Adaptácia na chlad, postup, typy a záujem o blog

@jaroslavlachky vďaka Jaro. Články som čítal, sú super a aj preto sa nejako už extra nebojím 🙂 

Čiže ostanem momentálne pri tomto a v poslednom jedle po ťažších tréningoch nechám nejaké sacharidy.  

@juraj to ma teší, tak to má byť 👍 

Práve takýto spôsob je najvhodnejší u teba. Keď sa tvoje telo stáva efektívnejším, aj tvoja potreba po neustálom jedení a dopĺňaní všetkého možného sa znižuje. 

Veľa ľudí totižto máva pocit (bežne napr. nejaký crossfitteri, ktorí to hrotia), že potrebujú neustále sacharidy, všemožné doplnky, BCAA, gainery, apod., aby stíhali regenerovať, no zvyčajne sa jedná iba o dlhodobý deficit ATP, ktorí v ich tele vzniká, pretože nikdy nenechajú svoje telo robiť to, čo má. Jediná výhoda, ktorá tento problém mierni je, že zvyčajne títo ľudia konzumujú viac proteínov, vďaka čomu sú v ich tele proteíny a kolagén v lepšom stave. 

No a lepší kolagén = lepší polovodič = lepšia vodivá diaľnica 

Vzhľadom na to, že blogy napredujú, a tie najlepšie články ešte len prídu, každý by už mal chápať aspoň hrubú pointu toho, prečo naše telo skutočne potrebuje ATP. 

To, že uvoľnená chemická energia z jeho hydrolýzy nám ako zdroj energie nestačí, už je dúfam každému jasné. Otázka teda znie, na čo ATP potrebujeme a čo v našej Biológií robí? 

Odpoveď je z kvantovobiologického hľadiska takáto:

Na blogu je nový - krátky, výstižný a doplnkový článok ku predošlým dvom, ktorý každému raz a navždy jasne a zrozumiteľne ukáže, čo je naozajstnou úlohou ATP v našom tele a prečo, aj kedy na ňom záleží! 

Po prečítaní/vypočutí týchto pár riadkov okamžite pochopíš, prečo môže byť niekedy na škodu učiť sa všetky komplikované biochemické procesy v bunke, keď nechápeš základným princípom a naopak.

Človek totižto nemusí byť zrovna jadrový fyzik, ani mať vyštudovanú biochémiu a poznať naspamäť každý biochemický krok krebsovho cyklu, či oxidácie glukózy na to, aby si uvedomil, že… z glukózy, ktorú máme k dispozícií v lete, vytvoríme z 1 molekuly cca 37 molekúl ATP, kdežto z tuku vytvoríme z 1 molekuly mastnej kyseliny (napr. Palmitolejovej) cca 137 molekúl ATP. To je viac ako 4-násobné množstvo.

Ďalší malý príklad:

Priemerný 70 kilogramov vážiaci človek spotrebuje za deň 80 až 85 kg ATP. Molekula ATP váži 507,18 g/mol (gramu na mol). 1 mol obsahuje 6 x 10²³ molekúl. Z toho vypočítame, že 1 gram ATP obsahuje 11,869 x 10²⁰ molekúl. Celkom slušné číslo len v jednom grame, čo povieš? Pri celkovom množstve 85 kg za deň to máme približne 100×10²⁴ molekúl ATP.

V dokonalom prípade sa z molekuly glukózy vytvorí cez ETC až 37 molekúl ATP. Gram glukózy je v prepočte 

3,344 x 10²¹ molekúl. Keď to vynásobíme číslom 37 zistíme, že z gramu glukózy sme schopní vytvoriť 123,728 x 10²¹ molekúl ATP.

Gram mastnej kyseliny s názvom palmitolejová obsahu

je 2,365 x 10²¹ molekúl. Z jednej molekuly sa v ideálnom prípade vyrobí približne 137 molekúl ATP. Z jedného gramu tejto mastnej kyseliny sme schopní vytvoriť 324 x 10²¹ molekúl ATP.

Keď si to porovnáme, na dané množstvo ATP by muselo telo za deň spáliť buď:

               1. 808,22 gramu glukózy

 – výpočet: (100×10²⁴) / (123,728×10²¹) = 808,22 gramov

               2. 308,64 gramov mastnej kyseliny

 – výpočet: (100×10²⁴) / (324×10²¹) = 308,64 gramov

Ak za deň telo vytvorí 100 x 10²⁴ molekúl ATP, za jedinú sekundu ich vytvorí približne 278 x 10²⁰ (100 x 10²⁴ / 3600). To je asi 24 gramov za sekundu. Náš mozog je najväčší žrút energie. Pokiaľ sa celý deň ani nepohneš, spotrebuje až 20 % z celkovej energie. Každú sekundu teda tvoj mozog spotrebuje asi 55,6 x 10²⁰ molekúl ATP (278 x 10²⁰ / 5).

V mozgu je cca trilión neurónov. To je číslo 10¹². Keď to prerátame, každý jeden neurón spotrebuje za sekundu asi 5,56 miliardy molekúl ATP. Keď vezmeme do úvahy, že neurón obsahuje asi 3600 mitochondrií, tak každá mitochondria potrebuje vytvoriť za sekundu zaokrúhlene až 1,5 miliónu molekúl ATP!

Výkonná mitochondria (podľa všeobecných záznamov) môže obsahovať od 5000 po 100 nanomotorov (ATP-syntáz), pričom predpokladajme, že v mozgu budú výkonnejšie mitochondrie, ktoré majú okolo 2500. Každá ATP-syntáza (motor) sa môže točiť v pokojovom stave (ak nešportujeme) rýchlosťou v priemere 130 otáčok za sekundu, ktoré zapríčiní 1300 protónov, pričom pri daných otáčkach vytvorí za sekundu približne 100 až 394 molekúl ATP. Pokiaľ si šikovný, vieš, kam tým mierim.

Ak v mozgu v neuróne jediná mitochondria potrebuje vytvoriť 1,5 milióna molekúl ATP, pričom má 2500 ATP-syntáz, jedna ATP-syntáza by ich musela syntetizovať za sekundu aspoň 600! Samozrejme za predpokladu, že je všetko na 100%!.

Ak by sme počítali s tým, že by bolo v mozgu maximálny počet mitochondrií (miesto 2500 až 5 tisíc) a každá by mala na 100% funkčné motory aj ETC a mala by maximálny počet, vtedy by to možno sedelo, no sú tu 2 problémy.

Za prvé, nie je to moc reálne, keďže nikto z nás nie je úplne na 100% „funkčný“, no druhá vec je to, že ATP nestačí ani na pokrytie NA-K pumpy. To znamená, že v hre je toho omnoho viac, však?

Nemôže byť teda to podstatné, čo sa ATP týka, v skutočnosti niečo úplne iné? Niečo, čo nám možno dlhé roky unikalo? Niečo, čo mnoho odborníkov nechce vidieť a tiež si preto nechce priznať, že boli niektoré Nobelove ceny udelené nesprávne?

No a čo je teda úlohou, akú ATP v našom tele má, ktorú chcem aby od dnes poznal úplne každý, kto navštevuje a číta túto stránku? Odpoveď v článku >>

https://jaroslavlachky.sk/kb-9-aka-je-skutocna-uloha-atp-v-biologii/

@jaroslavlachky Jaro, pls, nosim okiliare dipotrocke /vonku minimalne/ ale zrovna v jazere by som ich potrebovala mat na ociach, aby som vedela sledovat okolie.

Vravis, ze je dobre nemat kov na tele ked som v studenej vode. Okuliare su plastove, ale v bocniciach je v plaste kov, ak panty su kov.

Ako velmi to vadi, kebyze ich mam na hkave ked som vo vode?

Dakujem 

@zuzana12345 v tomto prípade to nebuďe problém. Narážal som skôr na väčšie "kusy" a hlavne pri štíhlich ľuďoch a na častiach tela s nízkym množstvom tuku

@jaroslav-lachky ahoj. Môžem sa spýtať prečo nie kov na tele v studenej vode?

@monca Odpoveď na to bola aj niekde vyššie (prečítaj správy hore) a tiež v knihe (aj v článkoch Adaptácia na Chlad).

@monca No pointa je, že ak máś na nejakej časti tela menej tuku a si v studenej vode, kov zvýśi tvoju vodivosť tepla a to nemusí byť vždy vhodné!

@jaroslavlachky ďakujem 🙂

Zaujímavá štúdia ku Adaptácii na Chlad. Táto je z konca októbra 2021, čiže pomerne nedávno. 

Štúdia poukazuje na niektoré zmeny organizmu, ktoré sa udiali po Adaptácii na chlad u škandinávskych zimných plavcoch, ktorí chodili do mora len 2 až 3 krát týždenne, na par minút. 

U škandinávskych ľudí je tiež známe využívanie aj sauny (mysli IČ) a štúdiou sa potvrdila nie len lepšia tolerancia na chlad, ale aj na teplo. Dokonca sa zmenila ich telesná teplota, aj reakcia na chlad, vrátane mierneho poklesu hormónu štítnej žľazy T4! 

Niečo málo k merítku štúdie:

BAT (Brown adipose tissue = hnedý tuk) je pre dospelých ľudí typ adipocytov, ktorý vykazuje "spiaci" fenotyp (môže byť aktívny aj neaktívny), pričom u bežných moderných ľudí platí, že akumulácia lipidov bieleho tuku sa zvyšuje s vekom a absorpcia glukózy s vekom výrazne klesá. Aj vďaka neaktívnemu hnedemu tuku (BAT). 

BAT by u dospelých mohol byť potenciálnou stratégiou na boj proti rozvoju metabolických ochorení. Ponorenie do studenej vody má za následok aktiváciu sympatického nervového systému a zimné plávanie už len na 1 minútu alebo menej akútne zvyšuje hladinu norepinefrínu v plazme (následne aj dopamínu), zatiaľ čo pravidelne praktizovanie zimného plávania tento nárast zmierňuje, no neznižuje. 

V čom je štúdia super (vzhľadom na predošlé, aké boli zvyčajne robene len krátko), že táto adaptácia môže súvisieť so zvýšenou inerváciou, ku ktorej dochádza počas dlhšej aklimatizácie BAT na chlad, hoci to ešte nebolo preskúmané u zimných plavcov. Preto sa dá očakávať, že zimní plavci budú aklimatizovaní na chladné aj horúce výzvy a práve na toto sa pozreli v danom výskume. 

Výsledky ukázali interakciu vo vychytávaní glukózy v BAT pri porovnaní zimných plavcov a kontrolnej Skupíny, čo vedcov motivovalo oddeliť a porovnať tieto dve skupiny v termoregulácii, metabolizme aj dennom rytme.

Na základe masívnej aktivácie sympatiku, ku ktorej dochádza v reakcii na studenú vodu, sme predpokladali, že zimní plavci by mali BAT adaptované na chlad s vysokou produkciou tepla v reakcii na chlad.

Okrem toho však boli pozorované mierne rozdiely v biochémii ich krvi nalačno, vrátane nižšieho tyroxínu (T4), alkalickej fosfatázy a transferínu a vyšších hladín draslíka u zimných plavcov.

Mimochodom, všimnite si poriadne tu biochémiu. Sú to síce malé rozdiely, no už aj to Vám niečo naznačuje. Mierne nižší T4, no výšší cholesterol, LDL aj HDL (viď články Hormóny #3 a #4), plus mierne vyššia glukóza u plavcov. 

Osobne som si istý, že ak by do štúdie zahrnuli aj ďalšie premenné, ako napr. dlhotrvajúca adaptácia (tá síce zrejme u niektorých bola, no nebrala sa v úvahu aj vhodná strava bez fruktózy a plná jódu s DHA), ich cukor v krvi by síce ostal, no inzulín by ešte klesol. (viď riadky nižšie) 

Koniec koncov, v odseku záveru sa píše že: "Zatiaľ čo medzi skupinami neboli pozorované žiadne rozdiely v hladinách glukózy v plazme, zimní plavci mali celkovo nižšie hladiny inzulínu. Medzi skupinami neboli tiež žiadne rozdiely v krvnom tlaku a srdcovej frekvencii." ...veľmi dôležitý bod!

Posledné zaujímavé body, ktoré vyberám sú toto: 

Teplota kože hrudnej kosti bola celkovo vyššia v skupine zimných plavcov, ale bez rozdielu vyvolaného ochladením.

Keď sa normalizovala na teplotu hrudnej kosti a teplotu stavu tepelného komfortu, supraklavikulárna teplota (v oblsti krku, ako sú trápezy) kože bola vyššia v skupine zimných plavcov, rozdiel sa reprodukoval na druhý chladiaci deň. V deň testu tepelného komfortu sme pozorovali časovo závislú reguláciu supraklavikulárnej teploty a teploty kože hrudnej kosti, pričom žiadne špecifické časové body sa neodchyľovali od časového bodu 45 minút. 

Teraz však prichádza veľké AHA pre všetkých, citujem zo štúdie:

"Na rozdiel od toho, v stave tepelnej pohody sme pozorovali zaujímavý rozdiel medzi skupinou zimných plavcov a kontrolnou skupinou: kontrolná skupina preukázala mierny príjem indikátora glukózy v BAT u väčšiny subjektov, zatiaľ čo zimní plavci nemali žiadny príjem u žiadneho subjektu."

Tieto slová jednoducho znamenajú toľko, že vedci pomocou "označkovanej" glukózy fluórom dokážu normálne pod CT sledovať kam a a do akého tkaniva putuje glukóza, ktorú im podali (napr. keď cvičia do svalu, keď vystavia krk chladu, tak do hnedého tuku v krku, apod.), no a ukázalo sa, že ľudia adaptovaní na chlad podanú glukózu na prekvapenie vedcov do svojho hnedého tuku neťahali!

Dôvod prečo to tak je si vedci spravili podľa seba, no každý z Vás by mal poznať ten skutočný dôvod. Pretože súvisí s adaptáciou na chlad!

Glukóza v krvi = nemrznúca zmäs, pričom BAT = masívna spaľovňa mastných kyselín = vyšší LDL cholesterol v krvi!

Viac TU:

https://jaroslavlachky.sk/forum/slnko-a-zdravie/zimny-plavci-a-adaptacia-na-chlad/#post-7589

Ahoj Jaro,

já bych ti chtěla v první řadě poděkovat za tvou práci. Je neskutečné, jak komplexní znalosti máš a jak jimi lidem pomáháš, kolik informací zdarma dáváš... Hluboce před tebou smekám, opravdu. Mám obě tvé knihy a i když mám obavy, že to do konce života nemůžu vše náležitě pochopit a vstřebat, neustále se k nim vracím. 

Teď otázky k adaptaci na chlad -zajímá mě, zda je možné podstupovat ledové koupele i v rané fázi těhotenství, potažmo vlastně vůbec během celé gravidity (pro zjednodušení se bavme o případu, kdy je žena už dobře adaptovaná na chlad a dodržuje další náležitosti, jako stravu, ochranu před umělým světlem atd.) Také bych ráda věděla, zda takové silné ochlazení nemůže mít teoreticky negativní vliv na tvorbu mléka? Asi ne, když lidstvo do dnešních dnů přežilo 😀 Ale stejně bych si ráda přečetla tvou fundovanou odpověď 😀 

Předem moc děkuji a zdravím z Čech!

@marketa Ahoj Marketa,

Vďaka za spätnú väzbu. Teší ma, že knihy čítaš a o to viac, že máte koniec koncov pýtať sa na čokoľvek napríklad aj tu, čo pôvodne nebolo v plane, keď boli knihy spísané. A pamätaj ze nejde o to všetkému pochopiť, ale niečo aplikovať. 

A k tvojej otázke áno je to možné, ak žena robila iste veci ešte pred. Osobne to však neodporúčam. Najlepšie je začať s kúpeľmi minimálne rok a pol až dva pred otehotním (ideálne aj skôr) a následne pokračovať až po pôrode, niekoľko mesiacov od.

Na to primárne dva dôvody a vlastne jeden z nich, veľmi dôležitý, som rozprával v Januári pri webinari k téme. No pre teba je dôležité ak sa ťa to týka osobne, že dieťatko by mohlo byt v skutočnosti ohrozené. Avšak nie chladom, ale tým, čo chlad z teba môže (ale nemusí) uvoľnit 😉

Update: Dokáže chlad udržiavať/resetovať Cirkadiánny rytmus a to nezávisle na slnku? Odpoveď je áno.

Cirkadiánny mechanizmus v suprachiazmatických jadrách (SCN) hypotalamu udržuje fázovú koherenciu v periférnych bunkách prostredníctvom metabolických, neuronálnych a humorálnych signálnych dráh.

Cykly v našej telesnej teplote sú s dennými teplotnými rozdielmi iba 3 °C a 1 °C, pričom už aj takáto malá zmena telesnej periférnej teploty dokáže postupne synchronizovať cirkadiánnu génovú expresiu.

To znamená, že vystavovanie sa chladu dokáže náš Cirkadiánny rytmus nie len udržiavať funkčný a koherentný s perifériou, ale ho tiež resetovať a "nastaviť", ak vieš, kedy a ako chlad využiť!

Ak teda patríš k ľuďom, ktorí chlad využívajú dlhodobo (Adaptácia na chlad), alebo sa k ním prepracuješ, tvoja telesná teplota bude večer prirodzene nižšia, pričom cez deň, počas aktívnej fázy, bude vyššia, respektíve vtedy budeš chlad lepšie tolerovať a budeš mu dobre "vzdorovať". Tvoje telo reguluje telesnú teplotu veľmi efektívne a v noci je čas, kedy chce teplotu udržať nízku, pretože chce zvýšiť svoj magnetizmus. 

Nezabúdaj, že magnetizmus je synonymom okysličenia a kyslík je synonymom "ťahu elektrónov", ktorý je zas synonymom rýchlosti ETC, ktorý je synonymom ketózy. 

Takto v noci oxidujeme kvantá podkožného tuku, tvoríme veľa metabolickej vody, ale aj Tepla a CO2. 

Viac TU:

https://jaroslavlachky.sk/forum/slnko-a-zdravie/chlad-udrzuje-resetuje-cirkadianny-rytmus-rovnako-ako-svetlo/#post-8203

mTOR, AMPK, stres, autofágia, apoptóza, mitóza, ubikvitinácia, či bunkový cyklus? Aj tohto sa "dotýkame" okrajovo v novom, no dôležitom - stručnom článku VOZ #9 Apoptóza, Autofágia, mTOR a AMPK - Basic. 

Ako súvisí Apoptóza a Autofágia s niečím, čo sa nazýva mTOR alebo AMPK? Čo ich ovláda a prečo niečo, ako pred tréningové jedenie (alebo aj „predtréningovka“), nemusí byť vždy dobrá voľba? Prečo chceš trénovať (ak sa už rozhodneš), predovšetkým nalačno? (Samozrejme ak sa bavíme predovšetkým o optimalizácií zdravia a dlhovekosti,…nie veľkosti bicepsu!)

Aj na toto sa dnes pozrieme. Viac v článku. 

https://jaroslavlachky.sk/voz-9-apoptoza-a-autofagia-mtor-a-ampk-basic/

Dôležitý výcuc z článku pre každého:

Keď je v tvojom tele nejaký proteín príliš zoxidovaný (stratil elektróny a klesol jeho Redox), už nedokáže byť správne hydratovaný. Keď nemá proteín (napr. Albumín) okolo vodu, jeho pomer Protónov/verzus deutéria sa zmení a následne sa zmení aj spôsob (a rýchlosť), ako bunky presúvajú protóny, tvoria ATP, a recyklujú vodu. …len v týchto 2 vetách je napísaného veľmi veľa a to dokonca aj o rakovine, hoci si to zatiaľ neuvedomuješ.

Takéto spomalenie metabolického procesu, opísaného v odstavci vyššie, má mnoho negatív, medzi ktoré spadá napr. automatický nárastUbikvitinácie(s ňou vzrastá tvoja potreba po ATP a proteíne a tiež chuť na sacharidy!) a tiež ti klesá hydratácia (vzrastá pomer močovina/kreatinín) a tvoj Krebsov cyklus ani močový cyklus už „nerotujú“ dostatočne rýchlo, čo znamená „zbohom betaoxidácia“, „zbohom“ spaľovanie tuku a „zbohom“ tvorba metabolicky čistej vody!

Autofágia a Apoptóza sú dôležité procesy. Ich kontrola tiež rozhoduje o tvojej ubikvitinácií (vyššia apoptóza = vyššia ubikvitinácia = vyššia spotreba ATP).

Infračervené svetlo je to, ktoré buduje EZ, kontroluje autofágiu a zároveň pomáha pracovať cytochrómu C, no a UV svetlo je to, ktoré EZ ešte viac zväčšuje, buduje vitamín D (aj najvyšší Redox) a tiež je schopné aktivovať apoptózu.

Autofágia teda vyžaduje červené svetlo, šetrí ATP a je asociovaná s nižšou ubikvitináciou (vyššia dlhovekosť), zatiaľ čo Apoptóza vyžaduje UV, spotrebuje viac ATP, no umožňuje nám zbavovať sa potencionálne onkogénnych (rakovinových buniek) alebo jednoducho buniek, ktoré nechceme!

Autofágia teda prevláda viacej v spánku, v ketóze a chlade, kďežto apoptóza zasa viac cez deň, v lete a aj za pomoci vhodných sacharidov!

Ak apoptózu nie sme schopní spustiť, napríklad kvôli neschopnosti využívať a zachytávať UV svetlo (ak nemáš adekvátny solárny mozoľ), rakovina môže byť výsledok. Ak chceš dôkaz, tu je ešte niečo.

Apoptóza vyžaduje UV (viď riadky vyššie). UV zasa buduje vitamín D. Vitamín D zasa stimuluje natívnu imunitu a kontrolu adaptívnu imunitu. Prestimulovaná adaptívna imunita je zasa asociovaná s autoimunitnými ťažkosťami, medzi ktoré spadá aj psoriáza.

https://jaroslavlachky.sk/voz-9-apoptoza-a-autofagia-mtor-a-ampk-basic/

Publikoval: @jaroslavlachky

↑

Nezabúdaj, že magnetizmus je synonymom okysličenia a kyslík je synonymom "ťahu elektrónov", ktorý je zas synonymom rýchlosti ETC, ktorý je synonymom ketózy. 

Takto v noci oxidujeme kvantá podkožného tuku, tvoríme veľa metabolickej vody, ale aj Tepla a CO2. 

Velmi denzitne a trefne napisane 🙂 💪👍👍👍

Na blogu je nový článok, ktorý veľa vecí pridáva aj k tejto téme. No upozorňujem, že nie je pre každého, hoci prečítať/vypočuť sa oplatí každému. 

Chlad = 2. Barlička modernej doby!

Otázka teda znie, prečo môže byť fajn trénovať nalačno, pre koho to byť nemusí, ako možno zvoliť predtréningové jedlo, ktoré by však malo byť zjedené niekoľko hodín pred a prečo? A prečo je chlad veľmi významnou barličkou, ktorá nám pomáha v mnohých smeroch? Ako na to nahliadajú mitochondriaci? Odpoveď nám dá delta psí mitochondrie, a jej reverzný flow

Nezabúdaj, že Sacharidy dodávajú mitochondrii menej elektrónov, no s vyššími energiami, čo v podstate simuluje letnú „energiu“ (veľa UV na chrbte elektrónu z glukózy). Toto vytvára nadmerné ROS aj RNS (reaktívne formy dusíka), čím sa začínajú aj epigenetické zmeny v mitochondriálnej DNA. Toto si videl v odstavcoch v úvode.

Toto je ten dôvod, prečo som ešte roky dozadu v prvých webinároch hovoril o tom, kedy je pre ženu optimálne otehotnieť a tiež prečo majú cicavce ako my najvyššie úrovne steroidov v Apríli až Máji (teda koniec zimy a začiatok jesene). Vtedy je totiž slnečné svetlo veľmi intenzívne, zároveň na rozdiel od decembra slnko vychádza skôr a je dostatok času kým príde UV. UV má totiž na steroidy iný efekt. Tiež vtedy nie je ešte príliš teplo (chlad) a zároveň už sú k dispozícií prvé sacharidy.

Sacharidy sú prírodou vytvorené logicky tak, aby rástli a boli konzumované iba v dlhých slnečných mesiacoch. V iných podmienkach nevyrastú. Prírodu totiž nezaujímajú kalórie. Aj preto sú my už dnes tak trochu „vtipné“ mnohé výživové kurzy. Ešte pred rokom 2020 mohli byť v skutku fajn, a mali aj zmysel a tiež netvrdím, že sú dnes úplne zbytočné, no zamysli sa sám pre koho a do akej miery.

Príroda pracuje s jedinou vecou – kvantom energie a informácie (kvantizácia). Preto je všetko v prírode kvantizované. No a EMP, akému čelíme dnes verzus EMP, akému sme čelili v minulosti, je odlišné. Preto aj tvoj pohľad na stravu musí byť odlišný. 

Sacharidy vstupujú do mitochondrie cez prvý komplex a poskytujú jej špecifickú „redoxovú stopu“. Táto „stopa“ sa volá Delta psí, alias elektrický potenciál vnútornej mitochondriálnej membrány.

Delta psi mitochondrie je v podstate vyjadrenie Vnútorného mitochondriálneho membránového potenciálu. 

Elektrický potenciál sa meria vo Voltov (hoci u mitochondrie v mili Voltoch, skratka mV) a jednoducho odzrkadľuje niečo ako TLAK.

Rovnako ako keď si predstavíš hadicu, ktorú napojíš na kohútik a pustíš vodu. Do hadice sa dostane TOK VODY, no ak hadicu na druhom konci upcháš, VODA dnu bude TLAČIŤ, no nebude hadicou prechádzať. Čím viac vody dnu budeš privádzať, jednoducho budeš zvyšovať daný TLAK. TOK vody však bude neustále rovnaký, pokým druhý koniec hadice nepustíš a voda nezačne tiecť.

No a presne toto je delta psí. Dané delta psí iba odzrkadľuje tento TLAK.

To znamená, že keď do mitochondrie privedieme elektróny (do hadice pustíme vodu), mitochondria vyvinie isté delta psí (elektrický potenciál = TLAK). No a čím je tento tlak vyšší, tým väčšia sila pôsobí na prichádzajúce elektróny, ktoré tak mitochondria lepšie „pritiahne“.

Presne preto sú sacharidy od prírody iba sezónna vec, ktorá jej dáva sezónnu „redoxovú stopu“.

No a tu prichádza zaujímavá pointa, ktorú som viackrát hovoril, no myslím, že často na ňu ľudia zabúdajú a preto ju zopakujem. Týka sa to reverzného toku mitochondrie a Pentózového cyklu.

Keď zjeme sacharidy, vodík ide na prvý komplex, kde spotrebuje okamžite NAD a zvýši NADH. Smer je zľava doprava, od prvého komplexu, skrz koenzým q, na tretí komplex, potom na štvrtý, kde vznikne voda. Toto sa odborne volá oxidačná fosforylácia.

Avšak tuk,… ten dokáže tiež priniesť vodík aj na prvý komplex, a to práve vďaka reverznému toku elektrónov. No musí mať na to podmienky.

Musíme mať istý Redox, a tiež funkčný koenzým Q v zredukovanom stave a aj dostatok NAD a tiež musíme byť schopný betaoxidovať.

Nasýtené tuky teda poháňajú reverzný tok elektrónov cez komplex I, no iba vtedy keď je delta psí mitochondrie vysoké (= redox je vysoký = veľa UV = leto alebo jeseň, keď ešte sú sacharidy).

Otázka znie. Ako to nasýtené tuky robia? Ako spustia reverzný tok? Jednoducho – pridaním elektrónov priamo do koenzýmu Q cez FADH2 na komplexe číslo 2.

Presne preto som Vám v posledných článkoch písal, že tréning nalačno je veľmi prospešná vec. Nemám tým však na mysli iba hneď ráno, ale aj cez deň. Ak totiž neješ ako fitness-ák, 6-krát za deň, nalačno môžeš byť aj poobede, či doobeda.

Tiež preto ráno v sezóne môže zdravý človek #mitochondriak pridať do svojho #mitohackingu veci ako čučoriedky, kvalitná Horká čokoláda (viď Marcovy QaA a daná čokoláda z Panamy), nikotín, či kávu, apod. Následne, niekoľko hodín od jedla, s tréningom nalačno, už budeš spaľovať opäť podkožný tuk, ktorý vytvára najviac ATP, vody, aj IČ, no tiež vie spustiť reverzný tok, a teda vyprodukovať skrz FADH2, redukovaný koenzým Q a prvý komplex špecifický voľný radikály spomenutý v úvode – superoxid. Bingoooo!

No a tu prichádza finálna pointa, ktorou je to, čo často spomínam a to kontext. Kontext, kontext, kontext. Toto je tá tvoja skutočná individualita, o ktorej sa veľa nehovorí. Nie iba tvoje predispozície, stavba tela, dominancia v istých smeroch/neurostransmiteroch,…

Preto vždy hovorím, že jednoduchá odpoveď zvyčajne nejestvuje, hoci ľudia sa snažia zjednodušiť zvyčajne to, čo sa nedá a naopak, tam kde by zjednodušiť mohli, tam to komplikujú. Uvediem ti hneď aj príklad z praxe.

Kedy má zmysel veci zjednodušiť a kedy naopak nie?

Veľa ľudí napr. nerado počuje, keď im začnem hovoriť, že ten „zdravý“ banán, či mandarinka, alebo čokoľvek iné v skutočnosti nie je zdravé, pretože keď to jedia pod modrou neónkou vo fabrike, o 5. hodine ráno alebo o 23. hodine na nočnej smene, kedy je vonku ešte tma, im dané deutérium akurát tak dehydratuje mitochondrie. Z niečoho takéhoto zvyčajne ľudia „odpadávajú“ a nechcú to počuť.

No naopak, keď im povieš vetu tipu: „ak si zdravý, mladý chalan, nepotrebuješ riešiť extra filtre na vodu, ani všetko 100% bio v skle, apod., pretože tvoje telo dobre detoxikuje“…, zvyčajná reakcia zasa je niečo ako „a bude pre mňa lepšie ak si kúpim plastovú lyžičku alebo drevenú lyžičku, aby som s ňou zjedol svoju rybu?“

Verím, že rozumieš týmto slovám. Naozaj to tak často býva. Alebo niečo ako „mám si dať po tréningu večeru 30 minút po, alebo 35, či 45? A keď si ju dám 30 minút po, bude to o moc horšie, ako keby ju zjem 60 minút po?“ …rozumieš týmto paradoxom?

My ľudia sme naozaj jediný cicavec na tejto planéte, ktorý má takúto super hlavu a zároveň sa snaží moc kombinovať to, čo nemusí a na druhej strane si nechce pripustiť, že nad inými vecami, ktoré možno kedysi dôležité neboli, už dnes premýšľať musí, hoci to občas môže „bolieť“!

Viac v článku:

https://jaroslavlachky.sk/voz-12-irisin-mtor-nad-a-chlad-ako-druha-barlicka/

Audio podcast nájdete tu:

https://open.spotify.com/episode/6epijTkeDmcR7BlvcodnbF?si=9ae8476283334544