Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
DISKUSIA | PORADŇA
13
Príspevky
5
Užívatelia
6
Reactions
167
Videní
Zakladateľ témy
Dnes som dostal zaujímavú OTÁZKU, ktorá má priznám sa, prinútila trošku popremýšľať a keďže podobnú otázku som v minulosti dostal viackrát, napadlo ma, že k tomu spíšem aj pomimo príspevok.
Otázka bola ohľadom CHLADU, CHODENIA na boso a tiež sa ma v minulosti veľakrát pýtali, ako zvládať zimu, keď na chodidlách to je rýchlo cítiť. Sám mávam ten problém (obzvlášť, keďže som štíhly). Takže, CHLAD skutočne veľa ľuďom prekáža a je pre nich nepríjemný, čo teda s tým a aké to môže mať dôvody? 😊
Nie všetky zvieratká aj ľudia sú zvyknuté iba na teplo. Nie všetci sú tzv. "TEPLOKRVNÉ" živočíchy. Mnohé Živočíchy sú adaptované aj na CHLAD, čo je prirodzené, keď sa zamyslime, že pred 70 tisíc rokmi homo sapiens opustil slnečnú Afriku, kedy sa sformovali naše Haplotypy a upravili sa nám mitochondrie aj DÝCHACÍ REŤAZEC. Naše mitochondrie sú zvyknuté a uspôsobené na tvorbu TEPLA a nie len ENERGIE (ATP). Naše mitochondrie majú schopnosť plytvať KALÓRIAMI, čo je tiež dôvod, prečo vieme ľahko zo sacharidov pribrať, ak nemáme UV svetlo a naopak v CHLADE môžeme a aj musíme jesť VIAC, no nepriberieme. Práve opačne.
Taktiež sa to v nás prirodzene prejavilo, keď pred 65 miliónmi rokmi pristál v Mexiku meteorit, ktorý nechal žiť iba to, čo bolo na chlad zvyknuté, keďže sa naša Zem po dopade pravdepodobne schladila a aj jedla bolo k dispozícii málo, keďže FOTOSYNTÉZA ostala pravdepodobne odpojená od Slnka na cca stovky až tisíce rokov. Rastlinky teda po tak dlhú dobu netvorili plody 🤔
Čiže aj toto je ďalší "aha" moment, že živočíchy museli práve o to viac využívať grounding (UZEMNENIE / fyzické spojenie sa s povrchom Zeme) a čerpať energiu aj takto a nie iba z jedla, keďže dlhé obdobie po dopade asteroidu spali a HYBERNOVALI.
Vezmime si naše typické zvieratko pre Slovensko akým je kravička. Kravičky chodia bosé aj v zime, neobujú sa predsa 😁 takže tu musí byť niečo, možno aj sezónne, čo im to umožňuje bez trápenia a bolesti. Za mňa sú to pomery nenasýtených omega mastných kyselín (PUFA).
Tieto mastné kyseliny majú veľa úloh v našej biológii a jednou z nich je, že pomáhajú membránam lepšie komunikovať, prispôsobovať sa a byť flexibilnejšími. PUFA sú totižto veľmi tekuté a "ohybné".
Len si predstav, ako vyzerá napríklad taký KOKOSOVÝ OLEJ, verzus RYBÍ OLEJ. Každý kto tieto oleje niekedy použil vie, že KOKOSOVÝ je takmer stále tuhý (cca do 22 stupňov) a rybí olej je naopak stále tekutý, a to dokonca aj v chladničke takmer pri bode mrazu. Kokosový olej tiež vydrží dlho a rybí olej sa rýchlo pokazí. Pretože zoxiduje. Avšak, iba mimo svojho prirodzeného prostredia, čo je ďalší dôvod, prečo suplement nie je dobrá voľba (väčšinou).
Nemyslíš, že to môže byť zámer? 🤔 Aj kvôli tomuto v tropických krajinách len málokedy nájdeme oleje s vysokým obsahom PUFA, ale zas SFA s MUFA u nich prevládajú.
Môžu ale, napríklad aj kvôli tomuto, živočíchy meniť kompozíciu tukov vo svojich membránach v závislosti od ročných období? Myslím si, že áno 😊
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6474398/
Dokonca aj kone vo svojich kopytách zhromažďujú rozdielne množstvá PUFA a aj DHA. Ryby ktoré žijú v chladných vodách majú percento omega 3 ku omega 6 blízko ku 1:1, no tie živočíchy, ktoré užijú na súši zas okolo 1:4. Čím viac tropická oblasť, tým sa pomer zvyšuje v prospech omega 6.
Dnešní človek už svoje PROSTREDIE NA "HOLEJ KOŽI" takmer nepozná (bohužiaľ) a pomery týchto PUFA kyselín sú úplne ďaleko od toho, aké by malo byť, až cca 1:40 v prospech omega 6. Naša tipická západná strava to už iba zhoršuje. 😔
Avšak späť ku zvieratkám a PUFA. To, že sa aj u koňov tieto mastné kyseliny takto obmieňajú nemôže byť náhoda. Benefity rôznych konských mastí, či olejov, sú veľmi rôznorodé, každý o tom počul, no málokto by si tipol, čo je naozaj za tým. A toto, čo práve píšem, je len minoritný benefit mimochodom.
https://forageplus.co.uk/omega-3-importance-in-horse-diets/
Obsah PUFA a najmä DHA v membránach živočíšnych buniek teda (pravdepodobne?) ovplyvňuje ich pocitové, ale aj fyziologické zvládanie CHLADU. ❄️
Ďalší krásny príklad je taká KAČICA. Mäso z hydiny osobne neodporúčam konzumovať, no kačica aj kačací tuk sem nepatrí. Dôvod je aj toto, o čom práve píšem. V čom je kačica iná? Rada sa čvachtá v ľadovej vode.
Je zaujímavé, že kačka dokáže fungovať úplne normálne počas leta a rovnako v zime. Nerobí jej problém prechádzať sa po tráve, ktorá má 0 °C, jej chodidlá klesnú s teplotou rovnako a potom ešte takáto skočiť do vody, ktorá je zamrznutá.
Keď kačke klesne v chodidle takto prudko teplota, môže zvýšiť prívod krvi do nej, čím ju zahreje. Toto sa napríklad stane zdravému človeku, pri ľadovej sprche. Najmä jeho hruď, chrbát a trápezy ostanú červené, pretože je tam veľa mitochondrii, ktoré začnú tvoriť TEPLO a tiež sa do týchto oblastí zvýši prívod krvi. Preto sa začervenajú. Myslím, že veľa ľudí, ktorí ľadové sprchy aplikujú, to pozná, keď obzvlášť zo začiatku vyzerajú, ako by ich niekto vyplieskal 😀
Avšak v minulosti ma dosť zaujímalo, ako je to s dlaňami, či chodidlami, keďže sám sa chladu vystavujem už roky, myslím že som sa naň úspešne ADAPTOVAL a môj ORGANIZMUS sa v mnohom za posledné roky pozmenil. Prečo napríklad po čase, človeku, ktorý sa vystavuje chladu, telesná teplota KLESNE? 🤔 Prečo jeho priemerná teplota je o niečo nižšia, no naopak lepšie zvláda teplotu vonku? Aj teplo, ale aj CHLAD? Prečo do takýchto oblastí akými sú dlane, či chodidlá, prestane krv až tak efektívne prúdiť? Prečo, keď sa porovnajú eskimáci, ktorí žijú po generácie v chlade s človekom od nás, ich teplota pri namočení sa ľadovej vode klesne rýchlejšie ako naša? Nie je to nelogické? Za mňa, nie je.
Keď je kačica v takomto stave, jej telesná teplota je riadená vnútorným termostatom (ŠTÍTNOU ŽĽAZOU). Termostat musí sakra dobre "premýšľať", kam si môže dovoliť posielať TEPLO a kde ho zas šetriť. Rovnako u ľudí. V CHLADE VERZUS v TEPLE, pracuje štítna žľaza odlišne.
Rozhodujúce je však to, že čím viac ELEKTRÓNOV má k dispozícií, tým je EFEKTÍVNEJŠIA ⚡👍 V lete ich získame aj vďaka SLNIEČKU a FOTOELEKTRICKÉMU JAVU a v zime najmä vďaka GROUNDINGU.
A ako ich načerpáme? Odpoveď je vo vetách na začiatku. Vďaka PUFA a najmä DHA. Momentálne, keďže úvodný článok o DHA už je na blogu, si môže každý prečítať, čo dokáže DHA a potom mu docvakne prečo je DHA v našich membránach potrebná, prečo vznikol komplexný život až keď vznikla DHA aj prečo nás DHA zásobuje energiou a ELEKTRÓNMI. PRESNE kvôli tomuto sa u živočíchov v CHLADE začne DHA ešte viac hromadiť v membránach. Chráni nás a pomáha nám.
V zime, kedy nemáme také silné slnečné lúče a svetlo svieti iba pár hodín z dňa, potrebujeme ELEKTRÓNY dobre zdržovať (nezabúdaj, že CHLAD veci KONDENZUJE) a tiež ich musíme viac prijímať zo zeme alebo z jedla. Aj preto zvieratká v zime preferujú prirodzene KETOGÉNNU STRAVU a jedia iba TUK a PROTEÍN.
TUK = HROMADA VODÍKA = HROMADA ELEKTRÓNOV aj PROTÓNOV = RÝCHLY FLOW ELEKTRÓNOV na MEMBRÁNE MITOCHONDRIE = VEĽA VYTVORENÉHO TEPLA. 🔥⚡
Publikované : 5. augusta 2020 15:46
michaela00 reacted
Zakladateľ témy
Na záver ešte v skratke, čo riadi tieto časti tela a ich teplotu? Čo tak napríklad aj hormón T3? Aj preto ho majú zdraví ľudia v lete vyšší a v zime nižší.
https://thyroidpatients.ca/2019/08/15/in-winter-everyone-gains-t3-except-thyroid-patients/
Hormón T3 je molekula, ktorá vďaka presnej rezonancii roznáša informácie medzi chodidlami živočícha, jeho mozgom a mitochondriami v krku v štítnej žľaze. Zvieratká však majú svoje chodidlo uzemnené takmer stále na rozdiel od človeka. Zvieratká tiež dávajú svojmu OKU signál, aké svetlo je v danej lokalite, ale aj POKOŽKE, aká teplota je VONKU. Ľudia nie.
Aj preto je grounding v dnešnej dobe možno ešte dôležitejší alebo aspoň rovnako dôležitý, ako samotné vystavovanie sa slniečku. Pointou však ostáva, že naše MITOCHONDRIE, ale aj celé telo, dokáže pracovať EFEKTÍVNEJŠIE a vyžaduje menej VSTUPU (potravy) na rovnaký VÝKON, ak sme spojení so zemou alebo sme vystavení slnku.
Naša štítna žľaza je ukrytá v krku pod veľmi tenkou pokožkou a dáva pozor na svetlo, aké zachytí. Na správne fungovanie vyžaduje infračervené aj červené svetlo, ale aj modré. Potrebuje však všetky tri. Tiež dokáže odpojiť svoju centrálu v krku a riadiť sa iba na základe teploty, akú naša pokožka zachytáva a takto je riadená iba skrz MOZOG.
Skús sa však zamyslieť, ako žijú moderní ľudia.
Ich oko žije konštantne v LETE (oči vidia celý deň teplotu cca 5 až 6 tisíc kelvin s vysokým modrým komponentom, pretože hľadia do obrazoviek), ich tráviaci trakt žije taktiež väčšinou 24/7 v trópoch (sacharidy nonstop), ich pokožka na druhej strane žije čiastočne v ZIME, pretože je vonku takmer stále prekrytá, no TEPLOTU CHLADU nikdy nepocíti a teda nie je ani TAM ani TAM.
Všetko toto spôsobuje obrovské NEZHODY medzi mitochondriami v rozdielnych častiach tela, na základe čoho sa z ich častí tela vytráca DHA a periférne cirrkadiálne hodiny nepracujú ako majú.
https://jaroslavlachky.sk/cirkadialny-rytmus-1-cirkadialne-geny-per/
Hmmmm, kto vie teraz, prečo je dnes väčšine ľuďom zima vtedy, kedy by nemala byť? 😕
Publikované : 5. augusta 2020 15:51
michaela00 reacted
Zakladateľ témy
Ďalší zaujímavý fakt je HNEDÝ TUK.
Kto by len bol povedal, že aj DHA môže mať vplyv na jeho prirodzenú tvorbu na tele živočíchov?
Žeby to bol zámer PRÍRODY a možno preto medveď intuitívne vie, že hoci v lete pojedá veľa ovocia a cukru, pred zimou potrebuje ísť loviť RYBY?
https://medicalxpress.com/news/2016-11-omega-fatty-acids-brown-adipose.html
Hnedý tuk je tkanivo, ktoré sa vyskytuje u väčšiny alebo skôr (myslím) u všetkých CICAVCOV. Dnes nájdeme zvyčajne 2 tábory ľudí, čo sa hnedého tuku týka a to:
1. Buď ho nepoznajú vôbec.
2. Poznajú ho a predpokladajú (pretože sa to tak učilo dlho aj na odborných školách), že sa vyskytuje iba u zvieratiek a novorodencov, no dospelí ho nemajú.
Hnedý tuk sa od bieleho, podkožného, tuku odlišuje v tom, že je veľmi aktívny, pretože obsahuje množstvo MITOCHONDRIÍ (aj preto tá hnedá farba). Máme ho na tele veľmi máličko, u zdravého jedinca cca 100 až 150 gramov, no hrá významnú úlohu. Tým, že sa nachádza najmä v okolí BRUCHA, CHRBTA, HRUDNÍKA a TRÁPEZOV, zabraňuje týmto častiam tela, aby boli podchladené a tiež im zabezpečuje dobré okysličovanie aj endogénne infračervené svetlo.
Prečo sa aj v odborných kruhoch na jeho existenciu takmer zabudlo je asi pochopiteľné. Hnedý tuk vyžaduje CHLAD na to, aby sa znovu aktivoval. Aj preto sú ľudia, ako napr. Benjamin Bickam veľmi vítaní a potrební.
Prikladám jeho peknú prednášku z pár rokov dozadu práve o hnedom tuku, ketogénnej strave a Inzulíne. Bickman robí viaceré výskumy práve v oblasti hnedého tuku, taktiež vyučuje a sám v prednáške hovoril, že bolo vtipné, keď prednášal študentom o hnedom tuku a čítal z učebníc a hovoril, že hnedý tuk majú iba malé deti a dospelí nie, pričom sa okamžite pozastavil pri čítaní a zasmial 🙂 uvedomil si, že naozaj potrvá ešte nejaký čas, pokým sa niektoré veci dostanú do väčšieho povedomia ľudí a neskôr aj do učebníc a možno časom aj do osnov, výučby, atď.
Publikované : 5. augusta 2020 18:01
michaela00 reacted
@jaroslav-lachky a myslíš, že hnedý tuk má každý človek? Alebo niektoré typy nie? Niekde som čítala že to dosť záleží od typu postavy ale neviem kde je lravda?
Publikované : 9. augusta 2020 8:53
Jaroslav Lachký reacted
Zakladateľ témy
@simona-b
Pravda je samozrejme relatívna, čiže pravda kde je, neviem 😁
Ale áno, myslím si, že každý človek ho v sebe môže aktivovať, mame to v DNA, avšak záleží od haplotypu, spôsobu ŽIVOTA, nášho CIRKADIÁLNEHO RYTMU s LEPTÍNOM a aj od typu postavy.
Ľudia s hyplotypom L0 až L2 ho síce tiež majú v génoch avšak je neaktívny, v Afrike ho nepotrebujú, zatiaľ čo naše Európske Haplotypy to majú skôr o spôsobe života a type postavy.
Ak žije niekto nonstop zabambúšený a je rezistentný na Leptín, hnedý tuk sa mu nevytvorí pokým stav nezvráti. Ďalšia vec, pre niekoho asi šokujúca je, že aj naše OKO, ktoré musí fungovať perfektne, aby sme hnedý tuk aktivovali a využívali.
https://www.the-scientist.com/daily-news/brains-role-in-browning-white-fat-36084
A čo sa typu postavy týka, predpokladám že základy poznáš, ako vplýva dĺžka aj hrúbka kostí, šírka ramien, hrudníka, atď, na zadržiavanie aj únik tepla z nášho tela 😊
Publikované : 9. augusta 2020 16:26
@jaroslav-lachky Ahoj, měl bych krátký dotaz ohledně jodu. Po přečtení blogu mi vše docvaklo, ale když jsem si pak napočítal kolik by toho člověk musel sníst, aby pokryl potřeby jodu, tak nevím. Viděl jsem, že dost lidí používá lugolův roztok, co si o tom myslíš?
Samozřejmě základem jsou řasy a mořské produkty, které mimo jiné obsahují DHA, selen atd.. a vstupují do tebe jako jeden komplex, ale ten lugolův roztok by mě zajímal.
Publikované : 6. novembra 2020 10:32
Zakladateľ témy
Ak si precital článok o jóde a mozgu pozorne tak tam bol jeden dôležitý bod:
Nejde ani tak o to, koľko by ho musel človek zjesť, ale k to ykolmo ho potrebuje. Vysoká konzumácia sacharidov tvoju potrebu po jode ZVÝŠI, zatiaľ čo CHLAD a morská, viac tuková strava, tvoju potrebu po jode ZNÍŽI.
Druhá vec je vitamín A, ktorý je spolu s jódom a T3 potrebný na konverziu steroidných hormónov z cholesterolu. Vitamín A je chromofór a tiež má v našom tele svoj CYKLUS.
Aj konzumácia sacharidov a vitamín A teda vplývajú na našu potrebu po jóde, čiže niekedy nemusí byť potrebná príliš vysoká. V letných mesiacoch ho ani tak nepotrebujeme, ak je človek zdravý, aj kvôli veciam, ktoré si v článku čítal.
K tým kvapkám, tento týžden som to spomínal vo webinári, ktorí som mal s členmi. Nie som zástancom, ale môžeš vyskúšať. Môžu pomôcť, no buď opatrný a začni malou dávkou. Pretože prílišné urýchlenie môže narobiť škody, tak začni pozvoľna a sleduj, ako sa cítiš najbližšie dni.
Sleduj veci ako nižší tlak, novo objavené AKNÉ, slabší a horší SPÁNOK. To sú asi také hlavné. Ak si pomerne zdravý,
Publikované : 6. novembra 2020 11:27
@jaroslav-lachky Pokud chápu dobře, dole jsi vypsal symptomy někoho, kdo má deficit jodu že?
Řeším to hlavně skrz ty studené ruce, mám to už dlouho a je to spojené i s nízkosacharidovým stravováním, tak bych chtěl ty vyšší dávky zkusit. Našel jsem si, že nízká činnost štítné žlázy, je i spojená s nižší produkcí s HCL, tak jsem zvědav, jestli se to zlepší 🙂
Díky moc za odpověď. Ať se daří 🙂
Neznám nikoho z Česka nebo Slovenska, kdo by se o tohle vše zajímal do takové hloubky, fakt smekám! 🙂
Publikované : 6. novembra 2020 21:28
Jaroslav Lachký reacted
Zakladateľ témy
@simon-balsky Ahoj. Nie tie symptómy som napísal skôr ako znak, ak bude dávka privysoká alebo ak ti nebude robiť dobre. Pretože nie každému môže pomôcť, ak zvýši takto jód, záleží v akom je stave organizmus, štítna žľaza, mitochondrie, atď. Preto som napísal, že u teba nepredpokladám problém, ale radšej si odsleduj. Poznám jedného chalana (je tiež členom, no nevie po slovensky tak sa asi ne zapojí do debaty 😁), ktorý tiež užíval tieto kvapky, a jemu pomohli, alebo aspoň cítil, že mu pomáhajú, ale on mal viac zdravotných problémov a vážnych.
A k tým studeným rukám, viem čo myslíš, ale mal by si tiež vedieť, že nie vždy je zvýšená činnosť štítnej žľazy v prospech. Napríklad pri dlhoročnej adaptácii teplota tela automaticky klesá, no predpokladám, že ty máš na mysli krátkodobé veci, kedte si, písal, že sa do toho ešte len púšťaš 🙂
A áno, môže byt to prepojenie HCL a štítnej žľazy, ale nie kauzálne,...skôr korelačne 😄
Ale najlepšie asi vyskúšať a budem rád ak dáš vedieť po čase. Teraz máš výhodu, že ti ide aj zimné obdobie, tak môžeš spojiť veci dohromady
Publikované : 7. novembra 2020 7:36
Prečo napríklad po čase, človeku, ktorý sa vystavuje chladu, telesná teplota KLESNE? 🤔 Prečo jeho priemerná teplota je o niečo nižšia, no naopak lepšie zvláda teplotu vonku? Aj teplo, ale aj CHLAD? Prečo do takýchto oblastí akými sú dlane, či chodidlá, prestane krv až tak efektívne prúdiť?
Rozumiem tomu dobre, že človeku, ak sa vystavuje chladu, prestane efektívne prúdiť krv do končatín? Myslel som si, že je to práveže naopak - čím viac sa chladu vystavuje, tým menej mu je v zime zima na dlane a chodidlá.
Publikované : 14. januára 2022 11:40
@this-is-imagine nie Martin. V chlade sa kapiláry dokonca rozmnožia a okysličenie prebieha dostatočne, hoci povrchová teplota tela mierne poklesne.
Publikované : 14. januára 2022 18:31
Čiže v zime by človek vystavujúci sa chladu mal mať končatiny v "pohode" zahriate aj bez rukavíc.
Publikované : 14. januára 2022 19:34
@this-is-imagine Áno, ale v závislosti od viac faktorov, ktoré boli spomenuté vyššie (ako množstvo DHA v tkanivách, množstvo tuku na tele a tiež veľa od tipu postavy a najmä pomer výška/objem).
Publikované : 15. januára 2022 16:40
Martin Géč reacted