prirodzené, ak máš v okolí nejaký prach, apod. 

Svetlo do nosa je však celkovo veľmi efektívny spôsob ako rýchlo zlepšiť mozog!

 
Publikované : 4. januára 2023 16:01
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
 

Publikoval: @jaroslavlachky

veru podobný reflex nezažívam vôbec. Je to však prirodzené, ak máš v okolí nejaký prach, apod. 

Svetlo do nosa je však celkovo veľmi efektívny spôsob ako rýchlo zlepšiť mozog!

100ky X som to overoval. Bez prachu to viem zazit😀. Slnko nasmerovane do nosa robim pravidelne-kychnem tak 3 az 4x a tym to konci. Ale citim sa po kychani dost fajn 😆😁😊

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 4. januára 2023 16:42
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 

@empigo-osobny-trener-kosice Môže byť, nevidím v tom problém 😀 asi automatická reakcia/pozdrav 😆

 
Publikované : 4. januára 2023 18:02
Zdieľať: