Moderný človek verzus kométa

Moderný človek verzus chvost kométy? Čo majú spoločné a ako súvisia s niečim, čo by mal každý tu už poznať a volá sa to ionizácia (strata elektrónu)?

 

Úvaha na nedeľu: Premýšlal niekedy niekto nad tým, prečo je moderný človek podobný kométe na oblohe? 🤔 

A premýšľal niekedy niekto nad tým, čo vlastne robí výzor kométy taký, aký je? A prečo má taký "chvost" A prečo nám v krvi merajú normálny vápnik, ale aj ionizovaný vápnik? A prečo je vodík v mitochondrii ionizovaný, pretože stratil elektrón a ostal z neho iba protón? 

Môže nás zasa raz veľa o našej biológií naučiť aj kozmológia a Kvantová Biológia?

 

Ako to myslím? Takto.

Koľkokrát si videl na obrázku kométu, ktorá mala niečo ako „chvost“. Zamyslel si sa však niekedy nad tým, odkiaľ ten chvost má a čo to vlastne je? Ja áno. Daná kométa totiž žiadny „chvost“ nemá, no keďže je vo vesmíre bez ochrany magnetosféry, je neustále bombardovaná uEMP z okolitých hviezd, vďaka čomu je jej povrch neustále ionizovaný. To znamená, že prichádza o elektróny. Toto je to, čo vidíš ako „chvost“. A presne tejto kométe sa podobajú moderní ľudia, hoci si to neuvedomujú!

Moderní ľudia sú totiž veľmi často ionizovaný a to aj ich vápnik. 

 

Pozrite si nižšie obrázky, najmä osoby držiacej NTB, ktorý je neuzemnený a všimnite si tú hodnotu + 11 Volt. To plus znamená, že nie je nula. To znamená, že tam "chýbajú" elektróny, pretože povrchové napätie by normálne malo byť 0. 

 

Potom si pozrite titulný obrázok od Veroniky o človeku sediacom na slnku, ktorý som dal do nové článku VOZ #11, pretože vyjadruje viac, ako by sa zdalo. Slnko je totiž to, čo chceme, aby naše tkanivá ionizovalo po tom, čo máme v sebe dostatok DHA, vody, síry a tiež IČ svetla. 

 

 

Posledná dôležitá myšlienka - Veľa ľudí tieto veci berie buď ako „Woodooo“ a ani ich neriešia, a niektorí ich zasa berú ako „šialenstvo“ a myslia si, že keď ich takto píšem, máte sa teraz zahrabať pod Zem a iba čakať na „koniec“! Ani jedno nie je správny prístup 

 

Uvedom si moje slová, ktoré tvrdím vždy, že aj malému dieťatku, ktoré sa bojí večer zaspať, pretože má v izbe skriňu a bojí sa, že je v nej strašidlo nebudeš dokonca života v izbe zažíňať svetlo alebo ho „chlácholiť“ rozprávkou. Stačí ak mu svedomito zasvietiš lampičku (svetlo), otvoríš mu skriňu a umožniť mu situáciu samému Spoznať! Toto je cesta (podľa mňa).

Až totiž problém spoznáme, dokážeme sa sami rozhodnúť, ako mu čeliť. Áno, niekedy sa dieťatko zostane báť aj potom (a časom to prejde), niekedy mu potrebuješ skriňu ukazovať znovu a znovu a popri tom mu hovoriť, že báť sa strašidiel nemá zmysel. Inokedy však samé pochopí, že Aha, tak buď si skriňu nejako „skrášlim“, alebo si ju dám do inej izbičky, alebo ak som pochopil tomu, že to strašidlo „viem poraziť“ v hlave, nemusím sa už viac báť.

 

S mojimi článkami je to podobné. Majú ťa veci učiť a pochopiť im, podstate, a následne robiť plnohodnotné rozhodnutia, prípadne ich aspoň plánovať do budúcna. To za nás nespraví nikto. Život si totiž formujeme sami, svojími každodennými rozhodnutiami, aktivitami, ale aj prokrastynáciou (to je prípad väčšiny – žiaľ)!