Premýšľal si nad tým, prečo dva elektróny nedokážu prejsť cez rovnaký tranzistor súčasne, no dva fotóny áno? Fotóny sú totiž bozóny, ktoré majú zaujímavé vlastnosti, vďaka čomu dokážu exponenciálne zvýšiť výpočtovú kapacitu média, v ktorom sa šíria.

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho tu alebo na stránke s PODCASTAMI.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Sumár článku

• Čo je magnetický moment?
• Čo je magnetický dipól?
• Čo je to moment hybnosti a akú hybnosť prenáša svetlo?
• Ako naozaj voda a svetlo šíri vďaka bozónom informácie a ako a kde ich ukladá? Akú úlohu tu hrá akčný potenciál?
• Ako naozaj tvorí tvoje telo vitamín D z cholesterolu? Spoiler – dnes sa dozvieš po prvýkrát celú pravdu!
• A ešte omnoho viac.

Posledný článok sme skončili niečím o vode, o tom ako a prečo má voda naozaj pamäť (toto je veľké AHA nie len pre Biológiu, ale aj evolúciu a vznik života na Zemi), no tiež som spomenul niečo ako Magnetický dipól.

Voda ako molekula je magnetický dipól, pretože má severný aj južný pól a dnes na to nadviažeme. Dnes sa pozrieme na niečo, čo sa nazýva Magnetický moment a zároveň uvidíš, ako obyčajná voda, vďaka neustálej zmene štruktúry dokáže prenášať, zbierať a rozvádzať informácie a umožňovať napríklad mozgu vykonávať veľmi veľa výpočtových operácií pri nízkej spotrebe (12 Watt).

Dnešný článok opäť raz nie je zverejnený náhodne, pretože chcem, aby si ho prečítal každý člen pred tým, ako zhliadne nový webinár o schopnostiach mozgu. Tento webinár Vám predstaví absolútne nový uhol pohľadu na to, čo všetko náš mozog dokáže, čo naozaj znamená, keď axón prenáša akčný potenciál, čo sa deje na biofyzikálnej úrovni predtým, ako sa tieto biochemické zmeny udejú a hlavne to, prečo sa náš mozog „rozhodol“ využívať elektróny, protóny, deutérium, ale aj fotóny na to, aby dokázal kontrolovať svoju výpočtovú kapacitu!

Áno, dobre počuješ. Náš mozog využíva aj deutérium v istých situáciách, na dennej báze a v novom Júlovom webinári sa členovia dozvedia kedy, ako a na čo!

Fermióny, bozóny, spintronika a informačná diaľnica!

Premýšľal si niekedy nad tým, prečo je náš mozog ponorený vo vode? A prečo sú v tejto vode, v sivej hmote, ponorené aj dentrity, ktoré vychádzajú z tela neurónu, ktoré sú zasa napojené na axóny v bielej hmote? Rečnícka otázka. Určite si nad tým premýšľal, ak môj blog čítaš 😀 Avšak dnes pokračujeme ďalej.

Mozgová kôra je obalená kolagénovou „plienkou“ (omozečnicou) pripomínanajúcou fasciu. Nad ňou je pavučnica, pričom je zároveň obmývaná mozgomiešnym mokom – vodou. Voda, v ktorej mozgová kôra pláva, je v podstate ako oceán plný elektrónov a protónov. Kedykoľvek mitochondrie v neurónoch potrebujú niečo z nich, „ponoria sa“ a „napijú sa“. Takýmto spôsobom dokážu čerpať všetko, čo elektróny, protóny obsahujú, no a sem spadajú aj fotóny. Nezabúdaj predsa, že elektróny na svojom chrbte nesú fotóny.

Elektróny a protóny nesú energiu. To vie každý. Tiež väčšina vie z predošlých článkov, že nesú SPIN a informáciu. Tieto subatomárne častice teda prenášajú informácie, energiu a spiny. No a ukazuje sa, že práve magnetické momenty týchto častíc vo vode sú spojené so schopnosťou zbierať informácie, ktoré sú „ukryté“ v spintronike elektrónov/protónov. To však nie je všetko.

Elektróny sú častice, ktoré patria medzi fermióny. O tomto už vieš z článku o kvantizácií. Všetka technológia, ktorá je založená na elektronike, čo je skoro všetko od mobilov, hodiniek až po počítače, má vďaka tomu veľkú výpočtovú kapacitu, no tiež veľa limitov.

Tým, že je elektrón fermión, má spin 1/2 a tiež negatívny elektrický náboj. To znamená, že 2 elektróny nedokážu v rovnaký čas prejsť cez rovnaký tranzistor a okupovať rovnakú pozíciu!

Avšak vo fotonike, kde putujú cez okruh fotóny, ktoré patria medzi bozóny, ktoré nemajú elektrický náboj a spin majú rovný 1, dokážeme priestorom vyslať súčasne aj dva fotóny cez rovnaký bod.

Fotóny sú teda ako dve autá na križovatke, ktoré sa nedokážu zraziť a nepotrebujú semafor! Sú ako dvaja duchovia, ktorí môžu prejsť aj cez seba. To znamená, že výpočtová technika, ktorá kombinuje elektroniku a fotoniku, dokáže byť exponenciálne vyššia!

Môže byť toto dôvod, ako naše telo dokáže vo veľmi vysokých rýchlostiach a pri veľmi nízkej spotrebe využívať každý jeden aspekt kvantovo mechanických vlastností subatomárnych častíc? Zdá sa, že áno.

Náš mozog je totiž ponorený do zaujímavej kvapaliny s názvom voda, ktorá je zároveň obohatená o minerály ako sodík, draslík, či chlór alebo iód, ktoré menia jej vlastnosti. Tiež menia spôsob, ako sa cez vodu šíri aj láme a rozptyľuje svetlo!

Dnes sa na to pozrieme z blízka. Čaká Vás zaujímava cesta, plná vizualizácie a predstavovania si, no na konci trochu pochopíte, prečo aj ako matka príroda postavila najdokonalejší kvantový superpočítač s názvom mozog a tiež prečo vyžaduje konštatný prísun DHA, cholesterolu, elektrónov, protónov a fotónov!

Pozrime sa najskôr na to, čo to daný Magnetický moment je.

Čo je Magnetický moment

Magnetický moment si predstav ako nejakú hybnosť, či gravitačnú zotrvačnosť. Pokým si na planéte Zem a vyskočíš z okna, každý vie, že padneš dole. Teda máš akoby v sebe nejakú potencionálnu energiu, ktorú v prípade pádu (straty zeme pod nohami) vďaka gravitačnej sile uvoľniš. No a s magnetickým momentom je to podobné.

Je to akoby vnútorná vlastnosť objektov, ktoré generujú magnetické pole. To znamená, že častica, ktoré nie je elektricky neutrálna, má magnetický moment. Takéto častice sú elektrón, protón, ale aj neutrón. O tomto som ti niečo naznačil v predošlých článkoch, kde som písal, že neutrón podľa mňa nie je elementárna častica a trvám na tom. Je totiž vytvorený s kvarkov a kvark-gluónovej plazmy, ktoré neutrálne nemusia byť. Teraz však späť k elektrónov, protónom a magnetickému momentu.

Elektrón aj protón sú el. nabité častice, ktoré majú magnetický moment. Verím, že aspoň základ chápeš. Teraz by ťa ako prvé malo napadnúť, že klasické permanentné magnety, aké máme na chladničke, musia mať tiež magnetický moment. Odpoveď je áno, majú. Tu je to zrejmé hneď. Napríklad železnaté magnety obsahujú atómy železa, ktoré má svoje elektróny v d suborbitále nespárované a vedia slúžiť ako magnet same o sebe. Čítal si o tom v nedávnom článku.

Magnetický moment však nemajú len trvalé magnety, prúdové slučky a cievky s elektrickým prúdom, ale tiež mnohé elementárne častice vrátane elektrónu, protónu i neutrónu. Existencia magnetického momentu  elementárnych  častíc je spriahnutá s existenciou ich vnútorných momentov hybnosti (alias spinov).

Spinový magnetický moment a orbitálny magnetický moment

Mnohé elektróny v obaloch atómov (molekúl) majú okrem spinového magnetického momentu spriahnutého so spinom elektrónu dokonca aj orbitálny magnetický moment spriahnutý s orbitálnym momentom hybnosti (OMH) elektrónu pri jeho pohybe okolo jadra atómu. Dnes to však nebudeme príliš komplikovať a ostaneme pri prvom.

Magnetický moment trvalého magnetu je objasnený tým, že sa uchová čiastočná orientácia elementárnych magnetických momentov elektrónov v atómoch aj po vypnutí vonkajšieho magnetického poľa. Opakujem, v článku VOZ #15  o biotických prvkoch, som ti to vysvetlil do podrobna. Magnetický moment majú tiež mnohé hviezdy a planéty vrátane Zeme.

V magnetických materiáloch sú príčinou magnetického momentu stavy spinu a orbitálneho momentu hybnosti elektrónov a to, či sú atómy v jednej oblasti zarovnané s atómami v inej. Toto by sme mali, a teraz prejdime na magnetický dipól. Súvisia spolu.

Čo je magnetický dipól

Na magnetický dipól sa môžeme pozerať ako na rotujúcu nabitú guľu, ktorá odhaľuje úzke spojenie medzi magnetickým momentom a momentom hybnosti. Táto nabitá guľa podlieha nekonečnej sile a dosahu elektromagnetickej sily. Magnetický moment aj moment hybnosti sa zvyšujú s rýchlosťou rotácie gule. Pre rotujúcu „nabitú pevnú látku“ s jednotným pomerom hustoty náboja k hustote hmotnosti sa gyromagnetický pomer rovná polovici pomeru náboja k hmotnosti. To znamená, že masívnejšia zostava nábojov rotujúcich s rovnakým momentom hybnosti bude mať úmerne slabší magnetický moment v porovnaní s ľahším náprotivkom.

Táto veta je zvláštna, a ver, že aj pre mňa samého, no laicky to pochopíš hneď. Predstav si veľkú guľu ako na bowling a malú golfovú. Tú väčšiu vystrelíš ťažšie ako menšiu. Tiež ti zaberie viac úsilia ju zarotovať, však? S časticami je to rovnaké.

To znamená, že ľahký elektrón bude mať väčší magnetický moment ako protón aj väčší moment hybnosti.

DHA, voda a mozgová kôra

Pokračujeme ďalej. Hlavným polovodičom v našom mozgu je DHA, ktoré je zhodou náhod v kontakte s mozgovou kôrou a omozečnicou (plienkou, pripomínajúcou fasciu, ktorá obopína kôru mozgu). Druh omozečnice je mimochodom aj v oku, na sietnici a volá sa cievovka a rovnako sa nachádza aj okolo celej miechy. O tomto by si už mal vedieť z minuloročného webináru o Spánku, kde sme si ukazovali, ako sa naše telo regeneruje, ako spíme, prečo spíme aj ako regulujeme jednotlivé fázy spánku a čo znamenajú

Táto zaujímavá štruktúra dohromady tvorí veľmi elegantný polovodič, ktorý sa však odlišuje od tých, aké využívame v elektronike. Veď už len samotné DHA robí niečo zvláštne. DHA je sama o sebe P aj N polovodič, a keďže je hneď pod mozgomiešnym mokom, ktorý je hustý a svetlo sa v ňom láme viac, dokáže veľmi dobre zachytávať elektróny aj fotóny, ktoré do mozgovej kôry prichádzajú. Predstav si to ako sieťku na pingpong.

Tvoje oko aj ďalšie časti tela sú ako hráč, ktorý podáva. Vystrelí fotón a na druhej strane je protihráč, ktorý chce loptičku odpinknúť. Vďaka sieťke (DHA), túto loptičku spomalí a elegantne zachytí. Následne s ňou dokáže spraviť čo len chce.

V novom júlovom webinári sa dozviete, čo s týmto fotónom alebo elektrónom, ktorý prichádza na povrch mozgu a do tiel neurónov, dokážeme spraviť aj prečo!

No ešte než sa vrhneš na webinár, sú tu ďalšie veci, ktoré chcem aby poznal každý. Ako vidíš, DHA je veľmi selektívna pre elektróny aj fotóny. Voda, ktorá je nad, je zároveň plná elektrónov. Dôvod prečo je ich moment hybnosti.

Čím viac elektrónov do systému a do okruhu mozgovej kôry pridáme, tým viac dokážeme zvýšiť magnetický moment danej substancie. No a čím viac dokážeme zvýšiť a kontrolovať magnetický moment, tým lepšie dokážeme kontrolovať (prepínať) flow elektrónov a fotónov, ktoré vstupujú do konkrétnych okruhov mozgovej kôry a jednotlivých hemisfér.

Nepripomína ti to niečo? Napríklad niečo z minulého článku o harddisku? Nemá náhodou voda vďaka magnetickým koherentným doménam hromadu voľných elektrónov aj protónov? A nie je náhodou táto voda tesne nad touto tenkou akoby fasciou, ktorá obopína mozgovú kôru, do ktorej sú prepojené dentrity a telá neurónov?

Ako to všetko do seba zapadá – alias voda ako harddisk pre svetlo

Molekula vody ako vieš je veľmi zaujímavá, pretože obsahuje atóm kyslíka s dvoma nespárovanými elektrónmi na jednej strane a mierne odklonené atómy vodíka, respektíve protóny, na strane druhej, vďaka čomu má molekula vody magnetický dipólový moment. Predstav si to ako natiahnutú strunu na luku. Má v sebe uschovanú nejakú „zotrvačnú magnetickú hybnosť“, ktorú dokážeme pri použití externej sily uvoľniť! [R]

Teraz zopakovanie z minula. Takto pracuje bežný harddisk, ktorý využíva magnetický dipól a magnetizmus hlavy, vďaka čomu zapisuje, ukladá a číta informácie (pamäť).

Zopakovanie z minula:

Pevný disk obsahuje otočný tanier s tenkým magnetickým povlakom. Nad tanierom sa pohybuje „hlava“, ktorá na tanier zapisuje 0 a 1 ako malé oblasti magnetického dipólu – sever alebo juh. Na spätné prečítanie údajov hlava prejde na to isté miesto, všimne si prelietavanie severných a južných bodov, a tak odvodí uložené 0 a 1. Takto dokáže uložiť aj dekódovať informáciu. [R]

Niečo podobné dokáže aj voda v tvojom tele, až na to, že mnohonásobne lepšie a efektívnejšie. Voda totiž dokáže ukladať nie Bity ale tzv. „Qubity“ (kvantové bity). Tak a teraz pokračujeme doplňujúcimi informáciami. Čítaj len na vlastné nebezpečie 😀

Pokračovanie a nadväzovanie na minulajšok:

Voda pozostáva z kyslíka a vodíka. Oba sú fermióny, pričom keď sa na ne pozrieme z blízka zistíme, že aj samotný protón pozostáva z ďalších „vecí“, a v podstate je len prázdnym priestorom, ktorý okupujú fotóny. Voda teda pozostáva takmer výlučne iba z fotónov. Fotón je druh častice, ktorá sa radí medzi tzv. BOZÓNY, čo je niečo ako lepidlo, ktoré drží spolu celú hmotu.

Voda je podľa niektorých predpokladov z viac ako 99 % fotón; fotón je nosič informácie a energie elektromagnetického poľa. Nie nadarmo v odborných kruhoch nazývajú vodu „tekutým slnkom“.

Fotón je zároveň bozón, ktorý má spin 1 a nemá elektrický náboj, čo znamená, že sa neriadi Paulliho vylučovacím princípom ako fermióny. Zároveň však prenáša spinový moment hybnosti a tiež orbitálny moment hybnosti.

Orbitálny moment hybnosti (OMH) svetla

OMH je na rozdiel od vlastného momentu hybnosti (SPINOVÉHO) závislý na priestorovom rozložení poľa, ktorým fotón ide. V prípade svetla je teda jeho orbitálny moment hybnosti závislý od rozloženia elektromagnetického poľa svetelného lúča. Vlastný moment hybnosti súvisí z pohľadu klasickej fyziky s polarizáciou svetla, z pohľadu fyziky kvantovej potom so spinom jednotlivých častíc svetla, fotónov.

Laicky povedané – celkový moment hybnosti fotónu môžeme rozložiť do dvoch zložiek, a síce do spinu, nezávislého na voľbe súradnicového systému, a potom práve do orbitálneho momentu hybnosti, ktorého veľkosť závisí od voľby súradníc. Na rozdiel od spinu, ktorý môže pre fotóny nadobúdať v danom smere iba hodnotu 1 a -1, je však rozsah hodnôt orbitálneho momentu hybnosti neobmedzený.

Obe zložky momentu hybnosti navyše odlišne interagujú s hmotnými predmetmi. Zatiaľ čo spin roztáča predmet okolo jeho vlastnej osi, zodpovedá orbitálny moment hybnosti rotácii predmetu okolo osi zväzku.

Tieto vety sú síce zrejme ťažšie na pochopenie, a opäť prízvukujem, že aj pre mňa samého (v úvode som ťa varoval, že to bude náročnejšie), no tu máš ešte laické vysvetlenie.

Premýšľal si niekedy nad tým, prečo nie je doplnok s vitamínom D rovnaký ako vitamín D z cholesterolu, ktorý vyprodukuješ zo slnka? Alebo prečo ti slnečné okuliare zhoršia cirkadiánnu biológiu a dokonca výpočtovú kapacitu mozgovej kôry? Čo keby som ti povedal, že odpoveď je v 4 odstavcoch vyššie? Dôvod je práve spinový a orbitálny moment hybnosti fotónu, aké tvoje telo zachytí.

Prečo tvrdím, že hybnosť tu hrá veľkú úlohu? Pretože hybnosť si laicky predstav ako schopnosť zatlačiť na objekt. Hybnosť ma každý objekt, ktorý má nejakú hmotnosť, no taktiež aj fotón, ktorý hmotnosť nemá. Práve táto hybnosť je to, čo umožňuje prstencu v molekule cholesterolu pohnúť sa a zlomiť chemickú väzbu a spraviť z neho vitamín D3. Nad tým si zrejme nepremýšľal, však? Možno by si mal. A možno by si tiež mal prehodnotiť svoju zásobu doplnkov s vitamínom D, pretože ti niekedy môžu dokonca ublížiť.

Len si pekne všimni na obrázku tú väzbu a ako sa pekne zarotovala (zlomila) do jednej strany. Nie je to náhoda.

Ak si nespomínaš, obrázok cholesterolu a vitamínu D som tu pridával už veľa krát. Pozri si ho a zbadáš, že sú úplne rovnaké. Jediný rozdiel je jeden atóm, vodíka a zlomená chemická vážna v prsteni cholesterolu.

Fotón v rozmedzí 298 až 312 nm, ktoré konvertuje 7 dehydrocholesterol na previtamín D3 totiž nenesie iba energiu, ale aj hybnosť, pomocou ktorej danú väzbu cholesterolu zarotuje (L alebo D) a cholesterol tak túto hybnosť nadobudne. Následne ju prenesie do obličiek a pečene.

Niečo podobné však neustále robí aj tvoje Oko a mozog, pretože počas dňa vnímajú modré asvetlo, spolu s celou škálou dúhy.

Presne preto pochádza celá omezečnica aj tvoja fasciálna sústava, spolu s nervovou sústavou a pokožkou z rovnakej bunky s názvom neuroektoderm, ktoré sú prepojené vitamínom A a vitamínom D.

Ako náhle tvoje oko totiž zachytí lúč svetla, v tomto prípade modrého svetla, tvoj povrch mozgu ho vďaka mozgomiešnemu moku spomalí, kde ho následne prevezme DHA a telo neurónu. Telo neurónu sa v tomto prípade spotí, aktivuje akčný potenciál a presun sodíka aj draslíka, ktoré putujú cez axón až dole do bielej hmoty mozgu, pričom sa pod myelínom udeje niekoľko zaujímavých vecí.

No a práve tuto dnes končíme a nový webinár pre členov tam začína. Miesto pod myelínom, kade prechádza regeneračný jednosmerný prúd, ktoré je plné interfasciálnej kvapaliny (alias glymfatický systém) totiž robí zaujímavé veci. Práve tade sa šíria aj informácie z prostredia, ktoré sa následne ukladajú do odlišných častí tela do vody okolo fascie, a zároveň v týchto častiach tela tvoríme vlastné endogénne polarizované svetlo, ktoré putuje rýchlejšie ako akčný potenciál axónu. Polarizované svetlo znamená, že má svoj SPIN (a teda 1 alebo 0).

Záver

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.



Ak ťa články/podcasty zaujímajú a chceš byť informovaný medzi prvými vždy, keď zverejním nový, môžeš mi nižšie zanechať email a dostaneš ako prvý upozornenie!



P.S. Ak v článku nájdeš nejakú gramatickú chybičku, alebo čokoľvek, kľudne napíš dole do komentára kde a akú, rád opravím! 🙂

P.P.S. Ak sa chceš v týchto informáciách, ktoré ti ponúkam, orientovať ešte viac, prípadne chceš v dnešnej modernej dobe svoj progress aj chápanie trochu urýchliť, pridaj sa medzi prémium členov. Už teraz tam nájdeš množstvo informácií, materiálov, množstvo diskusií na fóre, webináre a nespočet pridanej hodnoty.

Pri kúpe platinového ročného členstva získaš v cene automaticky aj obe vytlačené knihy Kvantová Biológia.

Na záver ti dávam do povedomia nové panely EasyLight, určené na terapiu červeným a infračerveným svetlom, ktoré majú až 5 vlnových dĺžok. Tu je odkaz, a v závislosti od toho, kedy si sa na túto stránku dostal, je momentálne spustený dokonca predpredaj. Ako čitateľ tohto blogu máš dokonca odomňa možnosť využiť ešte ďalšiu špeciálnu zľavu 10%, ak pri objednávke zadáš zľavový kód: „jaroslavlachky„.

*Balíček kníh spoznaj svoju biológiu bude už čoskoro opäť na sklade a môžete si ho na Eshope zakúpiť!

Zdroje, štúdie, referencie a použité citácie:

1. https://web1.eng.famu.fsu.edu/~dommelen/quantum/style_a/ntsn.html
2. https://cs.wikipedia.org/wiki/Spintronika
3. http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/STU_online/Fyzika%20II/10%20kapitola/magStat3-2.htm
4. https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Omoze%C4%8Dnice
5. https://www.vedantu.com/question-answer/calculate-the-dipole-moment-of-water-class-11-chemistry-cbse-5fe168ed0e1f8028f8c5263b
6. https://sk.wikipedia.org/wiki/Pauliho_vylu%C4%8Dovac%C3%AD_princ%C3%ADp
7. https://cs.wikipedia.org/wiki/Orbit%C3%A1ln%C3%AD_moment_hybnosti_(z%C3%A1%C5%99en%C3%AD)