Ročné/mesačné prémium členstvá

Epigenetika #22 Cukrovka 1. a 2. typu ako fotoelektrický verzus hallov jav

20.4. 2024757x5

Napadlo ťa niekedy v čom je cukrovka 1. typu a 2. typu iná? Cukrovka 2. typu je synonymom elektriny, zatiaľ čo cukrovka 1. typu synonymom magnetizmu. Druhý typ vyžaduje fotoelektrický jav a prvý hallov jav.

V dnešnom článku ti toto tvrdenie ukážem čierne na bielom a až si slová vyššie uvedomíš, dôjde ti prečo je v rámci EU Fínsko vo vedení prevalencie 1. typu cukrovky, zatiaľ čo Španielsko 2. typu. Poďme na to.

Sumár článku:

  • Aký je rozdiel medzi cukrovkou 1. a 2. typu? Čo majú rozdielne a čo podobné?
  • Ako vzniká cukrovka 1. typu a ako 2. typu?
  • Aké sú štatistiky a prevalencia cukrovky vo svete a hlavne v Európe?
  • Prečo je v Grécku najvyššia miera nadváhy (až 40%) no paradoxne miera cukrovky je pomerne nízka (6 až 8 %)?
  • Čo je to hallov jav a ako vďaka magnetizmu generujeme tok elektrónov?
  • Akú úlohu v cukrovke hrá hallov a fotoelektrický jav?
  • Prečo je tvoja farba kože dobrý markér cukrovky a aj typu cukrovky, aký (ne)môžeš dostať?
  • Kvantovo biologické vysvetlenie prevalencie aj vzniku/“liečby“ cukrovky
  • A ešte omnoho viac.

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho tu alebo na SPOTIFY.

V podcaste (v popise) pridávame aj celý popis v minútach, kedy som o čom rozprával (pre tých, ktorí nechcú počúvať celé).

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.



Pridaj sa medzi prémium členov!

...a získaj všetko čo potrebuješ ku svojmu "štúdiu" na jednom mieste!


Úvod a intro do problematiky cukrovky

Už o týždeň, 27.04. sa s niektorými z Vás vidíme v Bratislave na prednáške, ktorá bude venovaná téme elektro-magnetizmu a ako v dnešnom článku zistíš – ELEKTROMAGNETIZMUS sú naozaj veľmi úzko prepojené. Ak by som mal byť úprimný, disbalanc v slove ELEKTRO a disbalanc v slove MAGNETIZMUS môžu za cukrovku 2. typu a cukrovku 1. typu. Ak nad tým porozmýšľaš, malo by ti to automaticky dôjsť a ja by som mohol článok ukončiť hneď.

Uvedomujem si však, že nie každému to dôjde len tak a preto tento článok ber ako dôležitý „školiaci“ checkpoint“, ku ktorému sa môžeš kedykoľvek vrátiť v budúcnosti. Kľudne si ho preto ulož, prípadne vytlač.

V poslednom článku si zistil, čo má spoločné psoriáza a cukrovka a prečo obe nie sú, ani Nikdy neboli chorobou. Je to naša evolučná adaptácia, akú si naše telo rozvinulo ešte v minulosti, keď na to malo dôvod.

To znamená, že sme epigeneticky dokázali rozvinúť, uschovať a prejavit patričnú adaptáciu, keď sa vyskytli podmienky, v akých pre nás mohla byť daná adaptácia výhodou.

Aj preto sa táto séria volá Epigenetika. Veľa ľudí nevie, čo epigenetika znamená. Epi-znamená „nad“ alebo „vyššie“ v gréčtine a „epigeneticky“ opisuje faktory nadradené“ genetickému kódu.

Ak nechápeš, vysvetlím jednoducho. Pozri sa na seba v zrkadle a pozri sa na šimpanza na nejakom videu. Ste úplne odlišní, no vaše gény sú takmer na 99% rovnaké. Ich prejavovanie sa je však úplne iné.

V minulosti, kedy druh homo čelil rapídnej zmene podmienok (najskôr východoafrická priekopa a potom sťahovanie z Afriky), sme za pomoci spolupráce mitochondrii, ich DNA (mtDNA) a jadrovej DNA (nDNA) dokázali pozmeniť svoju aktiváciu genetickej výbavy, aby sme vedeli prežiť chlad a nedostatok UV svetla.

Akú úlohu pri cukrovke hrajú gény a genetika

Podľa genetických štúdií bolo nájdených asi 10 úsekov v ľudskom genóme, ktoré zrejme prepožičiavajú „náchylnosť“ na diabetes 1. typu. Medzi ne patrí 1 gén na chromozóme 11 a 2. gén pre glukokinázu (GCK), enzým, ktorý je kľúčový pre metabolizmus glukózy, ktorý pomáha modulovať sekréciu inzulínu na chromozóme 7.

Tiež však vieme, že homo sapiens v evolúcii vďaka genetickej zmene (epigeneticky) stratil schopnosť syntetizovať aj vitamín C, čo je spôsobené mutáciami v L-gulono-γ-laktonáte. O vitamíne C nájdeš na blogu mnohé články, kde som, to rozoberal viac, kľudne pozri.

Schválne som, však vybral tieto dva príklady, pretože hneď vidíš, že aj napriek genetickej zmene, ktorá pre nás robí niečo navonok zlé, sme prežili. Dôkazom, že neklamem je to, že tu dnes si. Ak by pre nás strata schopnosti tvoriť si vitamín C bola zlá, náš druh by zahynul. Alebo by ľudia trpeli na skorbut, no nie je tomu tak. V minulosti, v krátkom období, na skorbut síce trpeli, no paradoxne nie kvôli evolučnej chybe a nedostatku vit. C, ale kvôli ľudskej hlúposti.

Evolúcia a príroda vedia čo robia. Sú to dve „lišiacke“ slečny (v podstate matky) a svojmu „dieťatku“ (životu) robia to, čo je správne, aj keď tomu my obyčajní („neinteligentní“) ľudia nemusíme rozumieť a môže sa nám to dokonca zdať ako nesprávna vec.

Vitamín C a skorbut – prečo je homosapiens imúnny?

Veď sa len zamysli. Vezmime ten skorbut. V minulosti, keď sme ešte neboli takýto inteligentní a žili sme v prírode a stratili sme schopnosť tvoriť vitamín C, nezahynuli sme. A to aj napriek tomu, že sme sa ocitli na chladnej a vlhkej zemi bez prístupu k ovociu. Opakujem – ak by sme zahynuli, nebol by si tu.

Mali sme k dispozícii magnetizmus zeme, slnečné svetlo, chlad, vlhkosť aj potravu bohatú na DHA, selén, jódvitamín C. Deutéria sme mali naopak málo a aj preto naša potreba po vítame C klesla. Vitamín C totiž vplýva aj na deutérium, no o tom možno inokedy.

Rovnako to bolo pár rokov dozadu, keď v južnej Amerike vyháňali Indiánov z ich obydlí. Bieli muži umierali v období zimy na skorbut. Stačí ak si otvoríš knihu Westona Priceho.

V jednej kapitole Weston hovorí veľmi pekne o tom, ako trpelo mnoho moderných ľudí v Južnej Amerike nedostatkom vitamínu C, na čo noví ľudia trpeli a dokonca aj umierali, no Indiáni nie. Indiáni totiž žili v súlade s prírodou. Keď sa Weston náčelníka Indiánov pýtal, v čom je ich „finta“, odpovedal mu iba, že nemajú žiadnu. Jednoducho keď ulovia zver, zjedia ju celú a najmä jej vnútornosti. Weston už v tej dobe vedel, že práve tam sa ukrýva veľa vitamínu C a Indiáni to vedeli tiež. Keď sa ich ďalej pýtal, prečo to neporadili aj BIELYM MUŽOM, náčelník povedal:

„Biely muž je až moc pyšný a múdry na to, aby si od nás nechal poradiť. Snažili sme sa im pomôcť, no nenechali si povedať.“

Vidíš ten paradox? Je to podobné, ako keď dnes „Moderný“ Inštitút Výživy radí ľuďom čo majú jesť, na základe „moderných“ štúdií, hoci si nikto z nich neuvedomuje, že je to najväčšie možné zlyhanie, akého sa dopúšťajú. A veľká časť populácie tomu stále verí, žiaľ (teda aspoň podľa môjho skromného názoru).

Nemusíš byť zrovna jadrový fyzik, aby ti došlo, že moderné choroby sú len adaptáciou na tieto odporúčania na základe moderných štúdií. Hovoriť ľuďom, aby jedli všetko s mierou, aby si hlavne udržali kalorický príjem, apod., a nepovedať im, že ich mozog, pokožka, kapiláry, črevo a oči na sebe majú melanopsin, ktorý vníma umelé modré svetlo, pod akým trávia väčšinu svojho života, je úplný oxymoron.

Keď sa takýchto moderných štúdií budeme naďalej držať, budeme žiť aj naďalej ako priemerne zdraví človek. No a štatisticky je priemerný človek chorí (nie optimálny). Takto sme sa evolučne nevyvivinuli.

Nedávno som tiež dostal odkaz na jeden nemenovaný účet, kde odborník na výživu hovoril o tom, prečo je carnivore diéta nevhodná a prečo potrebujeme vlákninu. Nejdem sa rozpisovať, aká bola moja odpoveď, no zarážajúce je najmä to, že daná osoba si ani len neuvedomila to, čo jej uniká (nevie to, čo nevie).

Carnivore diéta je totiž zimná diéta – čo znamená nízko deuterovaná strava, ktorá je stavaná pre živočíchy v období nízkeho solárneho redoxu. Je teda carnivore diéta dobrá alebo zlá? Ani jedno. Záleží od kontextu!

Dôvod je jednoduchý. Naše biologické polovodiče bez prístupu k silnému solárnemu žiareniu a/alebo nízko deuterovanej vode vyžadujú stravu založenú na vysokom množstve vodíka aj DHA a teda bohatú na elektróny a protóny. Proteíny tieto elektróny preháňajú cez P a N prechody, vďaka čomu proteín dokáže navýžiť svoj elektrický náboj pomocou čoho tvoríme endogénne svetlo (ktoré nemáme v zime zo slnka) a zároveň si udržujujeme síce nižší, no stabilný redox.

Ako teda môžeme ako spoločnosť rozumne argumentovať, keď väčšina nepozná ani základy biofyziky? Je to síce smutné, no taká je realita. Jeden hovorí o kolese, druhý o motore, tretí o karburátore, pričom nikto z nich sa nepozastaví, neurobí krok vzad a nepozrie sa na „auto“ z diaľky, ako na celok. Potom by videl ako a kam pasuje motor, dvere, koleso, karburátor,…

Poďme ďalej. Pozrime sa ako prvé na rozdiel medzi 1. a 2. typom.

Cukrovka 1. typu verzus cukrovka 2. typu – v čom je rozdiel a čo majú spoločné?

Cukrovka 1. typu:

Tento typ cukrovky sa objavuje najmä u detí a dospievajúcich, menej u starších. Hlavným vinníkom je imunitný systém, ktorý zbytočne útočí na takzvané beta bunky pankreasu.

Telo po tomto „samoútoku“ už nedokáže vytvárať dostatok inzulínu a nie je schopné regulovať hladinu glukózy v krvi. Ľudia s cukrovkou typu 1 musia logicky užívať doplnkový inzulín po celý život.

Cukrovka 1. typu sa zvyčajne začína náhle a rýchlo sa zhoršuje. Zároveň však treba podotknúť, že tento typ je zriedkavejší ako diabetes mellitus typu 2. Má ho len 5 až 10 % diabetikov.

Cukrovka 2. typu:

Pri tomto type cukrovky pankreas síce produkuje inzulín, ale bunky tela sa správajú tak, akoby ho nepotrebovali. Keď si to pankreas „všimne“, zareaguje slabšou tvorbou inzulínu. Takto vzniká tzv. inzulínová rezistencia.

Pankreas sa „silí“, aby vyrobil čo najviac inzulínu, a súčasne chce znížiť hladinu glukózy v krvi. To sa mu však nepodarí, lebo keď bunky „zacítia“ veľké množstvo inzulínu, stanú sa voči nemu menej citlivé, alebo naň už vôbec nereagujú.

Teraz sa pozrime na rozdielnosť v rámci štatistiky a prevalencie.

Európske krajiny a prevalencia cukrovky

Na úvod celkom zaujímavé (pre niekoho aj šokujúce) zistenia, respektíve štatistiky. Cukrovka 1. typu sa za posledné desaťročia (akosi znenazdania) veľmi rozvinula a to najmä v severských krajinách, ako napr. Fínsko. Fíni sú národ, ktorí sa posledné roky venuje modernému „zdravému“ životnému štýlu, aj biohackingu, no aj napriek tomu majú priemerne ako populácia väčší rozvoj cukrovky. Kto vie prečo…

Priemerná ročná miera incidencie diabetu 1. typu medzi mužmi vo veku 18 – 39 rokov sa od roku 1992 do roku 2007 zvýšila o 33 %. Medzi ľuďmi v produktívnom veku (18 – 64) sa vekovo štandardizovaná prevalencia diabetu 1. typu zvýšila o 39 % u žien a o 33 % u mužov. [4] Čo však druhý typ?

Podľa štatistiky EÚ vidíme, že krajiny kde je najväčší výskyt druhého typu cukrovky je v teplých zónach. Na prvej priečke je Španielsko, potom Portugalsko a za ním Malta. Prečo asi? Nepríde ti to zvláštne?

Tebe ako budúcemu mitochondriakovi by to zvláštne byť nemalo. Stačí ak pomyslíš na teplé krajiny,… veľa slniečka, …veľa ovocia, sacharidov aj fruktózy,… a potom pomysli na to, čo už vieš z dávnejsich článkov o Indii. To je najkrajší príklad.

India a cukrovka by Jaroslav lachký

No a naopak – krajina s najnižšou prevalenciou cukrovky v Európe, iba so štyrmi percentami v rámci populácie je Írsko.

Podnebie Írska je mierne, s letnými teplotami len výnimočne presahujúcimi 30°C a zimnými, ktoré zriedkavo klesajú pod bod mrazu. Celoročné priemerné teploty sa pohybujú medzi 2 – 20°C, pričom medzi jednotlivými regiónmi ostrova sú len veľmi malé rozdiely.

Tiež je pomerne zaujímavé, že pri pohľade na mapy zistíme, že krajiny (aj v EU), kde sa cukrovka ešte vysoko nešplhá, sú tie, kde boli aj blue zones, s dobrými geologickými podmienkami a tunajší ľudia majú nadváhu (no nie cukrovku). Jedným z hlavných faktorov, ktoré prispievajú k cukrovke 2. typu, je nadváha a hlavne obezita (nadváha a obezita sú totiž rozdiel). Od roku 2020 malo Grécko najvyšší podiel populácie s nadváhou v celej Európe so 40,8 percentami, avšak prevalencia cukrovky u nich je stále nižšia (cca 6,4 až 8% podľa štatistík).

Zdroj: https://www.visualcapitalist.com/cp/diabetes-rates-by-country/#google_vignette

Prepojenie Puzzle skladačiek v rámci cukrovky a jej výskytu

Ako si zistil naposledy, cukrovka v podstate ani nie je choroba a za mňa by ani nemala byť ako choroba klasifikovaná, hlavne keď vieme, že sa jedná o evolučnú adaptáciu (na chlad a/alebo nedostatok slnečného UV svetla).

Netvrdím teda, že by sme ju nemali liečiť a ľudia na ňu majú umierať ak je im diagnostikovaná, tvrdím len, že keď si ako spoločnosť uvedomíme skutočnú príčinu, dôjde nám prečo pichanie si inzulínu nerieši nič – práve naopak. Prístup ku cukrovke by mal byť iný, pretože sa bavíme o adaptácií organizmu na zmenu podmienok („klímy“ ak chceš).

Náš druh homo sa ako už vieš vyvíjal v Afrike (Východoafrická priekopa), pred cca 2 až 10 miliónmi rokmi a to práve v oblasti, ktorá bola ovplyvnená Indiou, Eurázijskou platňou Afrikou. Tým, že sa hlavné tektonické platne hýbali až zrazili, vytvorili nie len samotné Hymaláje, ale tiež výrazné magnetické pole.

Dnes vieme, že niektoré prvky v zemi, ako napr. Tórium, pomáhajú uvoľňovať (aj vďaka rádioaktívnemu rozpadu) teplo. Tým sa ohrieva spodný plášť Zeme, čo spôsobuje, že magma sa stáva menej hustou a stúpa. Keď dosiahne horný plášť, ochladzuje sa, stáva sa hustejšou a klesá, vďaka čomu je tektonická platňa v pohybe. Aj vďaka tomuto malo dané miesto viac magnetickej sily z povrchu Zeme. Nezabúdaj, že zemská magma je plná železa, ktoré je magnetické.

Ako teda vidíš, náš druh bol počas svojho posledného evolučného vývoja v kontakte so silným solárnym žiarením, mal prístup k obrovskému množstvu DHA, selénu a jódu, tiež silný magnetizmus a rovnako chlad a vlhkosť. Akonáhle sme sa však začali pred 170 až 70 tisíc rokmi z Afriky sťahovať, naše mitochondrie sa adaptovali na podmienky, akým sme čelili a aj vďaka tomu prišli niektoré epigenetické zmeny, medzi ktoré patrí aj cukrovka, ktorá nám pomáhala prežiť!

Schválne som ti opäť raz popísal trochu históriu, aby si videl, ako veľmi elektromagnetizmus formoval náš vývoj. Náš kvantový počítač s názvom mozog je výsledkom týchto geologických zmien a tiež prísunu ku veľkému množstvu DHA s jódom. DHA nám umožnilo nie len konvertovať slnečné svetlo na jednosmerný elektrický prúd, ktorý poháňal a stále poháňa naše neurologické funkcie, no tiež pomáha udržiavať elektrický prúd za pomoci magnetického poľa zeme.

Cukrovka 2. typu = fotoelektrický jav a cukrovka 1. typu = hallov jav

Napadlo ťa niekedy v čom je cukrovka 1. typu a 2. typu iná? Ja ti dám môj názor. Cukrovka 2. typu je synonymom elektriny a cukrovka 1. typu synonymom magnetizmu. Druhý typ vyžaduje fotoelektrický jav a prvý hallov jav. To znamená, že ich imbalanc a/alebo neprítomnosť v rámci ekosystému dokáže zapríčiniť daný prejav cukrovky.

Veľa ľudí stále nechápe tomu, čo je to hallov jav. Myslím, že bol veľmi pekne rozobratý práve v článkoch o spánku a hlavne vo webinári o spánku. Ak si ho nevidel, pozri si.

Hallov jav je vznik potenciálového rozdielu na elektródach polovodičovej doštičky, ktorou prechádza elektrický prúd a súčasne sa nachádza v magnetickom poli s magnetickou indukciou kolmo pôsobiacou so smerom vektoru prúdovej hustoty, charakterizovanom tzv. Hallovým napätím.

V ľudskej reči to znamená toľko, že umiestnením magnetického poľa kolmo na smer toku elektrického prúdu (pozitívny alebo negatívny prúd) môžeme tento prúd indukovať alebo vyrušiť.

Aj preto je spanie na magnetickej podložke MoonVibe skvelý spôsob ako si skvalitniť spánok. Avšak na druhej strane, počas dňa je vzpriamený pohyb na magnetickom poli Zeme skvelý spôsob, ako udržať elektróny v polovodičoch mobilné, za predpokladu, že je v nich dostatok elektrónov. Preto je dobré robiť grounding. (Aj preto ti počas dňa na magnetickej podložke neodporúčam ležať. Vtedy je tvoja biológia uspôsobená na vertikálnu polohu a na pohyb!)

Pýtaš sa prečo by ti tento druhý bod mal byť veľmi povedomý?

Magnetická podložka na spanie MoonVibe – použi kód jaroslavlachky20

Toto je totiž dôvod prečo sú zvieratká v zime skriktne ketogénne a ich bunkové membrány sa prepĺňajú s DHA. Vyžadujú hromadu ľahkého vodíka v podobe tuku, a tiež chlad + magnetizmus, ktorý ich proteíny (polovodiče) zefektívni a umožní im elektróny presúvať rýchlejšie. Ak v rovnici niečo z toho chýba, výsledok sa zmení.

Už vidíš aj ten paradox s carnivore diétou??? My vlákninu naozaj nepotrebujeme, rovnako ako zvládneme carnivore diétu. Avšak v oboch prípadoch ide len o náš Redox a podmienky, v akých sme. Strava, ani vláknina nikdy neboli na prvom mieste!

Presne preto v severských krajinách, ako je aj Fínsko, ľudia odjakživa jedia viac rýb aj mäsa a ich voda má nižší obsah deutéria ako napr. v Španielsku. Fínski obyvatelia sú preto viac adaptovaní na chladné podmienky, ich mtDNA viac UCP proteínov (viď webinár o deutériu) a vedia si generovať veľa endogénnej vody zbavenej deutéria aj ATP. Nezabúdaj, že z mastnej kyseliny vytvoríme 4,4 krát viac ATP ako z glukózy.

V Španielsku je voda menej kvalitná, tiež bola viac (podľa niektorých dát stále je) fluoridovaná a ich podnebie je viac slnečné. Títo ľudia síce tiež pochádzajú od predkov s haplotypom zvyknutým na chlad, avšak posledné 100-ky rokov žijú úplne odlišne.

Nezabúdaj totiž, že krajiny s vysokou zemepisnou šírkou, ako je aj Fínsko, nikdy počas evolúcie v zime nemali k dispozícií bežné sacharidy, pretože nemohli vyrásť. Mali však k dispozícií zimu, nízko deuterovanú vodu aj stravu a tiež silné magnetické pole aj dostatok IČ svetla, napríklad zo sáun a geotermálnych prameňov.

Presne z tohto dôvodu je pre ich evolučnou adaptáciou úplná strata tvorby inzulínu, pretože chcú glukózu v krvi udržiavať stabilnú a mierne vyššiu, aby im slúžia ako nemrznúca zmes. Chlad tiež stimuluje kortizol, adrenalín aj noradrelanín a imunitu, vďaka čomu je mladí človek náchylnejší na prejavenie autominutného problému, ak nemá k dispozícií dobré podmienky, ktoré by imunitu posilnili, ako napríklad silné UV svetlo. Nezabúdaj tiež, že červené a IČ svetlo znižuje glukózu v krvi až o 27%. [R]

V štúdiách sa však tiež ukázalo, že samotné modré svetlo (420 nm) glukózu v krvi zvyšuje, aj bez konzumácie akéhokoľvek sacharidu a to až o 50%! [R] Už rozumieš, kde sa u severských populácií, ktorí žijú úplne mimo svojho prirodzeného prostredia, berie vyšší výskyt cukrovky prvého typu? Väčšina populácie totiž slnečné svetlo takmer nevidí, sauny už tiež využívajú menej a hlavne trávia veľa času v práci pod umelým osvetlením!

