Červené svetlo pomohlo opraviť OKO a zlepšiť ZRAK

Hej, ako píšeš. Pre teba, je niečo takéto veľmi prospešný spôsob nejedenia (alebo "modernejšie" pôstu, či intermitent fastingu, ak chceš).

Ak budeš cez deň pekne aj bosá a uzemnená, vystavená slniečku a ráno sa do sýta naješ, ver mi, že časom aj vydržíš celý deň potom nejesť, až do ďalšieho rána. Je to niečo ako občasný luxusný servis pre tvoje mitochondrie, pretože sa ti počas dňa a hlavne počas spánku krásne zrecyklujú vďaka MELATONÍNU 

@JaroslavLachký takze aj toto mohlo spravit svoje pri niecom ako zlatacka keď deticky boli pod silnym svetlom? Narazan na nový clanok o zltacke zo vcera samozrejme... Ak by ich osvecovali sucasne s cervenou a infracervebou lampou mohlo sa teoreticky predist provlemom ktore mali? 

@simona-b áno, ako píšeš. Aj Ott to naznačoval, keď spolupracoval s nejakými ľuďmi z lekárstva na výskume vplyvu svetlá s pacientami. Bolo to naozaj zaujímavé, aj celkovo, ako sa mu bedro zlepšilo, keď mal prístup k slnečnému svetlu, aj tie ostatne veci. Napríklad keď pri jedlom výskume ľuďom s rôznymi formami zdravotných komplikácií, myslí, že sa jednalo aj o rakoviny, naordinovali, aby čo najviac času ttavilii v záhrade vonku a televízor nepoužívali a skutočne sa im zlepšil stav.

Červená farba má skutočne rôzne benefits a zároveň ju s ÚV naše oči nevidia, pretože robia dôležitejšie veci, a vzájomne sa dopĺňajú.

Čiže skutočne, ak by využili už len infra a červenú, efekt v budúcnosti by bol pravdepodobne iný. No s tou žltačkou som schválne naznačil aj ten stav s BÁBÄTKOM a  NEOKYSLIČOVANÍM, pretože som chcel odpovedať aj na tvoju otázku z predošlej diskusie ( https://jaroslavlachky.sk/clenska-zona/forum/postid/286/  

Aj kvôli týmto veciam vždy netreba počúvať moderných "expertov", keď tvrdia, že pri sezonnej depresii je vhodné cez deň vysvietiť byť led svetlami, obrazovkami, atď. 

Ak chceš o tom diskutovať viac, myslím ze bude lepšie ak založiš novú tému radšej 🙂 

Štúdia, uverejnená iba 4 dni dozadu, ktorá ukazuje že už po týždennom vystavení oka iba na 3 minúty svetlu 670 nm zlepšila farebné videnie, vďaka zlepšeniu mitochondrií.

https://www.nature.com/articles/s41598-021-02311-1

Štúdie na zvieratách ukazujú, že vystavenie sa dlhým vlnovým dĺžkam (650–900 nm) počas týždňov čiastočne obnovuje ATP a zlepšuje funkciu nie len očí a fotoreceptorov.

Teraz dobre čítajte, pretože budem citovať zo štúdie:

"Pravdepodobný mechanizmus spočíva v tom, že dlhé vlnové dĺžky znižujú nanoskopickú medzifázovú viskozitu vody okolo rotačných ATP-syntáz, čím sa zlepšuje ich účinnosť."

Zaujímavé to slová...

V štúdií je tiež prízvukované, že sa ukázalo, že svetlo musí byť dodávané v konkrétnych časoch počas dňa. Tipnite si, v akých...

To, čo je pre vedca niekedy prekvapením, pre iného byť nemusí. Čím viac vieš, tým lepšie sa môžeš rozhodovať 👍 

Publikoval: @jaroslavlachky

V štúdií je tiež prízvukované, že sa ukázalo, že svetlo musí byť dodávané v konkrétnych časoch počas dňa. Tipnite si, v akých...

Rano keďže vtedy svieti veka IČ? 😉

▲▲▲ 😉 👍 

@jaroslavlachky Dobrý deň pán Jaroslav, prosím Vás rada by som sa opýtala v ktorých ranných hodinách je najlepšie použiť slnečné svetlo na vylepšenie zraku myslím počas letných mesiacov pretože predpokladám, že uvedený čas v článku medzi 8-9 je počas zimných mesiacov, kedy slnko nemá v danom čase takú veľkú intenzitu žiarenia. Ďakujem Helena 🙂  

@hela Dobrý deň p. Helena. Kľudne môžete na fóre tykať (ak to neprekáža). 

Počas roka sa diurnálna variácia neustále mení, no tak v priemere v lete cca hodinu a pól od východu slnka. Najlepšie čím skôr, pretože intenzita svetla silnie a ak človek nemá v poriadku oči, silné svetlo mu bude prekážať.   

Odporúčam však nepozerať priamo, ale pod (cca 20 stupňov) a najlepšie si opláchnuť tvár aj oči, prípadne kľudne nechať tvár aj vlhkú

Ak to chcete v rámci CZ a SK viac na presno, v Opaľovacom protokole boli aj presné časy a grafy ako sa slnečné svetlo počas roka mení. No myslím, že Vám úplne postačuje aj to, čo je napísané vyššie 

@jaroslav-lachky ahoj, ja som čítal dnes ten článok, a vďaka googli som tu, moja otázka by bola takú lampu sa nedá jednoducho kúpiť?  hľadal som všade ... oni ten štúdium robili predsa lampou,  (nečítal som pôvodnú verziu).

Ďakujem za odpoveď

@kopet Lampu zohnať nepotrebuješ, ale zdroj, ktorý vysiela svetlo a áno, dá sa zohnať. Aj infračervené panely majú tieto vlnové dĺžky a intenzitu si vieš prispôsobiť na základe vzdialenosti. Otázka však je na čo je lampa, keď máme nad hlavou dokonalú "lampu" s názvom slnko, ktorá je zadarmo a vysiela absolútne neporovnateľné spektrum farieb a nie iba jednu vlnovú dĺžku ,ako to bolo pri danom experimente 🤔 

@jaroslavlachky  s tykaním  s radosťou súhlasím 🙂 vďaka za radu a plán veľmi mi pomôže  priznám sa mám 38 okuliare 1 do diaľky , ale cítim už že budem potrebovať aj na čítanie okuliare🙈 som vášnivá knihomoľka a oči namáham hlavne večer keď mám chvíľku pre seba.

@hela

Tak super Helena 😉

S plánom súhlasím, ako sa hovorí lepšie začať neskôr ako nikdy a určite jie je neskoro niektoré veci zmeniť.

A predpokladám, že sa jednalo o cotnsie večer bez ochrany a pod klasickým svetlom, však? To tieto problémy iba zhoršuje...

Ohladom krátkozrakosti a problémov s očami aj so svetlom som robil viacej webinárov a niečo je aj na blogu a odporúčam začať a pozrieť určite články o neurotransmitteroch a hlavne všetko o dopamine ako úvod. Dopamín ma veľkú úlohu vo svaloch okaa teda aj v predlžovaní očnej bulvy, ktorá je zodpovedná za tento problém.

https://jaroslavlachky.sk/category/dopamin/

@jaroslavlachky áno úplne presne si to trafil 👍moje nezodpovedné čítanie pod zlým svetlom = namáhanie oči 🙈 ,ale verím že to ešte stihnem trošku napraviť☺👍

@hela vždy je čas veci zmeniť. A málo ludi hie, že každé jedno tkanivo v našom tele, vrátane tých v oku, aj okolo neho, sa dokážu regenerovať.  

Môžeš ešte pozrieť túto vetvu, písal som tam s Mirom niečo práve o tomto 👍   

https://jaroslavlachky.sk/clenska-zona/forum/postid/2127/

Včera som počas jedného rozhovoru dostal zaujímavú otázku "Ako sa vystavovať svetlu počas takýchto zimných dní, keď človek vstáva ráno a je ešte tma?" 

Či si má človek hneď zapínať umelé žiarovky, ...? 

Moja odpoveď, ktorá sa hodí aj sem bola, využite CHLAD. 

Náš cirkadiánny rytmus je rovnako termoplastický, ako aj fotoplastický. To znamená, źe reaguje aj na svetelné podnety, ale aj na teplotné podnety. Práve o tomto bola dôležitá séria článkov o Adaptácii na chlad. 

Čo sa porúch so zrakom týka, ktoré sú veľmi ovplyvnené svetlom, aké naše oko zachytáva, ale aj nezachytáva, hrá tu úlohu aj Dopamín. Dopamín je veľmi dôležitý neurotransmiter, ale aj neurohormón, ktorý ovplyvňuje nie len svalstvo v tele, mozog, ale aj naše videnie a očnú buľvu. 

Dopamín je kľúčový neuromodulátor v sietnici oka a mozgu, ktorý podporuje motorické, kognitívne a vizuálne funkcie. Enzým pre syntézu dopamínu, tyrozínhydroxyláza, sa nachádza aj v sietnici. Obsahuje aminokyelinu Tyrozín, ako aj z názvu vyplýva, ktorá je aromatická, čo znamená, že absorbuje UV svetlo.

Ak naše oko UV svetlo nemá, tento enzým nemôže pracovať správne a následne ani syntéza dopamínu v oku. Pri skúmaní myší napr. s ochudobneným dopamínom na sietnici boli pozorované významné poruchy videnia s vysokým rozlíšením, prispôsobené svetlu spôsobené špecifickými deficitmi v reakciách na svetlo, kontrastnej citlivosti, ostrosti a cirkadiánnych rytmoch. Tieto globálne účinky dopamínu sietnice na videnie sú poháňané rozdielnym pôsobením dopamínových D1 a D4 receptorov na špecifické funkcie sietnice a zdá sa, že sú spôsobené skôr pokračujúcou biologickou dostupnosťou dopamínu než vývojovými účinkami.

Tieto údaje spolu naznačujú, že dopamín je nevyhnutný pre cirkadiánnu povahu videnia prispôsobeného svetlu, ako aj pre optimálnu detekciu kontrastu a ostrosť.

A každý kto teraz nechce alebo nemôže využívať toľko slnka, môže využívať aj CHLAD. 

Vystavenie sa chladu zvyšuje hladiny norepinefrínu a dopamínu v krvnom obehu až o 530% a 250%!

A kto ešte nečítal staršie články, tu je priamo protokol pre Adaptáciu na chlad v pdf a celý článok je na webe.

A zdroje pre tvrdenia vyššie tu:

ZDROJ č.1

ZDROJ č.2

Prečo je najlepšia lacná červená a infračervená žiarovka Slnko? A dokonca keď je zamračené? Pretože v zamračený deň si môžeš predstaviť, že si takmer ako v najlepšej prírodnej infra saune. 

Tu sú dve pekné fotky z merania, ktoré som dnes robil, aby to každý aj reálne videl. 

Nový dôležitý článok k téme je na blogu.

Melanopsin je chromofór alias fotoreceptor, čo laicky znamená, že reaguje na svetlo na základe čoho vykoná nejakú činnosť. Dnes vieme, že melanopsin sa nachádza v niektorých artériach, v podkoží, ale aj v oku. Nás dnes zaujíma prioritne oko. Tu je ukrytý predovšetkým v tzv. ipRGC (fotosenzitívnych vnútrosietnicových ganglionových bunkách).

Melanopsin nám pomáha napr. s rozťahovaním a sťahovaním zorničky, aby sme dobre videli v šere, ale aj za jasného svetla, pomáha nám reagovať na modré a UV svetlo (to je jeho „viditeľná časť práce“) a tiež riadi náš cirkadiánny rytmus (teda riadi aj nevizuálnu časť sietnice).

Melanopsin absorbuje a reaguje na špecifické kvantá energie, vďaka čomu aj následne produkuje špecifický výstup, ktorý súvisí aj s kontrolou vápnika ako v epifýze, tak aj inde v tele. Napríklad aj vo svalstve.

Keďže sa melanopsín zapája pri regulácií cirkadiánneho rytmu (CR), pomáha nám aj so spánkom a to dvoma spôsobmi.

Dva hlavné mechanizmy, pri ktorých sa melanopsín používa na reguláciu spánku u cicavcov, sú:

1. Melanopsin resetuje a udržuje Cirkadiánny mechanizmus, ktorý v tele určuje optimálny čas na spánok.
2. Melanopsín ovláda aj Homeostatický systém, ktorý sleduje, ako dlho je telo hore a spí (na základe aktivácie melapsoni a metamelanopsinu), a následne spúšťa „spánkový tlak“, keď telo trpí nedostatkom spánku.

Druhý bod je pomerne dôležitý, pričom veľa ľudí o ňom ani len nevie, a spočíva v tom, že melanopsín funguje laicky ako obyčajný stmievač, ktorý si každý jeden z nás môže kúpiť za pár eur na namontovať do izby na svetlo.

Takýto stmievač jednoducho pomocou potenciometra zvyšuje alebo znižuje intenzitu, akou žiarovka svieti a teda ti umožňuje svetlo zosilnieť alebo stlmiť. Melanopsín je podobný.

Keď je fotón absorbovaný melanopsínom (každý fotón nesie špecifické kvantum energie), vyvolá sa v melanopsine odpoveď, vďaka čomu zmení svoj tvar a aj absorpciu, a celý fotopigment sa znecitliví.

Na rozdiel od tyčiniek a čapíkov, ale aj rhodopsinu, ktoré v sebe majú vitamín A, ktoré vyžadujú enzymatický retinoidný cyklus (cyklus vitamínu A, ktorý som ti v danom článku opísal) na obnovenie ich citlivosti na svetlo, melanopsín využíva na regeneráciu fotopigmentu absorpciu druhého fotónu zo slnečného svetla. Táto svetlom riadená reverzibilita, sa nazýva „bi-stabilita“ (alebo aj dokonca „tristabilita“).

Druhý fotón je teda to, čo umožňuje melanopsínu udržiavať trvalú reakciu na slnečné aj modré svetlo, no predovšetkým na slabo osvetlenú situáciu, aká prirodzene nastáva večer, pri západe slnka.

Melanopsín teda v podstate zachytáva modré svetlo (predovšetkým okolo 420, 460 až 480 nm), no akonáhle dané svetlo zachytí a jeho vitamín A sa degraduje, vyžaduje ďalší fotón na to, aby mohol opätovne fungovať!

To znamená, že na to, aby melanopsin fungoval a teda riadil náš spánok, cirkadiánny rytmus, ale aj únik vápnika v mozgu, vyžaduje celé spektrum svetla a nie len modré svetlo. Vyžaduje aj Červené svetlo, ktoré následne dokáže zmeniť správanie a sťahovanie/rozťahovanie našej zorničky a teda aj množstvo dopamínu v oku a mozgu a aj kontrakciu a sťahy svalstva oka a následne aj vnik vápnika, náš zrak a mnoho ďalšieho.

Dnes už máme mnoho štúdií o melanopsíne, ktoré naozaj naznačujú jeho bistabilnú funkciu, ktorá je nezávislá od enzymatického cyklu vitamínu A. Melanopsin zároveň vykazuje fotickú pamäť a tiež pomáha vo vnímaní silného aj slabého osvetlenia zúžením a rozšírením zorničky.

Melanopsín má absorpčné maximum pri 467 nm, pričom sa následne premieňa na svoj druhý metabolit –  tzv. metamelanopsin. Je to zapríčinené rozdielnou formou vitamínu A z 11-cys retinalu na all trans retinal, ktoré zmenia absorpčné spektrum melanopsinu. Jeho medziprodukt má absorpčné maximum pri 476 nm. Okrem toho sme však našli aj nový stav melanopsínu, ktorý obsahuje 7-cis-retinal (extramelanopsín), ktorý sa ľahko tvorí po dlhovlnnom ožiarení (žlté až červené svetlo okolo 600 nm) a fotokonvertuje na metamelanopsín ožiarením s krátkou vlnovou dĺžkou (modré svetlo). [R]

Všetky tieto bistabilné produkty melanopsínu ti len ukazujú, prečo je plnospektrálne svetlo veľmi dôležité a tiež prečo je náš CR uspôsobený tak, ako je. Tiež každému ukazuje, prečo máme v prírode vždy modrú po boku s červenou a prečo je červená farba aj IČ dôležitá a tieto dokonca máme k dispozícií neustále. Nie len cez deň. 

Viac v článku:

https://jaroslavlachky.sk/kb-18-melanopsin-bistabilita-svetlo-a-vapnik/