Novinka - praktický pdf sprievodca deutériom v predaji

Novinka - praktický pdf sprievodca deutériom je od dnes v predaji >>

VZNIK ŽIVOTA #6 DHA alias kyselina dokosahexaenová

29.7. 202021604x0

Polynenasýtená mastná kyselina dokosahexaenová (skratka DHA) je to, čo môže za KOMPLEXNÝ ŽIVOT. Tiež je to práve ona, ktorá môže za tú našu neuveriteľne „VYMAKANÚ VEC“, ktorú si nosíme v hlave a voláme ju MOZOG.

Neľakaj sa čudesného a dlhého názvu tejto mastnej kyseliny (laicky TUKU), sám si niekedy slabiky popletiem, no zapamätaj si skratku DHA. Osobne slovíčko DHA používam veľmi často, aj v predošlých blogoch som ho veľakrát spomínal a dnes dostaneš malý, no veľmi dôležitý základ, PREČO je DHA jedinečnánenahraditeľná, ako sa objavila v oceáne, aj akú úlohu zohrala pri vzniku komplexného života.

Rýchly sumár článku:

  • Čo je DHA?
  • Kde sa tu DHA vzala?
  • Mala DHA nejakého predchodcu (niečo ako viceprezidenta, pokým nastúpil skutočný prezident?)
  • Ako si nahrávalo do kariet SLNKO, OCEÁN, ENDOSYMBIÓZA alebo OZÓN?
  • Čo bolo skôr, MITOCHONDRIA alebo CHLOROPLAST?
  • Ako vznikol OZÓN?
  • Ako vznikla DHA?
  • Čo vlastne robí DHA v našich membránach?
  • A ešte viac

ČO JE DHA

DHA je 22-uhlíková mastná kyselina (o mastných kyselinách som písal TU), ktoré sa označujú ako PUFA (poly unsaturated fatty acids, v preklade poly-nenasýtené mastné kyseliny). Tieto mastné kyseliny sú mimo svojho prirodzeného prostredia pomerne nestabilné, ľahko oxidujú a tiež sa rôzne stáčajú, prehýbajú a sú viac „TEKUTÉ“, teda poddajné. Na obrázku vidíš ako vyzerá molekula TUKU a molekula mastnej kyseliny. Ako prvú vidíš SFA, teda saturated fatty acid (v preklade nasýtená mastná kyselina) a hneď pod tým vidíš PUFA. Všimni si rozdiel.

Čo je však na DHA také zvláštne? V závere článku sa dozvieš odpoveď, verím, že sa už nevieš dočkať, no teraz nadviažem na predchádzajúci článok a prezradím toto. DHA sa pred cca 600 miliónmi rokmi, teda po zlúčení dvoch PROKARYOTOV (endosymbióze) začala zakomponovávať do membrán všetkých EUKARYOTYCKÝCH BUNIEK a odvtedy ako jediná nebola ničím nahradená. [1]

Odvtedy sa život prudko rozvinul a začala nová éra KOMPLEXNÉHO ŽIVOTA. Nazýva sa to Kambrická explózia a ako som naposledy písal, udialo sa to prakticky „cez noc“. Život sa v priebehu pár miliónov rokov rozvinul na nepoznanie a napomohla tomu aj DHA.

„Predstav si, že sa narodí malé dieťa, ktoré do svojich šiestich rokov vyrastá úplne normálne. Potom sa však v priebehu jednej noci zmení a preberie sa ako zrelý, úspešný a ženatý štyridsiatnik. Presne takto sa rozvinul život počas kambrickej explózie, po tom, čo sa zlúčili eukaryoty a vznikla DHA.“

NEROZLUČNÉ DUO

Než ti predstavím, čo DHA dokáže, ukážem ti jej históriu a vznik v oceáne a tiež vznik MITOCHONDRIE.

Pred tým ako vznikli Eukaryoty (tretí druh života), boli na zemi dvaja „králi“: BaktériaArchae (na ďalšom obrázku to vidíš). Eukaryoty vznikli v procese endosymbiózy, o ktorej som písal naposledy, kedy sa jednoduchá baktéria spojila s väčšou baktériou (archae), z čoho vznikla aj mitochondriachloroplast a následne aj všetok komplexný život. Všetci si totižto mitochondrie nosíme v sebe a to sa týka aj rastliniek. Mitochondrie sú v živočíchoch aj v rastlinkách, no chloroplast je naopak iba u rastliniek. Dôvod asi tušíš. (P.S.: chloroplast neobsahuje DHA, narozdiel od mitochondrií.)

Archae sú objemné baktérie, ktoré sa vyznačujú tým, že zvládajú extrémne podmienky a anaerobné (bez kyslíkové) prostredie. Žijú napr. bližšie ku hladine. Baktérie sa zas vyznačujú dobrou schopnosťou využívať presun protónov cez membránu na tvorbu ATP (spomeň si na CHEMIOSMOTICKÚ TEÓRIU). [2] V oceánoch bolo alkalické a hydrotermálne prostredie, kde sa separovalo veľké množstvo elektrického náboja a uvoľňoval sa aj vodík. Tým, že veľká archae vpustila dnu menšiu baktériu, vzniklo duo s množstvom výhod. Vznikla tak aj MITOCHONDRIA.

„Zapamätaj si, že mitochondria je pôvodom baktéria a dôkazom je to, že dodnes má podobnú štruktúru ako ostatné baktérie. Na vnútornej membráne dokonca nemá DHA, no zhromažďuje ju na vonkajšej membráne. Tiež obsahuje molybdén, o ktorom sa dočítaš o chvíľu.“ [3, 4]

BOLA SKÔR MITOCHONDRIA ALEBO CHLOROPLAST?

Ak si môj pozorný čitateľ, určite si postrehol, že som viackrát písal o CHLOROPLASTE aj MITOCHONDRII v súvislosti s EVOLÚCIOU. Tiež som písal, že tieto baktérie evolúcia „ukradla“ a zakomponovala do všetkého komplexného života z nejakého dôvodu. Podľa vedeckých výskumov sa predpokladá, že mitochondria prišla PRVÁ, teda že to bol prvý ENDOSYMBIONT (produkt zlúčenia dvoch prokaryotov v procese endosymbiózy). [4, 5]

Ak si však spomínaš na moje predošlé články alebo krátke príspevky na Instagrame, píšem tam, že CHLOROPLAST bol PRVÝ (cca 650 miliónov rokov pred kambrickou explóziou)MITOCHONDRIA druhá (cca 600 miliónov rokov dozadu). Hneď ti poviem prečo.

Skutočné zlučovanie prokaryotov začalo niekedy medzi 900 miliónmi rokmi2 miliardami rokmi p.n.l. Avšak jednalo sa o prvé jednoduché zlúčenie, ktoré bolo skôr PARAZITICKÉHO TYPU. Prvá jednoduchá mitochondria vzišla tak, že jednoduchá baktéria (pravdepodobne proteobaktéria), bola „zjedená“ alebo paraziticky pridaná do väčšej bunky, vďaka čomu vzišla väčšia bunka, ktorá mohla lepšie tvoriť ATP a zároveň zabezpečiť POTRAVU.

„Je to podobné ako s pásomnicoubruchu. Keď je v našich črevách, my sa hýbeme a odvádzame všetku „ťažkú prácu“, zatiaľ čo ona si tam len leží a dostáva potravu. Avšak predstav si, že by pre nás niečo robila. Napríklad, že by za odmenu zlepšovala naše zdravie. Takto to bolo s prvou mitochondriou. Veľká bunka poskytla telo a príjem potravy, zatiaľ čo menšia proteobaktéria v nej tvorila hromadu ATP. ATP je totižto veľmi dôležitá molekula, bez ktorej život nemôže fungovať, pretože robí niečo špeciálne s proteínmi.“

Podobným spôsobom vznikol aj CHLOROPLAST, kedy sa jednoduchá cyanobaktéria zakomponovala do väčšej bunky rastliniek, aby mohli lepšie žiť. [5] Premieňali tak slnečnú energiu na POTRAVU, tvorili viac energie a tiež produkovali KYSLÍK. Vzniknutá rastlinná bunka k sebe pridala aj MITOCHONDRIU, pretože takto môže zabezpečovať pre seba kvantá ATP a zároveň tvoriť potravu aj kyslík pre ďalší život. Dúfam, že už trochu vidíš ten krásny kolobeh. Avšak prečo teda píšem, že CHLOROPLAST bol skôr? Na vysvetlenie ti musím ukázať, kde, kedy a ako prišla do hry DHA, aj kto bol jej PREDCHODCOM.

PREDCHODCA DHA-MOLYBDÉN

predošlom článku si sa dozvedel malý základ o tvorbe ATP aj o tom, ako baktérie presúvajú protóny a ich pohyb môžu využiť na vykonanie nejakej práce. [2] Podobne ako elektrárne využívajú vodné turbíny. Teraz však niečo o ELEKTRÓNOCH.

Spôsob, akým v minulosti dva druhy života (baktérie a archae) zvládali svetlo aj transport elektrónov bol odlišný, pretože sme nemali také množstvo kyslíka ani ozónu. Slnko síce zo začiatku vysielalo menej UV, no na povrch zeme dopadalo nenarušené, čo bolo pre baktérie smrteľné. Baktérie totižto UV svetlo nestrpia, rovnako ako mnohé vírusy, parazity, či huby (pekne to vidieť aj na obrázku nižšie s COVID, kde je vždy v letných mesiacoch na ústupe). [7]  Jediná baktéria, ktorá UV toleruje a dokonca ho potrebuje je MITOCHONDRIA a to práve aj vďaka udalostiam, o ktorých práve čítaš.

Čo sa teda dialo v oceánoch? Ako baktérie aj život v ňom zvládal SVETLO, keďže na povrch ísť nemohol, vďaka silnému UV? A kde sa vzal kyslík aj ozón a čo predchádzalo DHA?

Pred cca 600 miliónmi rokmi, než vnikla DHA a došlo k explózií komplexného života, baktérie využívali chemický prvok s názvom MOLYBDÉN (Mo). Molybdén slúžil ako vtedajší „vyciciavač“ elektrónov zo slnka. Ako to myslím?

Molybdén  je prechodný kov (transition metal), je 25. najrozsiahlejší chemický prvok v oceánoch42. najrozsiahlejší prvok vo vesmíre. Jeho koncentrácia v oceánoch bola v tej dobe 10 atómov v bilióne. Molybdén využívali baktérie vtedy a takisto v nich ostal dodnes. Podieľa sa na mnohých významných enzymatických procesoch aj v mitochondrii a je to zároveň ďalší dôkaz toho, že sú mitochondrie pôvodom baktérie, ktoré sme v histórií „ukradli“ a spojili sa s nimi z nejakého dôvodu. [8]

Molybdén má najvyššie atómové číslo zo všetkých kovov (42), no jeho najdôležitejšia vlastnosť je to, že robí materiály okolo seba reagujúcimi na viditeľné slnečné svetlo. [9] Na ďalšom obrázku vidíš jeho absorpciu a emisiu. Všetko je od modrej po červenú.

Molybdén má neuveriteľné FOTOKATALYTICKÉ schopnosti, čo znamená, že pri zachytení fotónov urýchľuje prácu enzýmov. Keď vezmeme v úvahu, že v tej dobe nebol ozón, ktorý absorbuje veľkú časť UV a zemský povrch bol pre baktérie toxický, no viditeľné svetlo prenikalo hlboko pod povrch, je pochopiteľné že baktérie využívali molybdén, ktorý reaguje práve naň.

Zdroj: Sea Grant Staff, Júl 2012

Všimni si na obrázku, ako hlboko preniká viditeľné svetlo. Čo je však na obrázku dôležité sú tri veci. Za prvé, v tej dobe bol prienik pravdepodobne ešte hlbší, keďže nebol ozón. Za druhé, červená preniká málo, pretože je celá ABSORBOVANÁ VODOU, v ktorej sa následne separujú ELEKTRÓNYPROTÓNY. Posledná vec je, že MODRÁFIALOVOU, ktoré prenikajú najhlbšie, zároveň nesú najviac ENERGIE.

Ak si spomínaš na článok o ELEKTROMAGNETIZME, všetko tam bolo. Čím je svetlo viac VĽAVO (menšia vlnová dĺžka), tým má vyššiu frekvenciu a tým viac ENERGIE nesie.

„Prokaryoty vďaka molybdénu využívali najenergetickejšiu časť spektra, akú mali. FIALOVÚMODRÚ, ale aj ČERVENÚ. Červená a infračervená farba totižto neprichádzala iba zo Slnka zhora, ale aj zo sopečných činností pod hladinou.“

Ako sa však do hry dostalo nové, ešte VÝKONNEJŠIEENERGETICKEJŠIE UV? A ako sa voči nemu baktérie „obrnili“? Čo tak OZÓN, rozvoj FOTOSYNTÉZYDHA?

PREMENA OCEÁNOV

Dva prvky, s ktorými molybdén dobre reaguje, sú síra (sulfur, značka S)dusík (nitrogen, značka N), ktorých bolo v tých časoch pomerne dosť. [10] DHA však potrebuje na svoju syntézu (tvorbu) kyslík, ktorého bolo v tej dobe naopak pomerne málo.

Profesor Ariel Anbar, ktorý sa venuje skúmaniu molybdénu, jeho vplyvu na respiráciu aj históriu, poukázal na to, že rozhodujúci faktor pre morskú fotosyntézu je práve jeho koncentrácia v oceánoch.

V tých časoch, ktoré sa nazývajú EUXINICKÁ PERIÓDA (obdobie, v ktorom bol nízky obsah kyslíkavysoký obsah síry) bola koncentrácia molybdénu nízka (10 atómov v bilióne). Obsah síry bol však vysoký, pretože oceány obsahovali veľa hydrogen sulfátu (H2S), podobne ako sa tvorí v našich črevách. [11] Zaujímavá podobnosť, nemyslíš? Tieto pomery sa však zmenili v štvrtej fáze periódy, keď začali byť extrémne aktívne sopky, ktoré vypustili do vody ešte viac síry aj molybdénu. Jeho obsah sa  zvýšil z 10 atómov v bilióne na 300 v milióne. To je nárast o 3 miliardy percent.

„Predstav si, že žiješ rodinný život, máš byt, manželku a dve deti a váš finančný príjem je 1000 eur mesačne. Pravdepodobne nebudete žiť príliš luxusný život. Čo by sa však stalo, keby zrazu dostávate miesto tisíc eur mesačne, 3 BILIARDY EUR MESAČNE? Je to obrovský nárast, však? Pravdepodobne by ste si mohli dovoliť drastickú zmenu životného štýlu, presťahovať sa, kúpiť si vilu, prípadne ostrov,… Toto isté sa stalo v oceánoch, kedy mal zrazu život k dispozícií obrovské množstvo molybdénu. Aký to malo EFEKT?“

ROZVOJ FOTOSYNTÉZY VĎAKA MOLYBDÉNU

Keď sa v oceánoch zvýšil obsah molybdénu, baktérie vyvinuli veľmi efektívne enzýmy s jeho obsahom, ktoré sa nazývajú NITROGENÁZA. Tento enzým umožnil vtedajším „kráľom života“  využívať (dýchať) dusík z atmosféry. [12] V tej dobe bol dusík najviac vyskytujúci sa chemický prvok v atmosfére aj v aminokyselinách a proteínoch. Spomeň si na článok o PROTEÍNOCH. AMINOKYSELINY a PROTEÍNY sa vyznačujú práve tým, že obsahujú ako jediný makronutrient DUSÍK.

Vďaka molybdénu a nitrogenáze dokázali morské organizmy tvoriť rýchlejšie proteínyrásť. Keďže DNA kóduje len pre proteíny (DNA je zložená z proteínov), tieto organizmy sa mohli rýchlejšie množiť. Čo to znamená? Predpokladám, že vieš, aký je vedľajší produkt rastlín v mori. KYSLÍK. Teraz si to spoj s tým, kedy cca vznikol chloroplast. Ešte pred kambrickou explóziou.

Morské organizmy sa takto rýchlejšie množili a začali produkovať viac kyslíku, ktorý sa rozšíril z oceánu až do atmosféry, čím umožnili evolúcií nabrať rýchly spád. Toto sa dialo pred tým, ako prišla kambrická explózia a masívna „ATÓMOVÁ BOMBA EVOLÚCIE“, o ktorej si čítal naposledy. Toto umožnilo vzniku DHA, „upgreadovaniumitochondrií, aj rozvoju nového komplexného života.

Tu prichádza opäť spájanie súvislostí, o ktorých už niečo vieš. Ako vyzerá kyslík, ktorý je vo vzduchu? O2. Teda dva atómy kyslíka pohromade. Keď sa však kyslík dostáva do atmosféry, robí tam niečo „špeciálne“. V mieste, kde dopadá na atmosféru UV svetlo, rozštiepi KYSLÍK (O2), vďaka svojej veľkej energii, na dva samostatné atómy KYSLÍKA (O), pričom sa každý spojí s ďalším O2 a vznikne ozón O3 (O2 + O = O3). [13]

„Inými slovami, čím viac UV svetla dopadá na atmosféru, tým väčšia vrstva ozónu v danom mieste vznikne, ktorá zároveň filtruje UV tak, že UV typu C cez seba nepustí vôbec, UV typu B prepúšťa iba trochu a UV typu A prepustí takmer celé.“

Slnko patrí medzi hviezdy tipu G2, ktoré sa vyznačujú tým, že v polovici svojho života zvýšia luminescenciu a začnú z povrchu vyžarovať viac UV svetla. V tejto dobe už bola vďaka molybdénu fotosyntéza rozvinutá, existovala aj MITOCHONDRIA, v atmosfére sa začal hromadiť OZÓN, vďaka čomu sa bunky približovali viac k povrchu oceánu. Keď Slnko začalo vyžarovať ešte viac UV, „zošlaplo“ takto plynový pedál evolúcie až na podlahu a umožnilo vývoj komplexného života.

VYTVORENIE DHA VĎAKA OZÓNU a UV

Molybdén a viditeľné svetlo umožnili rozvoju jednoduchého života, fotosyntézy aj mitochondrie. Vďaka tomu sa rozšíril kyslík a vznikol ozón, vďaka čomu sa organizmy dostali bližšie ku hladine, kde sa začala syntetizovať DHA. Toto sú dôvody, vďaka ktorým organizmy v mori syntetizovali mastnú kyselinu DHA.

DHA je veľmi nestabilná a dlhá (má až 22 uhlíkov) a na jej tvorbu je potrebný KYSLÍK. [14, 15] Bez kyslíka to nebolo možné, no bez prístupu života k priamemu UV svetlu na to nebol dôvod.

„Potom, čo sa DHA v mori tvorila, začala sa zakomponovávať do membrán všetkého živého (aj do vonkajšej membrány MITOCHONDRIE), vďaka čomu prišla KAMBRICKÁ EXPLÓZIA (viď minulý článok), ktorá pridala takéto komplexné mitochondrie do všetkých eukaryotyckých buniek. Takto sa začal život rozvíjať a vzišli prvé objemovo veľké organizmy, PLAZY, obojživelníky, opice, aj MY.“

Toto je to, čo odlišuje jednoduchý ŽIVOT od KOMPLEXNÉHO. DHA v našich membránach. Avšak, predpokladám, že ma tak trochu v duchu od začiatku článku „preklínaš“, pretože som ti stále neprezradil, v čom je DHA zvláštna a aký je jej „TRIK“?

VLASTNOSTI DHA

Všetky vlastnosti DHA, jej neuveriteľné schopnosti, recyklácia v tele, zakomponovávanie do membrán sú témy, ktoré ostanú naďalej prístupné najmä pre čitateľov prvej knihy (neskôr aj druhej), no teraz sa dozvieš aspoň hlavnú pointu. Pointu, ktorá ti predpokladám otvorí OČI a to najmä, ak si o tejto téme ešte nepočul.

„DHA je špeciálna mastná kyselina, pretože mení SVETLO na JEDNOSMERNÝ ELEKTRICKÝ PRÚD aj naopak.“ [17]

Ak chceš lepšie pochopiť tejto vete, pozri si ešte raz článok o ELEKTROMAGNETIZMEfotoelektrický jav s obrázkom. Potom si pozri ešte raz prienik svetla do vody vyššie a zamysli sa, čo sa asi stalo, keď bol zrazu život bližšie k SÚŠI, kde už bola NOVÁ, ENERGETICKÁ ČASŤ UV svetla, ktorá donáša na povrch Zeme najviac energie. DHA ju vezme a využije. Jednoduché.

Pravdepodobne krútiš hlavou, o čom to píšem, no zasa raz prichádza na radu sedliacky rozum. Každý z nás počul veľakrát o tom, ako v našom mozgu prebiehajú mnohé ELEKTRICKÉ VZRUCHY. Tiež o tom, ako sa tam šíria elektrické signály. Všetky tieto veci bežne meriame napr. u doktora na EEG.

Tiež je známe, že všetko živé v sebe obsahuje SVETLO, ktoré ZADRŽUJE, VYLUČUJE aj VYUŽÍVA. [16] Ak chceš dôkaz, vlez do ľadovej vody, otoč na seba termálnu kameru a sleduj rôzne sfarbenie svojich častí tela. Málokto sa však zamýšľa nad tým, ODKIAĽAKO sa toto svetlo v nás berie a tiež, že ho nejakým spôsobom musíme dopĺňať.

(Malá nápoveda,…čo tak tá žeravá guľa hore s názvom SLNKO? Spomínaš na POTRAVU? Aj POTRAVA je len uložená hromada ELEKTRÓNOV, PROTÓNOV a SVETLA.)

ZÁVER a ZHRNUTIE

Evolúcia s prírodou robia od počiatku svoje kvantové experimenty. Život, aký je, je vždy výsledkom možností a pravdepodobností, aké majú k dispozícií. V dobe pred kambrickou explóziou endosymbiózou, boli dostupné možnosti obrovské a EVOLÚCIA to patrične využila. Opakujem, že všetko sa udialo prakticky cez noc, no keď sa nad tým zamyslíš, je to logické.

Prvé baktérie využívali elektróny a presun protónov na svoj pohon a oboje im zabezpečovala iba VODAINFRAČERVENÝM SPEKTROM. Sopečné aktivity a malé „parazitické“ spoločenstvá umožnili vzniku mitochondrie, rozvoju fotosyntézy, kyslíka a tým pádom aj ozónuDHA. Všetky tieto udalosti mali svoju postupnosť, kedy prišla na radu MASÍVNA ERUPCIA zospodu aj zvrchu, o ktorej si čítal minule, ktorá vytvorila v oceáne ULTRA-ZVUKOVÚ vlnu podobnú radaru, ktorá spojila dva druhy života dohromady, naplnila ich membrány s DHA, poslala ich na SÚŠUV svetlo využívala na tvorbu elektrického prúdu, ktorý ich poháňal a dodnes poháňa. Podľa mňa je to absolútne ELEGANTNÉ a GENIÁLNE.

Na záver spomeniem jedno meno, ktoré si mohol vidieť už viackrát a to Robert O. Becker. Becker zistil, že všetky organizmy (živočíchy aj rastliny) využívajú na život elektrický prúd. Napríklad rastliny, pri odtrhnutí listu alebo fyzickom poškodení uvoľnia vápnik, vylúčia viac UV svetla a zvýšia elektrické napätie v danom mieste, ktoré im pomôže sa zregenerovať. Živočíchy fungujú podobne.  

(Knižku, s popisom, pekným zhrnutím, aj obrázkami a screenshotmi nájdeš aj v mojej knižnici v členskej zóne.)

Ešte pre zaujímavosť, naše mitochondrie dodnes využívajú 4 kľúčové enzýmy, ktoré potrebujú molybdén. [18] Vďaka nemu môžeme redukovať toxické voľné radikály vytvorené z dusíka (nitrátové ióny), ktoré by inak ničili jej membránu aj DNA. Molybdén je potrebný na depolarizovanie membrány mitochondrie, aj pre jej vysporiadanie sa s dusíkom a sulfátom z krvi.

Mal by si totižto vedieť, že na prepravu glukózy aj kyslíku v cievach potrebujeme sulfát. Sulfát máme v krvi iba vďaka dvom mechanizmom. Stará sa oň náš tráviaci trakt plný prokaryotovpokožka vďaka slnku. (S týmto mimochodom súvisia aj všetky problémy s cholesterolom v krvi.) Molybdénum v mitochondrii, DHA v membránach aj v krvislnko, sú pri tomto pomocníci.

Na záver článku ti chcem dať do pozornosti môj nadchádzajúci workshop, ktorý bude už 5. septembra v Bratislave. Bude v sobotu od 8:00 do 12:00 a počet miest je obmedzený na 30, preto si treba rezervovať miesto vopred. Bude to stáť za to, budeme sa baviť o rôznych veciach z oblasti STRAVY, ŽIVOTA, BIOHACKINGU,… a samozrejme bude priestor aj na voľnú debatu a vaše otázky. Ak máš záujem, všetky info aj rezerváciu nájdeš TU alebo mi napíš správu, či mail, prípadne píš na FÓRUM 🙂


Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Prémium členstvo ti pomôže v zlepšení tvojho Zdravia, Mysle a Výkonnosti. Objav s nami svoj plný Potenciál!

Ako prémium člen získavaš prístup ku množstvu cenných materiálov, knihám, ekurzom, súkromným webinárom, spoločným pravidelným ZOOM-meetingom, či ku súkromnému diskusnému fóru, v ktorom medzi sebou zdieľame svoje skúsenosti/progressy, radyTipy!

Staň sa súčasťou našej rastúcej Komunity, medzi ktorými máš neustálu podporu! 


Ak máš nejakú otázku, alebo si našiel v článku gramatickú chybičku, napíš mi prosím dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)


Najpredávanejšie Protukty na Eshope, ktoré Vám môžu pomôcť prevziať svoj Život do vlastných Rúk!

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov