Viac času na slnku a nízky Vitamín D

Ahoj @jitkito1983 🙂

VIAC krát som počul niečo v tomto zmysle, ale osobne si to nemyslím. Je to prakticky nemožné "zmyť" vitamín D3. Jeho tvorba je pomerne rýchla a umývanie potom už na to nemá vplyv. Iba žeby bol vonku a popri tom sa stále umýval hubkou a mydlom neustále 😃

@jitkito1983

My ľudia používame na tvorbu vitamínu D v pokožke špecifickú frekvenciu spektra svetla, tzv. UV typu B (skratka UVB).

Zadnou časťou molekuly vitamínu D je cholesterol, ktorý je tvorený každou bunkou v našom tele, ktorý sa potom v pokožke premieňa na 7-dehydrocholesterol.

Naša koža pozostáva z dvoch primárnych vrstiev: vnútornej vrstvy nazývanej DERMIS, ktorá sa skladá prevažne zo spojivového tkaniva, a vonkajšej tenšej EPIDERMIS.

Hrúbka epidermy sa pohybuje od 0,08 mm do viac ako 0,6 mm a skladá sa z piatich vrstiev; z vonka do vnútora sú to časti: stratum corneum, stratum lucidum, stratum granulosum, stratum spinosum a stratum basale.

Najvyššie koncentrácie 7-dehydrocholesterolu sa nachádzajú v epidermálnej vrstve kože, konkrétne v STRATUM BASALE a STRATUM SPINOSUM. Produkcia pre-vitamínu D3 je preto najväčšia v týchto dvoch vrstvách.

Syntéza pre-vitamínu D3 v pokožke zahŕňa UVB žiarenie, ktoré účinne preniká iba do epidermálnych vrstiev kože. Neprenikne teda moc hlboko. 7-dehydrocholesterol najefektívnejšie absorbuje UV svetlo na vlnových dĺžkach medzi 290 - 320 nm a k produkcii vitamínu D3 teda dôjde iba pri týchto vlnových dĺžkach. U nás na SK tieto vlnové dĺžky mame k dispozícii cca od 22 februára do nejakého 22 októbra. (v novom protokole to bude presne zdokumentované).

Dva najdôležitejšie faktory, ktoré riadia tvorbu pre-vitamínu D3, sú množstvo (intenzita) svetla a kvalita (vhodná vlnová dĺžka) ožarovania UVB dosahujúcim 7-dehydrocholesterol hlboko v stratum basale a stratum spinosum.

Ďalším dôležitým hľadiskom je množstvo 7-dehydrocholesterolu prítomného v pokožke. Za normálnych okolností je v stratum spinosum a stratum basale ľudskej pokožky k dispozícii dostatočné množstvo 7-dehydrocholesterolu (asi 25 - 50 mg / cm2 kože), aby vyhovoval požiadavkám tela na tvorbu vitamínu D.

(tu treba spomenúť, že bohužiql mnoho liekov spomaľuje tvorbu 7-dehydrocholesterolu. Napr. STATÍNY, ktoré bránia aj tvorbe ketónov. )

7-Dehydrocholesterol je potom už prekurzorom vitamínu D3. V epidermálnej vrstve kože prechádza 7-dehydrocholesterol reakciou v dôsledku UVB žiarenia, ktorá vedie k otvoreniu KRUHU MOLEKULY vitamínového prekurzora. Potom prechádza previtamín D3 malou zmenou a nakoniec sa izomerizuje na vitamín D3. V

V pokožke dosiahne rovnováhu už po niekoľkých minútach v závislosti od niekoľkých faktorov (podmienok slnečného žiarenia, zemepisná šírka, ročné obdobie, oblačnosť, nadmorská výška, veku pokožky a farby pleti,...

Cholekalciferol sa už potom hydroxyluje v pečeni, aby sa z neho stal (25-hydroxyvitamín D3).

Potom sa opäť hydroxyluje, tentokrát v obličkách, a stane sa z neho kalcitriol (1,25-dihydroxyvitamín D3). Kalcitriol je už najaktívnejšia hormonálna forma vitamínu D3.

@jaroslavlachky tak to jsem rada, mne to poradil prave vyzivovy poradce, proto jsem to zminovala. Dekuji.

@jitkito1983 nie je zač 😉 u vitamínu D dnes je to komikovanejšie, no zvyčajne sa jedná o problém medzi DHA a vitamín A. 

To s tým umývaním som inak tiež už počul ale nejako som si myslel že to nebude moc aktuálne. 

A inak je vlastne nejaká alternatíva kedy ľudia majú nižší vitamín D v poriadku? 

@karol Myslel si správne 🙂 

Publikoval: @karol

A inak je vlastne nejaká alternatíva kedy ľudia majú nižší vitamín D v poriadku? 

Ak chápem dobre otázku Karol, tak sa pýtaš, či je niekedy v poriadku, keď majú ľudia prirodzene nižší vitamín D? (Kľudne ma oprav, ak som zle pochopil)

Ak je to myslené takto, tak určite áno. Opäť zlatý kontext. Stačí ak si prečítaš ešte raz kapitolu v knihe HNEDÝ TUK a časť o UCP (uncoupling protein) a dáš si to do súvislostí. Alebo aspoň článok MITOCHONDRIE #6 ATP a UCP.

Ľudia v blízkosti pólov UVB svetlo nevidia po celý rok a ich jediný príjem vitamínu D je z morských živočíchov, ...oni majú nižší vitamín D schválne. 

U teba však túto možnosť nepredpokladám, preto som to ani nespomínal. Ak by si využíval dlhodobo adaptáciu na chlad a stravoval sa ketogenicky (čo nie je tvoj prípad ak si dobre pamätám), vtedy by sa ťa to týkalo, no o tom budú články neskôr aj webináre pravdepodobne 🙂 

Kuk aj sem ▼▼▼

https://journals.physiology.org/doi/full/10.1152/ajpendo.90763.2008

Publikoval: @jaroslavlachky

Ak chápem dobre otázku Karol, tak sa pýtaš, či je niekedy v poriadku, keď majú ľudia prirodzene nižší vitamín D? (Kľudne ma oprav, ak som zle pochopil)

 

hej, otazku si pochopil dobre, len som to cudne napisal   

@jaroslav-lachkyj

Jaro, písal si niekde, že ovlazit sa v studenej vode a ísť na slnko lepšie pomôže vstrebať z pokožky ci už ÚV alebo IC. Tu radis aj kúpel v magneziovej soli. Mne napadlo si rozpustiť magneziovu sol s vodou a namáčat si tak kožu každú chvíľu a opaľovať sa. Nevadí ze tato magneziova voda nie je studená? Keďže sa soľ nedala v studenej vode rozpustiť. Riešim už každý detail, chcem vyťažiť co najviac kým je leto. Aj ráno pri vychode slnka odporúčas?

@denisa Áno Denisa, akékoľvek ovlaženie a schladenie povrchu tela ho spraví lepším "absorbérom" pre slnečné svetlo.

S tou soľou dobrý nápad, členom som o tom rozprával práve vo webinároch. Poradím ti, že to vieš využiť aj pri uzemnení. Grounding bude takto pre teba efektívnejší =za kratší čas viac benefitov. To znamená, že načerpáš viac elektrónov, ktoré sú pripravené načerpať viac svetla (fotoelektrický jav).