Čo má spoločné včerajšia Nobelova cena za fyziku a kvantová Biológia? Toto. Obe si uvedomujú dôležitosť svetla. Dnešný článok spisujem na jazere, na slniečku a pri vode, práve na základe udelenia včerajšej ceny a ako hneď zistíš, miesto kde som je veľmi symbolické.

P.S. Dnešný kratučký, no zaujímavý článok nie je nahratý ako podcast, a verím, že ho zvládne každý. 

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

O čom bola včerajšia Nobelova cena za fyziku (október 2023)

Nobelovu cenu za fyziku za rok 2023 v utorok, 03.10.2023, získali francúzsky fyzik Pierre Agostini, fyzik maďarského pôvodu Ferenc Krausz a francúzska fyzička Anne L’Huillierová za experimentálne metódy vo výskume dynamiky elektrónov v hmote. V podstate demonštrovali spôsob, ako vytvoriť extrémne krátke pulzy svetla, ktorými možno nahliadnuť do sveta elektrónov a ich pohybu.

Ak si na mojom blogu dlhšie, vieš prečo je táto Nobelovka pre mňa dôležitá. Jeden z prvých článkov na blogu som totiž napísal takmer 4 roky dozadu o tom, čo je Kvantová Biológia (koniec koncov, roky predtým som napísal aj celú knihu Kvantová Biológia), no v článku som napísal túto vetu:

Všetky biochemické reakcie (spaľovanie glukózy, tvorba a prepis DNA, apod.) prebiehajú v mikro až nanosekundách, no o ich priebehu, smere, aj celom dianí, je rozhodnuté ešte pred tým. Rozhodujú o nich fotonické procesy, ktoré prebiehajú v atto až femtosekundách.“

Ako teda vidíš, aj vďaka tejto práci a Nobelovej cene sa slová opäť raz potvrdzujú. Absencia dôkazu nikdy neznamenala absenciu efektu.

Dodnes sa vo svete vedy akceptuje hlavne „mainstream“ a zaužívaná dogma, že je to najmä skúmanie chemickej reakcie a hľadanie spôsobov ako ich ovplyvňovať, napríklad pomocou lieku, ktorý „targetuje“ nejaký gén, apod., čo je zodpovedné za zdravie populácie. Verejne prezentujeme, že pomocou skúmania chemických väzieb a molekúl dokážeme prísť na to ako naše telo funguje a prečo máme niektoré zdravotné problémy, aké máme a následne ich zmeniť.

Ako však vidíš, nie je tomu úplne tak a aj samotná veda, v tomto prípade fyzika, dáva odpovede biológii a teda aj medicíne.

Ako už odomňa verím vieš, biológia nie je základná veda. Fyzika totiž diktuje Biológiu, no a tvar, rozmer a zakryvenie priestoru zasa diktujú fyziku, ktorá je aplikovaná na danú biológiu. To znamená, že rozdiel medzi Newtonovým a kvantovo mechanickým svetom určuje rozmer, v akom sa na priestor pozeráme a skúmame ho.

Presne preto bol pred smrťou podľa mňa aj Einstein nešťastný, keď nedokázal vysvetliť vlastnú teóriu relativity, s ktorou prišiel, tak ako by si predstavoval. Sám si totiž v tej dobe neuvedomoval, že aj teória relativity a s ňou tiež všetky fyzikálne zákony sú samé o sebe relatívne a závislé na merítku, v akom ich pozorujeme.

Naše bunky, aj mitochondrie sú veľmi malé a  subatomárne častice v nich ešte menšie.

To znamená, že skúmanie chemických reakcií a myslenie si, že vieme čo sa deje je rovnaké, ako sledovanie divadelnej hry na pódiu a myslieť si, že za oponov nik nie je, kto to riadi.

Všetkým chemickým reakciám totiž predchádza „niečo“, čo sa deje vo veľmi vysokých rýchlostiach, čo ich kontroluje.

To niečo je svetlo (fotóny), no a najväčším zdrojom na planéte Zem je predsa slnko, z ktorého „spaľovania“ koniec koncov pochádzame my všetci. A ak si nespomínaš, séria článkov VOZ bola práve o tom. Hlavne článok #15, 18 a 19.

Všetky prvky, z ktorých je tvoje telo, pochádzajú zo zlúčeného („stlačeného“) vodíka zo slnka, alebo okolitých explodujúcich hviezd. No a svetlo aké tieto chemické prvky obsahujú vo svojich elektrónoch, protónoch a neutrónoch je to, čo rozhoduje o tom, či je daný prvok abiotický alebo, biotický.

Aj toto je totiž rozdiel medzi železom v skrutkovači, ktorý je neživý a železom v hemoglobíne, či v crystae mitochondrie, kde sa správa opačne.

Malé zopakovanie z VOZ #15

Uhlík, ktorý tvorí kostru nášho kolagénu a celého tela, je prvok s atomovym číslom 6, čo znamená, že má 6 elektrónov. Keď si ho pozrieme bližšie zistíme, že jeho prvá vrstva je naplnená 2 separovanými elektrónmi (1s), zatiaľ čo v druhej vrstve ostávajú 4 elektróny. Dva elektróny v s (2s) a 2 elektróny v p (2p). Tieto 4 elektróny dávajú uhlíku jeho vlastnosti, vďaka čomu slúži ako „chobotnica“, ktorá rada drží ďalšie prvky.

Čo je však zaujímavé je, že uhlík často tvorí dvojité väzby, tzv. metylové, kde sa spojí so susedným uhlíkom, vďaka čomu spolu začnú zdieľať 2 elektróny. To znamená, že tieto 2 elektróny s tvarom orbitálu p, sú pre uhlíky zdieľané spoločne, ktoré majú možnosť stať sa delokalizovanými. Odborne sa to v organickej chémii nazýva aj HOMO a LUMO. Inými slovami, keď sa takto dva uhlíky stretnú, už nemajú každý svoj elektrón.

Ich elektróny sa akoby stanú jedným a nachádzajú sa všade. Podobne ako keď sa stretnú dvaja ľudia, ktorí boli dovtedy sami, no následne svoje životy zdieľajú spoločne. Opäť vidíš ďalšie prirovnanie. Chcem aby si si to pamätal.

Aj na základe tohto jednoduchého príkladu vidíš, že rovnaký chemický prvok, uhlík, môže slúžiť ako obyčajná vec, napríklad v ceruzke na kreslenie, tiež z neho môže byť dráhy diamant, tiež z neho môže byť skvelý polovodič v tele (kolagén), grafen a ešte omnoho viac.

No a bez poznania toho, ako ich elektróny reagujú so svetlom by sme ani len netušili, čo všetko tento obyčajný chemický prvok dokáže a prečo si ho matka príroda vybrala ako základný „kameň“ všetkého živého vo forme štruktúry kolagénu (živočíchy) alebo lignínu (rastlinky).

Kvantová Biológia a fyzika = win win situácia

Kvantová Biológia teda opäť preberá pomyselnú štafetu, pretože práve VODA v tvojom tele v attosekundách mení uhly medzi elektrónmi a protónmi, pomocou ktorých medzi nimi zdieľa fotóny.

No a nezabúdaj, že zmena uhlu medzi atómami = deformácia magnetického momentu danej častice = zmena kvantového stavu častice = prenos OMH a SPINU = prenos informácie aj energie.

Vo fyzike totiž dávno dobre vedia, že energia aj hybnosť sú vždy zachované. Nikdy na to nezabúdaj. Práve preto vždy pri zmene vnútorného magnetického momentu častice dôjde k prenosu kvantizovanej informácie v systéme.

Presne preto dnes vieme, že energia, rovnako ako informácia, sú kvantizované veličiny. Daná Nobelova cena z dňa a pól dozadu, je toho iba dôkazom. Článok o kvantizácii je tu, ak si nespomínaš.

Aj toto je spôsob ako dokážu živé bytosti zachovať kvantovú koherenciu vo vlhkom a teplom prostredí ďaleko od absolútnej nuly a práve vďaka tomu tvoj mozog dokáže to, čo dokáže. Ma neuveriteľnú výpočtovú kapacitu, pretože je ponorený vo vode (mozgomiešny mok) s vysokým obsahom sodíka aj jódu.

Zhrnutie a bonusové myšlienky na záver

Teraz sa na záver zamysli nad tým, z čoho je tvoje telo zložené. Z vody. 99% molekúl v bunke je voda. Keď dáš jedlo do mikrovlnky, čo s ním spraví? Mikrovlnné žiarenie (uEMP) predsa zarotuje molekuly vody, vďaka čomu jedlo ohreje. Rotácia týchto molekúl však uvoľní nie len teplo, ale tiež zmeni ich uhly a potravu zvnútra dehydratuje, pretože potravina stratí na molekulárnej úrovni kvantovú koherenciu.

Niečo podobné sa deje aj s nami posledných najmä cca 60 rokov, vďaka čomu sa mení množstvo a tip vody, akú naše mitochondrie vytvoria. Už totiž netvoria ani zďaleka 115 až 125 ppm, ako by mali (premium členovia, ktorí ste sa pridali do nového experimentu s vodou a výkonnosťou viete o čom hovorím).

Tiež sa však mení aj spôsob, ako mitochondrie komunikujú s vodou okolo zmotanej DNA, vďaka čomu sa mení aj expresia jej génov. Presne takto vznikajú niektoré fenotypy chorôb, ktoré dnes vidíme, ktoré z genetického hľadiska nedávajú zmysel.

Verím teda, že ty už, lepšie rozumieš ako a prečo a tiež, že chápeš, prečo niekedy netreba čakať na to, kým veda niečo preukáže alebo uzná za „vedecky dokázané“.

Len tak mimochodom, deň pred tým, ako bola povšimnutá táto práca vo Fyzike, bola v pondelok udelená aj Nobelova cena za fyziológiu a medicínu (za rok 2023), ktorú získali americká biochemička maďarského pôvodu Katalin Karikó a americký imunológ Drew Weissman. Získali ju za výskum, ktorý viedol k vývoju prvých vakcín proti ochoreniu COVID-19 s technológiou mRNA. Zaujímavý paradox, však?…

Jedna cena, v pondelok, ktorá bola udelená za veľký prelom, ale aj „mainstream podporu“ jedného z najväčších biznissov farmaceutického priemyslu 21. storočia a druhá, v utorok, ktorá chtiac nechtiac poukázala na genialitu matky prírody, ktorá veľmi dobre vie, prečo život vznikol zo svetla a vďaka svetlu.

Svetlo je to, čo kontroluje aj našu natívnu a adaptívnu imunitu, ktoré rozhodujú aj o tom, ako zvládneme vírusové ochorenie, vrátane toho „najnovšieho“ a „najdesivejšieho“. Čakať teda, že nejaká umelo vytvorená vakcína, ktorá do nášho tela ešte aj (možno?) doručí zbytočné kovy pomôže, miesto uvedomenia si, že je to môj životný štýl, zvládanie stresu a prostredie, v ktorom som, je (podľa mňa) pri najmenšom nezmyselné…

Záver

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

Ak ťa články/podcasty zaujímajú a chceš byť informovaný medzi prvými vždy, keď zverejním nový, môžeš mi nižšie zanechať email a dostaneš ako prvý upozornenie!

P.S. Ak v článku nájdeš nejakú gramatickú chybičku, alebo čokoľvek, kľudne napíš dole do komentára kde a akú, rád opravím! Rovnako mi môžeš dať vedieť ak ťa napadne niečo na pridanie do nášho spoločného Slovníka pojmov! 🙂

P.P.S. Ak sa chceš v týchto informáciách, ktoré ti ponúkam, orientovať ešte viac, prípadne chceš v dnešnej modernej dobe svoj progress aj chápanie trochu urýchliť, pridaj sa medzi prémium členov. Už teraz tam nájdeš množstvo informácií, materiálov, množstvo diskusií na fóre, webináre a nespočet pridanej hodnoty. Pri kúpe platinového ročného členstva získaš v cene automaticky aj obe vytlačené knihy Kvantová Biológia.

Na záver ti dávam do povedomia nové odporúčané panely EasyLight, určené na terapiu červeným a infračerveným svetlom, ktoré majú až 5 vlnových dĺžok. Momentálne majú v ponuke aj novinku, ktorou je vhodné večerné osvetlenie alias červený pohybový senzor mitochondriak.

Ako čitateľ tohto blogu máš možnosť využiť aj špeciálnu zľavu 10%, ak pri objednávke zadáš zľavový kód: „jaroslavlachky„.

Zdroje, štúdie a citovaná literatúra:  

1. https://www.nobelprize.org/prizes/physics/2023/press-release/

2. https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/860216-nobelovu-cenu-za-fyziologiu-a-medicinu-udelili-za-vyskum-mrna-vakcin-ktorymi-sa-ockuje-proti-covidu

3. https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/860411-nobelovu-cenu-za-fyziku-udelili-za-vyskum-dynamiky-elektronov