Zároveň sú takmer všetci obutí v neuzemnených topánkach a nekonzumujú už nízkodeuterovanú ketogénnu stravu, na akú sú adaptovaní. Prijímajú viac sacharidov, dovezených sacharidov, ktoré ich cukor v krvi ešte viac zvyšujú.

Čo však teplé krajiny ako napr. spomenuté Španielsko? Už vidíš ten rozdiel? Títo ľudia majú trochu odlišný prípad, čo je aj dôvod, prečo priemerný človek u nich nie je navonok obézny, no cukrovka je vysoká. Ich telo je totiž adaptované na vyššie množstvo UV svetla aj IČ svetla zo slnka a ich pokožka aj farba očí má viac melanínu, čo znamená, že na absorpciu rovnakého množstva UV vyžadujú viac ako ľudia s bledšou kožou a očami. Oni inzulín produkujú a na glukózu sú zvyknutí, avšak ich tyrozín kinázu a fosfatázu potrebujú kontrolovať najmä skrz fotoelektrický jav a silné solárne žiarenie.

Tu je zopakovanie z predposledného článku pre úplnosť.

Tyrozín kináza a fosfatáza pri cukrovke 2. typu

Enzým, na aký sa inzulín viaže, je Receptor Tyrozín kináza (skratka RTK). Vyzerá to asi takto.

  • Inzulín sa nadviaže na receptor RTK (polovodič inzulín sa dostane do kontaktu s RTK = akoby „spájkovanie„).
  • RTK sa fosforyluje (pridanie fosfátovej skupiny = zmena štrbiny valenčného až vodivého pásma).
  • Fosforylácia stimuluje exocytózu (uvoľnenie) GLUT4, ktorý sa presúva na membránu bunky.
  • RTK pomocou GLUT4 vpúšťa glukózu do bunky.
  • PF1 defosforyluje receptor a činnosť inzulínu končí.

V celom procese vidíme zapojenie sa kinázyfosfatázy, ktoré pridávajú/odoberajú fosfát z proteínu (receptora inzulínu).

Čo však mnohým odborníkom uniklo je práve práca ATP-ADP-AMP až adenozínu. Pri tvorbe ATP, keď skonzumujeme glukózu, sa ATP v bunke okamžite spotrebuje a ostane z neho ADP. Z toho sa následne stáva AMP, ktoré môže signalizovať bunke ďalšie veci (napr. nedostatok potravy a zvýšenie NAD/SIRTUIN). Avšak vždy sa v procese uvoľňuje jedna fosfátová skupina, ktorá obsahuje fosfor.

No a je to práve fosfor, ktorý je luminescenčný, čo znamená, že vyžaruje hlboké UV ak je stimulovaný. Toto mnoho ľudí nevie.

Fosfor dokážeme stimulovať nie len hlbokým UV svetlom, ale aj vysokou hustotou elektrónov a zvýšením elektrického náboja. Čím viac zvýšime jeho elektrický náboj, tým hlbšie UV emituje. [15]

Adaptácia na chlad #6 Inzulín a cukor v krvi, ako vyzerá inzulín
Nezabúdaj, že aromatické aminokyseliny absorbujú hlboké UV svetlo!

Toto je dôvod prečo v teplých krajinách máme rozvoj cukrovky 2. typu. Ich pankreas potrebuje inzulín, pretože tam nemajú chlad. Ich inzulín pracuje normálne a chce spolu s kinázou vpustiť glukózu skrz GLUT4 do buniek na oxidáciu. Avšak na to, aby sa deaktivoval a bunka udržiavala vysokú citlivosť, vyžaduje vysoký elektrický náboj, čo je synonymom Redoxu.

Ich strava, ktorá je bohatá na sacharidy s elektrónmi nesúcimi UV svetlo vyžaduje veľa solárneho žiarenia z vonku, skrz kožu aj oko, aby fosfor dnu dokázal podobné (a ešte hlbšie) UV svetlo emitovať dnu a urobil receptor citlivým.

Uvedom si však ako dnes moderní ľudia žijú. Paradoxne opačne. V teplých krajinách, kde je viac slnka, sú ľudia viac s opaľovacími krémami aj okuliarmi zatiaľ čo v zimných, severských krajinách sú ľudia viac naobliekaní a v interiéri.

Viackrát som to hovoril osobne ľuďom, no poviem to aj teraz. Stačí ak prídeš niekde na verejne dostupné jazero alebo breh rieky, ideálne v tomto období, kedy už je teplejšie a ľudia trávia viacej času vonku. Ja to vidím často aj u nás. Na jednom brehu nájdeš povedzme 10 ľudí, hoci väčšina z nich bude v šľapkoch (neuzemnený) s okuliarmi na očiach (bez stimulu slnka do oka), oblečený alebo v tieni a do vody nevlezú – len si užívajú „relax“.

Vedľa nich však bude možno niekto iný, napríklad plavec, ktorý bude iba v plavkách, okúpe sa v jazere, bez okuliarov, či krému. On na vlastnej koži zažije aj stimul chladu, vody, slnko, je uzemnený,… Rozumieš, kam tým mierim?

Všetci títo ľudia sú v úplne rovnakých podmienkach pár metrov od seba, no každý jeden z nich má úplne odlišný kvantový výťažok. Presne preto aj jednovaječné dvojičky s rovnakými génmi môžu vykazovať úplne odlišné zdravie, výkonnosť aj chorobnosť! Ich software len reaguje na podmienky, v akých je, vďaka čomu programuje hardware.

ATP-syntázy, voda a mitochondrie v každom z nich pracujú odlišne a zatiaľ čo v tom plavcovi môže byť stimul pre kontrolu inzulínu aj prísun vyššieho množstva sacharidov úplne normálny, pre jeho suseda, ktorý len na brehu rieky sedí v šlapkoch a okuliarmi, môže znamenať vyšší prísun sacharidov slabšiu činnosť inzulínu a vyššie riziko cukrovky.

Mimochodom – dané sedenie v tieni nie je vôbec zlé. Naopak. To len aby nenastalo nedorozumenie, s akým sa často pri osobných konverzáciach stretávam. Sú to všetky ostatné veci, ktoré som popísal, ktoré sú problémom.

Grécko ako príklad konceptu – cukrovka a nadváha nie je to isté!

Ak mi stále neveríš, pomysli na Grékov. Gréci majú najvyššiu mieru nadváhy v EU, no nízke riziko cukrovky. Od roku 2020 malo Grécko najvyšší podiel populácie s nadváhou v celej Európe, až so 40,8 percentami, avšak prevalencia cukrovky u nich je stále nízka (cca 6,4 až 8% podľa štatistík).

Väčšina obyvateľov Grécka totiž žije z turizmu, ich veľká časť stravy je tvorená kvalitnými MUFA a PUFA tukmi, majú veľa rýb a tiež silné magnetické pole Zeme. Majú tam aj vulkanické činnosti. Aj preto do nedávna patrili medzi najdlhšie žijúce krajiny (blue zones) a majú vyšší výskyt nadváhy. Ich inzulín totiž pracuje a pomáha im pribrať podkožný tuk, ktorý im slúži ako zásobáreň ľahkého vodíka aj kmeňových buniek, vďaka čomu sa dožijú v zdraví vyššieho veku!

TUK, SACHARID a VODÍK
TUK, SACHARID a VODÍK

Španieli sú úplne odlišní a väčšina z nich žije mestský život. Väčšina obyvateľov Španielska žije v mestách, pričom len cez 1,5 milióna obyvateľov žije v Madride a Barcelone. Barcelona = najhoršie miesto na život v Španielsku, len tak mimochodom. Ďalších viac ako 500 000 obyvateľov žije v mestách ako: Valencia, Sevilla, Zaragoza a Málaga. Veci totiž nie sú len čierno biele, ako si veľa ľudí myslí a rovnako to platí aj o nadváhe.

Veľa ľudí si pletie nadváhu a obezitu a ešte si ich aj prepája s nezdravým životným štýlom. Nemusí to tak však byť. Človek môže mať nadváhu a byť zdravý, rovnako ako môže byť štíhli a byť zdravý. Tiež však môže byť štíhly, mať veľa viscelárneho tuku a byť nezdravý = skrytá obezita! To druhé (štíhly a zdravý) je však v dnešnej modernej dobe plnej umelého EMP náročnejšie a ak to robíš nasilu, doplatíš na to!

Aj preto ma mrzí, keď vidím veľa mladých žien, ktoré nechápu prečo posledné roky toľko priberajú a chcú silou mocou schudnúť bez toho, aby najskôr zmenili svoj spôsob života. Áno, dá sa to, no nebude to bez následkov!

Náš druh si po sťahovaní sa, pred 70 tisíc rokmi, totiž prirodzene vyvinul schopnosť rozvinúť cukrovku, aby sme ľahšie pribrali podkožný tuk. Toto je naša evolučná adaptácia, ktorá je pozitívna. Vďaka nižšej citlivosti na inzulín predsa vpustíme menej glukózy do svalu, no pomocou UV svetla v bunkách bieleho tuku, glukózu vpustíme sem! Ten pribratý tuk je pozitívum a opakujem to už asi milión-krát.

Stačí ak pomyslíš na štíhlosť somálskej a Africkej populácie, prípadne Indiu verzus Ameriku (alebo aj Slovákov). India je dokonalý príklad cukrovky obyvateľov, ktorí nie sú epigeneticky adaptovaní na priberanie veľkého množstva tuku a Amerika (aj my) zasa opačne.

Americkí obyvatelia majú viac rozpojený haplotyp zvyknutý na chladné podmienky a priberajú ľahšie. Aj preto je medzi nimi taký rozdiel. Američania, podobne ako u nás v EU, aj na Slovensku, kde máme takmer 400 tisíc cukrovkárov len u nás, máme prevahu najmä cukrovky druhého typu a veľa ľudí je obéznych alebo skryto obéznych (viď nafúknuté bruchá), no s bledou pokožkou. Naša koža aj oči majú bledšiu farbu, aby sme v lete načerpali čo najviac slnka a nestali sa rezistentní na inzulín. To sa stane jedine v jeseni/začiatkom zimy. Naopak v Indii sú ľudia tmavší a štíhli – ich epigenetika aj mitochondrie pracujú odlišne!

Už rozumieš? Ak by som mal tieto moje hypotézy podporiť aj ďalším dôkazom, tak napíšem toto.

Ak sa raz bude o túto problematiku niekto zaujímať a robiť štúdie, pričom bude možno čítať aj tento blog (kľudne o desiatky rokov neskôr), stavím sa, že u populácii v Indii u priemerného človeka nájdeme väčšiu deuteráciu tkanív najmä v oku a cievovke, zatiaľ čo u ľudí u nás, bude nájdená väčšia deutérácia samotnej pečene, a v podkožnom tuku. Tuk pod kožou ľudí u nás, najmä v oblasti brucha, bude odlišní (priemerne s vyšším ppm deutéria).

Záver a zhrnutie ako pre odborníkov, tak aj pre laikov

Myslím, že na dnes stačilo, pretože článok je dlhý až až. Pokúsim sa však ešte zhrnúť riadky vyššie a hlavne podať to úplne každému aj laikovi.

Magnetické pole a aj fotoelektrický jav umožňujú našim bunkám zásobovať sa energiou. Energiu totiž nemôžeme vytvoriť ani zničiť, no môžeme ju neustále transformovať a meniť jej podobu. V tomto sa stali expertami naše mitochondrie.

Robia to pridávaním elektrónov do systému (viď hallov jav) alebo navyšovaním energie elektrónov, ktoré už sú v systéme (viď fotoelektrický jav).

Ako si videl vyššie, presne toto vyžaduje aj fosfor, ktorý slúži ako doping v našich biologických polovodičoch (proteínoch). No a fosfor dokáže vyžarovať hlboké UV svetlo a to dvoma spôsobmi. Buď navýšením svetla, akým ho ožarujeme (vždy vyžiari iba svetlo s nižšou frekvenciou ako svetlo, ktoré absorbuje = fosforescencia) alebo navýšením elektrického náboja proteínu, v akom sa nachádza.

No a táto druhá vec je zaujímavá. Ak je objekt (proteín) dobrý vodič, elektróny vedie síce dobre, no prechádzajú ním. Toto je dôvod prečo majú bytovky hromozvod. Prúd prejde priamo de zeme. Ak by bol medzitým izolant, prúd by do zeme neprešiel, elektrický náboj by sa po údere na bytovke nahromadil a nastal by výbuch. Niečo podobné sa deje v našich bunkách. Teraz si radšej sadni. 😊

Voda v tebe je dobrá v polarizovaní sa. To znamená, že sa natočí PLUS a MÍNUS. Separuje plus od mínus, vďaka čomu vznikne batéria, no tiež dielektrický materiál. To znamená, že je izolantom, ktorý umožňuje nahromadiť elektrický náboj. Presne takýmto spôsobom pracuje aj matka príroda, ktorá vodu využíva ako sprostredkovateľ svetla a magnetizmu.

  • V lete, kedy máme nad hlavou veľa slnečného svetla (pomysli na Španielsko) sú naše polovodiče aj krvná plazma „nabíjaná“ slnkom a fosfor dokáže dobre emitovať na základe navýšenia vstupnej energie.
  • V zime (mysli Fínsko), kedy je slnečného svetla málo, naše polovodiče vyžadujú hromadu magnetizmu (chlad), DHA aj vodík (tuk), vďaka čomu mitochondrie tvoria veľa vody a 4,4 krát viac ATP, ktoré roztvára proteíny a polarizuje vodu, aby dané proteíny dokázali nahromadiť čo najviac elektrónov. Takto sa zvýši ich elektrický náboj, ktorý umožní fosforu emitovať veľmi hlboké UV, ktoré bunka potrebuje zvnútra!

V ľudskej reči to znamená toľko, že nie len sacharidy a nedostatok inzulínu môžu za cukrovku. Absencia solárneho žiarenia na čele s červeným, infračerveným a UV alebo absencia magnetizmu Zeme, ktoré by kontrolovali naše ATP-syntázy a kinázu/fosfatázu sú tie, ktoré za cukrovku môžu.

Presne preto cukrovka vznikla – aby nám umožnila maximalizovať (extrahovať) čo najviac energie z prostredia, v akom sme. Keď sme boli v prostredí, kde bol chlad premenlivý, rovnako ako sacharidy, cukrovka druhého typu bola „spásou“, ktorá nám umožnila pribrať podkožný tuk a udržať počas prvých chladných týždňov vyššiu glukózu v krvi, aby sme nezamrzli, zatiaľ čo v prostredí, kde je chlad stabilný (vysoká nadmorská výška), sa rozvinula cukrovka 1. typu, ktorá nám umožňuje inzulín úplne degradovať, pretože ho ani v chlade nepotrebujeme (už Gilbert Ling ešte v minulom storočí zistil, že inzulín sa správa inak, keď teplota klesne pod cca 16 až 17°C. [9, 10])

Zároveň však ľudia vo vysokých nadmorských výškach, ako napr. Inuiti, konzumujú veľa mäsa, orgánov a hlavne DHA, pričom sú často v kontakte buď s chladom (chlad = endogénny magnetizmus) alebo s magnetizmom zeme (geotermálne jednotky predsa pochádzajú z magmy pod povrchom a tiež vyžarujú teplo = IČ). Už rozumieš?

Presne preto som ti v Masterclass-e o krvných testoch predstavil aj glykovaný hemoglobín = deuterovaný hemoglobín. Cukrovkári ho majú zvýšený z dôvodu jeho vyššej deuterácie, pretože ich chráni pred poškodením. Následkom toho je však hemoglobín dlhšie na žive, červená krvinka sa nemôže zrecyklovať a nedokáže preniesť ani kyslík a ani DHA do tkanív.

Záver a sprístupnenie pdf sprievodcu o deutériu

Ak sa ti tento článok/podcast páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

Ak sa chceš stretnúť osobne, teším sa na teba už o týždeň na prednáške v BA alebo v Máji v Košiciach (prípadne prejdi na túto stránku, kde môžeš na konci zanechať email, a dostaneš upozornenie o živých akciách vždy medzi prvými).

Na webe je tiež nový EBOOK – pdf praktický sprievodca deutériom.


NOVINKA: V predaji už aj praktický pdf sprievodca deutériom!

Stiahni si praktického pdf sprievodcu olejmi, tukmi a základnými potravinami spolu s ich obsahom deutéria a všeobecnými odporúčaniami na konzumáciu.

Pdf príručka - Deutérium v potravinách a olejoch
Knihy | Protokoly
Stiahni si praktického pdf sprievodcu olejmi, tukmi a základnými potravinami spolu s ich obsahom deutéria…

Prémium členstvá, tlačené knihy a všetko ostatné nájdete aj naďalej na Eshope a samozrejme si každú jednu kúpu akéhokoľvek produktu vážim. Je to aj podpora pre mňa a moju prácu (vidím, že to má zmysel aj naďalej).

Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.


Tiež ti dávam do povedomia zariadenia Easy Light – Mitochondriak®, ktorých úlohou je zlepšiť tvoju svetelnú „výživu“! Nájdeš ich tu: https://www.easylight.sk/ a registrovať sa do newsletteru EasyLight môžeš TU.

Easy Light – Mitochondriak® nie je len o predaji zariadení, ale hlavne o myšlienke svetelnej hygieny a spoznávaní svojích Mitochondrií a ich potrieb. Ak si bol na otvorení Showroom-u verím, že vieš, o čom hovorím a ak nie, sleduj web, pretože čoskoro bude u nás ďalšia prednáška a zároveň aj spustenie rezervačného systému na osvecovanie sa najväčším panelom Mitochondriak priamo u nás!

Otvorenie Showroom-u Mitochondriak®

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit video

Čítame sa nabudúce, takže zostaň naladený!

Zdroje, referencie a použitá literatúra:

  1. https://jaroslavlachky.sk/epigenetika-21-psoriaza-ako-adaptacia-pokozky-a-jej-skutocny-povod/
  2. https://www.amnh.org/exhibitions/permanent/human-origins/understanding-our-past/dna-comparing-humans-and-chimps
  3. https://bmcpublichealth.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12889-017-4723-8
  4. https://www.statista.com/statistics/1081006/prevalence-of-diabetes-in-europe/
  5. https://sk.m.wikipedia.org/wiki/%C3%8Drsko_(ostrov)
  6. https://diabetesatlas.org/data/en/country/79/gr.html
  7. https://sk.wikipedia.org/wiki/Hallov_jav
  8. https://sk.wikipedia.org/wiki/Fotoelektrick%C3%BD_jav
  9. A REVOLUTION IN THE PHYSIOLOGY OF THE LIVING CELL ЬУ Gilbert N. Ling, Ph.D. Damadian Foundation for Basic and Cancer Research % Fonar Corporation, Melville, New York, 1992
  10. Life at the Cell and Below-Cell Level The Hidden History of a Fundamental Revolution in Biology Gilbert N. Ling, original edition 2001
  11. https://sk.wikipedia.org/wiki/T%C3%B3rium
  12. https://ui.adsabs.harvard.edu/abs/2018EGUGA..20.4542S/abstract
  13. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9632789/
  14. https://phosphortech.com/uv-phosphors/
  15. https://patents.google.com/patent/US20070221883A1/en
  16. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0735109722049944
  17. https://www.amjmed.com/article/S0002-9343(22)00495-8/fulltext

Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Prémium členstvo ti pomôže v zlepšení tvojho Zdravia, Mysle a Výkonnosti. Objav s nami svoj plný Potenciál!

Ako prémium člen získavaš prístup ku množstvu cenných materiálov, knihám, ekurzom, súkromným webinárom, spoločným pravidelným ZOOM-meetingom, či ku súkromnému diskusnému fóru, v ktorom medzi sebou zdieľame svoje skúsenosti/progressy, radyTipy!

Staň sa súčasťou našej rastúcej Komunity, medzi ktorými máš neustálu podporu! 


Ak máš nejakú otázku, alebo si našiel v článku gramatickú chybičku, napíš mi prosím dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)


Najpredávanejšie Protukty na Eshope, ktoré Vám môžu pomôcť prevziať svoj Život do vlastných Rúk!

Komentáre
  1. Peto píše:

    Čauko…. velice zajimavi članok… ale nechápem, chces povedat ze mat dobrú citlivost na inzulin nieje vzdy az taka dobrá vec ? Respektíve v zime čo, máme byť vkuse holý vonku v chlade ? 😀 a v lete stále sa vypekať na slnku ? Hmmm…

    • Jaroslav Lachký píše:

      Prvé – áno. Naša citlivosť na inzulín varíruje vramci sezóny a evolučne bolo pre nás prospešné mat citlivosť nižší. ⠀

      Ďalšie dva Body – ani jedno z toho netvrdím Peťo! 🙂 ⠀

      aj zvieratká vedia, že sa nepotrebujú ísť spáliť na slnko a jednoducho idú do tieňa. No sú vždy v kontakte so zemou a/alebo slnkom. ⠀

      My ľudia sme už až moc inteligentní, čoho dôsledkom sa posledných cca 60 až 12 tisíc rokov „de-evolujeme“

      • Peto píše:

        Mnohokrát ani nieje moznost behat bosy po trave, raz som sa ta pytal ale tyšim si mi na to neodpovedal ze ci by fungovalo aj to ze ak by som vonku doma na dvore vopchal zeleznu tyč do zeme a priviedol do vnutra od nej medeny kabel a ten by som drzal v ruke alebo si ho pripol niekde k telu k nohe, tak fungovalo by to uzemnenie ?

        • Jaroslav Lachký píše:

          Ak ti ide o to, že by sa tvoj ekvipotencial vyrovnal, tak áno, fungovalo by to.⠀

          No výrazne to neodporúčam a obzvlášť, ak človek nevie čo robí.

  2. Jaroslav Lachký píše:

    Štúdia z USA, ktorú som spomenul v podcaste, ktorá je pomerne zaujímavá a ukazuje, že iba 6,8% dospelej populácie v USA je zdravotne (kardio metabolicky) v poriadku.⠀

    Zdroj: ⠀

    https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0735109722049944⠀

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov