Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
SPÝTAJ SA JARA NA ČOKOĽVEK
9
Príspevky
3
Užívatelia
0
Likes
45
Videní
Zakladateľ témy
Ahoj Jaro, otázku som zaradila sem, keďže má glykolyza a betaoxidacia zaujíma vo všeobecnosti. Najprv som mala trocha obavy ohľadne týchto otázok a to, že sa budem pýtať ako úplný začiatočník, aj keď som už som dlhšie členom a mám prečítaných a vypočutých viacero článkov a webinarov. Ale keďže mi to nevedela vysvetliť uplne vysvetliť ani kamoška, ktorá študovala biológiu tak sa predsa budem pýtať teba. Len dúfam, že nad mojimi otázkami nebudeš krútiť hlavou😉🤔
1, Nerozumiem úplne glykolyze a betaoxidacii v prípade hypoxickej bunky.Mitochondria sa nie na základe stravy rozhodne čo zoxiduje, ale na základe napätia a množstva kyslíka v bunke. A v prípade hypoxickej bunky, ako sa rozhoduje mitochondria??? Čo a ako v nej prebieha???
2, predpokladám, že iba niektoré časti tela majú bunky hypoxicke a niektoré nie, chápem dobré??
3, Ak mám nízke TAG a cukor v krvi nízky, tak sa pravdepodobne tvorí G3F a so svojimi enzymami, ktore umožnia elektronom preskočiť prvý komplex, ušetriť NAD,...... ale stále mi vŕta hlavou ta betaoxidacia pri hypoxickej bunke.
4, Ak sa Leptin tvorí v podkoznom tuku, tak niekto kto má malo podkožného tuku, tak má malo leptinu, ktorý ovláda aj ďalšie hormóny a tým pádom aj preto môžu byť v tele nízke hladiny SH???
5, Ak zavediem fasting, viem zvýšiť tvorbu FIAF,? Môže byť on "prícinou" že si telo prirodzene neukladá podkožný tuk???je fasting cestou??
6, prosím ťa ako zabezpečiť aktiváciu apoptozy?? Viem že sú potrebné dva kroky a to:
1, plynulý tok elektronov,
2, inhibicia ETC, ale ako?????
Veľké ďakujem za objasnenie 🙏
Publikované : 16. januára 2023 23:47
@andrea Žiadne otázky nie sú nevhodné Andrea a to obzvlášť pre Vás, členov. Chcem aby sa posunul ďalej každý, eventuálne na úroveň našej Kvantovej Biológie, na akej má byt, a to čo možno najrýchlejšie v dnešnej dobe, hoci každý má svoje "tempo". 🙏
Idem k otázkam:
1. Áno. Chápeš to správne. Napätie kyslíka je rozhodujúce a je to elektromagnetický proces, ak to chceš takto.
Všetko sa odvíja od pôvodných jednoduchých vecí. Pozri si tento obrázok a predstav si riadky, ktoré napíšem nižšie.
Keď je v bunke napätie kyslíka vysoké, beta oxidácia je preferovana. Ak napätie klesne, musí byť aktívna glykolyza.
Nezabúdaj, že kyslík je veľmi elektronegativny prvok. Je druhý najatraktívnejší. Silnejší je už iba ten, ktorý je v periodickej tabuľke hneď vedľa vpravo a to fluor. Kedykoľvek je teda napätie kyslíka vysoké, naše mitochondrie cítia veľký "ťah" na elektróny, no a tuk má viac elektrónov ako glukóza.
Aj preto 1 molekula 16 uhlíkovej mastnej kyseliny, ktorú máme aj pod kožou, vytvorí až 137 molekúl ATP, kdezto z jednej molekuly glukózy sa vytvorí v mitochondrii cca 37 molekúl ATP, no ak do mitochondrie nevystúpi a vytvoríme laktwt, vytvorí iba 2 molekuly ATP. Je to celkom slušný rozdiel, ktorý len poukazuje na to, ako eukaryoty využili DHA, UV svetlo a kyslík ako terminály akceptor elektrónov na ETC, aby sa stali komplexnejšimi.
Presne preto, keď si aj spätne pozrieš fóra o rakovine, som ti písal, že v minulosti prvé organizmy využívali glykolyzu. Nemali sme toľko kyslíka ako dnes a prokaryoty nemohli využívať jeho reaktivitu. Preto využívajú iné prvky ako dusík, vodík, či síru a dodnes si tieto prokaryoty nosíme v čreve.
2. Áno tak. Niektoré časti tela majú totiž pod kontrolou rast. Musia mať, inak by mohli rásť priveľa a jednoducho povedané - rýchly rast = tyčky metabolizmus = rýchly a krátky život ako raketa. Napríklad tvoja šošovka na oku, ma veľmi nízky a limitovaný prísun ku kyslíku a využíva iba glykolyzu. Podobne červené krvinky.
Tiež majú napr. preto limitovaný rast aj mnohé kmeňové bunky, čo veľa ľudí nevie. Keď sa mladý človek narodí, nechce aby jeho kmeňové bunky rástli a mnozili sa, pretože si ich vyčerpá v mladosti a neostane mu na neskôr. Presne preto je bábätko tucnucke, a keď ideme do staroby, priberám tiež. U malého dietetka tieto bunky nevyužívajú ani betaoxidaviu a majú nízky metabolicky obraz aj RER. Tiež je to v podstate dôvod Andrea, predo som ti hovoril ohľadom dcéry, že nízka váha, ketogenna strava a malé množstvo podkožného tuku nemusia byť vhodné. Môže si totiž nevedome vyčerpať zásobu kmeňových buniek a tým pádom si zhorší život vo vyššom veku za cenu toho, čo bolo v mladom veku.
Publikované : 17. januára 2023 11:42
ale stále mi vŕta hlavou ta betaoxidacia pri hypoxickej bunke.
3. Ak je napätie kyslíka prinizke, betaoxidacia nemôže prebiehať (viď bod 1)
4. Áno presne tak. Leptin a podkozny tuk súvisia. Preto je vždy nás tuk sezónna vec a môže nám veľmi pomáhať, kedykoľvek sa naše prostredie mení. Avšak čo sa výšky hladiny hormónov týka, opakujem ze nejde ani tak o hladinu, ale o citlivosť a efektivitu.
No ak má človek chronicky malo leptinu, pretože ma malo tuku a stratí naň citlivosť, ma automaticky problémy aj s ďalšími hormónmi, čo bežne ľudia poznajú u ľudí, ktorí už majú zdravotné a psychické komplikácie, nevedia v sebe udržať jedlo, atď, atď.,
5. Áno, je to jedna z veci, ktorú práve intermitent Fasting u zdravého človeka, ktorý má vysokú citlivosť na Leptín spraví. Vďaka tomuto sa nám diverzifikuje aj správne mikrobiom
No na to, aby sme ukladali aj podkozny tuk mysli na to, že by to malo byt sezónne, pretoze tvoje telo tieto zmeny vníma a teda okolo jesene. Presne v tomto ti môžu aj sacharidy pomôcť vo vhodnom prostredí a sezóne, alebo aj celkovo väčšie Kusy nepožutého jedla, ako su napr. Ustrice, čo je presne strava akú jedlicnasi predkovia keď začali rozvíjať súčasne gen MHC-1, podkozny tuk a nervovú sústavu. Tiež presne rlero starším ľuďom vypadajú zuby, pretože im príroda schválne dáva inú schopnosť žuť ich potravu.
6. Nie, to si si pomýlila a skomolila s tým, čo potrebuješ na rozvoj rakoviny Andrea. 😄
Apoptoza je zložitý proces, ktorý má viac mechanizmov, no vo všeobecnosti pre mitochondrie na apoptozu potrebuješ rozpojenie ETC (schopnosť zastaviť flow elektrónov) a neustálu donášku ATP.
To znamená ze musíš byť na slnku, kedy už svieti UV.
Toto by už pre teba maloo byt inštinktívne, pretože presne vtedy rastu aj sacharidy plne deutéria, ktoré napríklad pre plnia naše enteroycty v čreve. My naše črevo však od prírody vieme behom jedného dňa obnoviť, preroze tieto bunky podstúpia Apoptozu. No a ty už vieš prečo a tiež prečo tvoje brucho potrebuje byť rovnako vystavené slnku. 👍
Publikované : 17. januára 2023 11:56
"na apoptozu potrebuješ rozpojenie ETC (schopnosť zastaviť flow elektrónov) a neustálu donášku ATP."
Nechcem ta zbytočne mýliť keďže správa vyššie je dlhá, no myslím, že je to tiež dobrý bod na ešte lepšie pochopenie pre teba.
Keď si ešte raz prečítaš túto vetu hore zamysli sa.
Prečo podľa teba rakovina naopak metastázuje a chce kyslík? Prečo hypoxicka bunka bez neho dokáže prežiť a niektoré organizmy tskto fungujú normálne ako napríklad baktérie v čreve?
Pretože tieto bunky chcú rast a na rast vyžadujú čo? Veľa kyslíka, aby pritiahli elektróny a "ukradli ich" pre seba. Presne preto musia mať rakovinové bunky plynulý flow elektrónov, no inhibitovanu (zastavenú) Apoptozu.
Publikované : 17. januára 2023 12:04
Slová vyššie ti tiež ukazujú to čo si lekári a onko výskumníci neuvedomujú - prečo je dnes každá rakovina spojená nízkou hladinou vitamínu D. Dôvod je UV svetlo.
Publikované : 17. januára 2023 12:33
Zakladateľ témy
Ahoj Jaro, ďakujem za vysvetlenie. Ale opýtam sa predsa ešte konkrétnejšie. Ak prejdeme na stravu plnú tukov a bielkovín, tak u hypoxickej bunky neprebehne betaoxidacia (nízke napätie kyslíka) ale iba anaerobna glykolyza, kde rozložené časti glukózy sa nedostanú do mitochondrie a vytvoríme laktát. Predpokladám, že chápem správne. Teda ak mitochondria nezoxiduje tuk, neostane glycerol, čiže sa nebude podieľať na tvorbe G3F a spolu s jeho enzymami nevieme preskočiť donášku vodíka z prvého komplexu na druhy???čiže ani ušetriť NAD. Ale ak sa do mitochondrie nedostanú ani rozložené časti glukózy, ako sa vlastne tá mitochondria ďalej správa, čo robí?? Lebo neprebehla ani betaoxidacia a ani aerobna glykolyza. Chápem,že vytvorí oveľa menej ATP. Výsledok anarobnej glykolyza je laktát, on sa ďalej dostáva do pečene?? Alebo čo sa s ním deje v skratke v tele? Alebo ak v niektorých častiach tela, kde bunky majú dostatočné napätie kyslíka a prebehne betaoxidacia, tak zmenou stravy, ušetríme NAD pre tie časti tela u ktorých sú bunky hypoxicke?????
Publikované : 22. januára 2023 23:01
Zakladateľ témy
Ahoj, ešte predsa k tej aktivácii apoptozy. To čo som sa pýtala, som si prečítala vo fóre, kde si napísal:
Mitochondria však potrebuje 2 veci na aktiváciu apoptozy:
1. Neustály flow elektrónov dnu
2. Inhibiciu ETC.
Druhý bod však nie je možné spustiť, z dôvodov, ktoré väčšina z vás už musí poznať (pretože som ho veľa krát spomínal).
Asi som tomu zle porozumela a skomolila to????🤔🤔
Publikované : 22. januára 2023 23:06
Áno Andrea, no nič sa nedeje. Mitochondria vyžaduje flow elektrónov, pretože bez nich stráca kontrolu aj nad protonmi a hlavne sa dehydratuje. Bez elektrónov tiež mitochondria nevytvorí čo? Napríklad voľný radikál, ako je superoxid. Tento mitochnodria vytvorí keď stratí jeden elektrón, toto už viete.
No kriticky krok je práve inhibicia ETC. Mitochondria musí byť schopná rozpojiť tok prichádzajúcich elektrónov z prvého a druhého komplexu na štvrtý.
Myslím, že tento obrázok z minulosti ti to objasní.
Práve toto odpojenie je zodpovedné za to, že cytochrom ce nebude akceptovať prichádzajúce elektróny a prenášať ich na štvrtý komplex a môže byť použitý ako signalizačný prostriedok, ktorý mitochondria vypustí k vonkajšej membrane a kardiolipinu, ktorý tam je mierne zoxidovany voľnými radikálmi, čím aktivuje apoptozu.
Práve toto sú tie kľúčové udalosti, aké rakovina nepoužíva a bráni im.
Dnes ti to vysvetlím ešte inak. V knižnici už máte nachystaný nový webinar na február, a keď bude zverejnený a pozrieš si ho, potom si spätne spomeň na túto vetvu a brat sa sem a precitaj ešte raz. Budeš to vidieť úplne novými očami.
Takže,... je tu jeden malý detail, ktorý už by ste všetci mali vedieť a je ním DHA. DHA mame v našich bunkách po celom tele, pretože ho tam potrebujeme. Dôvod prečo, ako vieš z posledného QaA je, že nám umožňuje meniť svetlo na jednosmerný elektrický prúd a naspäť na svetlo.
Avšak, je tu jedna zaujímavá "maličkosť" a tou je, že mitochondrie nemajú DHA vo svojej vnútornej membráne (tam kde sa nachádzajú respiračné komplexy), no majú DHA na svojej vonkajšej membrane. Ich vonkajšia membrána má nižší obsah proteínov a väčší obsah tukov ako vnútorná a podobá sa našej, eukaryotackej membráne.
Je to preto, pretože si zachovali svoj bakteriálny (prokaryotycký pôvod) a na svojej vnútornej membráne DHA nesmú mať. No vo všetkých ďalších membránach, vrátane našich eukaryotických už DHA byť musí, aby mitochondrie vedeli správne svoj flow riadiť. Zopakujem to znovu.
Každá jedna bunka v tvojom tele, na akú si len spomenieš, ma v sebe od prírody DHA. Každá. Jedine meistq kde ju nenájdeme, je vnútorná mitochondrialna membrána. Tak a teraz dôvod prečo a ako to súvisí s týmto a rakovinou.
Pointa je, že my potrebujeme DHA v našich membránach z podobného dôvodu, ako pracujeGlobálny Navigačný Systém(GPS).
Satelitná navigácia je založená na globálnej sieti satelitov, ktoré prenášajú rádiové signály na strednej obežnej dráhe Zeme. Používatelia satelitnej navigácie sú najviac oboznámení s GPS(Global Positioning System), ktoré vyvinuli v USA, no v Rusku zas vyvinuli podobný systém známy akoGLONASS.
Základná služba GPS poskytuje všetkým používateľom veľmi presne údaje a to s presnosťou približne 7,8 metra kdekoľvek na povrchu Zeme alebo v jeho blízkosti a to až z 95% operačného času.
Na to, aby sa dosiahla takáto presnosť, každý zo satelitov vysiela signály do prijímačov, ktoré určujú ich polohu výpočtom rozdielu medzi časom, kedy bol signál vyslaný a časom, kedy je signál prijatý. Satelity GPS v sebe nesú atómové hodiny, ktoré poskytujú mimoriadne presný čas.
Časová informácia kedy sa signál vyšle sa umiestni do kódov (pomocou BITOV) vysielaných satelitom, aby prijímač mohol nepretržite určovať čas vysielania signálu.
Vyslaný signál teda obsahuje údaje, ktoré prijímač používa na výpočet polohy satelitov aj na vykonanie ďalších úprav potrebných na presné určenie polohy. Prijímač používa časový rozdiel medzi časom príjmu signálu a vysielacím časom na výpočet vzdialenosti alebo rozsahu od prijímača k satelitu.
Takto dokáže zariadenie na zemi, pomocou presných časových údajov z rôznych lokácií určite vzdialenosť a polohu. (Zdroj)
Prijímač však musí počítať s oneskoreniami šírenia alebo znížením rýchlosti signálu spôsobenými ionosférou a troposférou.
S informáciami o dosahu na tri satelity a polohe satelitu, keď bol signál odoslaný, môže prijímač vypočítať svoju vlastnú trojrozmernú polohu. Na výpočet rozsahov z týchto troch signálov sú potrebné atómové hodiny synchronizované s GPS.
Tieto atómové hodiny tam hore však musia ísť o 38 mikrosekúnd popredu od času, aký mame na Zemi. (zdroj) Teraz však príde dôležitá pointa!!!
Teraz to prevediem nazad na naše telo a DHA. Prečo teda naše bunky, rovnako ako bunky všetkého komplexného života na našej planéte, už cca 600 miliónov rokov vo svojich membránach využívajú omega 3 mastnú kyselinu DHA? V čom je výnimočná? A prečo sa za tých 600 miliónov rokov nedostala aj na vnútornú membránu mitochondrie? Pre evolúciu by to predsa nebol problém... 
Dôvod je podobný ako ten, prečo fungujú GPS satelity tak ako fungujú a tiež ten, prečo rakovinové bunky využívajú evolučne staré metabolické dráhy ako pentózový cyklus a glykolýza (okrem iného).
Hlavné „riadiace“ membrány musia pracovať rýchlejšie ako tie, ktoré sú im podriadené. Naše bunkové membrány sú „hlavné riadiace atómové hodinky“, zatiaľ čo vnútorná membrána mitochondrie je miesto, ktoré „prijíma“ inštrukcie, na základe ktorých prispôsobuje flow elektrónov medzi respiračnými komplexami, aby sme prežili.
Po novom februárovom webinári sa na tieto riadky budeš dívať novými očami, to mi ver.
Presne pre to je DHA v našich membránach a najviac ho máme za okom. Toto je miesto, cez ktoré zachytávame hlavný svetelný stimul a potrebujeme tam mať sakra veľa DHA, ktoré ho premení na elektronický signál. Ak tam DHA nie je, alebo je ho tam málo, SCN nedokáže pracovať dostatočne presne, čo znamená, že naše časti tela nevedia správne rozkódovať inštrukcie a následne aj mitochondrie nedokážu adekvátne tunelovať elektróny po svojej vnútornej membráne a musia spúšťať naprogramované gény, ktoré napríklad vyčerpávajú proteín NAD.
Ak nemáme dostatok proteínu NAD, a mitochondrie nemá funkčné komplexy, nedokáže siahnúť správne do svojej DNA, ktorá je hneĎ vedľa prvého komplexu NAD/NADH, a vyskladať ich na novo a mitochondria je nútená pracovať s takouto disfunkčnou membránou, z ktorej uniká viac UV svetla a zároveň nevie podstúpiť Apoptózu.
Publikované : 23. januára 2023 20:31
Ahoj Jaro, ďakujem za vysvetlenie. Ale opýtam sa predsa ešte konkrétnejšie. Ak prejdeme na stravu plnú tukov a bielkovín, tak u hypoxickej bunky neprebehne betaoxidacia (nízke napätie kyslíka) ale iba anaerobna glykolyza, kde rozložené časti glukózy sa nedostanú do mitochondrie a vytvoríme laktát. Predpokladám, že chápem správne. Teda ak mitochondria nezoxiduje tuk, neostane glycerol, čiže sa nebude podieľať na tvorbe G3F a spolu s jeho enzymami nevieme preskočiť donášku vodíka z prvého komplexu na druhy???čiže ani ušetriť NAD. Ale ak sa do mitochondrie nedostanú ani rozložené časti glukózy, ako sa vlastne tá mitochondria ďalej správa, čo robí?? Lebo neprebehla ani betaoxidacia a ani aerobna glykolyza. Chápem,že vytvorí oveľa menej ATP. Výsledok anarobnej glykolyza je laktát, on sa ďalej dostáva do pečene?? Alebo čo sa s ním deje v skratke v tele? Alebo ak v niektorých častiach tela, kde bunky majú dostatočné napätie kyslíka a prebehne betaoxidacia, tak zmenou stravy, ušetríme NAD pre tie časti tela u ktorých sú bunky hypoxicke?????
K tomuto Andrea takto, aby som ťa zbytočne nepomýlil. Čiže teraz v skratke, prečítaj aspoň zo trikrát, absorbuj, a následne prípadne napíš znovu, kľudne aj tú istú otázku. Vysvetlím aj tisíc rôznymi spôsobmi, ak bude treba.
Čiže, keď máme vysoké napätie kyslíka - činí sa betaoxidácia.
Keď je napätie kyslíma nízke - činí sa glykolýza alebo Pentózový cyklus.
Čo to znamená? Že ak chceme spaľovať tuk a "preskočiť" prvý komplex, vyžadujeme silný magnetizmus mitochondrie, ktorý udrží napätie kyslíka dnu vysoké. Ako to mitochondria spraví? Sú 2 spôsobi. CHLAD alebo rýchly a "frišký" flow elektrónov vďaka oxidácií tuku.
Presne preto som viackrát hovoril, že ketóza nie je nijaký liek, ani nič podobné a môže byť dokonca v niektorých situáciacu na škodu. Ak je však človek dobre hydratovaný, má dostatok DHA, a chlad, jeho telo prirodzene spaľuje tuk a jeho magnetizmus vzrastá = lepšia betaoxidácia.
Nezabúdaj, že G3F je produkt glykolýzy a rovnako, ako ho vie vytvoriť glycerol z rozkladu TAG, vie ho vytvorit aj glykolýza. Rozdiel je však markantný.
A áno, s laktátom vieme Ďalej pracovať. Laktát vieme napríklad premeniť späť na glukózu a to či už v pečeni, ale zrejme aj v pomalých hybridných svalových vláknach. Laktát je tiež dobrý substrát pre mozog, no v podstate ti ukazuje, že kedykoľvek tkanivo stráca prirýchlo elektróny, je nútené protóny nejako presúvať a práve laktát je v tomto dobrý. Preto sa laktát volá Kyselila. Kyselina je alkalická - kyslá, čo znamená, že má nižšie pH, čo znamená, že má viac protónov, čo znamená, že protóny donáša. Toto robí laktát.
Publikované : 23. januára 2023 20:39