Čo sú to birkelandové prúdy, ako fungujú a ako dokážu vysvetliť skutočnú povahu vesmíru, aj biológie? Prečo to tvrdím? Jednoducho preto, pretože vesmír funguje na rovnakých princípoch ako naše bunky, pričom využíva 3 hlavné FAKTORY: Rotáciu, Magnetizmus, Elektrinu. No a ich tvorcom je svetlo (fotón), ktoré nemá nijakú hmotnosť, no aj tak prenáša hybnosť, ktorá je v jeho prípade vo forme orbitálnej (kruhovej).

Sumár článku:

• Keď vesmír a elektrina spoja svoje „sily“
• Kto bol Kristian Birkeland?
• Ako vznikajú Birkelandove prúdy?
• Prečo majú elektrické a magnetické pole 90° (ortagonálny) vzťah?
• Ako dokáže elektrický prúd vytvoriť „lano“ v plazme?
• Prečo je podľa mňa vesmír elektrický a ako dokážeme vygenerovať pomocou „zovretia“ 2 prúdov svetlo a RF?
• Zopár prirovnaní pre laikov a prenos do biológie
• Záverečné myšlienky
• POZVÁNKA na LIVE webinár „Solárny mozoľ pre laika aj pokročilých – teória aj prax!„

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho na SPOTIFY alebo na iných platformách.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Keď vesmír a elektrina spoja svoje „sily“

Poďme na to. O Birkelandových prúdoch (Birkeland current) som písal/hovoril viackrát, naposledy v poslednom článku a tiež v prvých článkoch tejto série: Matrix #2 elektrická povaha vesmíru vs elektrická mitochondria a Matrix #1 Čo je to plazma a ako plazma vzniká. Je mi však jasné, že málokto si pamätá, tak tomu venujem aj dnešný, samostatný článok.

Gravitácia je známy pojem a pozná ho každý. Môžeš tiež prehlásiť, že na gravitáciu „neveríš“, avšak stačí keď skočíš z prvého poschodia a automaticky zistíš, že nezávisle na tvojej „viere“, prírodné zákony ťa „vyškolia“. Avšak o tom, ako gravitácia funguje a či je to naozaj samostatná fyzikálna sila, alebo len dôsledok inej sily (podľa mňa elektromagnetickej, ktorá sa javí inak, pretože je na veľmi vysokom rozmere), sa môžeme baviť dlho. Nič to však nemení na fakte, že tu niečo ako „gravitácia“ je a musíme ju akceptovať.

No a teraz prichádza dôležitý bod na úvod – vieš si predstaviť, že vesmír nie je len o gravitácii? Že planéty, galaxie a slnečnú sústavu „nekontroluje“ iba gravitácia, ale aj elektromagnetizmus? Predpokladám, že ako čitateľ môjho blogu áno, pretože som gravitácii a jej vzniku venoval dokonca aj samotný článok.

Veľa ľudí však netuší, že okrem gravitačných síl je náš vesmír plný plazmy, ktorá prepája všetko, od masívnych galaxií, hviezd, až po samotnú planétu Zem a jej atmosféru so Slnkom a slnečným vetrom. Práve tu sa stretneme aj s tzv. birkelandovými prúdmi, čo je niečo ako obrovská plazmová sieť, akoby prírodné koaxiálne káble, ktoré spájajú planéty, hviezdy aj galaxie a dnes ti ukážem, ako fungujú a prečo sú tak fascinujúce.

Kto bol Kristian Birkeland?

Kristian Olaf Birkeland bol nórsky fyzik (1867–1917), ktorý ako prvý pochopil, že polárna žiara (aurora borealis) nie je len náhoda. Birkeland dokázal, že nabitý prúd elektrónov prúdi z vesmíru po magnetických siločiarach Zeme a bombarduje hornú atmosféru. Táto energia ionizuje plyny, čoho výsledok môže byť samotná „žiara“ na nočnej oblohe.

Teraz by niektorí mohli namietať, obzvlášť vedci, že o Birkelandovy síce vedia, vykonal veľa vedeckých prác aj pozorovaní, je v komunite pomerne známy, avšak stále je tak trochu považovaní za „neuznaného“ (pre niekoho možno „šarlatána„), avšak ani jedno nie je správne.

Bol veľmi inteligentný človek, ktorý naozaj popísal veľa prírodných javov pomocou elektromagnetizmu a plazmového chápania vesmíru, avšak nepochopenie jeho práce je z veľkej miery (teda aspoň podľa mňa) zapríčinené najmä tým, že väčšina main-streamu vrátane samotných vedcov a fyzikov stále považuje kozmológiu ako vedu predovšetkým okolo gravitácie a elektromagnetizmus, respektíve elektrinu a magnetizmus ignoruje.

Len tak pre zaujímavosť, ešte v roku 2004 bol v časopise New Scientist publikovaný „Otvorený list vedeckej komunite“, kritizujúci teóriu Veľkého tresku, aj s argumentami, ktorý podpísalo 34 významných vedcov z 10 krajín sveta [3]. Ostal bez odozvy.

Poďme však späť k veci. Možno si pamätáš s predošlých článkov jednu dôležitú vec a to, že nič ako vákum nejestvuje. Tento fakt je dnes už dobre chápaný a akceptovaný vedeckou komunitou, a zároveň sa popisuje hlavne pomocou kvantovej elektrodynamiky a kvantového poľa. Inými slovami, vo vesmíre nie je nič ako prázdno. V mnohých oblastiach „prázdneho vesmíru“ je väčšinou hustota elektricky nabitých častíc aspoň 1000/cm³. Zároveň vieme, že elektricky nabitá častica (ako elektrón a protón, ktoré vo vesmíre sú) majú elektricky náboj a generujú elektrické a magnetické pole.

To znamená, že vesmír je v skutočnosti plný plazmy, ktorá je vo vzájomnom prepojení, aj skrz birkelandové prúdy. No a ako tieto „prúdy“ vznikajú, vyzerajú a ako sa správajú sa dozvieš v ďalšom odstavci.

Ako vznikajú Birkelandove prúdy?

Samotný vznik prúdov ti vysvetlím ako inak, než na prirovnaní ku samotnej mitochondrii. Použijem aj jednu moju staršiu ilustráciu, no až v ďalšom odstavci, keď budeš mať základ elektromagnetizmu a birkelandového prúdu/prúdov. Možno potom opäť raz lepšie pochopíš, prečo som si ako úvodný obrázok mojej knihy Kvantová Biológia zvolil Zem z pohľadu vesmíru.

Kozmológia a Biológia totiž majú naozaj veľa spoločného a dôvodom je fraktálnosť prírody. Keď raz príroda na niečo príde a funguje to, využíva to naplno práve pomocou fraktálu a to na malých, tak aj veľkých rozmeroch.

Birkelandove prúdy (originál z angličtiny „Birkeland current„) sa zvyčajne popisujú ako elektrické prúdy v ionosfére planéty, ktoré idú v smere toku magnetického poľa (t. j. prúdy zarovnané s poľom). Zvyčajne sa teda používajú na opis elektrického prúdu v kozmickej plazme (vo vesmíre).

Prúdy sú v podstate spôsobené pohybom plazmy kolmo na magnetické pole, pričom často vykazujú vláknitú alebo skrútenú magnetickú štruktúru podobnú „lanu“, čo nie je náhoda.

Môžeš si to predstaviť aj na príklade tečúcej rieky, do ktorej hodíš lano. Predstav si teda rieku a v nej pláva lano. Voda/rieka (plazma) tečie rovno — to je elektrický prúd. Lano v rieke sa následne začne krútiť, vďaka toku rieky a víru, ktorý okolo lana vznikne z toku rieky (to je akože magnetické pole).

Druhý príklad, ako si to vieš predstaviť, ktorý si možno na škole videl je známy pokus s cievkou a magnetom. Keď vezmeš vodič, spravíš z neho cievku, pričom ho napojíš na žiarovku a stredom cievky pustíš magnet, tento magnet padajúci cez skrútený vodič v ňom pohne elektrónmi, vygeneruje elektrický prúd a žiarovka sa rozsvieti. Platí to však aj opačne. Keď bude „padať“ elektrón (el. nabitá častica) tak okolo seba bude generovať magnetické pole, ktoré sa bude správať podľa „pravidla pravej ruky“ (viď video).

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Základy elektromagnetizmu 101

Každý pohybujúci sa elektrický náboj (napr. elektrón) vytvára magnetické pole, pričom toto magnetické pole nie je len tak „okolo“ náboja, ale má tvar kruhových siločiar, ktoré obopínajú smer pohybu náboja.

Hovoríme tomu Biot–Savartov zákon alebo Ampérov zákon. Myslím, že najjednoduchšie si to naozaj predstaví každý, aj ak ste nemali elektrotechnickú školu ako ja, na príklade ruky podľa videa vyššie. Tiež môžeš pomyslieť na obrázok magnetických siločiar verzus elektrických siločiar.

Magnetické siločiary majú vždy akoby kruhový tvar a nikdy sa neprelínajú ako priamky, kdežto elektické siločiary sú odlišné. Má to svoj dôvod. Elektricky nabitá častica môže totiž stáť v priestore a čase, nehýbať sa a bude teda generovať elektrické pole. U magnetického „monopólu“ to však možné nie je. Až keď sa elektricky nabitá častica začne pohybovať, bude generovať siločiary magnetického poľa ako „špirálu“, ktoré sa navzájom nebudú prelínať.

(Mimochodom, ku magnetickému monopólu sa vrátime v ďalších článkoch, pretože táto „častica“ je nesmierne dôležitá)

Pravidlo pravej ruky (Right-hand rule) hovorí, že keď ukážeš palcom pravej ruky v smere pohybu náboja (napr. elektrón, ktorý ide zhora nadol), zohnuté prsty ukazujú smer magnetických siločiar — teda kruhový smer okolo trajektórie náboja. Tento smer platí pre kladný náboj (protón), pričom keď sa hýbe záporný náboj (elektrón), smer magnetického poľa je opačný než podľa palca.

• Magnetické siločiary sa teda nevzďaľujú (nie sú to len „šípky“, ktoré z neho vystrelia), ale rotujú okolo smeru pohybu náboja — teda tvoria špirálu/kruh. Presne preto to pripomína vír okolo letiacej gule, alebo lana (viď príklad vyššie), len s tým rozdielom, že tento vír je v elektromagnetickom priestore. Aj preto bol článok a webinár o spánku pár rokov dozadu nesmierne dôležitý.

Posledná vec, aby si birkelandovým prúdom pochopil a následne aj môjmu prirovnaniu ku mitochondrii je ešte externé magnetické pole. Ak sa rovnaká nabitá častica pohybuje v externom magnetickom poli, a jej pohyb je kolmý na smer poľa, začne na ňu pôsobiť magnetická sila podľa Lorentzovho zákona (o tomto si mal tiež dávnejšie článok o cyklotróne, kde som ti ukázal, prečo sa ióny v nás pohybujú v takomto „cyklotrónnom“ pohybe):

F=q(v×B)

Keď je externá sila kolmá na smer pohybu častice, spôsobí to, že častica sa nezačne pohybovať rovno, ale zakrivenou dráhou – najčastejšie kružnicou. Dôvod je jednoduchý, pretože začne pôsobiť ako dostredivá sila, pričom samotné externé magnetické pole drží časticu na kruhovej dráhe.

Zapamätaj si teda:

• Ak elektrón padá len rovno (bez vplyvu externého poľa), jeho magnetické pole má tvar kruhových siločiar okolo jeho trajektórie.
• Ak však elektrón vstúpi do magnetického poľa, ktoré nie je rovnobežné s jeho pohybom, začne sa krútiť, vznikne skutočný špirálový pohyb (napr. ciklotrónová dráha).

No a presne takýmto spôsobom si dokážeš predstaviť aj vznik a správanie samotného birkelandového prúdu vo vesmíre na prirovnaní s lanom v rieke. Keď totiž lano v rieke pláva, rieka ako elektrický prúd ťahá lano. Keď však začne pôsobiť externá sila (vietor), lano sa začne krútiť na vode. Vo vesmíre ako si čítal vyššie nikde nie je vákuum, pretože sú všade elektricky nabité častice. Niekde menej husto inde viac husto, no tak či onak, je teda vesmír v móde plazmy, kde sú neustále generované magnetické polia, ktoré na elektrický prúd pôsobia a birkelandové prúdy majú schopnosť („náturu“) špirály.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Teraz však príde to najzaujímavejšie. Keď si predstavíš, že dané prúdy medzi sebou navzájom interagujú, presne ako káble v stene, dôjde ti, že tieto vesmírne plazmové prúdy majú enormnú silu. Len tak mimochodom, teraz pochopíš prečo v starých domoch alebo chatách, kde mali fázu a neutrál ako oddelené káble v stene, mali obrovské EMF.

Čo majú podobné Birkelandov prúd a membrána mitochondrie

Keď Slnko vypustí slnečný vietor, čo je prúd ionizovaných častíc (elektrónov a protónov), tieto častite letia vesmírom (generujú prúd) až sa dostanú do magnetosféry Zeme. Tu sa „napevno“ pripoja na magnetické siločiary a výsledkom je, že elektróny tečú po magnetických „dráhach“ ako prúd. Tento prúd je Birkelandov prúd. Čo sa však stane ak sa vytvoria dva takéto prúdy? No predsa medzi sebou začnú interferovať a môžu sa navzájom odtláčať (ak idú proti smere) alebo sa priťahovať (ak idú rovnakým smerom), čím vzniká ďalšia enormná sila, ktorú vytvoria magnetické siločiary tlačiace „veci“ uprostred.

Teraz si spomeň na dávnejšie články, konkrétne na Epigenetika #14 o ETC. Ak si nečítal, odporúčam, písal som ho z pláže, na mobile, a zvládne ho každý a okrem iného sú tam aj nejaké TIPY na chudnutie. Tam som ti na mojich ilustráciach ukázal, prečo je dôležité to ako ďaleko od seba sú káble v stene a tiež, prečo je CRYSTA membrána tak ako je. Príroda pozná elektrotechniku aj elektromagnetizmus lepšie ako človek a poznala ju ešte pred nami.

Veľa ľudí totiž nevie, že napr. v stene, v starých domoch, kde majú fázu a nulák od seba (teda káble nie sú v jednej bužírke spolu), je generované vysoké EMP, ktoré zo stien siahá niekoľko cm. Dôvod je ten, že každý kábel, cez ktorý ide prúd, generuje vlastné magnetické pole a keď sú káble ďalej od seba, navzájom interferujú a zároveň produkujú isté RF (rádio frekvencie, teda ďalšia forma uEMP).

Keď sú však káble pri sebe a ide cez ne prúd rovnakým smerom, tieto magnetické polia sa akoby „pretnú“ a začnú navzájom priťahovať vďaka opačným polaritám. Na obrázku to vidíš.

Vďaka tomuto elektromagnetickému procesu je podľa mňa tvar vnútornej membrány mitochondrie taký ako je, pretože vďaka tomu drží pokope a udržuje ho len samotný tok elektrónov a negatívna entropia. Nevyžaduje na to nijaký ďalší substrát chemickej energie. Len si pozri mitochondriu na reálnom zábere z elektrónového mikroskopu a všimni si, ako veľmi natesno je crysta zložená. Potom si otvor moju druhú knihu na úvodnej kapitole a pozri si záber mikroskopu na mitochondriu rakoviny, kde som písal o Thomassovi Seyfriedovi a jeho výskume rakoviny a prečo sa mýli. Táto mitochondria má CRYSTU totálne inú, pretože sa zmenil elektromagnetizmus v nej a magnetické siločiary zmenili jej topológiu, čím sa zmenila aj jej funkčnosť.

Takto mitochondria mimochodom prepína medzi anaplerózou a kataplerózou a teda medzi oxidovaním substrátu a anabolizmom (budovaním substrátu). Je to elektromagnetický proces.

Zdroj: https://doi.org/10.3390/membranes11070465

Prečo je podľa mňa vesmír elektrický

Keď si tieto veci spojíš v hlave dohromady dôjde ti, prečo som v článku o plazmatickom (elektrickom) vesmíre písal, že osobne moc v „big bang“ neverím, pretože nedáva zmysel. Už v 19 až 20. storočí americký astronóm Edwin Hubble (1889-1953) zistil, že červený posun galaxie sa zväčšuje s jej vzdialenosťou od Zeme, čo znamená (respektíve poukazuje na to), že vesmír sa rozpína. Lineárny vzťah medzi červeným posunom a vzdialenosťou platí pod červeným posunom 0,1. Pre vzdialené galaxie a supernovy je však vyžarované svetlo príliš slabé, čo znamená, že sú vzdialenejšie, než sa očakávalo, a preto ich možno vysvetliť iba „zrýchlenou expanziou“.

Tieto pozorovania predstavujú problémy pre kozmológiu Veľkého tresku a preto sa v podstate vytvorili nové parametre (konštantny), aby teoretický model „pasoval“ do pozorovaní. Je to zasa raz podobné, ako keď v populácií vidíme, že je veľa ľudí chorých, popri tom vidíme nejaké spoločné „markéry“ a následne sa snažíme nájsť „vysvetlenie“, prečo je to tak. Napríklad pomocou vyššieho cholesterolu a spravíme s neho strašiaka. V kozmológií takto vzniklo niečo, čo sa volá Lambda-Cold Dark Matter (LCDM, v preklade Lambda Chladná Tmavá Hmota), ktorá je dnes známa ako štandardný model (vesmíru).

Uvedom si však, že už len na základe mechanizmov, ktoré som ti popísal v pár odstavcoch vyššie dokážeš aj bez vysokej školy pochopiť, že plazmatický vesmír, ktorý funguje elektricky dokáže vysvetliť tieto veci omnoho lepšie, napríklad tzv. „efektom zovretia“ (Pinch effect).

Keď dva alebo viac Birkelandových prúdov tečú rovnakým smerom (pomysli na membránu mitochondrie vyššie) a sú blízko seba, pôsobí na ne príťažlivá sila v dôsledku Lorentzovej sily, základnej sily pôsobiacej na pohybujúce sa náboje v magnetickom poli. Takto drží membrána mitochondrie pohromade a jednoduchý obrázok vyššie ti to dokazuje. Tiež to však platí vo vesmíre plnom elektricky nabitých častíc. nezabúdaj, že nič ako vákuum nie je. Všade je nejaká koncentrácia nábojov, ktoré teda logicky dokážeme dostať pod kompresiu.

Keď sa vytvoria dva birkelandové prúdy v rovnakom smere, príťažlivá sila ich magnetckého poľa ich zaČne k sebe tiahnuť a zároveň stláča plazmu v prúdoch, čo spôsobuje ich zúženie a vytvorenie vláknitej štruktúry. Táto kompresia je známa ako Z-zovretie (v angličtine pinch effect) .

Plazma sa v zovretej oblasti začne koncentrovať viac, začne byť na elektricky nabité častice vyvíjaná enormná sila, čím začne vzrastať kinetická energia a uvoľňuje sa teplo a dokonca aj energia väčšej frekvencie = rádio vlny. Vďaka kompresii sa plazma môže zahriať a potenciálne dosiahnuť vysoké teploty, ktoré vedú ku emisii žiarenia: Zahriata plazma môže emitovať rôzne formy žiarenia vrátane röntgenového žiarenia, čo je dnes dobre známa vec.

Pre tých, ktorí slovám nerozumejú, stačí keď si predstavíte zváranie. Bežné zváračky generujú oblúkovú plazmu a zvárač musí mať okuliare, pretože plazma je natoľko zahriata, že generuje od červeného až po UV svetlo a dokonca aj malé množstvo RF. V našom vesmíre je to podobné.

No a keď si spomenieš na článok o elektrickej povahe vesmíru, ukázal som ti, prečo je tento fakt nesmierne dôležitý. To, že fotóny dokážu svoju vlnovú dĺžku „letom“ naťahovať“ alebo „scvrkávať“ je známa vec a tiež dokážu reagovať s elektrónmi, ktoré majú v dráhe. Napríklad tak, že fotón sa rozptýli, odrazí, absorbuje a/alebo reemituje.

Keď fotóny letia cez studenú a hustú plazmu, strácajú energiu ionizáciou a excitáciou, tzv. Comptonovým rozptylom na jednotlivých elektrónoch a Ramanovým rozptylom na plazmovej frekvencii. Avšak naopak, v riedkej horúcej plazme, ako je napr. slnečná koróna, fotóny strácajú energiu aj v červenom posune plazmy. Všimni si na obrázku nižšie, že koróna slnka, ktorá je vzdialená od povrchu slnka, je omnoho horúcejšia, čo je celkom zaujímavé. Fyzici to vedia, no aj tak na to nemajú vysvetlenie… Strata energie na elektrón v červenom posune plazmy sa približne rovná súčinu energie fotónu a polovice Comptonovho prierezu na elektrón. V laickej reči to znamená, že ak máme zdroj vysoko-energetického UV svetla (ako napr. „pinch“ z tlačiacich magnetických polí z birkelandových prúdov), a toto svetlo (fotón) prejde cez horúcu plazmu, fotón sa vďaka interakcii s elektrónmi konvertuje na červené svetlo (v skratke napísané). [R, R]

Ako môžeš teda vidieť, matka príroda je geniálna a rada využíva fraktálnosť, ktorú v tomto prípade pretavila aj do fungovania našich mitochondrii a buniek.

Nie nadarmo sa aj pri delení DNA chromozómy postupne odpájajú, pričom pri samotnom rozdelení dvojitej závitnice DNA sa magnetický dipólový moment zvýši, čím sa uvoľní elektromagnetická sila vo forme uniknutého biofotónu, ktorý nesie nie len energiu, ale aj OMH, čím bunke dáva „prvé pokyny“, čo sa má robiť.

Záverečné myšlienky

Zapamätaj si teda, že každý elektrický prúd generuje magnetické pole. Ak prúd tečie rovno, magnetické pole sa okolo neho zvinie do kruhu. To znamená, že elektrické pole je v smere prúdu (lineárne), a magnetické pole obopína prúd (je kruhové). Teraz vidíš, prečo je tento článok hneď po predošlom, kde si videl ako KRUHOVÝ POHYB generuje LINEÁRNY FLOW. Nie je to náhoda.

Tento ortogonálny (90°) vzťah medzi elektrickým a magnetickým poľom vytvára stabilnú štruktúru, ktorá drží celý prúd pohromade.

V plazme sa tento efekt ešte posilní, pretože elektróny a magnetické pole sa vzájomne zafixujú do špirály a celý vzniknutý štruktúrovaný prúd sa správa ako lanové vlákno.

Presne takýmto spôsobom Birkelandov prúd spája Slnko a Zem a zároveň aj našu galaxiu so slnečnou sústavou a galaxie navzájom. Slnečný vietor nesie elektróny, ktoré sa „nalepia“ na magnetické siločiary Zeme, z ktorých vznikne prúdové lano, ktoré prenáša energiu, hybnosť a el. náboj.

Keď napr. Birkelandov prúd zasiahne našu ionosféru, elektróny interagujú s atmosférou, čo znamená, že elektróny získajú viac energie, ktorú musia „vybiť“ a spravia to aj pomocou vzniku polárnej žiary.

Následne už pre teba nebude náročné si tento princíp ortogonálneho elektrického a magnetického poľa predstaviť aj v živých organizmoch a v našich bunkách. Mitochondrie vedú elektróny. Kolagén a fascia fungujú ako polovodiče. Fascie konkrétne ako topologické izolátory. Tiež vedú elektróny, ale aj protóny. Obe sú elektricky nabité častice. Elektrický prúd generuje magnetické víry a tieto víry modulujú samotný tok. Takto vzniká biologická stabilita a informačný prenos v našich tkanivách.

Birkelandove prúdy nám takýmto elegantným spôsobom pripomínajú, že vesmír funguje na rovnakých princípoch ako naše bunky, pričom využíva 3 hlavné FAKTORY: Rotáciu, Magnetizmus, Elektrinu. No a čo je tvorcom? Svetlo (fotón). Fotón nemá nijakú hmotnosť, no aj tak prenáša hybnosť, ktorá je v jeho prípade vo forme orbitálnej (kruhovej).

Záverečné zhrnutie

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

POZVÁNKA na LIVE webinár už v Auguste:

„Solárny mozoľ pre laika aj pokročilých – teória aj prax!„

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Nadchádzajúce živé akcie na r. 2025

S radosťou dávam tiež von info o prvých najbližších živých akciách, kde sa môžeme vidieť a ako obyčajne – teším sa na každého! 🙂 Už som si zvykol, že vždy sa spoznám/-e minimálne s nejakým novým Mitochondriakom a práve o tom to je. Prepájať sa navzájom.

Najbližšie sa môžeme vidieť/stretnúť napr. v Septembri na ChainCamp v Ostrave. Všetky bližšie informácie o akciách, aj ďalšie akcie, kde sa môžeme stretnúť, budú pribúdať priebežne a nájdeš ich na tejto stránke.

Prémium členstvo – platba jednorazovo alebo forma mesačného predplatného!

Prémium členstvo od r. 2025 vieš zakúpiť JEDNORAZOVO a prístup ku množstvu materiálom, ktoré tam je a neustále pribúda získaš NAVŽDY (nech má každý možnosť študovať svojím tempom)!

• Členstvo vieš využiť aj formou mesačného predplatného (pre ľudí, ktorí nechcú platiť väčšiu sumu, prípadne im stačí kratšia doba na zhlaidnutie niektorých vecí, účasť na pravidelných živých ZOOM meetingoch, apod.)

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

Balíček tlačených kníh Spoznaj Svoju Biológiu (2+1)

EasyLight Mitochondriak® | Light therapy

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným svetlom a celkovo „mito-hackingu“, projekt EasyLight Mitochondriak®.

EasyLight Mitochondriak je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.

Tiež tam nájdeš novinku, ktorou sú barefoot uzemnené topánky.

Všetci máte možnosť na eshope easylight využiť zľavový kód na 10% zľavu „jaroslavlachky“.

Zdroje, spomenutá literatúra a štúdie:

1. https://en.wikipedia.org/wiki/Kristian_Birkeland
2. Ho MW. Galaxies making stars at the edge of the universe & other anomalies. Science in Society 60.
3. Cosmology Statement. Org. An Open Letter to the Scientific Community. New Scientist 2004, May 22-28 issue, p. 20.
4. 3. Lerner EJ. The Big Bang Never Happened, Vintage, New York, 1991; http://bigbangneverhappened.org/
5. 4. Alfvén H. Plasma universe. Physica Scripta 1987, T18, 20-28.
6. Lambda-CDM model, Wikipedia, 11 October 2013, http://en.wikipedia.org/wiki/%CE%9BCDM_model
7. Leibundgut B and Sollerman J. A cosmological surprise: the universe accelerates. Europhysics News 2001, 32, 4, http://www.eso.org/~bleibund/papers/EPN/epn.html
8. Redshift, Electric Cosmos, accessed 18 October 2013, http://electric-cosmos.org/arp.htm
9. Arp H. Quasars, Seeing Red: Redshifts, Cosmology and Academic Science, Aperion, 1998.
10. Brynjolfsson A. Redshift, time dilation, and supernovae Ia. arXiv:astro-ph/0406437v2  20 Jul 2004.
11. Ari  A. Redshift of photons penetrating a hot plasma. arXiv:astro-ph/0401420v3 7Oct 2005
12. Brynjolfsson A. Surface brightness in plasma-redshift cosmology. arXiv:astro-ph/0605599v2  31 May 2006
13.  “Essential Guide to the EU – Chapter 3”, Bob and Jim Johnson, The Thunderbolt Project, http://www.thunderbolts.info/wp/2011/10/25/essential-guide-to-the-eu-chapter-3/
14. “Essential Guide to the EU – Chapter 6”, Bob and Jim Johnson, The Thunderbolt Project, http://www.thunderbolts.info/wp/2011/12/06/essential-guide-to-the-eu-chapter-6/
15. Birkeland current, Wikipedia, 19 September 2013, http://en.wikipedia.org/wiki/Birkeland_current
16. Alfvén H. Evolution of the Solar System, Scientific and Technical Information Office, National Aeronautics and Space Administration, Washington D.C., USA, 1976.
17. Peratt AL. Evolution of the plasma universe : I. double radio galaxies, quasars, and extragalactic jets. IEEE Transactions on Plasma Science 1986, PS-14, 639-60.
18. Peratt AL. Evolution of the plasma universe: II. The formation of systems of galaxies. IEEE Transactions on Plasma Science 1986, PS-14, 763-78.
19. “Supercomputer simulations explain the formation of galaxies and quasars in the Universe”, Max-Planck Institute of Astrophysics, 2 June 2005, http://www.mpg.de/512207/pressRelease20050517
20. Peratt AL. Plasma cosmology Part II. The universe is a sea of electrically charged particles. The World & I, 1989 September, 307-17.
21. “A new look at near neighbors-Part one”, Stephen Smith, 10 October 2013, The Thunderbolt Project, http://www.thunderbolts.info/wp/2013/10/10/a-new-look-at-near-neighbors-part-one/
22. https://arxiv.org/abs/astro-ph/0401420
23. https://www.britannica.com/science/radiation/Cross-section-and-Compton-scattering
24. https://cs.wikipedia.org/wiki/Ramanova_spektroskopie