Čo ak opálenie nie je iba zmena farby, ale zmena elektrického, redoxného a hydratačného stavu kože?

A čo ak najväčší rozdiel medzi skutočným opálením a dnešnou módnou samoopaľovacou farbou nie je iba v tom, že jedno potrebuje slnko a druhé kúpeľňu, ale v tom, že jedno vzniká ako živá mitochondriálna odpoveď bunky a druhé ako kontrolovaná karamelizácia mŕtvej rohovej vrstvy?

Koža sa totiž „neopáli“ preto, že si chce zmeniť odtieň. Koža sa „opáli“ preto, že mení spôsob, akým prijíma, filtruje, vedie, ukladá a disipuje svetlo (OMH), čím reaguje na magnetický moment svetla, s ktorým interaguje.

Sumár článku

• Čo znamená opálenie z pohľadu biofyziky a Mitochondriaka?
• Samoopaľovanie ako karamelizácia?
• Melanozóm nie je vrecko s farbou a ako biológia balí pigment do organely
• Naozaj existuje živočíšna fotosyntéza? …budeš prekvapený.
• Čo je to hydrochinón, chinón a semichinón
• Voda ako prepínač alias prečo hydratácia mení vodivosť, radikály a protóny v eumelaníne
• Mitochondria a melanín nie sú dve oddelené kapitoly alias Skutočné biofyzikálne vysvetlenie prečo dvaja rovnaký ľudia v rovnakom stave nemusia zvládať SLNKO rovnako a jeden sa môže opáliť a druhý spáliť.
• Kde do toho vstupuje živočíšna fotosyntéza?
• Protóny, elektróny a „príbeh“, ktorý je starší než samotná mitochondria??
• Svetlo, ktoré síce “nespáli”, ale vie robiť viac práce, ako by sa zdalo
• Od nespárovaného elektrónu ku spinu, vode až magnetickému monopólu? Hmmm…
• Záverečné zhrnutie a možnosť pridať sa do komunity Mitochondriakov!

P.S. Ak ti článok otvorí nový pohľad na kožu, melanín a slnko, zdieľaj ho ďalej. Základné pojmy ako melanín, redox, mitochondria, spin, kvantový výťažok a solárny mozoľ nájdeš aj v mojom Slovníku pojmov.

• Facebook
• Instagram
• X
• YouTube
• Spotify
• Mail

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku alebo podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Farba je účet za zmenu hmoty alias Čo znamená opálenie z pohľadu biofyziky a Mitochondriaka?

Začnime jednoducho. Keď sa pozrieš na opálenú pokožku, prvé čo vidíš, je farba. Lenže biológia farbu málokedy používa iba ako dekoráciu. Farba je výstup hlbšej zmeny v hmote a VŠETKO, čo má FARBU = POLOVODIČ (členovia rozumia, čo tým myslím).

Pod povrchom sa kože mení počet a poloha melanozómov, typ melanínu, hydratácia, redox, lokálne protóny, elektróny, radikály, optická absorpcia, disipácia energie a aj mikroskopické elektro-motorické vlastnosti tkaniva.

V Matrixe #9 o elektrickej rezistencii a vodivosti v biológii som otvoril otázku, prečo živý systém nepotrebuje iba viesť prúd, ale aj vedieť, kde mu má odpor poslúžiť na riadenie toku. Presne ako sme sa to učili na škole, keď som študoval elektroniku a programovali sme mikroprocesory. V článku o solárnom mozole som ti zas ukázal, že koža sa slnku neprispôsobuje jedným pigmentom, ale celým balíkom zmien, ktoré zahŕňajú svetlo, vodu, krv, síran, kolagén, vitamín D, dopamín, POMC a mitochondrie. A v predchádzajúcich dieloch Chiralita sme opakovane narážali na jednu vec: informácia sa v biológii musí zapísať do hmoty.

Dnes túto líniu presunieme do kože. No nie do bežného modelu, že „UV poškodí DNA, melanín tieni, hotovo“. To je iba prvý poschodový plán budovy, ktorí si vieš prečítať v populárnych „médiach“ a denníkoch pre „slaboduchých“ (bez urážky…). My dnes pôjdeme „hlbšie“, do suterénu, kde sa stretáva eumelanín, voda, protón, semichinón, mitochondria, spin a redox. A ešte hlbšie, k otázke, prečo sa príroda vôbec rozhodla pracovať s tmavým pigmentom, ktorý je vždy podozrivo blízko vody, mitochondrií a protónovej dynamiky.

V prvej knihe Základy cirkadiálnej biológie som veľa písal o tom, že vitamín D, vitamín A, DHA, aromatické kruhy, UV svetlo a mitochondrie nevznikli ako doplnkový sortiment modernej biohackerskej poličky. Sú to staré evolučné riešenia. V starších textoch a v webinári o rádiosyntéze sme si zas ukázali, že melanín nie je iba ľudská kozmetická téma. Čierne huby v rádioaktívnom prostredí nám pripomínajú, že tmavý pigment môže byť spôsob, akým život pracuje s tvrdou energiou, elektrónmi a redoxom tam, kde by sme čakali iba poškodenie.

A tu je prvý „wau“ moment. Život sa od začiatku nemusel pýtať iba to, ako sa pred žiarením schovať. Musel sa pýtať aj to, ako z neho spraviť riadený tok. Ako z fotónu, protónu, elektrónu a vody vytvoriť smer, časovanie a prácu. Preto dnes melanín nebudem opisovať ako čierny dáždnik nad DNA. Budem ho opisovať ako hydratovanú redoxnú vrstvu, ktorá dokáže meniť elektrické pravidlá kože.

Rozumieš, kam tým mierim? Ak je opálenie skutočná biologická adaptácia, potom farba je iba viditeľná stopa. Pod ňou sa možno deje oveľa zaujímavejšia vec: koža sa z tkaniva, ktoré svetlo hlavne prepúšťa a znáša, postupne mení na tkanivo, ktoré svetlo lepšie filtruje, rozkladá, redoxne pufruje a elektricky spracúva.

Opálenie kože teda nie je „náter“, ktorý koža rozotrie po povrchu. Je to živá odpoveď tkaniva na svetelné prostredie. Zahŕňa okamžité stmavnutie už prítomného pigmentu, presuny melanozómov, neskoršiu tvorbu nového melanínu, jeho transport z melanocytov do keratinocytov a postupný pohyb pigmentovaných buniek smerom k povrchu epidermy.

Jeden melanocyt komunikuje svojimi výbežkami s desiatkami keratinocytov. Melanín vytvorí v špecializovaných organelách nazývaných melanozómy a následne ich odovzdá bunkám, ktoré tvoria väčšinu pokožky. V keratinocytoch sa pigmentované štruktúry môžu zhromažďovať nad jadrom ako supranukleárna čiapka. Nie ako ozdoba, ale ako priestorovo umiestnená optická ochrana DNA a zároveň ako zmena materiálového zloženia bunky. [1-3]

Farba kože preto nezávisí iba od počtu melanocytov. Dôležitý je typ melanínu, veľkosť a zrelosť melanozómov, ich množstvo, distribúcia, rozklad, hydratácia a poloha v epidermis. Dvaja ľudia môžu mať podobný počet melanocytov a napriek tomu úplne odlišnú pigmentáciu, toleranciu slnka a redoxnú odpoveď.

A teraz si všimni zásadnú vec. Ak do keratinocytov pribudnú redoxne aktívne, svetlo absorbujúce, vodou ovplyvniteľné a spinovo zaujímavé častice, nezmenila sa iba farba tkaniva. Zmenilo sa jeho zloženie, priestorové usporiadanie aj spôsob, akým interaguje s energiou.

Koža po opálení nie je tá istá koža s tmavším filtrom. Je to tkanivo s inou distribúciou biologického materiálu.

To je prvý krok. Opálenie určite mení optické vlastnosti kože, absorpciu a rozptyl svetla, prienik fotónov do hlbších vrstiev aj dávku, ktorá dorazí k DNA. Otázka je, či zároveň mení aj elektrické, redoxné a hydratačné vlastnosti epidermy. Aby sme odpovedali poctivo, musíme najskôr porovnať dve úplne odlišné hnedé farby: biologický melanín a moderný samoopaľovací „tan“.

Samoopaľovací krém je karamelizácia kože, nie melanogenéza

Dnes sú populárne samoopaľovacie krémy, peny a kvapky, ktoré sľubujú opálený vzhľad bez UV. Rovnako ako som to vysvetľoval aj osobne pri nedávnom meetingu s členmi, napíšem to aj teraz – Aktívnou látkou je často dihydroxyacetón, skratkou DHA. A teraz pozor, aby sme si ho nepomýlili s omega 3 mastnou kyselinou DHA, o ktorej píšem roky. Toto je úplne iná molekula. Dihydroxyacetón je jednoduchý trojuhlíkový cukor, ktorý reaguje s aminokyselinami a keratínom v rohovej vrstve kože.

Mechanizmus je Maillardova reakcia, čo je vlastne chemická reakcia medzi redukujúcim cukrom a aminokyselinami, ktorú poznáš z kuchyne ako hnednutie jedla. Keď sa pečie chlieb, mäso alebo keď cukor a bielkoviny vytvárajú hnedé melanoidíny, vidíš podobnú logiku. Pri samoopaľovacom DHA sa hnedé pigmenty tvoria najmä v stratum corneum, teda v najvrchnejšej, prevažne mŕtvej rohovej vrstve kože. [4]

Laicky povedané: samoopaľovací krém tvoju kožu neopáli. On jej vrchnú vrstvu chemicky „pripečie“ do hnedého odtieňa. Nie teplom ako v rúre, ale reakciou cukru s proteínmi. Preto to trvá niekoľko hodín, preto to smrdí typickým zápachom a preto efekt odchádza s olupovaním rohovej vrstvy.

A tu prichádza šokujúca časť. Ak je prirodzené opálenie živá melanogenéza s mitochondriami, enzýmami, tyrozinázou, melanozómami, POMC, alfa-MSH, UV, redoxom a transportom pigmentu do buniek, potom DHA samoopaľovanie je skôr glykácia povrchu kože. Je to estetická imitácia farby bez toho, aby sa vytvorila rovnaká biologická architektúra, akú telo buduje pri skutočnej adaptácii na svetlo.

Štúdie však ukazujú, že hydratácia dramaticky ovplyvňuje DHA pigmentáciu. Maximálne sfarbenie izolovanej epidermy vznikalo pri určitej relatívnej vlhkosti, kým extrémne suché aj extrémne hydratované podmienky sfarbenie znižovali. Inými slovami, aj falošná hnedá farba je citlivá na vodu, ale úplne iným spôsobom než hydratovaný eumelanín. [5]

Toto je pre mitochondriaka dôležité. Samoopaľovací krém totiž môže opticky zmeniť farbu kože, no nevytvorí melanozómovú supranukleárnu „čiapku“ (pretože melanín chráni aj DNA), nezmení endogénnu melanogenézu ako živú bunkovú odpoveď, nenahradí ranné UVA, neaktivuje biologický čas, neurobí z pokožky lepší solárny mozoľ a nevytvorí rovnakú „vodno-redoxnú sieť“ ako eumelanín.. Je to farba bez väčšiny informačného príbehu.

Prirodzené opálenie je v podstate biologický prepis svetelnej histórie do tkaniva. Je to ukážka landauerovho princípu, kedy je časť informácie dopadajúceho fotónu (OMH) prepísaná do hmoty, čoho dôsledkom je uvoľnenie tepla (preto sa na slnku spotíš). Samoopaľovanie skrz DHA je len „plastická operácia“ za lacný peniaz pre tých, ktorí neradi premýšľajú nad dôsledkami.

Tým teraz netvrdím tým, že každý kto z vás používa samoopaľovací produkt sa má isť teraz hodiť o zem. Nie. Snažím sa ti len vysvetliť to čo vždy, že máš začať premýšľať vlastnou hlavou a nie počívať marketingové reči o tom, že je niečo lepšie a „zdravšie“ len preto, lebo je to označené ako „prírodné“ alebo „holistické“, a pod. Nezabúdaj, že čím viac vieš, tým lepšie sa môžeš rozhodovať, no a naopak ak ani len nevieś, źe niečo nevieš, vtedy sa zvyČajne ukazuje byť pre teba to najdôležitejšie práve to, čo zatiaĽ nevieš…

Melanín nie je len atrament a melanozóm nie je len obyčajné vrecko

Keď sa povie pigment, možno si predstavíš farbivo rozpustené vo vode. Eumelanín je však oveľa zložitejší. Vzniká postupnou oxidáciou tyrozínu a L-DOPA cez reaktívne medziprodukty. Dôležitými stavebnými jednotkami sú najmä 5,6-dihydroxyindol, skratkou DHI, a 5,6-dihydroxyindol-2-karboxylová kyselina, skratkou DHICA.

Tieto jednotky sa spájajú do heterogénnych oligomérov a agregátov a práve slovo heterogénne (nerovnomerné) je kľúčové. Eumelanín nemá totiž jednu dokonale opakovanú štruktúru ako jednoduchý syntetický polymér. Obsahuje rozličné väzby, rôzne veľké konjugované oblasti a viacero oxidačných stavov. Je to skôr organizovaný chemický ekosystém než jedna uniformná reťaz.

Predstav si ho ako pobrežné mesto. Niektoré štvrte sú suchšie, iné vlhšie. Niektoré majú viac elektrónovej zásoby, iné menej. Niektoré absorbujú vyššiu energiu, iné nižšiu. Medzi jednotlivými časťami môžu vznikať vodíkové väzby, π-π interakcie („pí“ elektrónové mraky, ktoré interagujú), prenos náboja a lokálne redoxné reakcie. Práve táto neusporiadanosť mu umožňuje absorbovať veľmi široké spektrum svetla bez jednej ostrej absorpčnej čiary.

Melanozóm zároveň vytvára hranicu. Udržiava pigment, enzýmy, ióny, membránu a lokálne pH v organizovanom priestore. Biológia teda eumelanín nevytvára ako „čierny prášok“, ktorý len roztrúsi po tkanive zvonku. Vkladá ho do organely, a organelu následne priestorovo distribuuje (je schopá putovať skrz priestor/čas v tele). To je obrovský rozdiel oproti farbe nanesenej zvonka a presne v tom je obrovský rozdiel medzi samoopaľovaním sa skrz krém a skutočným „opálením sa“ (vybudovaním a distribuovaním melanínu skrz „proof of work“ = pobyt na UV svetle).

Pre tých, ktorí hcu zo zvýšku článku pochopiť čo najviac a nepatria medzi členov, minimálne minuloročný webinár o solárnom mozoľe, ktorý je dostupný na eshope aj verejnosti, považuj za „must“. Teraz pokračujeme.

Naozaj existuje niečo ako živočíšna fotosyntéza?

čo je to redox by si mal vedieť. Redox znamená redukciu a oxidáciu. Redukovaná forma má teda relatívne viac elektrónov, oxidovaná forma zasa relatívne menej. No a eumelanín obsahuje jednotky, ktoré sa môžu nachádzať v hydrochinónovej, chinónovej a semichinónovej forme.

Hydrochinónová forma je viac redukovaná, Chinónová forma je viac oxidovaná …a medzi nimi sa nachádza semichinón, radikálový medzistav s nespárovaným elektrónom. Práve schopnosť prechádzať medzi týmito stavmi robí z eumelanínu redoxne aktívny materiál = Boom.

No a medzi viac redukovanými a viac oxidovanými jednotkami môže prebehnúť niečo čo sa volá komproporcionácia. Je to reakcia, pri ktorej dve rozdielne oxidačné formy vytvoria medzistav. Pri eumelaníne je práve táto rovnováha dôležitá, pretože voda môže podporovať vznik semichinónových foriem a protónových nosičov (alias protónov). [6-8]

Schému si môžeš predstaviť takto:

redukovaná forma + oxidovaná forma + voda ⇌ semichinónové formy + protón, pričom protón je vždy v stave H+ (nie deutérium)

A presne toto nám naznačuje niečo zaujímavé, čo sa niektorí dozvedia po prvýkrát: voda nemení iba vzdialenosť medzi časticami, ale posúva samotnú redoxnú rovnováhu materiálu. A aj takýmto spôsobom umožňuje vzniku niečoho, čo sa nazýva živočíšna fotosyntéza (pojem síce známy, ešte od p. Dr. Artura Herrera, no vo vedeckej „mainstream“ sfére prakticky neznámy).

Pamätám si ako mne osobne tiež pár ľudí písalo, že nič ako „živočíšna fotosyntéza“ nejestvuje po zverejnení podcastu troshka. Hold…odpoveď je, že jestvuje a to už dlhé roky, avšak málokto číta štúdie a články, ktoré nie sú bežne dostupné v AI, na google alebo v stokrát opakovaných reels-kach od fitness nadšencov.

Tento proces je pomerne zaujímavý vo viacerých rovinách, napríklad pretože na rozdiel od rastlinnej fotosyntézy generuje dvakrát viac elektrónov aj protónov, no tiež preto, pretože naše telo skrz reakciu polyméru/polovodiča akým je melanín s vodou dokáže uvoľniť protóny (filtrovať deutérium) a tiež nanovo „generovať“ molekulu vody. Avšak s tým rozdieľom, že vzniknutá voda bude vždy deutéria zbavená voda! A áno, dobre tušíš, toto súvisí aj s generáciou molekulárneho vodíka na úrovni bunky!

A tým sa dostávame k jadru dnešného článku.

Voda eumelanín iba nehydratuje. Voda melanín „dopuje“

Veľa ľudí, vrátane odborníkov na technológie, elektorniku a polovodiče dodnes považuje vrámci elektrickej vodivosti stále iba jednoduchý model a to, že prúd nesú predovšetkým elektróny alebo diery pohybujúce sa cez elektronické stavy materiálu. Vo svete biofyziky je to však len jedna strana mince.

Merania elektrickej vodivosti, hydratačne kontrolovaná elektrónová paramagnetická rezonancia a štúdie protónového a elektronického transportu v hydratovaných filmoch eumelanínu však ukázali zložitejší obraz. Hydratovaný eumelanín sa nespráva iba ako jednoduchý elektronický polovodič. Správa sa ako zmiešaný iónovo-elektronický vodič. [6-9] No a keď si to spojíme so slovami o živočíšnej fotosyntéze a schopnosťou melanínu „rozpóliť“ a znovu spojiť vodu, dáva nám to unikátny obraz ako matka príroda premýšľa.

Keď eumelanín absorbuje vodu (hydratuje sa), jeho vodivosť môže vzrásť o viacero rádov. Zopakujem to redšej znova – „rádov„. To znamená exponenciáne. Súčasne sa mení množstvo detegovaných radikálov a pomer semichinónových stavov, čo znamená, že sa mení redox potenciál (schopnosť prenášať ionickú vodivosť, elektronickú vodivosť = elektrinu + protonicitu). Voda teda nevytvorí iba „mokrú“ cestu okolo pigmentu, ale pomáha chemicky vytvoriť nosiče náboja. Je to podobne ako s ATP.

ATP samotné nikdy nebolo nosič chemickej energie. Jeho jedinou úlohou je „roztvoriť“ proteín, ktorý okolo seba absorbuje vodu, čím lokálne vznikne negatívna entropia, následkom čoho sa skrz landauerov princíp inde v tkanive uvoľni teplo, ktoré táto voda absorbuje, štrukturuje sa, smení konformáciu, čím zmení 3D konformáciu aj proteín, ktorý obkolesuje (vo svale napr. aktín a myozín), čím sa vykoná daná „činnosť“.

Pre laikov to napíšem aj polopate. Predstav si vyschnuté koryto rieky. Samotná geometria rieky existuje, ale kým je rieka vyschnutá tok je minimálny. Keď však príde voda, nezačne iba tiecť pomedzi kamene. Uvoľní ióny a rôzne minerály pousádzané na brehu, zmení kontakty medzi povrchmi (zrazu sa niektoré kamene začnú skrz obmývanie akoby dotýkať), sprístupnia sa teda medzi nimi nové reakcie a prepojia miesta, ktoré boli predtým elektricky izolovanejšie…. Rozumieš? No a v eumelaníne voda podporí komproporcionačnú rovnováhu, zmenu karbonylových a karboxylových skupín, vznik semichinónu a tvorbu/uvoľnenie protónov, ktoré sú schopné tunelovať vo vysokých rýchlostiach (niekedy dokonca rýchlejšie ako elektróny). [8]

V hydratovanej sieti sa protón dokonca ani nemusí presúvať ako jedna „guľôčka“ (častica), ktorá prepláva celú vzdialenosť. Náboj môže postupovať preskupovaním vodíkových väzieb a odovzdávaním protónu medzi susednými molekulami vody. Takýto mechanizmus poznáš ako Grotthussov prenos.

Niektoré štúdie dokonca zachytil signály, čím potvrdli niečo unikátne, a to, že vo vode je možné tvoriť tzv. Zundelovho katióny H₅O₂⁺, čiže stav, kde je protón zdieľaný medzi dvoma molekulami vody. Je akoby na dvoch miestach súčasne. [8] O tomto som ti písal ešte pár rokov dozadu v starších článkoch o vode, takže by to nemalo byť prekvapením pre nikoho z vás, no odporúčam zopakovať.

Hydratácia teda neznamená to, čo si pod týmto pojmom väčšina ľudí predstaví a to „napitie sa vody“, alebo „zvlhčenie/hydratovanie“ povrchu. V biofyzike hydratácia znamená omnoho viac. Je to posúvanie celej siete medzi izoláciou, transportom, ukladaním náboja a jeho lokálnym zachytením.

Aj preto je obraz hydratovanej redoxnej batérie užitočný a presne preto potrebuješ poznať pojem živočíšna fotosyntéza, kde sa voda zapája do neuveriteľného procesu.

Eumelanín má viac oxidačných stavov, voda mení množstvo nosičov náboja, protóny sa môžu presúvať cez vodíkovú sieť a elektróny môžu skákať medzi redox miestami (na cryste, vo vode, v kolagéne, medzhi chirálnymi polovodičmi/proteínmi,…).

Ako ti mitochondria pomáha „opáliť sa“ zvnútra?

Začnime opravou jednej zvodnej predstavy. Veľa ľudí si stále predstavuje melanín ako niečo, čo koža vyrobí až po tom, čo ju slnko trochu „pripečie“, a potom si ho jednoducho položí nad DNA ako „tmavý slnečník„. Lenže toto je opäť ten povrchový model, ktorý je síce pekný do učebnice, no živú bunku vysvetľuje asi tak dobre, ako fotka elektrárne vysvetľuje tok elektrónov v transformátore.

Melanogenéza nie je pasívne hnednutie. Je to rozhodovanie bunky, ktorá musí vedieť, či má svetelný podnet premeniť na adaptáciu, stres, opravu alebo deštrukciu a zároveň ani slovo „stres“ neznamená len niečo zlé, ako si mnohí myslia. Stres je súčasťou našej existencie. A tam, kde bunka rozhoduje o redoxe, vápniku, ROS, apoptóze, proteazóme, teple, vode a energii, tam veľmi rýchlo narazíme na úžasné vlastnosti mitochondrii. Nie ako na „továreň na ATP“, ale ako na uzol, ktorý číta prostredie a podľa toho mení správanie bunky.

Presne preto je zaujímavá aj štúdia, ktorá ukázala, že mitochondriálna dynamika reguluje melanogenézu cez ROS-ERK signalizáciu a degradáciu MITF. Keď výskumníci zasiahli do Drp1, teda proteínu mitochondriálneho delenia, melanocyty tvorili viac melanínu a mitochondrie boli predĺženejšie. Keď naopak znížili OPA1, proteín mitochondriálnej fúzie, mitochondrie sa fragmentovali, zvýšil sa ROS, aktivovala sa ERK dráha a MITF, jeden z hlavných regulátorov melanocytov, išiel cez fosforyláciu smerom k degradácii. Výsledok? Menej melanogenézy. [10]

V laickej reči veta vyššie zo štúdie znamená, že Mitochondrie (elektrárne bunky) priamo riadia to, koľko pigmentu naša pokožka vytvorí. Ak mitochondrie necháme spájať sa do dlhých reťazcov (fúzia = zväčšenie objemu =alandauerov princíp v praxi), bunky začnú produkovať oveľa viac tmavého farbiva. Naopak, ak mitochondrie rozbijeme na malé kúsky (degradácia = strata informácie), v bunke stúpne stres, spustí sa chemická reťazová reakcia a tá zničí hlavného „šéfa“ zodpovedného za tvorbu pigmentu, kvôli čomu pokožka vybledne.

No a teraz opäť po lopate. Melanocyt sa neopáli iba zvonka tým, že doňho trafí UV fotón. Melanocyt si najprv „prečíta“ vlastný vnútorný stav. Ak sú mitochondrie v inom tvare, inom redoxe, inom pomere fúzie a delenia, rovnaký svetelný signál nemusí znamenať rovnakú odpoveď. Preto dvaja ľudia môžu sedieť vedľa seba na tom istom slnku, v tom istom čase, a aj tak jeden vytvorí lepší solárny mozoľ a druhý sa iba zapáli, vysuší a zhorí alebo ostane červený ako paprika. Svetlo je rovnaké, no systém, ktorý ho číta, rovnaký nie je.

Skutočné opálenie (hnedá pokožka) teda nezačína na povrchu kože. Začína vo vnútri bunky, v jej redoxe, vode, mitochondriách a schopnosti premeniť fotón na riadený biologický dej.

Melanín teda nie je iba pasívna strecha nad jadrom. Melanín je topologické rozhranie medzi svetlom, vodou, redoxom, elektrónmi, protónmi a bunkou. A keď máš takéto rozhranie v živej bunke, už sa nebavíme iba o farbe. Bavíme sa o biofyzike života.

Bavíme sa o tom ako Informačná teória rozhoduje o smere toku času a priestore a teda manifestácií fyziky a ako Fyzika diktuje biológiu.

Kde do toho vstupuje živočíšna fotosyntéza?

Vieš čo je na tom krásne? Mitochondria a melanín na prvý pohľad vyzerajú ako dve úplne iné témy. Jedna patrí do energetiky bunky, druhá do pigmentácie kože. Jedna má dýchací reťazec, druhá melanozóm. Jedna pumpuje protóny cez vnútornú mitochondriálnu membránu, druhá absorbuje fotóny a mení redoxný stav pigmentu. Lenže keď sa pozrieš hlbšie, obe hovoria tým istým jazykom. Elektrón, protón, neutrón, neutríno, kvark, voda, membrána, gradient, svetlo, redox.

Mitochondria v ETC v podstate separuje/oddeľuje tok elektrónov od toku protónov. Elektróny putujú cez komplexy, protóny sa pumpujú, vzniká protónmotrická sila a ATP syntáza sa roztočí ako nanomotor. To nie je metafora, to je reálna rotačná fyzika v bunke, ktorá generuje enormné oscilujúce magnetické pole aj elektrický prúd, ktorý následne manipuluje s elektrickými časticami dnu a to až na úrovni „sub-atomárnej“.

No a hydratovaný eumelanín robí v inom priestore podobne fascinujúcu vec: jeho redoxné miesta prijímajú a odovzdávajú elektróny, voda následne umožňuje vznik protónových nosičov, semichinónové stavy nesú nespárovaný elektrón a celá sieť mení vodivosť podľa hydratácie, pričom samotné protóny vo vysokých rýchlostiach lietajú „tam a späť“, čím majú možnosť transformovať niečo zo svojho magnetického momentu ďalej, na čo väčšina ľudí ani len nepomyslí, nie to ešte brať to aj v úvahu vo výpočtoch a hypotézach… [6-9]

Preto mi nedáva zmysel pozerať sa na opálenie iba ako na „viac pigmentu“. Skôr by som povedal, že koža si pod svetlom buduje nový typ elektrochemickej infraštruktúry s novými elektrooptickými vlastnosťami. Niečo ako keď si v dome nevymeníš iba farbu fasády, ale natiahneš novú kabeláž, uzemnenie, rozvod vody a ochranu pred prepätím. Zvonka vidíš inú farbu, no vnútri sa však zmenil tok.

A toto je presne dôvod, prečo samoopaľovací krém nikdy neurobí to isté. DHA zafarbí rohovú vrstvu cez glykáciu, no nepridá bunke lepší systém čítania svetla. Nevytvorí mitochondriálne rozhodnutie a nevytvorí ani MITF odpoveď alebo melanozómovú logistiku. a toto nie je detail, ale celý rozdiel medzi živou adaptáciou a kozmetickým filtrom.

No a teraz prichádza tá časť, ktorú sme spomenuli vyššie, kde časť ľudí prevráti očami, lebo slovo fotosyntéza si spája výhradne s rastlinou, chlorofylom a listom. Lenže ak si pod fotosyntézou predstavíš iba zelený list, tak si sa zasekol na obrázku zo základnej školy. Ak ju však začneš chápať širšie, ako schopnosť biologického pigmentu absorbovať elektromagnetické žiarenie a spustiť iónovo-redoxný dej s vodou, zrazu sa ti otvoria dvere do kvantovej biológie.

Práve tu vstupuje do príbehu Dr. Arturo Solís Herrera. Jeho rámec je provokatívny a v mainstreamovej biomedicíne určite nie je bežný. Herrera tvrdí, že melanín je pre živočíšnu ríšu niečo podobné, ako chlorofyl pre rastlinnú ríšu, pretože dokáže v prítomnosti svetla pracovať s vodou, vodíkom, kyslíkom, elektrónmi a spätnou tvorbou vody. [11]

A hádaj čo. Keď sa potom pozrieš na tvrdšie merateľné práce o eumelaníne, zrazu to už neznie ako úplné sci-fi. Máme hydratáciou riadenú vodivosť, semichinónové radikály. Máme protónovo-elektronický transport. Máme širokospektrálnu absorpciu svetla. Máme ultrarýchlu disipáciu energie. Máme redoxné formy hydrochinón, semichinón a chinón. Máme vodu, ktorá nemení iba vlhkosť materiálu, ale jeho nosiče náboja. [6-9, 12-15]

Rozumieš? Ak pigment absorbuje svetlo, a ak je redoxne aktívny, a jeho vodivosť závisí od vody a protónov, potom označenie „živočíšna fotosyntéza“ prestáva byť infantilná provokácia a stáva sa pracovným rámcom, ktorý sa oplatí brať vážne.

P/re tých z vás, ktorí ste sa dočítali sem, teraz by ste mali rozumieť prečo sa tak trochu vždy pousmejem nad ľudmi, ktorí jedia rastlinnú stravu a listy pretože chcú do tela dostať chlorofyl, aby z neho načepali benefity. Neber ma zle – nejaké benefity to má, hlavne ak to konzumuješ v sezóne a si vystavený UV/IČ svetlu, avšak veľa ľudí sa snaží a snaží,… a zabúda, že lepší prvok má priamo v sebe, ktorý len čaká na „aktiváciu“ a je ním melanín, ktorý je schopný efektívnejšieho procesu – živočíšnej fotosynzézy.

Protóny, elektróny a „príbeh“, ktorý je starší než samotná mitochondria

Ak si sa dočítal až sem, mám pre teba dobrú a zlú správu. Zlá je, že ešte ideme o kúsok hlbšie a teda ešte nekončíme. Dobrá je, že teraz sa to začne spájať. 🙂

Život totiž nezačína a ani nezačal glukózou, doplnkom, kalóriou ani ATP. Život začal tokom. Nejskôr musel nadobudnúť informačnú stránku skrz vír a magnetický moment, z ktorej neskôr mohol vznikúť smer, z ktoreho mohli vziknut zákony fyziky a teda aj tok energie.

A najstaršie toky, s ktorými biológia pracuje, sú tok elektrónov/ protónov /neutrín, tok vody a tok svetla. V mitochondrii to vidíš krásne: elektróny padajú cez redoxné páry, protóny sa oddelia cez membránu a bunka si z rozdielu potenciálov vyrobí usporiadanú prácu. No a v melaníne vidíme inú, tmavú, rozptýlenú, polymérnu verziu tej istej logiky.

Herrera to nazýva živočíšna fotosyntéza, pretože podľa jeho modelu melanín v prítomnosti elektromagnetického žiarenia umožňuje obojsmerný dej s vodou, kde sa voda rozkladá na vodík, kyslík a vysokoenergetické elektróny, a opačným smerom sa zasa tvorí deutéria zbavená voda a elektrina. [11] Ja by som to zatiaľ formuloval opatrnejšie, no stále dosť provokatívne: melanín je kandidát na živé rozhranie, kde svetlo mení správanie vody a náboja v tkanive.

A teraz si všimni jednu vec. Ak sa bavíme o protónoch, nebavíme sa o obyčajnej malej guličke s pluskom. Protón je zložený objekt, v ktorom sa skrýva dynamika kvarkov, gluónov, spinov a polí. Keď fyzika hovorí o kvark-gluónovej plazme, hovorí o stave hmoty pred tým, než sa protóny a neutróny usadili do podoby, ktorú dnes berieme ako samozrejmú. No podľa mňa biológia, hoci sa na vonok tvári, źe využíva len enzýmy, gény a membrány, používa presne tieto najstaršie nosiče poriadku: protón, spin, náboj, vodík, magnetizmus a vodu.

Preto je melanín taký fascinujúci. Je tmavý, absorbuje široké spektrum, je hydratovaný, redoxne aktívny a je umiestnený v tkanivách, kde svetlo alebo vysoká informačná záťaž nie sú detail, ale podmienka funkcie. Koža, oko, ucho, substantia nigra (sivá hmota v mozgu), retina, epifýza, mozog, dreň nadobličiek, srdce,… Žeby náhoda? Ani náhodou. Minimálne nie z môjho pohľadu.

A presne tu sa dotýkame aj deutéria. Ak sa voda rozdeľuje, skladá, štrukturuje a znovu zapája do redoxu, potom otázka izotopovej selektivity a protónovej mobility nie je okrajová, ale centrálna. A presne preto som v knihách aj webinároch toľkokrát spomínal vodu, svetlo, protóny a mitochondrie, aj magnetický moment a magnetický monopól do jedného obrazu.

Svetlo, ktoré síce “nespáli”, ale vie robiť viac práce, ako by sa zdalo

Keď pigment absorbuje fotón, dostane sa do excitovaného stavu, no a energia musí niekam ísť. Môže sa vyžiariť naspäť ako svetlo, môže spustiť chemickú reakciu, môže vytvoriť dlhšie žijúci voĽný radikál (v triplet stave), môže presunúť náboj, alebo sa môže rýchlo rozptýliť do vibrácií a tepla. Fotoprotektívny pigment teda potrebuje urobiť niečo veľmi náročné: chytiť široké spektrum energie a rýchlo ju odviesť tak, aby nevznikol chaos a presne to aj robí, pretože z „chaosu“ vytvorí „poriadok“ (negatívnu entropiu a paradoxne na to využije únik entropie/tepla = infračerveného svetla.

Meredith a Riesz ukázali, že syntetický eumelanín disipuje viac než 99,9 percenta absorbovanej UV a viditeľnej energie neradiatívnymi cestami. [12] Novšie ultrarýchle práce potom ukázali, že napriek chemickej heterogenite majú rôzne chromofóry eumelanínu spoločnú ultrarýchlu odpoveď, kde sa energia veľmi rýchlo presúva do vibrácií a okolitého rozpúšťadla. V jednej práci sa dokonca ukázalo, že po excitácii sa signál mení na obraz zohriatej vody a to v časovej škále pikosekúnd. [13]

Predstav si laicky rušnú križovatku. Zlá križovatka nechá autá naraziť do seba. Dobrá križovatka ich v zlomku sekundy rozvedie do viacerých smerov, aby sa nikdy nestala „nehoda“ (chaos). Melanín je v tomto zmysle križovatka pre fotóny. Nehovorí im iba „stoj“. Hovorí im: tadiaľto sa zmeň na vibráciu (solitón/fonón), tadiaľto na teplo (únik entropie = landauerov princíp), tadiaľto do redoxu, tadiaľto do vody, tadiaľto do náboja. A keď je systém hydratovaný a zasadený do bunky, táto križovatka už nie je len chemická, ale biologická a biofyzikálna.

Svetlo teda nemusí kožu iba „spáliť“ ako si veľa ľudí myslí, a to platí aj pre veľmi intenzívne UV. Ak je systém pripravený, svetlo môže zmeniť usporiadanie, vodu, redox a elektrické pravidlá tkaniva.

Toto je podľa mňa kľúčový rozdiel medzi spálením a adaptáciou – spálením a funkčným solárnym mozoľom. Spálenie je stav, keď svetelná informácia prekročí kapacitu systému a zmení sa na poškodenie alebo nadmernú stimulaćiu histamínu (histamín = achirálna molekula a histidín = chirálna molekula). Adaptácia je stav, keď systém tú istú fyzikálnu reč dokáže preložiť do štruktúry (kyselina urokánová = achirálna). ..No a melanín je jeden z prekladačov.

Od nespárovaného elektrónu ku spinu, vode až magnetickému monopólu? Hmmm…

Poďme to ukončiť a uzavrieť. Semichinónový radikál obsahuje nespárovaný elektrón. To znamená spin a magnetický moment (viď články Chiralita #4 a #5). Preto sa pri eumelaníne objavuje paramagnetický signál merateľný elektrónovou paramagnetickou rezonanciou, a preto hydratácia, pH aj svetlo menia nielen chémiu pigmentu, ale aj radikálovú populáciu, ktorá je fyzikálne zaujímavá. [7, 15]

Pri chiralitou indukovanej spinovej selektivite, teda CISS vieme, že chiralné molekuly a usporiadané chiralné prostredia môžu ovplyvňovať spinovú orientáciu elektrónov pri transporte alebo redoxných dejoch. Tento jav sa skúma v DNA, peptidoch, proteínoch, organických vrstvách a redoxných reakciách a vo fyzike je známy. [16, 17]

Prečo to spomínam pri melaníne? Pretože eumelanín má presne tie vlastnosti, pri ktorých by sa SPIN nemal zamiesť pod koberec: aromatické agregáty, redoxné miesta, hydratáciu, protóny, elektróny, nespárované elektróny, svetlo a chiralné prostredie.

No a teraz príde premostenie na veci, ktoré som otváral v druhej knihe (na záver) a v tretej knihe, ale aj v článkoch o vode, spine, topológii a vo webinároch.

Melanín sa nenachádza v prázdnom vákuu. Je vo vode, pri membránach, v tkanivách s vysokou mitochondriálnou aktivitou, pri nervovom tkanive a v miestach, kde svetlo, protóny, elektróny, neutrína a ich magnetické momenty neustále „krížia“ svoje dráhy.

V nedávnom decembrovom webinári 2025 o magnetickom monopóle sme si rozoberali sme si ukázali ako spintronika a skyrmióny dokážu meniť lokálne usporiadanie spinov a zmeniť správanie celého systému a preto si teraz položme otázku:

Čo ak melanín nie je v tkanivách s vodou a protónmi iba preto, aby bol tmavý, ale preto, že dokáže meniť lokálne pravidlá, podľa ktorých voda, spin a náboj spolu komunikujú? Čo ak dokáže taktiež „prispieť“ troškou do mlyna a zabezpečiť chirálnu preferenciu jedného spinu nad druhým?

Čo ak melanín v koži programovo prepína ortho a para vodu podľa modelu magnetického monopólu? Príroda ho totiž nie nadarmo opakovane vkladá tam, kde sa uvoľňuje alebo absorbuje veľa svetla/biofotónov, veľa vody, veľa mitochondrií a veľa informačnej záťaže a matka príroda takéto veci nerobí len tak z nudy.

ATP naozaj nie je, ani nikdy nebolo naším zdrojom energie. ATP je zodpovedné iba za roztváranie proteínov, ktoré zachytia viac vody. Tá tak vytvorí viac EZ, ktoré vylúčia viac protónov. Tie vytvoria niečo ako „káble“, ktoré zároveň tunelujú a podstupujú (možno až? )inverzný beta rozpad. Kvôli tomu aj najrozšírenejší voľný radikál superoxid vo svojom tripletovom stave vylučuje biofotón v spektre svetla 1520 nm, ktoré je v kvantovej fyzike preukázané ako najlepší katalyzátor tunelovania protónov. To veľa z vás nevedelo, čo? Tiež je to svetlo, ktoré sa nachádza v polovici slnečného spektra dopadajúceho na povrch Zeme. Svetlo, ktoré moderným ľuďom chýba a ktoré by mali nevyhnutne do svojho života opäť zaradiť.

Mitochondrie sú však ešte elegantnejšie, ako by sa zdalo, pretože využívajú protóny v oboch smeroch počas prechodu cez  cristae a popritom využívajú ich dobre uväznené svetlo aj energiu.

Keď sa vodík vo forme NADH alebo FADH uvoľní z jedla do mitochondrie, mitochondria ho prevezme a vďaka tomu zregeneruje NAD⁺ a FAD₂. Elektróny preskočia na komplex a začnú pekne plynúť za kyslíkom, aby ho zredukovali, pričom do priestoru komplexu „pritiahnu“ aj protón prechádzajúci pomocou kvantového tunelovania cez komplex do medzimembránového priestoru. Počas svojho prechodu dokáže uvoľniť nejakú energiu vo forme neutrín (alebo antineutrín), ale aj pozitrónu (teda aspoň podĽa môjho skromného názoru). Ten okamžite aninhaluje s elektrónom, ktorého má dané redoxové centrum v komplexe vďaka železu a síre nadbytok. Počas toho, ako nastáva aninhalácia, sa uvoľňuje nejaké svetlo a cez dané miesto prechádza tunelujúci elektrón, ktorý dokáže navýšiť svoju energiu a pomôcť mitochondrii maximalizovať kvantovo-elektrodynamickú silu. Protón, ktorý je čiastočne zbavený energie, sa však vráti pomocou ATP-syntázy späť do matrixu, pričom poslúži na rotáciu hlavy ATP-syntázy pri vzniku ATP. To sa následne dostane cez permeabilnú membránu do bunky a umožní proteínom plne sa roztvoriť a naviazať viac vody. Takto vzniknú obrovské polarizované vrstvy kryštalickej vody, ktoré slúžia ako topologický izolátor, v ktorom je možné vytvárať „zrkadlo“ (reflekčná „baríera“) pre najmenšie možné častice (neutrína a antineutrína), aké protóny vysielajú, keď sa ocitnú na veľmi stiesnenom priestore, v ktorom hrá hlavnú úlohu elektromagnetická sila.

Nezabúdaj, že elektromagnetická sila je veľmi veľmi silná a čím je rozmer menší, tým viac „sily“ má. Vďaka tomu protóny dokážu odovzdávať časť svojho magnetického momentu počas tunelovania a to bez toho, aby sme si to pri obyčajných biochemických pokusoch vôbec všimli, pretože proton PRED a protón POTOM vyzerajú absolútne totožne. Avšak ich magnetický moment, skrz landauerov princíp, ktorý má enormné množstvo joule sekundy, rovnaký byť nemusí pred a po. A týmto zároveň vyzývam každého, kto chce moje slová vyvrátiť, aby to spravil. Myslím, že ak raz niekto vykoná takýto experiment a veľmi clitivé merania, môže dôjsť k veĹmi zaujímavému výsledku, pretoźe uvidí niečo, čo doposiaľ viditeľné nebolo, keďže to nikto nehľadal…

Presne takto dokáže mitochondria skrz svoj ETC a presun elektrónov, ale najmä protónov animovať ŽIVOT. Takto naše bunky dokážu vytvoriť negatívnu entropiu a udržiavať nás ďaleko od rovnovážneho stavu, aby sme mohli žiť.

Záverečné zhrnutie alias čo ťa čaká nabudúce

Tearz, ak si sa dočítal až sem (za čo ti gratuľujem :D) si porovnaj dve hnedé farby. Na jednej strane DHA samoopaľovací produkt, ktorý cez Maillardovu reakciu chemicky sfarbí rohovú vrstvu, podobne ako keď v kuchyni zhnedne jedlo a na druhej strane živá melanogenéza, kde svetlo, mitochondria, voda, redox, protóny, elektróny a melanín menia fyzikálny stav buniek a presun protónov. Obe môžu na fotke vyzerať ako „hnedé opálenie“, lenže jedna je hnedá bude len škrupina, no druhá biologická adaptácia.

Opálenie teda nie je iba farba, ktorú koža ukazuje svetu. Je to zmena spôsobu, akým koža svet prijíma, filtruje, vedie, rozkladá a znovu zapisuje do hmoty, pretože nezabúdaj na slová v úvode – čokoľvek, čo má farbu, je v prírode polovodič!

A možno práve preto príroda nevložila melanín na povrch ako mŕtvy náter, ale ho vytvorila v bunke, uzavrela do melanozómu, odovzdala keratinocytu, položila nad jadro a obklopila vodou. Nie preto, aby bola koža iba tmavšia, ale aby bola fyzikálne iná.

Živočíšne telo nikdy neprestalo fotosyntetizovať, len to nerobí zeleným „listom“, ale tmavým pigmentom, vodou, protónmi a elektrickým prúdom…

Záver

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, zdieľaj článok ďalej. Tiež ma môžeš podporiť kúpou mojich kníh alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

• Facebook
• Instagram
• X
• YouTube
• Spotify
• Mail

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Nadchádzajúce živé akcie, kde sa môžme vidieť osobne (VitalFest v Máji, BTC Prague v Júni,…)

Aj takouto formou dávam verejne info o ďalších živých akciách, kde sa môžeme vidieť osobne a ako obyčajne – teším sa na každého! 🙂 Už som si zvykol, že vždy sa spoznám/-e minimálne s nejakým novým Mitochondriakom a práve o tom to je. Prepájať sa navzájom.

Všetky bližšie informácie o akciách, aj ďalšie akcie, kde sa môžeme stretnúť, nájdete na tejto stránke.

Prémium členstvo 2026 – pridaj sa do komunity Mitochondriakov a stretávajme sa pravidelne

Otázok neustále pribúda a jediná možnosť pre mňa, ako na ne odpovedať, je len prémium členstvo.

• Práve tu máme v rámci našej komunity Mitochodnriakov možnosť pýtať sa mňa (aj ďalších členov) otvorene a na čokoľvek.
• Stretávame sa spoločne pravidelne každý mesiac LIVE na ZOOM-e skrz QaA webináre,
• a tež kedykoľvek na fóre (fórum má verejnú časť, a aj súkromnú, kam majú prístup iba prémium platiaci členovia!).

Pri kúpe jednorazového členstva s prístupom navždy, získaš aj moje tlačené knihy Spoznaj Svoju Biológiu.

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope. Rovnako upozorňujem, že ako to už býva pred vianocami u mňa zvykom – opäť som dal môj balík kníh do 50% zľavy. Verím, že ľudia, ktorí čítajú radi ako ja tlačené knihy to využijú, či už pre seba, alebo ako darček pre blízkych, ktorí majú otvorenú myseľ. 🙂

Novinka – Prvá Mitochodnriacka App ZDARMA, ktorá ti pomôže so svetelnou hygienou aj CR

Aplikáciu predstavovať nemusím, hovorí sama za seba. Stiahni si ju, nainštaluj do telefónzu, je ZDARMA a hlavne ju používaj.

Aplikácia dala zabrať a obsahuje moje niekoľko ročné vedomostí, znalosti, vecí z článkov, opaľovacieho protokolu, MasterClass krvné testy,…

Mitochondriak® | Terapia červeným, NIR aj UV svetlom, bezpečné cirkadiánne interiérové osvetlenie a uzemnená barefoot obuv

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným (aj UV) svetlom, produkty Mitochondriak®.

Mitochondriak® je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.

Všetci máte možnosť na eshope Mitochondriak® využiť zľavový kód na 10% zľavu – stačí v pokladni zadať zľavový kód: „jaroslavlachky“.

Zdroje a literatúra

1. Benito-Martínez S, et al. Melanin Transfer and Fate within Keratinocytes in Human Skin Pigmentation. Integr Comp Biol. 2021. PMC
2. Gibbs S, et al. Melanosome capping of keratinocytes in pigmented reconstructed epidermis. Pigment Cell Res. 2000. PubMed
3. Cichorek M, et al. Skin melanocytes: biology and development. Postepy Dermatol Alergol. 2013. PMC
4. Frey J, et al. In search of the perfect tan: Chemical activity, biological effects, business considerations, and consumer implications of dihydroxyacetone sunless tanning products. J Cosmet Dermatol. 2023. PMC
5. Nguyen BC, Kochevar IE. Influence of hydration on dihydroxyacetone-induced pigmentation of stratum corneum. J Invest Dermatol. 2003. PubMed
6. Mostert AB, et al. Role of semiconductivity and ion transport in the electrical conduction of melanin. PNAS. 2012. DOI
7. Mostert AB, et al. Hydration-controlled X-band EPR spectroscopy: a tool for unravelling the complexities of the solid-state free radical in eumelanin. J Phys Chem B. 2013. DOI
8. Bedran ZV, et al. Water-Activated Semiquinone Formation and Carboxylic Acid Dissociation in Melanins. Polymers. 2021. PMC
9. Wünsche J, et al. Protonic and Electronic Transport in Hydrated Thin Films of the Pigment Eumelanin. Chem Mater. 2015. DOI
10. Kim ES, et al. Mitochondrial dynamics regulate melanogenesis through proteasomal degradation of MITF via ROS-ERK activation. Pigment Cell Melanoma Res. 2014. PubMed
11. Solís Herrera A. Fotosíntesis Humana / Melanina: ¿la energía del futuro? Medical Modulation of Human Photosynthesis.
12. Meredith P, Riesz J. Radiative relaxation quantum yields for synthetic eumelanin. Photochem Photobiol. 2004. PubMed/arXiv
13. Grieco C, et al. Probing the heterogeneous structure of eumelanin using ultrafast vibrational fingerprinting. Nat Commun. 2020. Nature
14. Kohl FR, et al. Ultrafast spectral hole burning reveals the distinct chromophores in eumelanin and their common photoresponse. Chem Sci. 2020. DOI
15. Mostert AB, et al. The photoreactive free radical in eumelanin. Sci Adv. 2018. Science
16. Naaman R, Paltiel Y, Waldeck DH. Chiral Induced Spin Selectivity and Its Implications for Biological Functions. Annu Rev Biophys. 2022. DOI
17. Bloom BP, et al. Chiral Induced Spin Selectivity. Chem Rev. 2024. PMC