Nízká HCL v žaludku

Odkaz na záznam zo včerajšieho streamu.

Myslím ze sa k tejto téme veľmi hodí a snáď pomôže ďalším 

View this post on Instagram

@jaroslav-lachky vďaka za zdieľanie, pozrela som 🙂  

@jaroslav-lachky

Ako to ale praktizovat cca odteraz do apríla? To vystavovanie brucha slnku? Ešte pred 2 týždňami sa mi podarilo cez obed byť bosa vonku s odhalenými rukami a nohami s vestou a oslabenou imunitou, odhaliť ešte aj brucho som nemala odvahu. Kedze mam infrapanel, tak mam aj jest pred ním? Aspoň chvíľu? 2x denne? 

@denisa Ber to tak, že aj pár sekúnd je lepšie ako nič. Najlepšie a hlavne ráno, aby tvoje brucho dostalo aspoň stimul. Aspoň povedzme pred otvorené okno dnu.

A čo sa panelu týka, môže byť aj tak. Snaž sa vrámci toho, ako je aj vonku svetlo (teda nie pred východom ani po západe), už čas prispôsob intenzite panela a najlepšie pred alebo počas jedenia, prípadne po. 

Už len tá stimulácia mitochondrií v pečeni a následná kontrola žlče bude lepšia

Ako sa v žalúdku tvorí HCL, ako súvisí s mitochondriami, svetlom, histamínom, či neurotransmitermi? A ako tvorbu HCL aj svoje trávenie zlepšiť? V dnešnom článku rozoberám práve toto.

Dnešný článok je taktiež nabitý tipmi, ktoré sú však „skryté“ v texte.

Žalúdok je gastrointestinálny orgán, ktorý je zodpovedný za predbežné trávenie potravy, za zničenie všetkých potenciálnych patogénnych mikroorganizmov, ktoré mohli byť požité a je v ňom najkyslejšie prostredie s pH, ktoré sa môže pohybovať medzi 1,5-3,5. To je veľmi kyslé.

Keď si už potom vezmeš napríklad tenké črevo, do ktorého sa dostáva chým, tam sa pH zvyšuje až na 7 až 7,5. Podobné pH má napr. naša krv (zaujímavá zhoda náhod, mimochodom). Neskôr zasa v hrubom čreve, pH klesá na cca 5,5, no a smerom ku konečníku opäť vzrastá na 7 a viac.

Naše tenké črevo je zväčša v úvode aerobné, sú tam mnohé baktérie, ktoré separujú z jedla kyslík. Naopak koniec tenkého čreva, kde prebývajú napr. Lactobacillus až hrubé črevo, ktoré je už anaerobné, tam je pH nižšie a práve preto sa v týchto miestach tvoria SCFA alias mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Tiež tam tvoríme proteín FIAF.

HCL, ktorá sa v žalúdku tvorí, má veľmi nízke pH.

Nízke pH (kyslosť) prevaha protónov a naopak vyššie pH (zásaditosť) znamená prevahu elektrónov. 

Kyselina chlórovodíková (HCL) je vyprodukovaná parietálnymi bunkami žalúdka. Na začiatok potrebuje 2 substráty, ktoré tvoria mitochondrie a ktoré sa prenášajú aj v krvi a to: voda (H2O) a oxid uhličitý (CO2). Voda a oxid uhličitý sa v cytoplazme daných buniek žalúdka skombinujú a vytvoria kyselinu uhličitú (H2CO3), ktorá je katalyzovaná karboanhydrázou.

Kyselina uhličitá potom spontánne disociuje na vodíkový ión (H+), čo je vlastne iba protón a hydrogénuhličitanový ión (HCO3–), kde je protón naviazaný aj na atómy uhlíka a kyslíka. Pre teba a pre HCL je dôležitý predovšetkým ten osamostatnený protón (H+).

HCL na svoju tvorbu vyžaduje hromadu voľných protónov. A hádaj odkiaľ tieto protóny žalúdok vezme. Od tunajších mitochondrií, ktoré ak pracujú tvoria dostatok VODY, ATP, aj CO2. Bingooooo. A zasa sme pri mitochondriách.

Článok je tu: 

https://jaroslavlachky.sk/podcast/audio-clanok-crevo-a-mozog-11-zaludocne-kyseliny-a-ako-pomoct-s-hcl/

Článok je aj v audio podobe

https://open.spotify.com/episode/5T2474i3IrsKuELK28OJ8y?si=b6b7659d9c3e4ae9

@jaroslavlachky Ahoj Jaro. Niekde na blogu som u teba čítala ako zistím či mam dostatok HCL (nejaký rýchli test myslím so sodou) no neviem to nájsť. Nevieš kde to bolo? Vdaka  🙂   

@tania

Bolo to myslím priamo v komentári článku o HCL, kde sa na na to niekto pýtal

https://jaroslavlachky.sk/crevo-a-mozog-11-zaludocne-kyseliny-a-ako-pomoct-s-hcl/#comments

Tento ľahký test, ktorý nie je síce úplne presný, no môže veľa napovedať.

Daj si štvrť až pol lyžičky sódy bikarbony do pohára teplej vody a vypiť.

Test sa robí ráno, nalačno, hneď po zobudeni. Ideálne pár dní po sebe, aby bol relevantný výsledok.

Rozmiešaj štvrtinu lyžičky v 150 ml alebo pol lyžičky v 300 ml vody a vypiť. Malo by sa človeku grgnúť. Ak sa nebude grgať, zrejme je HCL menej, ako by malo byť.

@jaroslav-lachky ďakujem 🙂 

Premýšľal niekto po poslednom článku, aké môžu byť dôsledky toho, že subatomárne častice majú svoj SPIN a aj magnetický moment? Že nie? Ja ti dnes niečo prezradím.

Toto je napríklad dôvod, prečo je dnes na rozvoji toľko zdravotných problémov týkajúcich sa čreva, ako napr. SIBO, IBS (syndróm dráždivého čreva), CRON, Leaky gut (priepustné črevo),..., ktoré idú zároveň ruka v ruke s nižším vitamínom D u danej osoby. To platí o 25 OH, ale najmä o aktívnej verzii – 1,25 OH.

Pozrime sa na to najskôr laicky

Čoho je naše črevo plné? No predsa vody. Celá výsteľka obsahuje kolagén, je tam tiež veľa mitochondrií, veľa tepien aj žíl a uprostred trubice (čreva) sú zasa baktérie – prokaryoty.

Ako môžeš vidieť z definície akvafotomiky vyššie, voda zohráva veľkú úlohu aj pri formovaní a štruktúre baktérií, ktoré sa v nej kúpu a teda aj čreva. Ideme ďalej.

Keď na vodu zasvieti infračervené svetlo, z vody sa stane exkluzívna zóna. To znamená, že sa separuje na OH (mínus) a hydroniové ióny (plus).

Dnes to posúvame opäť ďalej.

Jednou z najvýraznejších čŕt, aké exkluzívna zóna (EZ) má je vytváranie elektrického potenciálu až 200 mV medzi EZ a jej vonkajškom, teda kolagénom/proteínom, vedľa ktorého je.

Druhá vlastnosť EZ je, že koncentrácia protónov sa zvyšuje mimo hranice medzi EZ a obyčajnou vodou, čo vedie k relatívnemu prekysleniu tejto oblasti. Toto je dôvod, prečo sú naše časti tela prirodzene prekyslené a iné zásadité.

Ako vidíš, tvoje telo si tvorí protóny (kyslosť) aj v čreve, rovnako ako kyselinu chlórovodíkovú (kyselinu) a teda musí mať aj spôsob, ako kyselinu neutralizovať (zásaditosť). No a robí to zasa raz voda. Črevo musí byť hydratované a vyžaduje na to exkluzívnu zónu.

Pri rozpúšťaní chlorovodíka vo vode sa molekuly HCl štiepia na chloridové anióny a vodíkové katióny, ktoré ďalej reagujú za vzniku oxóniového katiónu:

HCl + H₂O → H₃O⁺ + Cl^-

Keďže sa voda štruktúruje infračerveným svetlom (NIR), ktorý môže pochádzať prakticky z akéhokoľvek zdroja, experimenty neustále pokračujú a to, v čom sa zhodujú je toto. Interfasciálna voda okolo proteínu sa po ožiarení IČ svetlom "rozdelí" na viac častí, pričom najdôležitejšia zmena, ktorá nastane, je v jej dielektrickej konštante a v jej redoxnom potenciáli.

To znamená, že sa zmení dielektrická konštanta vody (vzrastie) a stúpne tiež redox (viac mínus mV). V experimentoch sa jasne ukazuje, že dlhšia expozícia infračervenému svetlu zvyšuje dielektrickú konštantu viac a viac. Toto je pomerne zaujímavé a mali by ťa to prinútiť minimálne sa chytiť za hlavu. Ze nechápeš? Vysvetlím laicky.

Experimenty v podstate naznačujú, že keď takto na vodu svietime IČ dlhšie a dlhšie, voda sa štruktúruje viac a viac a stáva sa z nej väčšia batéria, ktorá však zároveň akoby horšie presúva elektrický náboj. Lepšie ho uskladňuje (pretože dielektrická konštanta vzrastá), no náboje sú od seba vzdialené a teda vyžadujú viac, aby prepojili a uzavreli okruh.

Niekto by si teraz zrejme povedal, že je to zlé. Že keď na vodu svietime IČ svetlom dlho, nahromadí až priveľa náboja a už ju nebude vedieť použiť... Ak si to myslíš, poviem ti len - nie tak rýchlo. Uniká ti celý príbeh...

Na rozdiel od dielektrickej konštanty, redoxový potenciál (alias Redox) vody dosahuje úroveň nasýtenia po 4 až 5 hodinách expozície IČ svetlu. To znamená, že viac už nestúpal. A toto je veľmi dôležité.

Tak a teraz sa zamysli, prečo som vyššie spomenul aj problémy s črevom.... dochádza? Naše črevo je pod veľkou vrstvou tuku na bruchu, cez ktoré všetko svetlo neprenikne. Tiež sa tam ľahko nedostane ani kyslík, ktorý je pre baktérie dnu toxický. Červené svetlo tam však prenikne, čo je aj dôvod, prečo ti dnes po prvýkrát predstavujem akvafotomiku.

Akvafotomika totiž dokáže vysvetliť dôvod, prečo sú dnes mnohé črevné problémy na rozkvete. Ak totiž vode v našich črevách chýba červené svetlo, protóny dnu nedokážu komunikovať s proteínmi ani tukmi, ktoré sú v čreve vo vode.

Tu máš poslednú zaujímavú myšlienku, ktorá ťa verím posadí na zadok. Vieš o tom, že látky vo vode sa pohybujú v smere z akého prichádza IČ svetlo? Že nie? Tak teraz to už vieš. Ak je teda v nejakej „miske“, akože v bunke, voda, kde sú nejaké nečistoty, napríklad soli, a z pravej strany misky začne svietiť IČ svetlo, tieto soli sa začnú presúvať v danom smere, pretože budú z ľavého okraja vytláčané vďaka tvorbe EZ. Nezabúdaj, že EZ sa formuje na rozhraní a vytláča od seba všetko väčšie ako protón. To znamená, že každý chemický prvok.

Takýmto spôsobom začnú protóny „tancovať svoje tango“ a stanú sa dokonale koherentnými ako dvaja profesionálny latinsko-americký tanečníci na parkete. Protóny si takto začnú predávať kvantum informácií, ktoré následne prenášajú do proteínov aj lipidov v čreve, vrátane cholesterolu, ktoré vedia čo robiť. Rovnako budú vedieť čo robiť aj mikroorganizmy (tvoj mikrobióm), ktorý sa začne množiť a presúvať tam, kam treba. Tomuto sa hovorí komunikácia, čo povieš?

Môže byť toto jeden z dôvodov, prečo sa mitochondrie v bunke počas dňa pohybujú a zároveň samé tvoria Ič svetlo? A môže byť toto dôvod, ako prokaryoty v čreve vedia, kde a ako tráviť potravu? O tom nepochybuj!

Ak totiž tvojmu črevu chýba IČ svetlo, pretože chodíš konštantne s tričkom, ako väčšina, tvoje okrajové parietálne bunky žalúdka nedokážu získať dostatok protónov na tvorbu HCL, vďaka čomu sa ti postupne zhorší tvorba kyseliny aj trávenie.

Viac v novom článku: 

https://jaroslavlachky.sk/voz-19-akvafotomika-a-infracervene-svetlo-nir/

Audio verzia TU:

https://open.spotify.com/episode/1Vk1r0ZyzvwiYa1fOB0Tce?si=9bc14d012eb64a76

@temazdravie Ahoj Zuzka, rozumiem tomu správne, že si ten balzam vyrábaš podľa knihy? Alebo je možné ho kúpiť? Ďakujem

@luset Ahoj, moja cesta sa odvtedy uz pohla - som niekde inde. Je to nadlhsie pisanie - a tiez uz pouzivam nieco ine. prosim, najdi si  na instagrame moj ucet temazdravie.sk a posli mi spravu, ze chces info o vyrobe boltovho balzamu, rada ti nahram hlasovku k tomu