Deutérium vs prótiu...
 
Zdieľať:
Upozornenia
Vyčistiť všetko

Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.


PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo

 

Deutérium vs prótium alias prečo dnes odbornosť v biochémii nestačí

19 Príspevky
3 Užívatelia
14 Likes
186 Videní
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
Zakladateľ témy
 

Po včerajšom uverejnenom článku o HCL (kyselina chlórovodíková), kde som deutérium tiež spomenul, môžem konečne trochu objasniť niektoré veci. 

 

Verím, že teraz všetci, ktorí so mnou už nejaký ten čas ste pochopíte, prečo naozaj štúdium a poznanie chemických, či biochemických procesov v tele nestačí. Naše telo totižto pracuje na úrovni ďaleko ďaleko pred (rýchlejšie) a je ovládané svetlom.    

No a svetlo sa šíri tak trochu rýchlejšie, ako sa dejú biochemické reakcie, čo znamená, že človek, ktorý sa pozerá v labáku iba na biochemický alebo chemický pokus nikdy nemôže porozumieť tomu, ako naozaj častí tela pracujú.  

 

Každý chemická väzba je totižto koniec koncov tvorená pomocou valenčných elektrónov, ktoré nesú istú energiu vo forme fotónu (svetla). No a obor, ktorý sa zaoberá svetlom je fyzika a kvantová mechanika a nie biochémia a už vôbec nie „výživa“.

 

 
Publikované : 5. decembra 2021 15:27
Kuba Černý and Ivana reacted
Značky témy
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
Zakladateľ témy
 

Teraz k veci. V článku som písal o tom, ako sa HCL v žalúdku tvorí a že pri tom spotrebuje protón, ktorý pochádza aj z mitochondrie. Opakujem protón (subatomárna častica).

 

No a protón je už iba osamostatnená časť vodíka, ktorý prišiel o elektrón. Odborne sa protón nazýva aj vodíkový ión. No práve tu sa skrýva obrovský problém modernej vedy, ktorá pri skúmaní a robení pokusov nemôže nikdy dospieť k správnemu výsledku a už len samotným pozorovaním a pokusom je výsledok radikálne ovplyvnený.

Prótium a Deutérium sú totižto stále ten istý chemický prvok, vodík, no sú radikálne odlišné.

 

Deutérium je radikálne odlišné od jednoduchého vodíka. Vieš, čo to znamená? Že ak je v miestach v žalúdku, kde mitochondrie tvoria vodu viac deutéria, ako by malo byť, žalúdok vytvorí menšie množstvo HCL. Dôvod prečo je rovnaký ako ten, prečo pri pozorovaní a učení sa chémie tento obrovský biofyzikálny rozdiel deutéria ľuďom uniká

 

Jednoduchý vodík a deutérium sú chemicky absolútne rovnaké. To znamená, že keď sa na ne v nejakom chemickom pokuse pozeráš, správajú sa rovnako. No biofyzikálne sú deutérium a prótium rozdielne a aj efekt, aký vyvolajú, je iný.

To znamená, že ak u človeka nepracujú správne jeho periférne cirkadiálne hodiny v pečeni (pomysli na pentózový cyklus) a vo výstelke čreva, človek bude hromadiť viac deutéria tam, kde by nemal. A to napr. v žalúdku, ale aj v matrixe mitochoondrie.

 

Tento príspevok nemá byť o komplikovanom vysvetľovaní, ale iba o malom „nasmerovaní“ a ukážke toho, aby sa každý začal zaoberať postupne tým dôležitým a naopak to menej dôležité (ako napr. kalórie) riešil až nakoniec alebo vôbec.

 

Prečo teda môže deutérium vyvolať radikálne iný efekt ako prótium? Napr. preto, pretože ten extra neutrón v jadre atómu vodíka vyvoláva omnoho väčšiu silu na valenčný elektrón, ktorý jadro „obieha“. To znamená, že na osamostatnenie elektrónu z jadra deutéria treba viac energie, ako na osamostatnenie elektrónu z jadra prótia. Bingoooo

 

To tiež znamená, že svetlo, ktoré musí dopadnúť na elektrón v deutériu musí mať väčšiu energiu ako svetlo, ktoré musí dopadnúť na elektrón v prótiu. Toto je základ fotoelektrického javu od Einsteina. Nech každý porozmýšľa, ktoré svetlo na Zemi nesie najviac energie a ktoré svetlo zároveň ľuďom najviac chýba. (Pozor spoiler, je to UV). 

 

 

A hádaj čo robia naše mitochondrie, keď spracovávajú vodík z potravy. Rozdelia ho na elektrón a protón. Práve preto sú tam mnohé enzýmy, ktoré sa volajú dehydrogenázy. To znamená, že odoberajú vodík z jedla a nie kalórie.

Tento vodík následne „rozštiepia“ a osamostatnia elektrón a protón. A ak si niekto myslí, že deutérium a prótium sa v mitochondrii správa rovnako, tieto riadky mu to vyvrátili. Nespráva. A práve toto malé „spomalenie“ v mitochondrii následne vedie ku obrovským zmenám toho, ako sa elektróny šíria po jej vnútornej membráne.

 
Publikované : 5. decembra 2021 15:29
Ivana reacted
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
Zakladateľ témy
 

Takže nezabúdajte, že v tej „obyčajnej“ vode, ktorú naše mitochondrie tvoria a ktorá obkolesuje každý jeden kúsok kolagénu, z ktorého je celé naše telo zložené, sa toho skrýva viac, ako by sa zdalo... 

 

 
Publikované : 5. decembra 2021 15:29
Ivana and Mirek Pramuka reacted
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
Zakladateľ témy
 

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6723318/      

 
Publikované : 5. decembra 2021 15:30
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
Zakladateľ témy
 

Po ukončení série Črevo a mozog budú nasledovať ďalšie dôležité články o Epigenetike, ale aj vode, ktoré túto vec ešte viac objasnia a všetkym otvoria ďalšie a nové možnosti  

 
Publikované : 5. decembra 2021 15:31
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
 

ahoj Jaro, super doplnenie ku blogu. Čo si myslíš o enzýmoch? Niekde som čítal, že dokážu predĺžiť život. Naša enzymatickej výbava je konečná? Od čoho závisí naša enzymatické výbava? Je vhodné dopĺňať tráviace? Jednoducho povedané, čo si myslíš o enzýmoch aký máš k nim postoj?    

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 7. decembra 2021 6:51
Ivana reacted
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
 

Jaro, ktoré enzýmy považuješ za najdôležitejšie pre ľudské telo a prečo?

Ktoré odporúčaš jednoznačne dopĺňať skrz stravu?

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 7. decembra 2021 9:29
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
Zakladateľ témy
 

@empigo-osobny-trener-kosice Myslím, že som to spomenul v predposlednom QaA tiež.

Čo sa týka funkcie enzýmov aj kľúča  ich pochopeniu, je to o protónoch. Enzým na svoje fungovanie potrebuje protón a potrebuje ho vedieť dobre presúvať. 

(A ver či never, pri takomto presune sa bavíme o rýchlosti dokonca vyššej, ako je rýchlosť svetla. Pre niekoho možno šokujúce, no nežartujem!)

 

Čiže, na to aby enzým správne fungoval, potrebuje mať okolo seba adekvátne prostredie, metabolické prostredie, a tiež dostatok protónov. Pamätaj, že protóny sú častice s pomerne veľkou hmotnosťou. Sú takmer 2000 násobne ťažšie ako elektrón. Čiže hneď prvá vec, ktorá by mala každému napadnúť je to, odkiaĽ protón vezmeme.

 

Vieš, že protóny vypúšťajú naše mitochondrie, no rovnako aj voda, ktorá separuje náboj, ak sa ocitne pri proteíne, napr. kolagéne.

To znamená, že na to, aby enzým fungoval, potrebuje okolo seba prostredie, ktoré ho bude suplementovať s protónmi a teda kvalitný kolagén, vodu a funkčné mitochondrie.

 

Potom druhá otázka znie, či je rozdiel v tom, odkiaľ protón berieme. A odpoveď je áno. Popísal som to vyššie. 

Deutérium a prótium sú chemicky rovnaké, no správajú sa radikálne odlišne. To znamená, že v akomkoľvek biochemickom procese/cykle sa vyskytnú, celý tento pohyb bude ovplyvnený. Je totižto rozdiel, ak sa musí enzymaticky odštiepiť elektrón z vodíka, kde je iba protón alebo elektrón z vodíka, kde je aj neutrón. V druhom prípade prebehne reakcia pomalšie a následne sa aj celý cyklus spomalí. Čo to znamená v praxi? 

 

Napríklad to, že ak sa niečo takéto vyskytne medzi vnútornou a vonkajšou membránou mitochondrie, kde sa stretáva moćový a krebsov cyklus, pomocou ktorého zároveň aj detoxikujeme  nadbytočný dusík,  celý cyklus sa spomalý, mitochondria prestane byť termodynamicky efektívna, vďaka spomaleniu krebsovho cyklu a spotí sa. To znamená, že dnu nasiakne viac vody, čím zväčší svoj objem a respiračné komplexy sa zároveň ocitnú ďalej od seba. Čo to znamená? Že flow elektrónov nebude rýchly, spomalia sa a biologický čas začne plynút rýchlejšie. Rovnako to znamená, že mitochondrie prestanú byť efektívne v separovaní protónov a udržiavaní stabilného pH aj množstva mV a enzýmy stratia svoju "donášku"

 

 

Žeby bol toto ten skutočný dôvod, prečo má glykolýza až 9 krokov, pomocou ktorých rozloží  6 uhlíkovú glukózu na dve 3-uhlíkové molekuly, aby ich mohla zoxidovať? Žeby preto boli naozaj mnohé z týchto enzýmov v mitochondrii dehydrogenázy, pretože sa evolúcia musí dobre uistiť, že mitochondria získa iba ten vodík, ktorý potrebuje a iba tento vpustí do matrixu, kde to musí "frčať" ?

 

Odpoveď verím už podaktorí poznáte a ty Miro určite!

 

Mitochondria si sakra dáva záležať, rovnako ako chloroplast, aký vodík, na aký uhlík v molekule uloží a rovnako, ktorý "odstrihne". Deutérium má naopak miesto v iných cykloch a reakciach, kde sa potrebujú veci spomaliť a zastabilizovať, ako napr. v PUFA tukoch a v istých uhlíkoch, ktoré tvoria membrány našich buniek. 

 

Naše telo je tvorené z 98,73 % vodou, pretože je pre nás veľmi potrebná. Dôvod prečo je ten, že vďaka vode žijeme a máme energiu.

 

Ďalšia zaujímavá vec o vode je to, že keď je v blízkosti hydrofilného materiálu, ako je napr. proteín v našom tele, daná voda sa pri proteíne usporiada a vytvorí pekné štruktúrované vrstvy, ktoré sa nazývajú Exkluzívna Zóna.

 

Druhá vec, ktorá je o vode známa je, že rada absorbuje infračervené svetlo, ktoré exkluzívnu zónu ešte zväčší. Čo je však najdôležitejšie, exkluzívna zóna separuje negatívny elektrický náboj od pozitívneho, čím vytvorí rozdiel pH a teda aj elektro-motorickú silu, ktorá dokáže konať prácu.

Toto je jedna z možností, ako nás teda „obyčajná“ voda bez kalórií dokáže zásobovať energiou.

 

Keď Chloroplast tvorí potravu, začína s vodou. Pri dopade SLNEČNÉHO SVETLA sa VODA (H2O) rozdelí na 2 ATÓMY VODÍKA (H+), jeden atóm KYSLÍKA (O) a dva ELEKTRÓNY. Tieto dva elektróny si spolu so svetlom rastlinka presunie do svojho PLODU, ktorý poznáš pod „odborným“ názvom POTRAVA.

Na to, aby rastlinka vytvorila jednu molekulu GLUKÓZY, potrebuje zo Zeme vziať 12 molekúl VODY, z ktorých vďaka SLNKU odoberie 24 ELEKTRÓNOV.

Rovnica fotosyntézy vyzerá takto:

(6 H2O + 6 CO2 → C6H12O6 + 6 O2), hoci po správnosti by mala vyzerať takto:

12 H2O + 6 CO2 → C6H12O6 6 O26 H2O. Vytvorená GLUKÓZA je to uprostred (C6H12O6). Kľudne si to  skontroluj.

 

No a naopak, keď naše mitochondrie potravu rozkladajú, odoberú z nej vodík, ktorý sa rozdelí hádaj na čo. Elektrónprotón. Dve subatomárne častice z opačným elektrickým nábojom, ktoré sú k sebe „ťahané“ príťažlivou silou a mitochondria túto vlastnosť využíva. Mitochondria potom z vodíka z potravy a kyslíka, ktorý dýchame vytvorí nazad VODU, čím uzavrie cyklus.

 

Keď sa z vody uvoľní vodík (H+), tento pôsobí ako anóda (podobne ako planéta Zem). Potom sa vodík štiepi na protón a elektrón za pomoci katalyzátora, ktorým je slnečné svetlo alebo hydrofilný materiál/proteín. Oboje katalyzátory má naše telo k dispozícií, len tak mimochodom. Protóny sa pohybujú prirodzene od anódy ku katóde zatiaľ čo elektróny prechádzajú vonkajším okruhom (elektrónovým transportným cyklom), pričom sa stretávajú s protónmi aj kyslíkom v katóde, ktorý sa odborne nazýva Cytochróm C oxidáza, alias štvrtý komplex na membráne mitochondrie.

 

Pri rozpolení vody je vstupná energia síce potrebná, no na jej samotnú katalyzáciu postačuje iba slnečné svetlo (infračervené svetlo) a tiež hydrofilný materiál. Netreba tu žiadnu oxidáciu glukózy ani ničoho iného. To znamená, že iba to, že sa voda ocitne v blízkosti hydrofilného materiálu samo o sebe umožní vode „rozpoliť sa“.

 

A práve tu prichádza na radu náš kolagénový systém, ktorý je schopný elektróny presúvať skrz svoju sieť, no zároveň vĎaka vode, ktorá je vždy okolo aj protóny, ako vodíkový ión. Práve tieto protóny a scvknutie bunky sú potrebné k tomu, aby bol vytvorený dokonale "úzky" priestor na to, aby enzým vykonal svoju prácu a vo správnom načasovaní.

 

Práve preto ide vždy aj naše trávenie, o ktorom sú aktuálne blogy, ruka v ruke so stavom vody a kolagénu v tele a následne aj s enzýmami. 

 

https://jaroslavlachky.sk/clenska-zona/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/fibromyalgie-fotobiomodulace/#post-4090

 
Publikované : 7. decembra 2021 21:41
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
Zakladateľ témy
 

Čo chcem povedať je to, že nepremýšľaj nad príjmom enzýmov, alebo nad ich vyčerpaním, no pomysli skôr na prostredie v bunke a jej Redox. Ak je systém efektívny a povedzme, že v ňom bude veľká ENTROPIA (veľa rýchlych a malých, pohyblivých elektrónov), ktoré dokáže korigovať, bunka nebude potrebovať veľký "vstup" a aj enzymatická činnosť bude účinná.  

To znamená, že ich životnosť bude dlhšia a nebudeme ich musieť častejšie nahrádzať. 

 
Publikované : 7. decembra 2021 21:55
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
 

Dakujem za perfektnu odpoved 🙂.

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 8. decembra 2021 16:33
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
 

@jaroslavlachky ...nic nie je idealne, ani redox a teda ako sa k tejto veci ma postavit bezny clovek? 

Ma to urcite nejake medze... Kedy moze byt doplnanie napr. traviacich enzymov prispesne aj ked ma clovek dobry redox. 

Inac, taka logicka otazka: zem ma prebytok elektronov a nabija nas... Je mozne vyuzit nieco na nabitie / nasatie elektronov zo zeme do zasoby a nasledne sa dobit z dannej veci. Predpokladom by mal byt prebytok elektronov smerom z toho zdroja k nam. 

V podstate by sme sa mali vediet "dobit" elektronami ak sa niecoho dotkneme co ma ich viac ako my. Neviem.... 

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 8. decembra 2021 18:12
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
Zakladateľ témy
 

@empigo-osobny-trener-kosice Jj, presne tak. Práve preto má každý svoju vlastnú "štúdiu" na svojom tele a so svojím zdravím a nemôže brať v úvahu to, čo robí jeho kamarát, sused, ani identické dvojča. Každý je individualita, ktorá je "umiestnená" v danom čase, priestore a prostredí, ktoré určuje o tom, ako biochémia v jeho tele funguje a teda aké rozhodnutia, by mal človek spraviť, ak chce ostať funkčný, alebo naopak. Pretože každý má vždy na výber.

 

 

 
Publikované : 9. decembra 2021 19:46
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
Zakladateľ témy
 
Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

Inac, taka logicka otazka: zem ma prebytok elektronov a nabija nas... Je mozne vyuzit nieco na nabitie / nasatie elektronov zo zeme do zasoby a nasledne sa dobit z dannej veci. Predpokladom by mal byt prebytok elektronov smerom z toho zdroja k nam. 

V podstate by sme sa mali vediet "dobit" elektronami ak sa niecoho dotkneme co ma ich viac ako my. Neviem.... 

Veľmi dobrá úvaha. A áno je možné niečo takéto využiť. Takto vlastne fungujú membrány našich buniek a voda s kolagénom v tele. 

K tomuto ti na teraz napíšem, že vydrž na decembrový webinár, asi ho niekedy cez sviatky doobeda spravím, a spomeniem v ňom po prvý raz niečo ako entropia a hlavne negatívna entropia. V ňom Vám poviem presne čo to je, aj ako ju život využíva a ako súvisí s tým, na čo si sa spýtal. Pretože si trafil do čierneho (svojím spôsobom), čo u teba nie je prekvapením 😉 

Vo webinári tiež spomeniem termodynamické zákony aj ATP a dám Vám do rúk dôkaz, prečo ATP nie je našim zdrojom energie. Tých 7 kcal energie, ktoré sa z hydrolýzy fosfátovej skupiny ATP uvoľní totižto ani zďaleka neuspokojí termodynamický zákon a teda nemôže byť zdrojom energie pre to, čo sa v našich bunkách deje. To znamená, že naše bunky musia nejako uskladňovať formu energie a využívať ju dokonca bez akéhokoľvek vstupu. A zdá sa, že to aj dokážu...

 
Publikované : 9. decembra 2021 19:51
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
 

Tesim sa 🙂

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 10. decembra 2021 17:47
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
 

@jaroslavlachky Mne to uz docvaklo, nasiel som kluc, brutal 🙏😀.

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 11. decembra 2021 8:16
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
Zakladateľ témy
 

@empigo-osobny-trener-kosice To je len super Miro 👍 

 
Publikované : 11. decembra 2021 13:43
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Príspevky: 2703
Administrator Absolvent Mito hack #2023 s deutériom
 

Zaujímavý článok z minulého roku pre všetkých. Hoci sú chemicky ťažká voda a ľahká rovnaké, ukázalo sa, že ľudia sú schopní rozlíšiť v chuti rozdiel. Deuterium sa v ich chuťovýxh receptoroch správalo inak:

 

Citujem:

"Ťažká voda (D2O) sa líši od obyčajnej vody (H2O) len tým, že vodíkové atómy tvorené protónom a elektrónom sú v nej nahradené stabilným izotopom vodíka zvaným deutérium, ktorý má v jadre naviac aj neutrón. Rozdiely v pH či teplote topenia a varu, ktoré sú spôsobené kvantovými efektami, sú veľmi malé. Po chemickej stránke tak medzi oboma molekulami vody prakticky nie je rozdiel."

„Napriek tomu, že tieto dva izotopy vody sú chemicky identické, a hoci chuťové vnímanie je založené práve na chemických vlastnostiach, sa nám podarilo jednoznačne preukázať, že ľudia, na rozdiel od myší, sú schopní odlíšiť ich chuť a že ťažká voda nám chutí sladko,“ hovorí o hlavných výsledkoch štúdie vedúci tímu Pavel Jungwirth.

 

Zdroj: https://vat.pravda.sk/zem/clanok/584147-tazka-voda-chuti-sladko/

 
Publikované : 22. februára 2022 12:32
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Príspevky: 2703
Administrator Absolvent Mito hack #2023 s deutériom
 

^^^  

Kvantová Biológia verzus biochémia = 1:0

 
Publikované : 22. februára 2022 12:33
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
Zakladateľ témy
 

Môže byť odlišnosť deutéria od prótia tiež dovod prečo malé dieťatko často "kaká", zatiaľ čo zdravý ⠀
dospelý by mal mať stolicu pravidelne ráno? A môže to byť tiež dôvod, prečo psík na prechádzke často ⠀
všetko "ocikáva"... 

Rovnako ako vrchná vrstva kože, kde je veľa 7 dehydrocholesterolu, tak aj výstelka čreva denno denne hromadí veľa deutéria, ktoré zachytí a chráni ta pred ním. To znamená, že musí mať mechanizmus, ako sa ho na dennej báze zbavovať, ak ho je priveľa.⠀

A hádaj čo je týmto mechanizmom v tvojom čreve.... Stolica. Bingooo!



Tak a teraz po premýšľaj, prečo malé bábätko kaká často a dospelý iba raz za deň... verím, že ti dochádza.⠀


Tiež sa teraz zamysli, prečo psík často "ciká" a čo tým sleduje. Že nevieš? Tak ti to prezradím.⠀

Psík takto strategicky umiestňuje pár atómov deutéria všade, kade kráča, aby podľa jeho odlišnej vibrácie v konjugovanom cholesterole dokázal rozoznať pomocou receptora v nose jeho vôňu a vedel kade kráčal.⠀


Tiež ti to však naznačuje niečo o tom, ak napríklad stolicu nemáš pravidelne, alebo ak máš nejaký problém týkajúci sa čreva ako to bolo spomínané v novom článku.

Pamätaj si, že príroda nerobí nikdy nič náhodou a rovnako nie je náhoda nič z toho, čo okolo seba, kdekoľvek vidíš.⠀


 

 
Publikované : 21. júla 2023 19:09
Zdieľať: