Novinka - praktický pdf sprievodca deutériom v predaji

Novinka - praktický pdf sprievodca deutériom je od dnes v predaji >>

MITOCHONDRIE #6 UCP, ATP a ATP-syntáza

13.12. 20202534x0

V posledných článkoch si čítal veľmi dôležité informácie (pre niekoho možno aj šokujúce) a dnes na to nadviažem. Dnes sa dozvieš, kde a ako v nás vzniká TEPLO, ale aj ATP. ATP je dodnes považované za náš zdroj ENERGIE, no nie je to tak. ATP je potrebné a dôležité, to nepopieram, no je to iba náš záložný zdroj energie. Dnes uvidíš, ako sa tvorí a ako to súvisí s CHLADOM, či TEPLOM.

Rýchly sumár článku:

  • Čo je to ATP, prečo je považované za zdroj ENERGIE a ako vlastne vyzerá?
  • Aký je rozdiel medzi ATPTEPLOM?
  • Máme v sebe ozajstný MOTOR? A ak áno, ako vyzerá a kde sa nachádza?
  • Koľko ATP vytvorí GLUKÓZA a koľko TUK? A koľko ATP vytvoria mastné kyseliny, ktoré si nosíme pod kožou?
  • Ako a PREČO niekto dokáže tvoriť v tele TEPLO a niekto NIE? Prečo vlastne teplo tvoríme?
  • Aký je chýbajúci článok pre ľudí, ktorí chcú jesť VIAC a NEPRIBRAŤ?
  • Prečo naozaj musí MEDVEĎ pred zimou PRIBRAŤ a čo ti to napovedá o tvojom TELE?
  • Ako vyzerá prírodná fotobiomodulácia (PBMT)?
  • Čo je to HAPLOTYP a prečo by si nemal jesť neskoro večer?
  • A ešte mnoho viac

Čo je to ATP a ako vyzerá?

ATP je skratka pre Adenozin Tri Fosfát (z angličtiny Adenosine triphosphate). Je to MOLEKULA, ktorá je dodnes považovaná za to, čo nás, ale aj ostatných živočíchov poháňa a teda nám zabezpečuje energiu na život. Pýtaš sa prečo? Pretože táto molekula obsahuje tri fosfátové skupiny, v ktorých chemických väzbách je uložená veľká energia. Dodnes sa verí tomu, že energia, ktorá sa z tejto fosfátovej väzby uvoľní je to, čo poháňa chemické procesy v bunke a teda vďaka tomu žijeme. Ak si na blogu už „doma“ tak vieš, že medzi moje záľuby nepatrí zavádzanie, ale UČENIESPOZNÁVANIE a tak nechcem, aby si veril tomuto nezmyslu.

Najskôr sa pozri, ako molekula ATP vyzerá, potom ti poviem jeden krátky dôkaz, aby si hneď vedel, že ATP skutočne nie je náš zdroj energie, hoci je dôležité a potom pôjdeme ďalej.

Na obrázku vidíš, ako ATP vyzerá. Mimochodom, obrázok je vytrhnutý z kontextu mojej druhej knihy a tiež som zmazal SLOVÁ, ktoré boli červeným pri každej šípke napísané, a ktoré prezrádzali skutočný význam tejto molekuly. Toto ostane ukryté na teraz iba pre členov. Keď sa však pozrieš na molekulu, vidíš tri hlavné časti: FOSFÁTOVÉ SKUPINY (atóm fosforu obkolesený atómami kyslíku), 5-UHLÍKOVÝ CUKOR (ribóza) a ADENIN (toto je súčasť našej DNA).

Túto molekulu naše mitochondrie neustále tvoria a bez nej zahynieme. Tie tri fosfátové skupiny v sebe naozaj nesú veľa energie a keď sa ATP vytvorí a v bunke sa dostane k nejakej časti, ktorá energiu potrebuje, naozaj si z ATP niečo „uchmatne“. Určite to však nie je to hlavné. Predpokladám, že čakáš na ten dôkaz, však? Nech sa páči.

Ešte v minulom storočí Gilbert Ling vedel, že ATP nemôže byť zdroj našej energie a tak sa rozhodol spraviť zaujímavý pokus, aby si to potvrdil. Vieš aký? Možno si už počul o tom (a možno nie), no v našich bunkách existuje niečo ako sodno-draselná pumpa, ktorá neustále prevádza SODÍKDRASLÍK (dôležité minerály a katióny) medzi membránami bunky, vďaka čomu udržuje rovnováhu. Dodnes sa verí, že práve ATP je zodpovedné za pohon tejto pumpy. Vieš čo teda Gilbert spravil a ako dokázal, že ATP nie je zdrojom energie?

„Vzal bunku, otrávil ju, aby jej znemožnil akúkoľvek tvorbu ATP a sledoval ju. [2] Ukázalo sa, že táto sodno-draselná pumpa fungovala ešte niekoľko hodín a to úplne bez problémov. Tiež sa ukázalo podľa výpočtov, že ak by ATP bolo naozaj našim zdrojom energie, jeho energia by nepokryla ani len túto pumpu. Čo je však najväčšia sranda je, že ak ATP svojou energiou nepokryje ani potrebnú energiu bunkovej sodno-draselnej pumpy, ako potom môže pokryť energiou ešte ďalších viac ako 99 tisíc chemických reakcií, ktoré v bunke prebehnú každú sekundu? Tušíš správne. ŽIADNO, pretože ATP nie je našim ZDROJOM ENERGIE. Je to iba istý medzi článok, ktorý však potrebujeme. Obzvlášť v dnešnom svete, kedy väčšina z nás žije odpojená od hlavného zdroja.“

Dnes sa pozrieme bližšie na to, ako sa tvorí, kde sa tvorí, čo ešte iné sa popri tom tvorí, aj ako si dokáže MITOCHONDRIA „zvoliť“, či bude tvoriť ATP alebo niečo iné. Niečo radikálne iné, čo súvisí aj s otužovaním… Čo mám na mysli? Čítaj ďalej a dozvieš sa.

MITOCHONDRIE PARAZITUJÚ NA TUKU

Naše telo chce na tvorbu ATP využívať prioritne TUK, teda mastné kyseliny. O tom myslím nemusíme debatovať. Je to logické aj v laických kruhoch, stačí ak sa pozrieš do zrkadla a všimneš si, že máš na sebe veľa podkožného tuku, no glykogénu málo. Ty už vieš prečo. Mimochodom, pre tých, ktorí nevedia, glykogén je forma uloženého sacharidu vo svaloch a v pečeni. [4] Tam kde ty vidíš TUK, tvoje mitochondrie vidia VODÍK, na ktorom radi „parazitujú“.

TUK, SACHARID a VODÍK

My dnes máme aj dáta, ktoré to potvrdzujú. ZDRAVÉ a funkčné mitochondrie sú rozmiestnené okolo kvapiek tuku, z ktorých si odoberajú mastné kyseliny. [5] Presne kvôli tomu som ti v posledných článkoch ukázal, ako to presne vyzerá. (V článku MITOCHONDRIE #8 to uvidíš dokonca na reálnom zábere, aj videu.)

Keď sa krvou prepraví mastná kyselina do bunky, do mitochondrie sa dostane vďaka KARNITÍNU, kde sa začne betaoxidácia. [6] BETAOXIDÁCIA pochádza zo spojenia dvoch slov BETA + OXIDÁCIA. Beta znamená „DVA“. Ide teda o to, že mitochondrie OXIDUJÚ (odoberajú elektróny) vždy z BETA uhlíkov (teda z dvoch uhlíkov). Takýmto spôsobom sa mastná kyselina vždy skráti o dva uhlíky, až pokým neostane nič. Aj preto naše mitochondrie využívajú radi mastné kyseliny s párnym množstvom uhlíkov, napríklad 16-uhlíkové alebo 18-uhlíkové. Takéto sú SFA alebo MUFA. Presne tieto máme vo veľkom aj pod kožou, spomínaš?

Keď vezmeš v úvahu napríklad bežnú 16-uhlíkovú mastnú kyselinu palmitovú, prejde teda 8 cyklov (8krát sa betaoxiduje), pokým sa vždy skráti o dva uhlíky a neostane z nej nič. Každé dva uhlíky potom vytvoria jeden Acetyl CoA, ktorý potom vstúpi do krebsovho cyklu, o ktorom si čítal v predošlom článku. Možno sa ešte pýtaš, ako mitochondrie oxidujú mastné kyseliny, ktoré nemajú párny počet uhlíkov? Tu máš odpoveď.

Rozklad mastných kyselín, ktoré majú nepárny počet uhlíkov je podobný, len s tým rozdielom, že na konci ostane 3-uhlíková molekula, ktorá sa volá Propionyl CoA. Propionyl CoA potom vstupuje priamo do krebsovho cyklu, no pred tým na seba naviaže oxid uhličitý a stane sa z neho 4-uhlíková molekula s názvom Sukcinyl CoA. Ak porovnáme 16 a 17 uhlíkovú mastnú kyselinu, tak rozdiel je v tom, že prvá (16-uhlíková) vytvorí 8x Acetyl CoA, zatiaľ čo druhá (17-uhlíková) vytvorí iba 7.

Napíšem ti to ešte v konkrétnych číslach, aby si to videl:

Glukóza vytvorí: 8x NADH + 2x FADH2 (pomer NADH / FADH= 4/1)

Kyselina palmitová: 31x NADH + 15x FADH2 (pomer NADH/FADH2 = 2/1)

TAM KDE KONČÍ ETC, ZAČÍNA ATP-SYNTÁZA

Asi sa pýtaš, prečo som ti napísal takéto zdanlivé detaily. Dôvod je jednoduchý a nadväzuje na predošlé články (konkrétne o betaoxidácií a glykolýze + krebsov cyklus), tak dúfam, že si ich čítal. V prvom rade, betaoxidácia ako proces, prebieha už v mitochondrii, čo znamená, že všetko, čo vytvorí, nepotrebuje prejsť z cytoplazmy dnu, pretože to tam už je. Logické však? To znamená, že aj samotné proteíny FAD a NAD sa nepresúvajú z cytoplazmy bunky do mitochondrie, ale sa iba recyklujú v mitochondrii. Prečo je to dôležité?

Pretože proteín NAD je v bunke veľmi dôležitý. Podieľa sa na množstve procesov a jedným z nich je aj riadenie správneho prepisu DNA a opravy buniek aj mitochondrií. Asi pre teba nie je extra novinkou, keď ti napíšem, že tvoje mitochondrie denne odumierajú a recyklujú sa. Na svoju opravu však vyžadujú okrem iného, mať v bunke k dispozícií dostatok proteínu NAD. Ak v tvojich bunkách prebieha neustále GLYKOLÝZA, proteín NAD sa spotrebúva viac, pretože donáša viac vodíka do mitochondrie, a tak ho ostane menej v bunke. Rozumieš? Teraz druhý dôležitý BOD.

V nedávnom článku som ti vravel, že NADH a FADH vytvoria v ETC iné množstvo ATP. Konkrétne, NADH vytvorí 2,5 molekúl ATP, zatiaľ čo FADH vytvorí 1,5 molekuly ATP. NADH teda vytvorí presne o jedno ATP viac. Keď sa však pozrieš na to, čo som napísal vyššie, uvedomíš si zaujímavú vec. Glukóza v krebsovom cykle vytvorila 8 proteínov NADH a 2 proteíny FADH, zatiaľ čo mastná kyselina palmitová (tej máme veľa pod kožou), vytvorila až 31 proteínov NADH a 15 proteínov FADH. Je to obrovský rozdiel v množstve vytvoreného ATP a tiež zároveň mastná kyselina nespotrebovala proteín NAD z cytoplazmy bunky.

Toto má na tvoje bunky a mitochondrie obrovský vplyv. Teraz sa možno pýtaš, prečo a ako vytvorí proteín NADH 2,5 molekúl ATP, zatiaľ čo FADH iba 1,5 molekuly ATP? Hneď ti to ukážem. Súvisí to totižto s ETC a hlavne s tvojim MOTOROM, ATP syntázou.

Koľko PROTÓNOV treba na vytvorenie ATP

V poslednom článku o ETC si čítal, že keď sa uvoľní VODÍK v mitochondrii z proteínov NADH alebo FADH, rozdelí sa na ELEKTRÓNYPROTÓNY, pričom každá subatomárna častica má svoju úlohu. Elektróny „preskočia“ na respiračné proteíny umiestnené na vnútornej membráne a presúvajú sa až na štvrtý komplex, kde vytvoria VODU (za ideálnych podmienok). Avšak protóny ostali v matrixe, kde sa hromadia a potrebujú byť prevedené cez membránu von (spomeň si na príklad s nafukujúcim sa balónom). Ako sa tam dostanú?

Vďaka elektrostatickej sile, ktorá ich „pritiahne“ ku centru komplexu. Spomeň si, čo som ti písal. Protóny môžu byť prevedené, iba cez PRVÝ, TRETÍ a ŠTVRTÝ KOMPLEX. Cez druhý nie. Je to veľmi dôležité. Keďže proteín NADH vstupuje na prvý komplex a nesie dva vodíky, ktoré pochádzajú zo SACHARIDU, uvoľnené elektróny nesú veľa silného UV svetla, ktoré vyvolá väčšiu elektrostatickú silu, ktorá pritiahne viac PROTÓNOV. Prvý komplex preto prevedie až 10 PROTÓNOV z matrixu cez vnútornú membránu. Pozri sa ešte raz na obrázok z minula.

Mitochondria a dýchací reťazec, jaroslav lachký blog

Keďže druhý komplex, ktorý preberá vodíky z mastnej kyseliny, nesie na elektrónoch „menšiu silu“, vyvolá prevod cez membránu už iba 6 protónov, vďaka tretiemu a štvrtému komplexu. Ako však do toho zapadá to množstvo ATP.  Náš MOTOR, teda ATP-syntáza (alebo aj ATP-áza), sa nachádza presne v prehybe. Teda v tom oblúčiku na spodu, kde je CRYSTA prehnutá. Čo to znamená?

Že má strategicky umiestnený ROTOR v matrixe, aby „vytáčala“ molekuly ATP a svoje TELO (STATOR) má zas umiestnené medzi vonkajšou a vnútornou membránou, kde sú vypumpovane tieto protóny. Ak si spomínaš, v minulom článku si čítal, že MEMBRÁNA mitochondrie, aj vďaka fosfolipidovej membráne, pôsobí ako IZOLANT, ktorý zhromažďuje obrovské množstvo elektrického náboja a tiež neprepustí protóny dnu. Drží ich tam. Keďže je to však ako v BALÓNE, kde vzniká neustále tlak, protóny musia prúdiť. Tu prichádza do hry opäť krása PRÍRODY.

V ČOM SA UKRÝVA ČARO PROTÓNOV

Naše mini-motory sú dokonalý KVANTOVÝ ELEKTRO-MAGNETICKÝ MOTOR, ktorý prepúšťa protóny podobne, ako sa točí vodná turbína vďaka pretekajúcej vode. ATP-áza je obkolesená obrovským množstvom VODY, vďaka čomu je tento motor jednak HYDRATOVANÝ a tiež má k dispozícií PROTÓNY. To, že fosfolipidová membrána protóny neprepustí je schválne. Voda totižto obsahuje KYSLÍK, ktorý je elektro-negatívny, čo znamená, že protóny ATRAKUJE (priťahuje), vďaka čomu sa dostanú do blízkosti k ATP-áze, ktorá ich VTIAHNE a využije ich HMOTU na POHON ROTORA, ktorý sa fyzicky ROZTOČÍ. Presne ako sa po explózií benzínu vytlačí piest a roztočí motor v aute.

Počas rotácie sa toho udeje veľmi veľa, no a jednou z týchto vecí, ktorá je podstatná je, že sa vytvorí molekula ATP. Teda náš ZÁLOŽNÝ ZDROJ ENERGIE. Celý tento proces prebieha na základe kvantovo mechanických procesov, čiže biochémia je až druhoradá, a jedna molekula ATP spotrebuje na svoju tvorbu 3,3 PROTÓNU. Teraz by si sa mal chytiť za hlavu a položiť si otázku, ako je to možné? Ako môže spotrebovať 3,3 PROTÓNU?

Protón je predsa subatomárna častica a nemôže sa rozdeliť. Alebo áno? Toto je veľmi dobrá otázka a nechám ťa o nej premýšľať na domácu úlohu, no dodám ti k tomu ešte jedno. Rýchlosť, akou sa protóny pumpujú z matrixu cez respiračné komplexy von, je omnoho väčšia (cca 1000 protónov za sekundu cez komplex), ako ich tam dokáže betaoxidácia a glykolýza privádzať. To znamená, že protóny musia využívať nejaké „KÚZLO“, aby sa tak rýchlo presúvali...Toto kúzlo je tiež dôvod, prečo prirovnávam naše mitochondrie k SLNKU a nemyslím to iba obrazne.

Pripájam jednu ilustráciu vytrhnutú z druhej knihy. Je trochu zložitá, no teba zaujímajú iba tri veci. Všimni si tam laicky nakreslený MOTOR (cca vpravo a uprostred), na ktorom som vyznačil aj rotáciu a tvorbu ATP. Potom si všimni tie modré krúžky (H+), to sú PROTÓNY, ktoré doň vchádzajú a ako poslednú vec si všimni pod motorom, že je tam niečo zvláštne, cez čo tiež môžu prechádzať protóny (znázornil som to šípkou) a je tam napísané UCP. Čo to znamená?

Toto je skutočná BIOFYZIKA, ktorú ti práve kúsok po kúsku odhaľujem a som rád, že konečne ti môžem predstaviť prvý dôležitý kúsok, ktorým je TEPLO a VODA.

UCP alias UNCOUPLING PROTEIN

Na obrázku si môžeš všimnúť pod ATP-ázou UCP (Uncoupling Protein). [7] O tomto proteíne som písal v prvej knihe a ľudia by ho mali nepriamo poznať najmä v súvislosti s hnedým tukom. Hnedý tuk je tkanivo, ktoré na sebe majú cicavce a od bieleho tuku sa odlišuje v tom, že hnedý je pomerne aktívny, obsahuje veľa mitochondrií, ktoré v sebe dokážu vytvoriť tento UCP proteín. UCP si tiež niekedy ľudia zamieňajú alebo ho poznajú pod slovom TERMOGENIN.

Termogenin je naozaj názov pre jeden z UCP, no je to rovnaké ako s glukózou a sacharidom. Nie každý sacharid je glukóza, no každá glukóza je sacharid. Tiež nie je každý prst palec, no každý palec je prst. S UCP je to rovnaké. Typov UCP máme v tele viac a názov TERMOGENÍN označuje iba UCP typu 1. Význam UCP je taký, že využíva presun PROTÓNOV nie na tvorbu ATP, ale na tvorbu voľného TEPLA.

Pýtaš sa, ako UCP vytvoria v mitochondrii voľné teplo? Ak áno, čo tak položiť lepšiu otázku. Napríklad, ako dokážu protóny vytvoriť TEPLO? Nezabúdaj, že protóny sú pomerne ťažké v porovnaní s elektrónmi, čo znamená, že na rozdiel od elektrónov majú istú HMOTNOSŤ a dokážu sa o seba TRIEŤ, ak sú natlačené na kopu. Presne takto sa správajú v matrixe. Opäť si spomeň na prirovnanie s balónom. Ak budeš balón stále nafukovať, bude v ňom viac a viac vzduchu a jednotlivé atómy sa tam o seba trú, pokým balón nepraskne. Všetko, čo sa o seba trie, alebo lepšie povedané, všetko čo sa pohybuje, tvorí teplo. Podobne je to s protónmi.

Protóny sú v matrixe natlačené a inak tomu nie je ani medzi vnútornou a vonkajšou membránou, kam sú z matrixu vďaka komplexom vypumpované. Keďže sú tam natlačené, príroda s evolúciou si povedali, že to nejako využijú. Využili to tak, že im cestu ku ATP-áze „skrížili“ veľmi úzkym proteínom, ktorý má správnu afinitiu (príťažlivosť) pre protóny a nie len, že ich pritiahne, ale ich ešte aj prevedie nazad do matrixu a to veľmi veľkou rýchlosťou, keďže je priestor veľmi tesný. Predstaviť si to môžeš ako ten STROJ, ktorý vystreľuje tenisové loptičky na kurte. Takto funguje UCP. A keďže ich vystrelí rýchlo, vytvoria viac TEPLA.

Chceš vedieť ako a prečo to PRÍRODA s EVOLÚCIOU urobili? Veď je to svojim spôsobom plytvanie, nie? Veď nás predsa pripravili o potencionálnu tvorbu ATP (energie)…Aký to teda môže mať zmysel? Pre tých, ktorí zatiaľ poznajú iba kalórie, tak si to predstavte takto. Vaše prijaté kalórie (vodík) sa nevyužije na tvorbu energie (ATP), ale iba na tvorbu TEPLA. Je to teda plytvaním.

HAPLOTYP, ATP a UCP

Poznáš slovo HAPLOTYP? [8] Nie? Tak ti ho predstavím teraz. Keď sme pred 70 tisíc rokmi opustili Afriku a odišli sme zo slnečného prostredia, začali sme sa sťahovať viac na sever. To znamená, že sme čelili iným podmienkam. Nepotrebovali sme napríklad toľko utekať pred divokou zverou na Savane ani prechádzať kilometrové trasy po rozsiahlych pláňach, no za to sme čelili krutým zimám a snehu. Potrebovali sme sa teda nejako zahriať. Myslím, že už trochu cítiš, kam tým smerujem, však? 😉

Presne tuto sa začali formovať naše nové HAPLOTYPY. Haplotyp v skratke označuje, akú mitochondriálnu DNA máme a konkrétne to, či sú naše mitochondrie uspôsobené viac na tvorbu ATP, TEPLA, alebo oboje. Môžem ti však povedať, že väčšina z nás Europánov aj Slovákov patrí do poslednej skupiny (podľa štatistiky), čo znamená, že naše mitochondrie vedia syntetizovať (tvoriť) UCP a teda aj tvoriť TEPLO. [9]

Áno, dobre čítaš. Toto je tá „vec“, o ktorej som písal predtým, keď som narážal na otužovanie. Tvorba TEPLA v mitochondrii je prirodzený evolučný mechanizmus, ktorý má pre teba niekoľko významov (o mnohých ani len netušíš) a teraz ti napíšem dva hlavné.

Za prvé, vďaka tvorbe TEPLA v mitochondrii, dokážeme tvoriť VODU a zároveň na ňu svieťiť infračerveným svetlom. Ak nevieš, čo to znamená, napusti si plastovú fľašu s vodou a daj ju do mrazáku. Praskne, pretože CHLAD vodu zväčšuje, no TEPLO vodu naopak svcrkáva. Keďže je voda všade v mitochondrii a skrz UCP si vytvorí mitochondria teplo, takto v sebe svrckne VODU, ktorá zároveň scvrkne aj seba. Chytré, praktické a efektívne. (P.s. aj preto ťa chlad prinúti rýchlo močiť.)

Druhý dôvod je ten, že takýmto spôsobom dokáže živočích, ktorý má haplotyp uspôsobený na CHLAD viac jesť a menej si ublížiť. Prečo? Pretože v istom období z nadbytku potravy vytvorí viac podkožného tuku, ktorý ho lepšie izoluje pred chladom a tiež mu zabezpečuje hromadu vodíka na tvorbu tepla a tiež zas v inom období (uprostred zimy), keď bude jesť nadbytok kalórií nepriberie ani gram, ba naopak. Všetky kalórie totižto premení na VODU, oxid uhličitý a TEPLO. Opäť napíšem iba…ELEGANTNÉ.

Nie nadarmo vždy tvrdím, že PRÍRODA s EVOLÚCIOU nehrajú na náhodu. Pracujú veľmi inteligentne. Teraz by ti možno tiež mohlo dôjsť, prečo je aj v zime dôležitý GROUNDING a prečo medveď pred zimou PRIBERIE, stane sa CUKROVKÁROM a leží na zemi, uzemnený.

„Pred zimou si potrebuje nahromadiť kvantá PROTÓNOV, ktoré si zabezpečí vďaka podkožnému tuku, ktorý mu pomôže rýchlejšie nahromadiť strata inzulínovej citlivosti z odchodom UV svetla v jeho hemisfére a tiež nadbytok SACHARIDOV, ktoré má medveď na jeseň stále k dispozícií. Čo však to uzemnenie? Keď príde zima, medveď vďaka dostatku protónov tvorí teplo, avšak zo zeme čerpá nekonečne veľa elektrónov, ktoré poháňajú všetky jeho regeneračné a životne dôležité procesy, vrátane ETC v mitochonriách. Opäť, elegantné.“

Tiež som ti v článku o JÓDE a MOZGU spomínal, že vysoká konzumácia sacharidov, ako je to napr. v letných mesiacoch, nám jednak zvýši potrebu po jóde a tiež nám nárazovo zvýši T3 (hlavný hormón štítnej žľazy). Jód a T3 sú taktiež potrebné na zastavenie tvorby ATP a spustenie UCP v mitochondrii, kedy živočích začne „plytvať“ kalóriami a bude z nich tvoriť voľné teplo. [11] Keď sa nad tým zamyslíš, opäť by ti malo niečo dôjsť. V lete máme síce k dispozícií lokálne sacharidy, no zároveň nám vyčerpávajú jód a znižujú plodnosť. Avšak s príchodom zimy, máme sacharidov menej, no o to viac máme v strave k dispozícií zvieracie mäso, vnútornosti a ryby, ktoré nám deficit vynahradia a umožnia nám efektívne tvoriť teplo.

PREČO SÚ NAJLEPŠÍ BEŽCI VŽDY Z AFRIKY?

Tvorba a rozdielnosť našich haplotypov je tiež dôvod, prečo sa nemôže človek z našich končín rovnať s rovnakým človekom povedzme z Afriky. Jeho mitochondrie sú uspôsobené na to, že „neplytvajú“ protónmi, zatiaľ, čo tvoje áno. Čo to znamená v ľudskej reči?

Afričan, ktorý má haplotyp L0, vytvorí z menšieho množstva VSTUPU viac ENERGIE. Všetok vodík čo zje, alebo uvoľní do krvi z tuku, či glykogénu, premení na ATP, pretože teplo tvoriť nepotrebuje. Naopak my, z rovnakého množstva vstupu vytvoríme vždy menej ATP a nejaké TEPLO. Už rozumieš, prečo sú najlepší šprintéri, či maratónci z oblastí, z akých sú?

Naopak zas takýto človek z Afriky, bude mať problém, ak sa bude chcieť „otužovať“ a ani si to neuvedomuje. Jeho telo nie je zvyknuté na chlad, a endogénne teplo si v mitochondrii tvoriť nebude, iba triaškou vo svaloch, čo je najmenej efektívny spôsob, ako sa zahriať, z termodynamického a energetického hľadiska samozrejme.

VLASTNÁ FOTOBIOMODULÁCIA

Toto je tvoja prírodná FOTOBIOMODULÁCIA alias PMBT, o ktorej som písal naposledy. Takto si zabezpečíš endogénne infračervené svetlo a nepotrebuješ k tomu minúť ani euro. Vlastne, eurá ešte aj ušetríš. Stačí sa len trochu vyzliecť a vliezť do chladnej vody. Presne tak, ako to robí pred zimou medveď, keď ide loviť RYBY bohaté na DHA.

Mimochodom, často krát spomínam strácanie energie do okolia. Napríklad keď človek priberá. Hovorím to schválne, pretože je to pravda. Priberanie nemá dočinenie s kalóriami, ale tvojimi mitochondriami a s tým, ako v nich plynie ENERGIASVETLO. Jeden dôkaz som ti dal aj v tomto článku. Ak cicavec zje viac kalórií, jednoducho ich premení na TEPLO, VODU a CO2. Avšak, iba ak je zdravý. Tu máš však aj druhý dôkaz.

Vieš aká je to frekvencia svetla, ktorá zo zdravých ľudí uniká najviac? 900 nm. Vieš aká je to farba? Infračervená. [10] Vieš prečo ju teraz nevidíš vychádzať zo seba? Pretože tvoje oko vidí iba po cca 700 nm. Avšak môžeš ju cítiť ako TEPLO. No nie len to. Z nášho tela tiež uniká aj UV svetlo, ktoré nesie v porovnaní s infračerveným, veľa energie. O tomto unikajúcom svetle sme mali znaky už v 30-tych až 40-tych rokoch minulého storočia [11], no ako to už býva, až o niekoľko desaťročí neskôr, keď sme toto svetlo dokázali merať, sa to akceptovalo. Takéto veci sa v odborných kruhoch totižto len ťažko akceptujú. Podobne ako práca Gilberta Linga, ktorá je dodnes takmer neznáma.

Ja sa ti priznám, že si myslím, že naše mitochondrie vylučujú ešte radikálne iné frekvencie ako UV a infračervené. A práve tieto frekvencie sú kľúčové. Aké to sú, ako sa tvoria, ako a prečo z nás unikajú a aký majú význam, si nechám pre seba. Zatiaľ. 😉

ZÁVER a ZHRNUTIE

Aj toto čo si dnes čítal je dôvod, prečo by si nemal jesť už aspoň 3 a viac hodín pred spaním (ak máš zdravotné problémy aj viac). Keď sa najeme, náš hormón Inzulín ostane niekoľko hodín vylúčený. Ak večeriaš viac sacharidov alebo pod umelým svetlom, Inzulín ostane vylúčený ešte dlhšie a vo väčšom množstve. Avšak, až keď jeho hladina v krvi klesne, až potom sa vo veľkom vylúči leptín a začne sa z podkožného tkaniva uvoľňovať v noci TUK.

Keď sa v noci uvoľní do krvi náš tuk, nie len, že spálime viac „kalórií“ (vodíka), ale tiež v spánku vytvoríme viac VODY, OXIDU UHLIČITÉHOTEPLA. Toto teplo v nás vodu ešte viac scvrkne a umožní nám zefektívniť procesy, ktoré v spánku musia prebehnúť, aby sme sa udržovali ZDRAVÍ, ŠTÍHLIv dobrej FORME. Presne kvôli tomuto máš ráno žltší moč a je ho viacej. Tiež ti kvôli tomuto večer klesá teplota (ak si zdravý), pretože musíš byť „chladný“, aby si vytvoril viac tepla.

Je tu toho viac, ale o tom sa dozvieš viac už čoskoro v novej sérií článkov o CHLADE a konkrétne o ADAPTÁCIÍ NA CHLAD. Máš sa na čo tešiť. Najskôr ťa však čaká dôležitý článok o VOĽNÝCH RADIKÁLOV, kde sa dozvieš, ako naozaj vznikajú, prečo sú potrebné a prečo naopak branie ANTIOXIDANTOV môže narobiť viac škody ako osohu.

PRIDAJ SA MEDZI ČLENOV

Na záver mám pre teba malú ponuku/podporu, ak chceš čas cez sviatky využiť aj na malé samoštúdium. Rozhodol som sa, že do konca decembra (do 30. decembra), sprístupním EKURZ KVANTOVÁ BIOLÓGIA so ZLATÝM ČLENTVOM20% ZĽAVOU.

Ak si teda premýšľal, že sa pridáš a chceš využiť čas cez sviatky aj na malé SAMOŠTÚDIUM, využi ZĽAVU a pridaj sa medzi členov. Momentálne máme za sebou prvé dve kapitoly a prvých 5 webinárov, takže budeš mať aj nejaké to čítanie a taktiež pozeranie. Týchto 5 webinárov je dohromady zhruba 10 hodín video záznamu, no pri každom nájdeš vždy aj POPIS, o čom som rozprával v ktorej minúte, ak budeš chcieť uľahčiť čas.

Hlavne spoločné webináre majú podľa mňa najväčšiu pridanú HODNOTU, pretože v nich hovorím to, čo ani v knihe nie je a taktiež sú zamerané na QaA, pretože chcem, aby ľudia porozumeli všetkému, čo je pre nich dôležité.

Každý z nás je na inej „úrovni“ myšlienok, či vedomostí, no stále platí, že najlepší a najrýchlejší spôsob, ako sa posúvať je PÝTAŤ SA KVALITNÉ OTÁZKY. Práve v QaA webinároch rád všetky zodpovedám. 🙂

Ak budeš chcieť využiť ZĽAVU, pri objednávke iba napíš zľavový kód: MITOCHONDRIA20 (Zľava je takmer 30 eur).



Referencie:

  1. https://en.wikipedia.org/wiki/Gilbert_Ling
  2. http://www.physiologicalchemistryandphysics.com/pdf/PCP39-1_ling.pdf
  3. https://www.wikiskripta.eu/w/Sodno-draseln%C3%A1_pumpa
  4. https://sk.wikipedia.org/wiki/Glykog%C3%A9n
  5. https://www.youtube.com/watch?v=zOU6ptM8Y94&t=2979s
  6. https://en.wikipedia.org/wiki/Uncoupling_protein
  7. https://cs.wikipedia.org/wiki/Haplotyp
  8. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0002929707616292
  9. https://wtamu.edu/~cbaird/sq/2013/07/17/do-humans-give-off-radiation/
  10. Jaroslav Lachký, Kvantová Biológia
  11. https://www.wikiskripta.eu/w/Regulace_jednotliv%C3%BDch_metabolick%C3%BDch_drah

Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Prémium členstvo ti pomôže v zlepšení tvojho Zdravia, Mysle a Výkonnosti. Objav s nami svoj plný Potenciál!

Ako prémium člen získavaš prístup ku množstvu cenných materiálov, knihám, ekurzom, súkromným webinárom, spoločným pravidelným ZOOM-meetingom, či ku súkromnému diskusnému fóru, v ktorom medzi sebou zdieľame svoje skúsenosti/progressy, radyTipy!

Staň sa súčasťou našej rastúcej Komunity, medzi ktorými máš neustálu podporu! 


Ak máš nejakú otázku, alebo si našiel v článku gramatickú chybičku, napíš mi prosím dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)


Najpredávanejšie Protukty na Eshope, ktoré Vám môžu pomôcť prevziať svoj Život do vlastných Rúk!

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov