Mitochondriak 3.0 mini od Easy Light - terapia červeným a infračerveným svetlom

Predpredaj zariadení Mitochondriak® 3.0 spustený! 

Podpora mitochondrií aj deutéria zbavenej vody na maximum!

VOZ #19 Akvafotomika a infračervené svetlo (NIR)

10.7. 20231025x3

Čo je to akvafotomika? Aj pomocou nej ti dnes vysvetlím, ako dokážeš využiť sódu bikarbónu a tiež prečo svoje brucho potrebuješ vystavovať červenému a infračervenému svetlu (NIR)?

V dnešnom článku sa pozrieme v krátkosti na niečo pre Vás všetkých (predpokladám) úplne nové, no ako hneď zistíte, je to niečo, čo už nevedomky trochu poznáte, pretože poznáte základy o vode. O vode a jej odlišných štruktúrach. Napríklad z týchto viacerých predošlých článkoch.

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho tu alebo na stránke s PODCASTAMI.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.


Sumár článku:

  • Čo je akvafotomika?
  • Prečo by mal dnešný článok prečítať každý koho trápi čokoľvek týkajúce sa čreva?
  • Ako vyzerajú dva hacky pre trávenie, … sóda bikarbóna alias ako (ne) riešiť prekyslenie?
  • RLT, IČ svetlo, črevo a červené krvinky? Kde je súvis?
  • V akom konkrétnom smere sa v tebe pohybujú soli, ak na ne svieti svetlo? Schválne či uhádneš (spoiler – dnes sa dozvieš odpoveď).

Čo je to akvafotomika a ako súvisí s infračerveným svetlom (NIR)

Akvafotomika (alebo aj aquafotomika) je metóda, kde pomocou infračervenej spektroskopie dokážeme nahliadnuť a skúmať nedeštruktívnym spôsobom neživé, ale aj živé organizmy. Dokážeme to vďaka absorpcii a reflekcii molekúl vody blízkeho infračerveného svetla. [1]

Aquafotomika je mladá vedná disciplína založená na inovatívnych poznatkoch molekulárnej siete vody, ktorú ako prirodzenú súčasť každého vodného systému formujú všetky jej zložky a vlastnosti prostredia. Vďaka vysokému obsahu vodíka ako časti molekuly vody, sa vo vode vždy nachádzajú neustále sa meniace vodíkové väzby. Tzv. blikajú, ak si spomínaš. To znamená, že tieto väzby vo vysokých rýchlostiach prechádzajú zmeny, vďaka čomu menia svoju absorpciu aj emisiu svetla.

To znamená, že aj mierne zmeny v živých systémoch alebo v ich okolí ovplyvňujú množstvo molekúl vody, čo spôsobuje reusporiadanie molekulárnej siete vody, ktoré následne zmenia svoju emisiu (biofotóny) a stanú sa integrujúcim deskriptorom stavu systému. Inými slovami, pomocou „svetelnej stopy“ molekúl vody dokážeme lepšie pochopiť celému biologickému systému.

Aj preto sa osobne roky zaujímam viac o tieto nové vedné odbory, miesto bežných biochemických pokusov. V bežných pokusoch je totiž vždy nejaký substrát extrahovaný z bunky, z vody, a to, čo sa o ňom zistí, teda nemusí byť vždy pravda.

Črevné problémy a akvafotomika

Dnes to budem držať krátke, keďže si uvedomujem, že je leto a málokto strávi viac ako 5 minút čítaním, takže k veci.

Premýšľal si po poslednom článku, aké môžu byť dôsledky toho, že subatomárne častice majú svoj SPIN a aj magnetický moment? Že nie? Ja ti dnes niečo prezradím.

Toto je napríklad dôvod, prečo je dnes na rozvoji toľko zdravotných problémov týkajúcich sa čreva, ako napr. SIBOIBS (syndróm dráždivého čreva), GERDLeaky gut (priepustné črevo),…, ktoré idú zároveň ruka v ruke s nižším vitamínom D u danej osoby. To platí o 25 OH, ale najmä o aktívnej verzii – 1,25 OH.

Pozrime sa na to najskôr laicky, pekne od základu, ktorý každý pozná. Ak nie, tu je slovník pojmov a vyhľadaj si slová, ktoré ti nie sú známe.

Čoho je naše črevo plné? No predsa vody. Celá výsteľka obsahuje kolagén, je tam tiež veľa mitochondrií, veľa tepien aj žíl a uprostred trubice (čreva) sú zasa baktérie – prokaryoty.

Ako môžeš vidieť z definície akvafotomiky vyššie, voda zohráva veľkú úlohu aj pri formovaní a štruktúre baktérií, ktoré sa v nej kúpu a teda aj čreva. Ideme ďalej.

Keď na vodu zasvieti infračervené svetlo, z vody sa stane exkluzívna zóna. To znamená, že sa separuje na OH (mínus) a hydroniové ióny (plus).

Dnes to posúvame opäť ďalej.

Jednou z najvýraznejších čŕt, aké exkluzívna zóna (EZ) má je vytváranie elektrického potenciálu až 200 mV medzi EZ a jej vonkajškom, teda kolagénom/proteínom, vedľa ktorého je.

Druhá vlastnosť EZ je, že koncentrácia protónov sa zvyšuje mimo hranice medzi EZ a obyčajnou vodou, čo vedie k relatívnemu prekysleniu tejto oblasti. Toto je dôvod, prečo sú naše časti tela prirodzene prekyslené a iné zásadité.

2 Tipy pre lepšie črevo – sóda bikarbóna a prekyslenosť/zásaditosť

Toto máš teda hneď prvú praktickú radu – nesnaž sa nejakým spôsobom meniť zásaditosť/prekyslenosť organizmu. Tvoje telo a mitochondrie sa o to postarajú za teba, ak sa ty postaráš o ne.

Druhá rada, ktorá z toho automaticky vyplýva? Napríklad bikarbonát. Často užívaný doplnok, o ktorom si čítal v 2 roky starom článku a verím, že dnes mu pochopíš.

Ako vidíš, tvoje telo si tvorí protóny (kyslosť) aj v čreve, rovnako ako kyselinu chlórovodíkovú (kyselinu) a teda musí mať aj spôsob, ako kyselinu neutralizovať (zásaditosť). No a robí to zasa raz voda. Črevo musí byť hydratované a vyžaduje na to exkluzívnu zónu.

Pri rozpúšťaní chlorovodíka vo vode sa molekuly HCl štiepia na chloridové anióny a vodíkové katióny, ktoré ďalej reagujú za vzniku oxóniového katiónu:

HCl + H2O → H3O+ + Cl

Ľudia, ktorí črevo nemajú ešte príliš zničené, no majú problém s nadmernou kyselinou, preto môžu občas využiť malý „mito Hack“ – bikarbonát (NaHCO3), ktorý im kyselinu dokáže zriediť.

NaHCO3 + HCl → NaCl + CO2 + H2O

Sóda bikarbóna teda môže poslúžiť ako malý „mitochondriálny booster“!

Poďme ďalej.

Infračervené svetlo (NIR) zvyšuje redox vody aj jej dielektrickú konštantu

Keďže sa voda štruktúruje infračerveným svetlom (NIR), ktorý môže pochádzať prakticky z akéhokoľvek zdroja, experimenty neustále pokračujú a to, v čom sa zhodujú je toto. Interfasciálna voda okolo proteínu sa po ožiarení IČ svetlom „rozdelí“ na viac častí, pričom najdôležitejšia zmena, ktorá nastane, je v jej dielektrickej konštante a v jej redoxnom potenciáli.

To znamená, že sa zmení dielektrická konštanta vody (vzrastie) a stúpne tiež redox (viac mínus mV). V experimentoch sa jasne ukazuje, že dlhšia expozícia infračervenému svetlu zvyšuje dielektrickú konštantu viac a viac. Toto je pomerne zaujímavé a mali by ťa to prinútiť minimálne sa chytiť za hlavu. Ze nechápeš? Vysvetlím laicky.

Experimenty v podstate naznačujú, že keď takto na vodu svietime IČ dlhšie a dlhšie, voda sa štruktúruje viac a viac a stáva sa z nej väčšia batéria, ktorá však zároveň akoby horšie presúva elektrický náboj. Lepšie ho uskladňuje (pretože dielektrická konštanta vzrastá), no náboje sú od seba vzdialené a teda vyžadujú viac, aby prepojili a uzavreli okruh.

Niekto by si teraz zrejme povedal, že je to zlé. Že keď na vodu svietime IČ svetlom dlho, nahromadí až priveľa náboja a už ju nebude vedieť použiť… Ak si to myslíš, poviem ti len – nie tak rýchlo. Uniká ti celý príbeh…

IČ svetlo (NIR), terapia červeným a infračerveným svetlom a „bipasická dávka“

Na rozdiel od dielektrickej konštanty, redoxový potenciál (alias Redox) vody dosahuje úroveň nasýtenia po 4 až 5 hodinách expozície IČ svetlu. To znamená, že viac už nestúpal. A toto je veľmi dôležité. [28]  Z toho hneď vyplýva, že ak je niečo dobré, neznamená to, že viac je nutne lepšie. To platí o jednej šálke kávy, o nikotíne a rovnako aj o terapii červeným svetlom.

Toto je dôvod, prečo v tejto terapii existuje niečo ako „dvojfázová dávka“, alebo aj bipasická dávka, ktorá ukazuje, že vhodné množstvo Joulov v rámci terapie môže byť veľmi prospešné, no ak sa niekto bude osvecovať schválne pridlho a vo vysokej intenzite, efekt sa ľahko stratí. Aj preto sme pri spustení panelov EasyLight vytvorili súčasne praktický pdf protokol, ktorý obdrží automaticky každý zákazník.

Našim cieľom bolo vytvoriť nie len zariadenie, ktoré má optimálne vlnové dĺžky červeného a infračerveného svetla, ale tiež „manuál“, ako zariadenia využívať (z akej vzdialenosti a ako dlho pri daných problémoch).

IČ svetlo (NIR), nasýtenie vody a ATP syntáza ako dokonalý motor

Teraz však k veci, pretože sa blížime k záveru. Možno sa ti zdajú slová vyššie „krkolomné“, že na jednej strane je dobré, keď na vodu svieti IČ svetlo dostatočne dlho a na druhej strane nie, no uvedom si jedno.

My sa tu nebavíme o vode niekde v pohári, ako to rieši nešťastne veľa ľudí. My sa bavíme o vode v nás, ktorú tvoria mitochondria na štvrtom komplexe Cytochróm C oxidáza.

Keď je voda v mitochondrii ožiarená IČ svetlom, čo by malo byť prakticky neustále, ak sme zdravý, vedľa CCO je vždy ATP-syntáza. Náš motor. A hádaj čo. Náš motor je kvantizovaný motor, ktorý „frčí“ na červenom a infračervenom svetle. Toto je dôvod, prečo nám IČ svetlo prenikne do tela do hĺbky až 10 cm (možno aj viac).

To, že má voda svoju saturáciu a jej dielektrická konštanta vzrastá má obrovský dôvod. Táto voda v mitochondrii totiž neustále z okraja vytláča protóny, ktoré vďaka IČ svetlu prúdia cez ATP-syntázu a tvoria tak aj ATP. To, že ATP nie je našim zdrojom energie už vieš. ATP nám totiž pomáha roztvárať proteíny, ktoré vďaka tomu lepšie absorbujú vodu a stanú sa polovodičmi. Takto potom dokážu presúvať elektróny, fotóny aj protóny a vysporadúvať sa s ich energiou, ale aj informáciou. Toto chceme.

(A) Bunkové usporiadanie vody, kde je voda s vysokou hustotou (tzv. Exkluzívna zóna) tvoriaca steny (označené ako e-) a „obyčajná“ voda s nízkou hustotou, ktorá sa nachádza v ohraničených stenách (označená ako H+). (B) Rozloženie elektrického potenciálu cez hranicu. Voda s vysokou hustotou v EZ má negatívny elektrický potenciál, zatiaľ čo obyčajná voda s nízkou hustotou má kladnú polaritu (PLUS).

Zdroj: doi: https://doi.org/10.1371/journal.pone.0195057.g010

Infračervené svetlo určuje smer protónov aj rotáciu erytrocytov

Tak a teraz sa zamysli, prečo som vyššie spomenul aj problémy s črevom…. dochádza? Naše črevo je pod veľkou vrstvou tuku na bruchu, cez ktoré všetko svetlo neprenikne. Tiež sa tam ľahko nedostane ani kyslík, ktorý je pre baktérie dnu toxický. Červené svetlo tam však prenikne, čo je aj dôvod, prečo ti dnes po prvýkrát predstavujem akvafotomiku.

Akvafotomika totiž dokáže vysvetliť dôvod, prečo sú dnes mnohé črevné problémy na rozkvete. Ak totiž vode v našich črevách chýba červené svetlo, protóny dnu nedokážu komunikovať s proteínmi ani tukmi, ktoré sú v čreve vo vode.

Tu máš poslednú zaujímavú myšlienku, ktorá ťa verím posadí na zadok. Vieš o tom, že látky vo vode sa pohybujú v smere z akého prichádza IČ svetlo? Že nie? Tak teraz to už vieš. Ak je teda v nejakej „miske“, akože v bunke, voda, kde sú nejaké nečistoty, napríklad soli, a z pravej strany misky začne svietiť IČ svetlo, tieto soli sa začnú presúvať v danom smere, pretože budú z ľavého okraja vytláčané vďaka tvorbe EZ. Nezabúdaj, že EZ sa formuje na rozhraní a vytláča od seba všetko väčšie ako protón. To znamená, že každý chemický prvok.

Takýmto spôsobom začnú protóny „tancovať svoje tango“ a stanú sa dokonale koherentnými ako dvaja profesionálny latinsko-americký tanečníci na parkete. Protóny si takto začnú predávať kvantum informácií, ktoré následne prenášajú do proteínov aj lipidov v čreve, vrátane cholesterolu, ktoré vedia čo robiť. Rovnako budú vedieť čo robiť aj mikroorganizmy (tvoj mikrobióm), ktorý sa začne množiť a presúvať tam, kam treba. Tomuto sa hovorí komunikácia, čo povieš?

Môže byť toto jeden z dôvodov, prečo sa mitochondrie v bunke počas dňa pohybujú a zároveň samé tvoria Ič svetlo? A môže byť toto dôvod, ako prokaryoty v čreve vedia, kde a ako tráviť potravu? O tom nepochybuj!

Ak totiž tvojmu črevu chýba IČ svetlo, pretože chodíš konštantne s tričkom, ako väčšina, tvoje okrajové parietálne bunky žalúdka nedokážu získať dostatok protónov na tvorbu HCL, vďaka čomu sa ti postupne zhorší tvorba kyseliny aj trávenie.

A aby si mi veril, posledná čerešnička. Aj tvoje červené krvinky sa v krvi počas dňa rotujú a ich rotácia je v smere, v akom ti na kožu dopadá slnko. [30]

Rotácia znamená hybnosť a hybnosť znamená SPIN + okružný moment hybnosti. Hybnosť musí byť vždy zachovaná a zachová sa aj vďaka pohybu a komunikácií daných častíc. To platí aj v čreve. Ak sa hybnosť nedokáže správne kvantizovať pomocou svetla, ktoré jej vie prenášať kvantum bez nutnosti naberania hmotnosti, hmotnosť častíc musí vzrásť. To znamená, že objem čreva sa zvýši a ty to spoznáš ako „zavodnenie“ a nafúknutie.

Aj takto môže vyzerať Kvantové vedomie lingvistických vĺn, pomocou ktorého komunikuje (podľa mňa) nie len naša DNA s prostredím a mitochondriami, ale aj mikrobióm medzi sebou.

Ponaučenie na záver pre teba od Jara

Čo dodať na záver? Napíšem ti už len toto a verím, že sa zamyslíš. Vždy, keď sa bavíme o zlepšení zdravia, dostávame sa koniec koncov ku dvom „modalitám“. Ku financiám a času. Buď človek povie, že na niečo nemá financie (napr. drahšie potraviny) alebo že na niečo nemá čas (napr. na trávenie času vonku, pri východe/západe slnka, kúpanie sa v studenej vode,…). Uvedom si však jedno.

Prokrastynácia a inflácia toho majú veľa spoločného. Oboje ti pomaly, ale isto kradnú hodnoty a oberajú ťa o čas.

Rovnako ako nám „sporenie“ financií v banke z dlhodobého hľadiska moc nepomôže, rovnako ti nepomôže ani mrhanie časom a zatváranie sa pred problémami, ktorým čelíme.

Tak ako môžeš svoje financie do niečoho zmyslupného investovať (zmysluplného myslím pre teba), môžeš to spraviť aj s časom. Môžeš ho napríklad stráviť s rodinou, či ľuďmi, s ktorými zdieľaš podobné hodnoty, môžeš ho tiež investovať do tvorby nejakej hodnoty, ktorá ti čas vráti neskôr alebo ho tiež môžeš mrhať na ľudí, s ktorými sa vzájomne iba oberáte o energiu, či na sledovanie nezmyselných videí, a pod. Vždy však platí, že je to v našich rukách a ak aj nemôžeme zmeniť všetko, čo by sme možno chceli, môžeme spraviť aspoň niečo.

Nezabúdaj totiž aj na tú známu bájku o korytnačke, ktorá predbehla zajaca. Šla síce pomaly, možno aj obkľukou, no hlavné je, že šla a mala pred sebou nejakú víziu a pod nohami Zem a nad hlavou slnko!

Záver

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.



Ak ťa články/podcasty zaujímajú a chceš byť informovaný medzi prvými vždy, keď zverejním nový, môžeš mi nižšie zanechať email a dostaneš ako prvý upozornenie!


P.S. Ak v článku nájdeš nejakú gramatickú chybičku, alebo čokoľvek, kľudne napíš dole do komentára kde a akú, rád opravím! 🙂

P.P.S. Ak sa chceš v týchto informáciách, ktoré ti ponúkam, orientovať ešte viac, prípadne chceš v dnešnej modernej dobe svoj progress aj chápanie trochu urýchliť, pridaj sa medzi prémium členov. Už teraz tam nájdeš množstvo informácií, materiálov, množstvo diskusií na fóre, webináre a nespočet pridanej hodnoty.

Pri kúpe platinového ročného členstva získaš v cene automaticky aj obe vytlačené knihy Kvantová Biológia.

Na záver ti dávam do povedomia nové panely EasyLight, určené na terapiu červeným a infračerveným svetlom, ktoré majú až 5 vlnových dĺžok. Tu je odkaz, a v závislosti od toho, kedy si sa na túto stránku dostal, je momentálne spustený dokonca predpredaj. Ako čitateľ tohto blogu máš dokonca odomňa možnosť využiť ešte ďalšiu špeciálnu zľavu 10%, ak pri objednávke zadáš zľavový kód: „jaroslavlachky„.

*Balíček kníh spoznaj svoju biológiu bude už čoskoro opäť na sklade a môžete si ho na Eshope zakúpiť!

Balíček kníh Spoznaj Svoju Biológiu nájdeš aj na Eshope.

Zdroje, štúdie, referencie a použité citácie:

  1. Muncan, J.; Tsenkova, R. Aquaphotomics—From Innovative Knowledge to Integrative Platform in Science and Technology. Molecules 2019, 24, 2742. https://doi.org/10.3390/molecules24152742
  2. Atanassova, S. 2015. “Near Infrared Spectroscopy and aquaphotomics for monitoring changes during yellow cheese ripening.”  Agricultural Science and Technology 7 (2):269-272.
  3. Atanassova, S., R. Tsenkova, R.M. Vasu, M. Koleva, and M. Dimitrov. 2009. “Identification of mastitis pathogens in raw milk by near infrared spectroscopy and SIMCA classification method.”  Scientific Works of the University of Food Technologies-Plovdiv 56 (1):567-572.
  4. Barzaghi, Stefania, Katia Cremonesi, and Tiziana Maria Piera Cattaneo. 2017. “Influence of the presence of bioactive compounds in smart-packaging materials on water absorption using NIR spectroscopy and aquaphotomics.”  NIR news 28 (2):21-24.
  5. Bázár, G., R. Romvári, A. Szabó, T. Somogyi, V. Éles, and R. Tsenkova. 2016. “NIR detection of honey adulteration reveals differences in water spectral pattern.”  Food Chemistry 194 (Supplement C):873-880. doi: https://doi.org/10.1016/j.foodchem.2015.08.092.
  6. Cattaneo, T. M.P. , G. Cabassi, M. Profaizer, and R. Giangiacomo. 2009. “Contribution of Light Scattering to near Infrared Absorption in Milk.”  Journal of Near Infrared Spectroscopy 17 (6):337-343. doi: 10.1255/jnirs.867.
  7. Cattaneo, Tiziana MP, Maristella Vanoli, Maurizio Grassi, Anna Rizzolo, and Stefania Barzaghi. 2016. “The aquaphotomics approach as a tool for studying the influence of food coating materials on cheese and winter melon samples.”  Journal of Near Infrared Spectroscopy 24 (4):381-390.
  8. Esquerre, C. , A. Gowen, R. Tsenkova, C.  O’Donnell, and G Downey. 2009. “Identification of water matrix coefficients in mushrooms (Agaricus bisporus) using robust ensemble of Monte Carlo uninformative variable elimination.” 14th International Conference on Near Infrared Spectroscopy, Bangkok, Thailand.
  9. Gowen, A. , R. Tsenkova, C. Esquerre, G. Downey, and C. O’Donnell. 2009. “Use of near infrared hyperspectral imaging to identify water matrix coordinates in mushrooms (Agaricus Bisporus) subjected to mechanical vibration.”  Journal of Near Infrared Spectroscopy 17 (6):363-371. doi: 10.1255/jnirs.860.
  10. Gowen, AA. 2012. “Water and food quality.”  Contemporary Materials 1 (3):31-37.
  11. Iwamoto, M., J. Uozumi, and K. Nishinari. 1987. “Preliminary investigation of the state of water in foods by near infrared spectroscopy.” Proceedings of the International NIR/NIT Conference, Budapest, Hungary.
  12. Kovacs, Z., G. Bázár, M. Oshima, S. Shigeoka, M. Tanaka, A. Furukawa, A. Nagai, M. Osawa, Y. Itakura, and R. Tsenkova. 2016. “Water spectral pattern as holistic marker for water quality monitoring.”  Talanta 147:598-608.
  13. Tsenkova, R, S Atanassova, K Toyoda, Y Ozaki, K Itoh, and T Fearn. 1999. “Near-infrared spectroscopy for dairy management: measurement of unhomogenized milk composition.”  Journal of Dairy Science 82 (11):2344-2351.
  14. Tsenkova, R. 2009. “Aquaphotomics: dynamic spectroscopy of aqueous and biological systems describes peculiarities of water.”  Journal of Near Infrared Spectroscopy 17 (6):303-313. doi: 10.1255/jnirs.869.
  15. Tsenkova, R., S. Atanassova, S. Kawano, and K. Toyoda. 2001. “Somatic cell count determination in cow’s milk by near-infrared spectroscopy: a new diagnostic tool.”  Journal of animal science 79 (10):2550-2557.
  16. Tsenkova, R., S. Atanassova, Y. Ozaki, K. Toyoda, and K. Itoh. 2001. “Near-infrared spectroscopy for biomonitoring: influence of somatic cell count on cow’s milk composition analysis.”  International Dairy Journal 11 (10):779-783.
  17. Tsenkova, R., S. Atanassova, and K. Toyoda. 2001. “Near infrared spectroscopy for diagnosis: Influence of mammary gland inflammation on cow´ s milk composition measurement.”  Near Infrared Analysis 2 (1):59-66.
  18. Tsenkova, RN, KI Yordanov, K Itoh, Y Shinde, and J Nishibu. 1994. “Near-infrared spectroscopy of individual cow milk as a means for automated monitoring of udder health and milk quality.” Annual meeting (USA).
  1. Spectroscopic determination of the OH- solvation shell in the OH-·(H2O)n clusters
    1. Robertson W.H., Diken E.G., Price E.A., Shin J.-W., Johnson M.A., (Science 299: 1367-1372, 2003)
  2. Near infrared spectroscopy and chemometrics studies of temperature dependent spectral variations of water: relationship between spectral changes and hydrogen bonds
    1. Maeda H., Ozaki Y., Tanaka M., Hayashi N., Kojima T. (J. Near Infrared Spectrosc. 3: 191–201, 1995)
  3. Preliminary investigation of the state of water in foods by near infrared spectroscopy
    1. Iwamoto M., Uozumi J., Nishinari K. (in: J. Hollo, K.J. Kafka and J. Gönczy (Eds), Proceedings of the International Near Infrared Spectroscopy/Near Infrared Technology
      Conference, Budapest, Hungary, 1986, Akademia Kiado, Budapest, Hungary: 3-12, 1987)
  4. The importance of cooperativity for the properties of liquid water
    1. Luck W.A.P. (J. Mol. Struct. 448: 131–142, 1998)
  5. Near infrared studies of the structure of water. I. Pure water
    1. Buijs K., Choppin G.R. (J. Chem. Phys. 39: 2035-2041, 1963)
  6. Isolating the spectroscopic signature of a hydration shell with the use of clusters: superoxide tetrahydrate
    1. Weber J.M., Kelley J.A., Nielsen S.B., Ayotte P., Johnson M.A. (Science 287: 2461-2463, 2000)
  7. Applications in chemistry
    1. Ozaki Y. (in: Siesler H.W., Ozaki Y., Kawata S., Heise H.M. (Eds.), Near-Infrared Spectroscopy Principles, Instruments, Applications, Wiley VCH, Verlag GmbH, Germany, 179-211, 2002)
  8. Practical NIR Spectroscopy
    1. Osborne B.G., Fearn T., Hindle P.H. (Longman Scientific & Technical, Harlow,
      UK, 1993)
  9. Water: a comprehensive treatise
    1. Franks F. (Plenum Press, New York, 276–279, 1973)
  10. doi: https://doi.org/10.1371/journal.pone.0195057.g010
  11. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2790317/
  12. Liu, Xiaoshuai, Huang, Jianbin, Li, Yuchao, Zhang, Yao and Li, Baojun. „Rotation and deformation of human red blood cells with light from tapered fiber probes“ Nanophotonics, vol. 6, no. 1, 2017, pp. 309-316. https://doi.org/10.1515/nanoph-2016-0115

Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Prémium členstvo ti pomôže v zlepšení tvojho Zdravia, Mysle a Výkonnosti. Objav s nami svoj plný Potenciál!

Ako prémium člen získavaš prístup ku množstvu cenných materiálov, knihám, ekurzom, súkromným webinárom, spoločným pravidelným ZOOM-meetingom, či ku súkromnému diskusnému fóru, v ktorom medzi sebou zdieľame svoje skúsenosti/progressy, radyTipy!

Staň sa súčasťou našej rastúcej Komunity, medzi ktorými máš neustálu podporu! 


Ak máš nejakú otázku, alebo si našiel v článku gramatickú chybičku, napíš mi prosím dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)


Najpredávanejšie Protukty na Eshope, ktoré Vám môžu pomôcť prevziať svoj Život do vlastných Rúk!

Komentáre
  1. Maria Kamenicka píše:

    Ahoj Jaro, co sa tyka toho nasytenia vody IR svetlom po 4 az 5 hod, ked sa vytrati ten liecivy potencial – a ak dobre chapem, moze dokonca prist k zhorseniu situacie v creve? A dalsia otazka, toto nasytenie plati len pre terapiu IRL alebo aj ked je clovek na slnku? Lebo potom by bol aky postup? Odist po 4 hod zo slnka? Aka dlha by mala byt prestavka? Predpokladam ale, ze na slnku sa veci zase deju inak ako pred pristrojom, nie?
    Diky za odpoved

    • Jaroslav Lachký píše:

      Ahoj Mária. Za prvé, musíš myslieť na to, že v danom experimente se brala v úvahu voda blízko hydrofilneho materiálu a nie v ľudskom tele, v bunke a za druhe, nepovedal by som, že môže dôjsť k zhoršeniu situácie. Skôr k nasýteniu a teda hranicu kedy je niečo „stimulačné“ jednoducho vysokou intenzitou vieme prekročiť a efekt sa dostaviť nemusí, respektíve sa môže dostaviť, no nijako sa dlhšou expozíciou nenavýši.⠀


      Druhá vec je, že áno, slnko je vždy odlišné ako akýkoľvek prístroj. Je však dôležité povedať to, čo som schválne spomenul v článku o ATP syntáze. Ber to podobné ako dnešné počasie.⠀
      ⠀ U nás na SK sú dnes samé búrky a prší.⠀

      Keď na zem svieti slnko, nad povrchom Zeme sa separuje elektrický náboj a medzi Ženou a atmosférou sa tvori Elektrické potenciál/gradient. Akoby nejaká sila.⠀

      Slnko je v podstate ako katodovy lúč a Zem je anóda. Keď na Zem svieti slnečné svetlo na Zemi sa preto uvoľňujú elektróny, zatiaľ čo protóny sú „odparené“ do atmosféry. ⠀


      Takýmto spôsobom sa protóny dostávajú do atmosféry, z povrchu Zeme a zem ostáva voči atmosfére naň ňou negatívne nabitá. ⠀



      Takýmto spôsobom je počas dňa v priemere cca meter nad zmenou elektrické pole rovné cca 100 Volt na meter a čím vyššie ideme, tým viac ti stúpa.⠀


      Píšem ti to preto, pretože keď toto napätie sa nehromadi donekonečna, ale je neustále vybijane. Spôsob ako sa vybije je BLESK.⠀

      To znamená laicky, že keď sa nahromadí priveľa elektrického náboja (Redox sa zvýši), z ionosfery do ZEME sa Redox vybije a ide sa odznova.⠀


      No a teraz to pretavim na tvoju otázku.⠀

      Keď na tvoje telo, kde je proteín okolo ktorého je voda svieti IČ svetlo, voda sa separuje a jej Redox naozaj nadobudne saturáciu. Dôležité však je, čo sa deje v tvojich mitochondriach⠀



      Keď sa tam tvorí exkluzívna zóna v mitochondrii, sú v medzimembranovom priestore neustále vytláčane protóny. Rovnako ako sú odparené do atmosféry.⠀

      No a je to červené svetlo, ktoré ATP syntázu rotuje aj bez nutnosti elektrónov z jedla a presúva protóny nazad do matrixu.⠀


      Inými slovami, práve som ti prirovnal ATP syntázu k blesku a búrke.⚡⠀


      Rovnako ako zvieratká intuitívne vedia, že je po búrke Zem viac nabitá elektróny a radi v danej oblasti trávia čas, rovnako je to v tvojich mitochondriach, keď majú dostatok červeného a infračerveného svetla

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov