Novinka ZDARMA
Stiahni si Pdf manuál odporúčaných krvných testov >>

Pdf manuál odporúčaných Krvných Testov ZDARMA >>

KB #9 Aká je skutočná úloha ATP v biológii

2.7. 2022313x0

Dnešný krátky, výstižný a doplnkový článok ku predošlým dvom, ti jasne a zrozumiteľne ukáže, čo je naozajstnou úlohou ATP v našom tele a prečo, aj kedy na ňom záleží!

Po prečítaní/vypočutí týchto pár riadkov okamžite pochopíš, prečo môže byť niekedy na škodu, učiť sa všetky komplikované biochemické procesy v bunke, keď nechápeš základným princípom a naopak.

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho na stránke s PODCASTAMI.

SUMÁR ČLÁNKU

  • Prečo musí každý z Nás pochopiť najskôr Základ („basic“) a nie komplikovanú biochémiu?
  • Čo teda robí to ATP? Aká je jeho úloha a prečo to prirovnávam k štrikovanému svetru?
  • Prečo vytvorí 1 molekula glukózy cca 37 ATP, zatiaľ čo tuk až 137?
  • Pre „labužníkov“ aj zopár šokujúcich výpočtov o ATP ako dôkaz!
  • Aká je finálna myšlienka, ktorú chcem aby si každý pamätal, ktorá ťa naučí viac, ako mnohých odborníkov?
  • A ešte o mnoho viac

A zasa to ATP

Uvedom si, že nikto z nás nemusí byť jadroví fyzik, alebo prejsť vysokou školou kde sa naučí všetky komplexné biochemické procesy ako napr. krebsov cyklus naspamäť na to, aby chápal aj omnoho komplikovanejším a dôležitejším mechanizmom. ATP je toho živým príkladom.

Základ je totižto opačný. Ty musíš pochopiť KOSTRU (základné princípy) a následne si z nich dokážeš odvodiť aj komplexnejšie veci. A to aj bez memorovania, či učenia sa zložitých vzorčekov. Práve toto sa snažím ja osobne posúvať vpred, či už skrz Vás, čitateľov, ako aj mojich členov. V dnešnom krátkom článku, ktorým nadväzujem na predošlé 2 ti hneď ukážem prečo to hovorím.

Tiež ťa čaká obrovské prekvapenie, lebo sa raz a navždy dozvieš, čo je tou „skrytou“ úlohou ATP. Chcem, aby to každý z Vás vedel.

Čo je teda úlohou ATP? Už ma nenapínaj…

Vzhľadom na to, že blogy napredujú (a tie najlepšie články ešte len prídu), každý by už mal chápať aspoň hrubú pointu toho, prečo naše telo skutočne potrebuje ATP. V posledných 2 som ti jasne ukázal, prečo na „vysokoenergetickom“ fosfátovej väzbe ATP nie je v skutočnosti nič „vysoko-energetické“, a dnes ti to doplním!

To, že uvoľnená chemická energia z jeho hydrolýzy nám ako zdroj energie nestačí, už je dúfam každému jasné. Otázka teda znie, na čo ATP potrebujeme a čo v našej Biológií robí? 

Odpoveď je z kvantovo biologického hľadiska takáto a radšej si sadni. Čaká ťa totižto natoľko stručná, no výstižná odpoveď, že z toho „padneš“ na zadok. No a keď si uvedomíš, že si tento jasný a očividný fakt doteraz prehliadal, možno sa znovu postavíš a padneš ešte raz (žartujem :D)

Keď sú proteíny syntetizované z jadrovej DNA, zvyčajne zaujmú svoju primárnu a sekundárnu štruktúru.

Keď sa však v ich blízkosti proteínu ocitne ATP, ktoré sa tam hydrolyzuje, z proteínu „ukradne“ elektróny, čím sa proteín rozvinie (roztvorí) a prevezme svoju terciárnu a kvartérnu, vďaka čomu sa na jeho povrchu odkryjú miesta viažúce vodu. Tieto miesta sa odborne nazývajú bočné reťazce.

Kolagén má vo svojej štruktúre takýchto miest mimochodom veľmi, ale že veľmi veľa a zároveň je kolagén hlavným proteínom nášho tela!

Toto „roztvorenie“ následne indukuje (vyvolá) niečo, čo sa odborne nazýva supervodivé „vodné káble„, ktoré obkolesia proteíny, vďaka čomu budú vystavené okolitým fotónom, fonónom, protónom, a elektrónom uvoľneným z tohto vodného obalu okolo proteínov nazývaných tzv. reverzné micely.

Reverzné micely sú kvapôčky vody s veľkosťou nanometrov (1-10 nm) rozptýlené v organickom médiu, ktoré sa získavajú pôsobením povrchovo aktívnych látok. Molekuly povrchovo aktívnej látky sa organizujú s polárnou časťou smerom k vnútornej strane schopnej solubilizovať (rozpúšťať) vodu a nepolárnou časťou v kontakte s organickým rozpúšťadlom.

Definícia micely trochu zvláštna, no tebe úplne stačí, ak si pozrieš posledné 3 Články (hlavne článok KB #5 o Kohenrencii vody), kde som písal o tom, akú obrovskú plochu majú takéto obyčajne kvapôčky vody (vodné nano bubliny) – v jedinom litri vody. Bolo to cez 600 m2. A teraz si predstav, že všetky tieto vrstvy (molekula za molekulou), v sebe obsahujú elektróny aj fotóny, ktoré sa pri „rozbití“ (pretrhnutí väzieb) uvoľnia.

Keď sa teda ATP dostane k proteínu, ukradne z neho elektrón, vďaka čomu proteín roztvorí, podobne ako keď ty vypáraš nitku zo svetra. Vďaka tomuto vznikne v bunke obrovský vodivý vodný kábel a zároveň sa z lokálne narušených vrstiev vody, ktoré daný proteín polarizuje (usporiada), uvoľnia elektróny, protóny a fotóny.

Tomu hovorím Informačno Foto Optická Elektronická diaľnica!

Hydratovaný proteín = vodivá diaľnica

…to je všetko, čo potrebuje na teraz každý z Vás vedieť (hoci článok ešte pokračuje). Dnešný článok a jeho „lekcia“ bola verím rýchla, a pre každého pochopiteľná. 

Prémium členovia majú k dispozícií aj posledné 2 webináre, ktoré odporúčam určite vypočuť viackrát, pretože je v nich veľmi veľa. No a ďalšie články, aj ďalšie webináre, ktoré budú nasledovať, Vám budú pridávať jednu Puzzle za druhou, ako teoreticky, tak aj prakticky!

Niekedy totižto stačí pochopiť „KOSTRU“ a základné princípy/koncepty na to, aby sme dokázali pochopiť aj komplikovanejšie veci a to aj bez nutnosti memorovania. ATP je toho živým príkladom. 

Človek totižto nemusí byť zrovna jadrový fyzik, ani mať vyštudovanú biochémiu a poznať naspamäť každý biochemický krok krebsovho cyklu, či oxidácie glukózy na to, aby si uvedomil, že… z glukózy, ktorú máme k dispozícií v lete, vytvoríme z 1 molekuly cca 37 molekúl ATP, kdežto z tuku vytvoríme z 1 molekuly mastnej kyseliny (napr. Palmitolejovej) cca 137 molekúl ATP. To je viac ako 4-násobné množstvo.

Prečo nám teda príroda v lete ponúka stravu s menšou kapacitou tvorby ATP?

Schválne, popremýšľaj, kým si prečítaš ďalší odstavec…

Tiež ťa upozorňujem, že ďalší odstavec obsahuje aj ťažšie výpočty, ktoré nemusia každého zaujímať. Ak chceš teda prejsť rovno k pointe, odstavec v kľude preskoč a čítaj od ďalšieho!

Koľko ATP vytvoríme z tuku a glukózy a prečo? (alias zopár výpočtov)

No čo, prišiel si na niečo? Predpokladám, že chceš proste počuť odpoveď a keďže čítaš aj tento odstavec, si pripravený aj na výpočty. Takže poďme na to…

Než ti teda napíšem odpoveď, pripájam aj malý úryvok pre ľudí, ktorí majú za sebou nejakú školu, aby pochopili, že veci o ktorých píšem, myslím smrteľne vážne a v minulosti som si dal veľa námahy, aby som k týmto „záverom“ došiel. (Rovnako netvrdím, že výpočty sú na 100%, kľudne si prerátaj sám, no pointu pochopíš).

Priemerný 70 kilogramov vážiaci človek spotrebuje za deň 80 až 85 kg ATP. Molekula ATP váži 507,18 g/mol (gramu na mol). 1 mol obsahuje 6 x 1023 molekúl. Z toho vypočítame, že 1 gram ATP obsahuje 11,869 x 1020 molekúl. Celkom slušné číslo len v jednom grame, čo povieš? Pri celkovom množstve 85 kg za deň to máme približne 100×1024 molekúl ATP.

V dokonalom prípade sa z molekuly glukózy vytvorí cez ETC až 37 molekúl ATP. Gram glukózy je v prepočte 

3,344 x 1021 molekúl. Keď to vynásobíme číslom 37 zistíme, že z gramu glukózy sme schopní vytvoriť 123,728 x 1021 molekúl ATP.

Gram mastnej kyseliny s názvom palmitolejová obsahuje 2,365 x 1021 molekúl. Z jednej molekuly sa v ideálnom prípade vyrobí približne 137 molekúl ATP. Z jedného gramu tejto mastnej kyseliny sme schopní vytvoriť 324 x 1021 molekúl ATP.

Keď si to porovnáme, na dané množstvo ATP by muselo telo za deň spáliť buď:

               1. 808,22 gramu glukózy

 – výpočet: (100×1024) / (123,728×1021) = 808,22 gramov

2. 308,64 gramov mastnej kyseliny

 – výpočet: (100×1024) / (324×1021) = 308,64 gramov

Ak za deň telo vytvorí 100 x 1024 molekúl ATP, za jedinú sekundu ich vytvorí približne 278 x 1020 (100 x 1024 / 3600). To je asi 24 gramov za sekundu. Náš mozog je najväčší žrút energie. Pokiaľ sa celý deň ani nepohneš, spotrebuje až 20 % z celkovej energie. Každú sekundu teda tvoj mozog spotrebuje asi 55,6 x 1020 molekúl ATP (278 x 1020 / 5).

V mozgu je cca trilión neurónov. To je číslo 1012. Keď to prerátame, každý jeden neurón spotrebuje za sekundu asi 5,56 miliardy molekúl ATP. Keď vezmeme do úvahy, že neurón obsahuje asi 3600 mitochondrií, tak každá mitochondria potrebuje vytvoriť za sekundu zaokrúhlene až 1,5 miliónu molekúl ATP!

Výkonná mitochondria (podľa všeobecných záznamov) môže obsahovať od 5000 po 100 nanomotorov (ATP-syntáz) [R], pričom predpokladajme, že v mozgu budú výkonnejšie mitochondrie, ktoré majú okolo 2500. Každá ATP-syntáza (motor) sa môže točiť v pokojovom stave (ak nešportujeme) rýchlosťou v priemere 130 otáčok za sekundu [R], ktoré zapríčiní 1300 protónov, pričom pri daných otáčkach vytvorí za sekundu približne 100 až 394 molekúl ATP [R]. Pokiaľ si šikovný, vieš, kam tým mierim.

Ak v mozgu v neuróne jediná mitochondria potrebuje vytvoriť 1,5 milióna molekúl ATP, pričom má 2500 ATP-syntáz, jedna ATP-syntáza by ich musela syntetizovať za sekundu aspoň 600! Samozrejme za predpokladu, že je všetko na 100%!.

Ak by sme počítali s tým, že by bolo v mozgu maximálny počet mitochondrií (miesto 2500 až 5 tisíc) a každá by mala na 100% funkčné motory aj ETC a mala by maximálny počet, vtedy by to možno sedelo, no sú tu 2 problémy.

Za prvé, nie je to moc reálne, keďže nikto z nás nie je úplne na 100% „funkčný“, no druhá vec je to, že ATP nestačí ani na pokrytie NA-K pumpy. To znamená, že v hre je toho omnoho viac, však?

Nemôže byť teda to podstatné elektromagnetická sila a dané „vodivostné káble“, ktoré aj vďaka ATP vzniknú?

Prečo nám v lete stačí menej ATP ako v zime?

Nemôže byť náhodou dôvod elektromagnetická sila? Čo všetkým často prízvukujem? Že elektromagnetická sila je najmocnejšia sila vo vesmíre. Jej nosičom je fotón alias svetlo. Fotón sa zároveň dokáže správať ako vlna aj ako častica (elektrón). 

Možno teraz sa ti nedávny článok o tom, či nemôže byť práve Svetlo odpoveď pre Zdravie, Redox, ale aj moderné dogmy, nezdá až taký čudný, však?

Einstein si dávnejšie uvedomil, za čo dostal aj Nobelovu cenu, že fotóny interagujú s elektrónmi. Fotón dokáže elektrón „vykopnúť„. Čo to znamená?  Nepripomína to niekomu slová o vypáraní nitky zo svetra?

V lete, kedy je veľa svetla a veľa UV svetla, sú naše proteíny (polyméry) vystavené väčšiemu množstvu svetla, vďaka čomu sú viac roztvorené (roztiahnuté). V lete teda žijeme život prirodzene viac „roztiahnutí“, kdežto v chlade viac „scvrknutí“ (chlapi vedia o čom hovorím, však?).

Teraz späť k ATP. Čo stojí vyššie? Že ATP „ukradne“ s proteínu elektrón, čím ho roztvorí, podobne ako keď vypáraš zo svetra nitku a rozpletieš ho. V lete máme vonku dlhšie slnko a teda vysokú fotonickú silu v okolí a naše polyméry preto nevyžadujú také množstvo ATP. Dochádza každému? Verím, že aj z týchto pár riadkov áno.

A už v ďalší dôležitých blogoch dostaneš ďalšie dôležité kúsky, takže sa máš na čo tešiť!

Zhrnutie + Na čo sa tešiť nabudúce

Dnes to bolo veľmi krátke, no dôležité a verím, že každý z Vás si tieto slová zapamätá. Zároveň to ber ako ďalší dôvod, prečo nemáš počúvať žiadneho poradcu, ktorí hľadí na tvoje kalórie a príjem/výdaj. Ak je tvoja „KOSTRA“ v zlom stave, kalórie sú absolútne irelevantné!

Ak je však naše telo efektívne, využívame Pentózový cyklus a máme na to podmienky, vďaka vyššiemu množstvu ATP dokážeme v tele vytvoriť naozaj kvalitnú vodu!

Už v ďalších článkoch sa pozrieme konkrétne na to, čo sú to Polovodiče, ukážem ti niečo málo z histórie, aj o vitamíne C a verím, že budeš príjemne prekvapený.

Tiež sa neskôr pozrieme na spánok, fungovanie mozgu a potom lepšie pochopíš, prečo niektoré veci v živote jednoducho musíš zmeniť, ak nechceš v dnešnej modernej dobe iba PREŽÍVAŤ, ale naozaj ŽIŤ!

Záver

Ak myslíš, že môže článok niekomu pomôcť, alebo mu dať iný pohľad na vec, kľudne ho zdieľaj.

Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.


Na záver ti dávam do pozornosti, že na webe je spustený nový Eshop, kde postupne pribúdajú všetky produkty z webu, ktoré tu sú ako Knihy, webináre, Ekurzy, členstvo, či služby (konzultácie). Eshop prešiel najmä estetickou zmenou, aby bol pre každého jednoduchší a viac intuitívnejší, pričom tiež pribudla, respektíve bola nahradená klasická doprava novou – Packetou (Zásielkovňou), cez ktorú si môže každý nechať doručiť tlačené knihy a to buď na výdajné miesto, alebo kuriérom priamo domov 🙂

Tiež máš možnosť pridať sa medzi Premium členov, ak chceš napredovať rýchlejšie a istejšie. Radi ťa medzi nami uvítame a čoskoro sa vidíme pri webinári.

Rovnako pripomínam MasterClass o krvných testoch. MasterClass je už takmer u konca, beží od 13.06., a už teraz v ňom nájdeš cez 6 hodín praktického video materiálu, množstvo pomôcok, pdf-iek, atď.


Masterclass Krvné Testy, mini Ekurz - Jaroslav Lachký
Patríš medzi ľudí, ktorí sa zaujímajú o svoje zdravie aj výkonnosť a nechcú veci nechávať na náhodu? Potom je tu pre teba tento miniEkurz -…

Tento Masterclass pozostáva z 5 hlavných webinárov + množstva Bonusových videí, materiálov a praktických pdf, ktoré ťa naučia všetko podstatné o vzorcoch a trendoch v tvojej krvi, vďaka čomu sa naučíš lepšie optimalizovať svoje zdravie, výkonnosť aj dĺžku života.


No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku, tak zostaň naladený 😊

Referencie, Odkazy, použité zdroje a CITÁCIE:

  1. Ling, G.N. (1962) A Physical Theory of the Living State: the AssociationInduction Hypothesis. Blaisdell Publ. Co., Waltham, Mass.
  2. Ling, G.N. (1997) Debunking the alleged resurrection of the sodium pump hypothesis. Physiol. Chem. Phys. & Med. NMR 29: 123-198.
  3. Ling, G.N. (1978) Maintenance of low sodium and high potassium levels in resting muscle cells. J. Physiol. (London) 280: 105-123.
  4. Ling, G.N. and Negendank, W. (1980) Do isolated membranes and purified vesicles pump sodium? A critical review and re-interpretaton. Persp. Biol. Med. 23: 215-239.
  5. Ling, G.N. and Ochsenfeld, M.M. (2008) A historically signifcant study that at once disproves the membrane (pump) thory and confirms that nano- poriotgoplasm is the ultimate physical basis of life—Yet so simple and low-cost that it could easily be repeated in many high school biology classrooms worldwide. Physiol. Chem. Phys. & Med. NMR 40:89.
  6. Podolsky, R. J. and Morales, M.F. (1956) J. Biol. Chem. 218: 945.
  7. https://iopscience.iop.org/article/10.1088/1478-3975/abf7d9
  8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2581510/
  9. https://biologydictionary.net/atp-synthase/


Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Ušetri ČAS aj FINANCIE a získaj prístup k množstvu materiálov, knihám, ekurzom a najmä súkromným webinárom aj protokolom, ktoré ťa posunú míľovými krokmi vpred!

V premium máš všetko pod jednou strechou!


Ak máš nejakú otázku, napíš mi ju dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov