V dnešnom článku nadviažeme na predošlý o neschopnosti ATP pokryť energetické nároky bunky a ukážem ti jednoduchý pokus, prečo bunka nepotrebuje sodno draselnú pumpu. Uvidíš to sám, na vlastné oči, ako si sodík presunie aj bez pumpy.  Tiež ti predstavím zaujímavú prácu Gilberta Linga. 

Poďme na to!

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho na stránke s PODCASTAMI.

SUMÁR ČLÁNKU

• Ako vyzerajú reálne dôkazy a štúdie, ktoré jednoznačne vyvrátili sodno draselnú pumpu?
• Kto bol Gilbert Ling a ako vyzerá jeho hypotéza?
• Krásny pokus s červenou krvinkou, ktorá aj bez pumpy „vytláčala“ sodík von
• Prečo prirovnávam Prírodu k Bohu a prečo (podľa mňa) začína aj Biblia vetou o svetle?
• Prečo fyzici už dávno pochopili, že potrebujú UCELENÚ TEÓRIU, no biológovia nie?
• Aké je reálne množstvo ATP, sodíka, draslíka, či vody v bunke? (Spoiler – budeš šokovaný)
• A ešte o mnoho viac

Úvod – Od biológie ku chémií vody

Séria Kvantová Biológia graduje a pomaly sa dostávame do „zakázaného“ územia, kde sa dozvieš veci, o ktorých sa bežne v súvislosti s Biológiou nehovorí. Dnes to bude krátke, no dôležité pokračovanie predošlého článku, pretože ti poskytnem reálny dôkaz, že ATP naozaj nie je našim zdrojom energie. 

ATP má v našej biológií naozajstnú a dôležitú úlohu, to áno, no táto úloha súvisí s biochemickými vlastnosťami vody. A pokým nepochopíš vode, nedokážeš pochopiť ani ATP. A práve toto chcem zmeniť!

V poslednom článku si zistil dôležitý fakt a to, že chemická energia, akú v sebe ATP má nestačí ani zďaleka na všetko, čo sa v našich bunkách deje. Tiež to nedokáže pokryť ani len potreby sodno draselnej pumpy.

 

Prečo ATP nie je zdroj energie – dôkazy

Tu ti ponúkam krásny a nespochybniteľný dôkaz, ktorý by ťa mal prinútiť minimálne chytiť sa za hlavu. Pán Ling, ale aj mnohí iní (napr. Podolsky a Morales) totižto tzv. sodno draselnú pumpu vyvrátili už veľmi dávno, ešte v minulom storočí a to mnohými pokusmi, no aj napriek tomu sa dodnes na školách učí opak. [1, 2, 3, 4, 5, 6] Podľa mňa najkrajší experiment, a zároveň nedávny, ktorý ti chcem ukázať, je z roku 2008.

Gilbert Ling spolu s pánom Ochsenfeldom spravili pokus [5], kde ukázali niečo veľmi zaujímavé. Dodnes sa totižto na školách učíme, že v našich bunkách je tzv. Sodno draselná pumpa, ktorá udržuje stálu koncentráciu sodíka (mimo bunky) a draslíka naopak dnu. Táto pumpa je známa, vieme, že v bunkách naozaj je a tiež vieme, že cez ňu naozaj prechádza sodík a draslík. To čo však dokázané nebolo (iba sa to predpokladalo) je, že samotná pumpa je poháňaná ATP. 

Jednoducho sme prišli na to, že mimo bunky je veľa sodíka a naopak dnu viac draslíka, pričom sme objavili takúto pumpu, ktorá k sebe viaže ATP a tak sme usídlili, že je to práve ATP, ktoré pumpu poháňa a následne udržuje stabilnú koncentráciu minerálov. Aj preto sa na školách vyučuje, že ATP je naším chemickým substrátom energie.

Avšak ako už vieš aj z článkov o cholesterole aj minulého, korelácia neznamená kauzalitu. Ak sme aj v bunke našli nejakú pumpu, cez ktorú sa naozaj sodík aj draslík presúvajú, neznamená to ešte, že je to pumpa, ktorá ich presúva. Čo ak cez ňu idú samé? Čo ak to nie je priamo pumpa, ktorá ich „pretlačí“ a čo ak je pumpa iba ich bránou? A čo ak ATP nerobí to, čo si do dnes myslíme? 

V poslednom článku som ti ukázal, ako táto pumpa funguje aj ako ATP iba zmení lokálnu štruktúru vody, čím naruší jej vodíkové väzby. Dnes na to nadviažem a ukážem ti aj reálny dôkaz, hoci ich je omnoho viacej. Radšej si však sadni, lebo to, čo sa dozvieš, bude veľmi „husté“! 

Tiež ti na konci článku odporúčam pozrieť dané referencie, výskumy a všetky tieto uznané a publikované štúdie (hlavne od 1 po 6), z ktorých dnes vychádzam, pretože iba tak pochopíš, že v hre je toho omnoho viac.

Červená krvinka a sodno draselná pumpa

Títo dvaja páni – Ochsenfeldom a Ling preukázali na „jednoduchom“ pokuse s červenou krvinkou nie len to, že samotné ATP nestačí na pokrytie energie pre sodno draselnú pumpu, no dokonca jasne preukázali, že samotná pumpa nie je na daný presun potrebná vôbec. [5] Nech ti tieto slová znejú akokoľvek radikálne, naozaj to tak je!

Stačila iba BUNKA, proteíny a VODA, plus isté okolité elektrické sily na to, aby si sodík aj draslík svoje miesto „našli“ (presunuli sa medzi membránami) aj bez pumpy.

Aj pomocou jednoduchého experimentu jasne preukázali, že na udržanie nízkej hladiny sodíka (Na+) v bunke postačuje samotná cytoplazma. Cytoplazma je vnútro bunky, ktoré sa podobá gélu, pretože je plné hustej, štruktúrovanej vody, ktorá ako už vieš, obsahuje niekoľko zaujímavých fáz/skupenstiev.

Ochsenfeld Ling a pokus s červenou krvinkou

Zrelá ľudská červená krvinka neobsahuje jadro s DNA ani žiadne iné intracelulárne organely. 65 % jej hmotnosti tvorí voda (to je ta známa „bezvýznamná“, bezfarebná obyčajná kvapalina), a ďalších 34 % jej hmotnosti tvorí  proteín, ferri-hemoglobín.

Ling a Ochsenfeld v danom pokuse vyrobili vaky z úzkej dialyzačnej hadičky, ktorým zviazali oba konce. Naplnili ich 40% roztokom čistého ferrihemoglobínu (ako je to v červenej krvinke), pričom takéto zaviazané vaky nechali vo vode inkubované v roztokoch obsahujúcich rovnakú koncentráciu NaCl (chloridu sodného), ale rôznu koncentráciu HCl (kyseliny chlórovodikovej), kým bola dosiahnutá rovnováha. V podstate takto nasimulovali červenú krvinku, aj obsah sodíka v nej a tiež okolité prostredie, kde sa červená krvinka plaví, len s rozdielom, že odtiaľ vzali sodno-draselnú pumpu, aby videli, čo sa stane.

Nižšie ti pripájam obrázok z wikipédie, z dialýzi, aby si videl, čo to znamená. Tieto hadičky v podstate simulujú semipermeabilnú membránu, akú má bunka.

Výsledok ťa asi prekvapí. Analýza rovnovážneho obsahu vaku odhalila zníženie koncentrácie sodíka vo vnútri  vrecúška na 15% až 30% z pôvodnej koncentrácie sodíka, aká bola vo vode, v ktorej sa vrecúško kúpalo.

Aj tento ultra jednoduchý model, ktorý nemal žiadne bunkové membrány ani pumpu ukázal, že vrecúško si aj napriek tomu zachováva nízku „intracelulárnu“ hladinu sodíka, ktorá je zhodou náhod presne zodpovedajúca hladine normálnych zrelých ľudských červených krviniek aj iných živých buniek. 

Toto zistenie jasne ukazuje, že na udržanie nízkej hladiny sodíka v červených krvinkách a iných živých bunkách nie je predpokladaná sodíková pumpa vôbec potrebná. Samotná cytoplazma plná vody, protónov, elektrónov a fotónov, môže fungovať dokonale. 

Nezdajú sa ti slová a zistenia vyššie tak trochu zvláštne? Ak nie, mali by. Aj toto je totižto ukážkou toho, ako môže ignorácia toho, čo ešte nevieme viesť k zlým záverom a dokonca aj osnovám.

Fyzika verzus Biológia – GUT verzus NIČ

Gilbert Ling totižto ešte v minulom storočí poukazoval na tieto, aj mnohé ďalšie nevysvetlené a nepodložené závery biológov, pričom sám poskytol iné teórie, ako napr. Asociačno Indukčná hypotéza, ktorá ver či never, veľmi pekne prácu bunky objasňuje. [1]

Čo táto teória hovorí ti ukážem nabudúce, no na dnes ti chcem napísať aspoň toto. 

Ling v nej v podstate opisuje niečo ako Unifikovanú Teóriu Živých buniek, pomocou ktorej následne dokážeme pochopiť aj zložitejším a väčším štruktúram, ako sú celé bunky, či časti tela a interakcie medzi nimi. [1]

V tejto hypotéze Ling popisuje to, ako sa naozaj správa Voda s proteínmi a to na Atómovej úrovni a tiež prečo aj ako je všetko v bunke indukované elektronicky. Jeho vízia rebríka krok za krokom vyzerá nejako takto: 

nanoprotoplazma→ makroskopická protoplazma→ organela →bunka→ orgán→jedinec 

Jednoducho popisuje ako fungujú veci v malom meradlo, pomocou čoho následne dokážeme vysvetliť/popísať a pochopiť aj veci vo väčšom meradle. Naopak to totižto nefunguje. Ak sa napríklad pozrieme na človeka, ktorý má kašeľ a vidíme iba jeho príznaky, môžeme mu síce predpísať liek na kašeľ, no nemôžeme vedieť, aká je skutočná príčina (možno rakovina pľúc, možno zápal, infekcia,…). V biológií je to rovnaké

Toto si totižto mnoho odborníkov neuvedomuje, no keď sa napr. pozrieš do fyziky, zistíš, že je to Alfa a Omega. Preto dodnes fyzici hľadajú tzv. GUT (Grand Unified Theory), ktorá by prepojila Gravitačnú teóriu, Teóriu relativity s Kvantovou mechanikou, pretože vedia, že potom by im mnohé doposiaľ nevysvetliteľné veci, začali dávať zmysel. 

Podobne je to s biológiou. Ak totižto nevieme, ako živé organizmy fungujú, iba ťažko dokážeme prísť na to, čo robiť, ak sa takýto organizmus dostáva do „choroby“, ako je to dnes bežné. Sám musíš dať za pravdu, že lekári dnes čím ďalej tým menej dokážu pacientom zodpovedať otázky a tiež im pomôcť. 

Či je to však ich chyba? Podľa mňa nie, vôbec. Žiadny lekár podľa mňa nie je zlý, ani nešiel študovať so zlým úmyslom. Ak sa však ani len neučia, ako niečo funguje, ako potom môžu pomôcť, ako sa to niečo „kazí“?

Je to rovnako ako s mechanikom. Ak by sa najskôr nenaučil, ako pracuje motor v aute, ako by ho potom mohol opraviť? Mohol by ho maximálne „plátať“ a skúšať, lepiť nejaké deravé miesta, no pokým by nepochopil ako pracuje, nikdy by ho nedokázal opraviť!

Ak začíname z úvodu, musíme začať vodou

Rovnako, ako som ti ukázal v článku o Kvantovej Evolúcií, že aj príroda musela nejako „začať“, rovnako začína aj tvoje telo. A ver, či never, podľa mňa sme prepojení viac, ako by sa zdalo a dokonca pri pohľade na mitochondrie získavame aj lepšiu predstavu o tom, ako naozaj „vznikol“ vesmír a teda aj my. To je však na inú debatu.

Na čom sa však hneď zhodneme je to, že príroda (niekto by ju nazval Boh) v počiatku musela vytvoriť Priestor, v ktorom mohla rozložiť obrovský neporiadok, ktorý následne zorganizovala a mohla vytvoriť aj život. Na všetko toto jej stačilo iba SVETLO. (Mimochodom, aj biblia v úvode píše slová tipu – „na počiatku bolo svetlo…“, čo je pomerne zaujímavé!). [7]

Tiež dnes vieme, ako si to čítal v článku o Kvantovej Evolúcií, že všade kde vzniká život, aj hviezdy, nájdeme VODU. Voda rada absorbuje svetlo a tiež ho dobre uskladňuje. Voda je zároveň tvorená z 2 tretín vodíkom, čo je najrozsiahlejší prvok vesmíru, z ktorého vznikajú aj všetky ostatné prvky. 

No a zdá sa, že voda je zároveň najrozsiahlejšia molekula v bunke, hoci ju paradoxne pri pokusoch odstraňujú. Kto vie prečo dodnes vo vede nemáme mnohé odpovede, keď pri pokusoch nevyužívame najdôležitejšiu molekulu – vodu!

Aké množstvo ATP a vody je reálne v bunke

Takto vyzerá priemerný obsah niektorých dôležitých vecí v „nanoprotoplazme“ (vo vnútri bunky), v tomto prípade červenej krvinke. 

(Hb)1 + (H2O)7000 +(K+)20 + (ATP)1

(Hb)1 označuje prítomnosť jednej molekuly proteínu špecifického pre červené krvinky, napr. ferihemoglobínu alebo Hb v nanoprotoplazmatickej jednotke. Ďalšie tri symboly vo vzorci označujú počet molekúl vody (7000), Draslík (K+), ktorého molekúl je 20 a ATP, ktoré má 1 molekulu. [1]

Za predpokladu, že má guľovitý tvar, každá jednotka nanoprotoplazmy meria 8,6 nanometra, čo je 86 angstromov v priemere. A ak si zdatný v matematike, vieš si vypočítať aj objem gule, pričom vezmi na vedomie, že atóm vodíka (najmenší prvok v bunke, ktorý tvorí 2 tretiny vody) meria v priemere 0,5 až 1 Angstrom. 

Keď sa však vodík ionizuje a odtrhne svoj elektrón od protónu, daný samostatný protón meria už iba cca 0,000 01 Angstrom. To je ale zmena veľkosti čo? 10 tisíc násobne zmenšenie… Nezabúdaj, že všetko menšie je termodynamicky efektívnejšie!

Celkom slušné čísla, čo povieš? Už rozumieš, prečo ti často tvrdím, že na veľkosti a tvare tvojich proteínov záleží viac, ako na kalóriách? Teraz sa zamysli nad finálnou myšlienkou, pretože tým článok ukončím.

Na 1 molekulu ATP pripadá 20 molekúl Draslíka a až 7 tisíc molekúl vody. Myslíš, že je správne, ak sa dodnes odborníci sústredia na to ATP? Alebo dáva väčší zmysel sústrediť sa na vodu? Premýšľaj…

Zhrnutie + Na čo sa tešiť nabudúce

Dnes to bolo verím veľmi zaujímavé a tiež poučné. Chcel som ti predovšetkým reálne ukázať, kde má moderná veda a biológia medzery, pretože sa ti ich chystám postupne vyplniť. 

V ďalších článkoch sa pozrieme aj na túto hypotézu bližšie, ukážem ti, ako naozaj funguje Kolagén a potom pochopíš, prečo si kupovanie kolagénu v prášku vo väčšine prípadov nedáva zmysel, pokým nepochopíš, ako daný kolagén v tele VYTVORIŤ a ako ho ELEKTRIZOVAŤ!

Tiež sa pozrieme na spánok, fungovanie mozgu a potom lepšie pochopíš, prečo niektoré veci v živote jednoducho musíš zmeniť, ak nechceš v dnešnej modernej dobe iba PREŽÍVAŤ, ale naozaj ŽIŤ!

Záver

Ak myslíš, že môže článok niekomu pomôcť, alebo mu dať iný pohľad na vec, kľudne ho zdieľaj.

Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Na záver ti dávam do pozornosti, že na webe je spustený nový Eshop, kde postupne pribúdajú všetky produkty z webu, ktoré tu sú ako Knihy, webináre, Ekurzy, členstvo, či služby (konzultácie). Eshop prešiel najmä estetickou zmenou, aby bol pre každého jednoduchší a viac intuitívnejší, pričom tiež pribudla, respektíve bola nahradená klasická doprava novou – Packetou (Zásielkovňou), cez ktorú si môže každý nechať doručiť tlačené knihy a to buď na výdajné miesto, alebo kuriérom priamo domov 🙂

Tiež máš možnosť pridať sa medzi Premium členov, ak chceš napredovať rýchlejšie a istejšie. Radi ťa medzi nami uvítame a čoskoro sa vidíme pri webinári.

Rovnako pripomínam MasterClass o krvných testoch. MasterClass je už 2 týždne otvorený, od 13.06., a už teraz v ňom nájdeš cez 4 hodiny praktického video materíalu a ďalšie lekcie, tentokrát o hormónoch, pribudnú v nasledovných dňoch.

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku, tak zostaň naladený 😊

REFERENCIE, ODKAZY, použité zdroje a CITÁCIE:

1. Ling, G.N. (1962) A Physical Theory of the Living State: the AssociationInduction Hypothesis. Blaisdell Publ. Co., Waltham, Mass. 
2. Ling, G.N. (1997) Debunking the alleged resurrection of the sodium pump hypothesis. Physiol. Chem. Phys. & Med. NMR 29: 123-198.
3. Ling, G.N. (1978) Maintenance of low sodium and high potassium levels in resting muscle cells. J. Physiol. (London) 280: 105-123.
4. Ling, G.N. and Negendank, W. (1980) Do isolated membranes and purified vesicles pump sodium? A critical review and re-interpretaton. Persp. Biol. Med. 23: 215-239.
5. Ling, G.N. and Ochsenfeld, M.M. (2008) A historically signifcant study that at once disproves the membrane (pump) thory and confirms that nano- poriotgoplasm is the ultimate physical basis of life—Yet so simple and low-cost that it could easily be repeated in many high school biology classrooms worldwide. Physiol. Chem. Phys. & Med. NMR 40:89.
6. Podolsky, R. J. and Morales, M.F. (1956) J. Biol. Chem. 218: 945.
7. Genezis 1:1-25