Môže spraviť umelé svetlo ľudí obéznych a slnečné svetlo im naopak pomôcť spaľovať tuk?

Pripájam ešte v pdf peknú štúdiu, kde je demonštrované, že na termogénne účinky BAT (hnedého tuku) je potrebný enzým Elovl6 (Elongation of Very Long Chain fatty acids 6, v preklade enzým predĺženia mastných kyselín s veľmi dlhým reťazcom 6). 

V štúdií sa preukázalo, že mitochondrie si regulujú svoju donášku mastných kyselín, pretože konvertujú neesenciálne 16 uhlíkové na 18-uhlíkové, ktoré dobre oxidujú. 

Teraz si prečítajte ešte raz posledné články MITOCHONDRIE #5 ETC a MITOCHNODRIE #6 ATP a UCP .

Naše mitochondrie radi oxidujú mastné kyseliny s párnym počtom uhlíkov a 18-uhlíkové mastné kyseliny sú tie najdlhšie, ktoré na betaoxidáciu slúžia. Z nich mitochondrie vytvoria najviac TEPLA aj VODY, čo sa rovná MENŠIA a EFEKTÍVNEJŠIA MITOCHONDRIA. 

Pridám sem aj ja super video k téme ak nevadí. Myslím že je to to video, ktoré si aj v knihe spomínal pri hnedom tuku 🙂

@karol Jasné, že môžeš pridávať kedykoľvek. To je len super a áno, je to ono 😀 

Bickman je podľa mňa skvelý rečník, aj profesor a super vysvetľuje a dobre sa počúva.  

Update po 4 rokoch od uverejnenia tejto vetvy fóra:

Téma znie - môže umelé svetlo urobiť človeka obéznym a slnečné svetlo naopak štíhlejším?

Odpoveď bola áno a v dnešnom článku je ďalšia komplexná odpoveď PREČO aj AKO. Umelé modré svetlo (420 nm) nie len, že zvyšuje glukózu v sére o 50 % a červené ju znižuje o 27%, naše prostredie tiež kontroluje prácu fosfatázy aj kinázy, ktoré zasa kontrolujú prácu Inzulínu. 

Aj preto cukrovka nikdy nebola chorobou. Je našou adaptáciou - vďaka ktorej môžeme ľahšie pribrať keď to potrebujeme. 

Sú tu však rozdiely medzi prvým a druhým typom cukrovky, o ktorých veľa ľudí nevie, no po dnešku sa to zmení!

Napadlo niekoho niekedy v čom je cukrovka 1. typu a 2. typu iná? Ja som nad tým premýšľal.

Cukrovka 2. typu je synonymom elektriny, zatiaľ čo cukrovka 1. typu synonymom magnetizmu. Druhý typ vyžaduje fotoelektrický jav a prvý hallov jav.

Až si slová vyššie uvedomíš, dôjde ti prečo je v rámci EU Fínsko vo vedení prevalencie 1. typu cukrovky, zatiaľ čo Španielsko 2. typu. 

Cukrovka 1. typu sa za posledné desaťročia (akosi znenazdania) veľmi rozvinula a to najmä v severských krajinách, ako napr. Fínsko. Fíni sú národ, ktorí sa posledné roky venuje modernému „zdravému“ životnému štýlu, aj biohackingu, no aj napriek tomu majú priemerne ako populácia väčší rozvoj cukrovky. Kto vie prečo…

Priemerná ročná miera incidencie diabetu 1. typu medzi mužmi vo veku 18 – 39 rokov sa od roku 1992 do roku 2007 zvýšila o 33 %. Medzi ľuďmi v produktívnom veku (18 – 64) sa vekovo štandardizovaná prevalencia diabetu 1. typu zvýšila o 39 % u žien a o 33 % u mužov. [4] Čo však druhý typ?

Podľa štatistiky EÚ vidíme, že krajiny kde je najväčší výskyt druhého typu cukrovky je v teplých zónach. Na prvej priečke je Španielsko, potom Portugalsko a za ním Malta. Prečo asi? Nepríde ti to zvláštne?

Tebe ako budúcemu mitochondriakovi by to zvláštne byť nemalo. Stačí ak pomyslíš na teplé krajiny,… veľa slniečka, …veľa ovocia, sacharidov aj fruktózy,… a potom pomysli na to, čo už vieš z dávnejsich článkov o Indii. To je najkrajší príklad.

No a naopak – krajina s najnižšou prevalenciou cukrovky v Európe, iba so štyrmi percentami v rámci populácie je Írsko.

Podnebie Írska je mierne, s letnými teplotami len výnimočne presahujúcimi 30°C a zimnými, ktoré zriedkavo klesajú pod bod mrazu. Celoročné priemerné teploty sa pohybujú medzi 2 – 20°C, pričom medzi jednotlivými regiónmi ostrova sú len veľmi malé rozdiely.

Tiež je pomerne zaujímavé, že pri pohľade na mapy zistíme, že krajiny (aj v EU), kde sa cukrovka ešte vysoko nešplhá, sú tie, kde boli aj blue zones, s dobrými geologickými podmienkami a tunajší ľudia majú nadváhu (no nie cukrovku). Jedným z hlavných faktorov, ktoré prispievajú k cukrovke 2. typu, je nadváha a hlavne obezita. Od roku 2020 malo Grécko najvyšší podiel populácie s nadváhou v celej Európe so 40,8 percentami, avšak prevalencia cukrovky u nich je stále nižšia (cca 6,4 až 8% podľa štatistík).

cukrovka v podstate ani nie je choroba a za mňa by ani nemala byť ako choroba klasifikovaná, hlavne keď vieme, že sa jedná o evolučnú adaptáciu (na chlad a/alebo nedostatok slnečného UV svetla).

Netvrdím teda, že by sme ju nemali liečiť a ľudia na ňu majú umierať ak je im diagnostikovaná, tvrdím len, že keď si ako spoločnosť uvedomíme skutočnú príčinu, dôjde nám prečo pichanie si inzulínu nerieši nič – práve naopak. Prístup ku cukrovke by mal byť iný, pretože sa bavíme o adaptácií organizmu na zmenu podmienok („klímy“ ak chceš).

Náš druh homo sa ako už vieš vyvíjal v Afrike (Východoafrická priekopa), pred cca 2 až 10 miliónmi rokmi a to práve v oblasti, ktorá bola ovplyvnená Indiou, Eurázijskou platňou a Afrikou. Tým, že sa hlavné tektonické platne hýbali až zrazili, vytvorili nie len samotné Hymaláje, ale tiež výrazné magnetické pole.

Dnes vieme, že niektoré prvky v zemi, ako napr. Tórium, pomáhajú uvoľňovať (aj vďaka rádioaktívnemu rozpadu) teplo. Tým sa ohrieva spodný plášť Zeme, čo spôsobuje, že magma sa stáva menej hustou a stúpa. Keď dosiahne horný plášť, ochladzuje sa, stáva sa hustejším a klesá, vďaka čomu je tektonická platňa v pohybe. Aj vďaka tomuto malo dané miesto viac magnetickej sily z povrchu Zeme. Nezabúdaj, že zemská magma je plná železa, ktoré je magnetické.

Ako teda vidíš, náš druh bol počas svojho posledného evolučného vývoja v kontakte so silným solárnym žiarením, mal prístup k obrovskému množstvu DHA, selénu a jódu, tiež silný magnetizmus a rovnako chlad a vlhkosť. Akonáhle sme sa však začali pred 200 až 170 tisíc rokmi z Afriky sťahovať, naše mitochondrie sa adaptovali na podmienky, akým sme čelili a aj vďaka tomu prišli niektoré epigenetické zmeny, medzi ktoré patrí aj cukrovka, ktorá nám pomáhala prežiť!

Schválne som ti opäť raz popísal trochu históriu, aby si videl, ako veľmi elektromagnetizmus formoval náš vývoj. Náš kvantový počítač s názvom mozog je výsledkom týchto geologických zmien a tiež prísunu ku veľkému množstvu DHA s jódom. DHA nám umožnilo nie len konvertovať slnečné svetlo na jednosmerný elektrický prúd, ktorý poháňal a stále poháňa naše neurologické funkcie, no tiež pomáha udržiavať elektrický prúd za pomoci magnetického poľa zeme.

Napadlo ťa niekedy v čom je cukrovka 1. typu a 2. typu iná? Ja ti dám môj názor. Cukrovka 2. typu je synonymom elektriny a cukrovka 1. typu synonymom magnetizmu. Druhý typ vyžaduje fotoelektrický jav a prvý hallov jav. To znamená, že ich imbalanc a/alebo neprítomnosť v rámci ekosystému dokáže zapríčiniť daný prejav cukrovky.

Veľa ľudí stále nechápe tomu, čo je to hallov jav. Myslím, že bol veľmi pekne rozobratý práve v článkoch o spánku a hlavne vo webinári o spánku. Ak si ho nevidel, pozri si.

Hallov jav je vznik potenciálového rozdielu na elektródach polovodičovej doštičky, ktorou prechádza elektrický prúd a súčasne sa nachádza v magnetickom poli s magnetickou indukciou kolmo pôsobiacou so smerom vektoru prúdovej hustoty, charakterizovanom tzv. Hallovým napätím.

V ľudskej reči to znamená toľko, že umiestnením magnetického poľa kolmo na smer toku elektrického prúdu (pozitívny alebo negatívny prúd) môžeme tento prúd indukovať alebo vyrušiť.

Aj preto je spanie na magnetickej podložke MoonVibe skvelý spôsob ako si skvalitniť spánok. Avšak na druhej strane, počas dňa je vzpriamený pohyb na magnetickom poli Zeme skvelý spôsob, ako udržať elektróny v polovodičoch mobilné, za predpokladu, že je v ňom elektrónov dosť. Pýtaš sa prečo by ti tento druhý bod mal byť veľmi povedomý?

Toto je totiž dôvod prečo sú zvieratká v zime skriktne ketogénne a ich bunkové membrány sa prepĺňajú s DHA. Vyžadujú hromadu ľahkého vodíka v podobe tuku, a tiež chlad + magnetizmus, ktorý ich proteíny (polovodiče) zefektívni a umožní im elektróny presúvať rýchlejšie. Ak v rovnici niečo z toho chýba, výsledok sa zmení. Už vidíš aj ten paradox s carnivore diétou??? Ma vlákninu naozaj nepotrebujeme, rovnako ako zvládneme carnivore diétu. Avšak v oboch prípadoch ide len o náš Redox a podmienky, v akých sme. Strava, ani vláknina nikdy neboli na prvom mieste!

Presne preto v severských krajinách, ako je aj Fínsko, ľudia odjakživa jedia viac rýb aj mäsa a ich voda má nižší obsah deutéria ako napr. v Španielsku. Fínski obyvatelia sú preto viac adaptovaný na chladné podmienky, ich mtDNA má viac UCP proteínov (viď webinár o deutériu) a vedia si generovať veľa endogénnej vody zbavenej deutéria aj ATP.

V Španielsku je voda menej kvalitná, tiež bola (podľa niektorých dát stále je) fluoridovaná a ich podnebie je viac slnečné. Títo ľudia tiež pochádzajú od predkov s haplotypom zvyknutým na chlad, avšak posledné 100-ky rokov žijú úplne odlišne.

Nezabúdaj totiž, že krajiny s vysokou zemepisnou šírkou, ako je aj Fínsko, nikdy počas evolúcie v zime nemali k dispozícií bežné sacharidy, pretože nemohli vyrásť. Mali však k dispozícií zimu, nízko deuterovanú vodu aj stravu a tiež silné magnetické pole aj dostatok IČ svetla, napríklad zo sáun a geotermálnych prameňov.

Presne z tohto dôvodu je pre ich evolučnou adaptáciou úplná strata tvorby inzulínu, pretože chcú glukózu v krvi udržiavať stabilnú a mierne vyššiu, aby im slúžia ako nemrznúca zmes. Nezabúdaj tiež, že červené a IČ svetlo znižuje glukózu v krvi až o 27%. [R]

V štúdiách sa však tiež ukázalo, že samotné modré svetlo (420 nm) glukózu v krvi zvyšuje, aj bez konzumácie akéhokoľvek sacharidu a to až o 50! [R] Už rozumieš, kde sa u severských populácií, ktorí žijú úplne mimo svojho prirodzeného prostredia berie vyšší výskyt cukrovky prvého typu? Väčšina populácie totiž slnečné svetlo takmer nevidí, sauny už tiež využívajú menej a hlavne trávia veľa času v práci pod umelým osvetlením!

Zároveň sú takmer všetci obutí v neuzemnených topánkach a nekonzumujú už nízkodeuterovanú ketogénnu stravu, na akú sú adaptovaní. Prijímajú viac sacharidov, dovezených sacharidov, ktoré ich cukor v krvi ešte viac zvyšujú.

Čo však teplé krajiny ako napr. spomenuté Španielsko? Už vidíš ten rozdiel? Títo ľudia majú trochu odlišný prípad, čo je aj dôvod, prečo priemerný človek u nich nie je navonok obézny, no cukrovka je vysoká. Ich telo je totiž adaptované na vyššie množstvo UV svetla aj IČ svetla zo slnka a ich pokožka aj farba očí má viac melanínu, čo znamená, že na absorpciu rovnakého množstva UV vyžadujú viac ako ľudia s bledšou kožou a očami. Oni inzulín produkujú a na glukózu sú zvyknutí, avšak ich tyrozín kinázu a fosfatázu potrebujú kontrolovať najmä skrz fotoelektrický jav a silné solárne žiarenie.

Viac v novom článku:

https://jaroslavlachky.sk/epigenetika-22-cukrovka-1-a-2-typu-ako-fotoelektricky-verzus-hallov-jav/

Teraz by si tiež možno každý mitochondriak mohol uvedomiť, prečo náš cukor v krvi dokáže zvýšiť aj elektrina prechádzajúca v stenách, hoci nie sme vo fyzickom kontakte a tiež prečo chudnutie nasilu, napríklad behaním na páse a držaním kalorického deficitu, je v skutočnosti veľmi zlá vec, ktorá nám život ľahko skráti!

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2557071/