Ďalší predpredaj prototypov Mitochondriak® 3.0 s UV svetlom spustený! 

Serotonin, oxid dusnatý a cirkadiánny rytmus!

Objednávky do konca 2024 rozosielame v r. 2025!

Ďalší predpredaj prototypov Mitochondriak® 3.0 s UV svetlom spustený - posielame v 2025! 

Serotonin, oxid dusnatý a cirkadiánny rytmus!

Črevo a mozog #11 Žalúdočné kyseliny a ako pomôcť s HCL

4.12. 20213856x5

Vieš ako sa v žalúdku tvorí HCL, ako súvisí s mitochondriami, svetlom, histamínom, či neurotransmitermi? Chceš vedieť ako HCL aj svoje trávenie zlepšiť? V dnešnom článku sa to dozvieš.

Dnešný článok bude taktiež nabitý tipmi, ktoré sú však „skryté“ v texte, takže ak ich chceš SPOZNAŤ, prečítaj článok až do konca.

Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast a nájdeš ho TU.

SUMÁR ČLÁNKU

  • Čo je to kyselina chlórovodíková (HCL) a ako sa tvorí?
  • Ako a čo môže tvorbu HCL podporiť?
  • Ako súvisí HCL s neurotransmitermi, ale aj histamínom?
  • Ako a kedy naopak HCL pribrzdiť?
  • Ako ti môže kontrola sociálnych sietí zhoršiť tvorbu HCL?
  • Tiež sa dozvieš množstvo praktických tipov, vrátane finálneho tipu so sódou bikarbónou
  • Záver a zhrnutie

Kyselina chlórovodíková, alias HCL (v angličtine hydrochlorid acid) je niečo, čo sa v spoločnosti dnes veľa rieši a ver, že to nie je náhoda. Viac a viac ľudí má totižto s trávením problém a nie nadarmo som ju spomínal hneď v úvode tejto série, v predošlých článkoch.

Dnes sa na ňu pozrieme zblízka a kto vie, možno sa ti zasa raz o trošku otvoria oči a tiež dostaneš nejaké tipy, týkajúce sa nie len HCL, ale aj neurotransmiterov, pretože to spolu veľmi súvisí. Poďme na to.

Čo je to HCL

Čo je to HCL nijako extra rozpisovať nemusím, no jednoducho sa jedná o veľmi silnú (acidickú) kyselinu, ktorá sa tvorí v našom tele, konkrétne v žalúdku, ktorý má zároveň z celého tráviaceho ústrojenstva najnižšie pH. [R]

Opäť raz začínam s pH, pretože ťa hneď v úvode chcem nasmerovať na dobrú cestu. Nízke pH teda znamená vysokú kyslosť (acidita), čo znamená vysoká prevaha protónov. Práve preto si veľa ľudí pred jedlom dáva za lyžicu napr. jablčného octu, ktorý je kyslí, no nemyslím si, že je to zrovna výhra.

Práve takéto kyslé prostredie je potrebné v žalúdku, kam prichádza viac menej iba trochu požutá potrava, ktorá sa v takomto kyslom prostredí vie lepšie rozložiť, tiež toto prostredie dokáže vyhubiť niektoré mikro organizmy, ktoré v strave prijmeme, a taktiež je dané pH potrebné na to, aby sa neskôr mohli aktivovať mnohé tráviace enzýmy.

Málo ľudí totižto vie, v čom sú enzýmy na planéte Zem skutočne výnimočné. Ja ti to dnes prezradím. Dokážu katalyzovať (urýchliť) prechod protónu z jedného miesta na druhý a vďaka tomu zmenia topológiu (tvar) jednej molekuly na inú. [R] Teraz však späť k pH a HCL.

Ako teda môžeš vidieť, pH tu hrá veľkú úlohu. No a to, čo sa ti má vždy vybaviť keď vidíš pH, sú elektrónyprotóny. Nič viac, nič menej.

Protóny a elektróny ako základ pre tvorbu HCL

Nízke pH (kyslosť) prevaha protónov a naopak vyššie pH (zásaditosť) znamená prevahu elektrónov

Veľa ľudí však stále a dokonca aj čitatelia blogu vidia iba elektróny, no to je chyba. Áno, elektróny sú kľúčové, pretože bez nich nedokážeme fungovať a absorbovať svetlo, skrz fotoelektrický jav. Práve preto aj obyčajná voda, z ktorej sa po absorpcii slnečného svetla stane exkluzívna zóna, zhromaždí na okraji veľa elektrónov. No druhá podstatná vec, ktorú exkluzívna zóna spraví je vylúčenie protónov.

Na toto nikdy nezabúdaj. Keď naše proteíny fungujú ako majú, vždy majú okolo seba dostatok vody, exkluzívnej zóny a teda aj elektrónov, a vedia teda kontrolovať aj protóny. Opak tohto je napríklad zápal v tele. Preto vtedy človeku stúpa teplota, ktorá je vyvolaná vysokou koncentráciou protónov.

V tomto prípade však človek prichádza o elektróny a v danom tkanive ostane automaticky prevaha protónov, nad ktorými stráca kontrolu. Čistý výsledok je teda viac protónov a teda nižšie pH. Je to však rozdielne, ako keď protóny vylúči exkluzívna zóna. Takýmto prirodzeným spôsobom ostanú elektróny separované na jednom mieste a protóny naopak na druhom a ich vzájomný opačný náboj je pod kontrolou.

No a niečo podobné je aj v žalúdku, kde sa tvorí HCL, ktorá má veľmi nízke pH a teda na svoju tvorbu vyžaduje hromadu voľných protónov. A hádaj odkiaľ tieto protóny žalúdok vezme. Od tunajších mitochondrií, ktoré ak pracujú tvoria dostatok VODY, ATP, aj CO2. Bingooooo. A zasa sme pri mitochondriách.

Rozdielne pH ako základ pre tvorbu HCL

Ako si teda čítal vyššie, žalúdok je gastrointestinálny orgán, ktorý je zodpovedný za predbežné trávenie potravy, za zničenie všetkých potenciálnych patogénnych mikroorganizmov, ktoré mohli byť požité a je v ňom najkyslejšie prostredie s pH, ktoré sa môže pohybovať medzi 1,5-3,5. To je veľmi kyslé.

Keď si už potom vezmeš napríklad tenké črevo, do ktorého sa dostáva chým, tam sa pH zvyšuje až na 7 až 7,5. Podobné pH má napr. naša krv (zaujímavá zhoda náhod, mimochodom). Neskôr zasa v hrubom čreve, pH klesá na cca 5,5, no a smerom ku konečníku opäť vzrastá na 7 a viac. [R, R, R]

Keď sa nad tým zamyslíš, po predošlých článkoch o skrátenom čreve by ti to malo dávať zmysel. Naše tenké črevo je zväčša v úvode aerobné, sú tam mnohé baktérie, ktoré separujú z jedla kyslík. Naopak koniec tenkého čreva, kde prebývajú napr. Lactobacillus až hrubé črevo, ktoré je už anaerobné, tam je pH nižšie a práve preto sa v týchto miestach tvoria SCFA alias mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Tiež tam tvoríme proteín FIAF, o ktorom si čítal naposledy.

Dúfam, že ti opäť raz došlo, prečo som dávnejšie prízvukoval, že náš mikrobióm sa mení v rámci sezóny, kedy sa mení aj jeho diverzifikovanosť. V chlade pracujú viac anaerobné baktérie a ľuďom, ktorí majú problémy s trávením, môžu sacharidy s nadbytkom kyslíka ešte viac ublížiť.

Ako sa tvorí v žalúdku HCL

Kyselina chlórovodíková (HCL) je produkovaná parietálnymi bunkami žalúdka. Na začiatok potrebuje 2 substráty, ktoré tvoria mitochondrie a ktoré sa prenášajú aj v krvi a to: voda (H2O) a oxid uhličitý (CO2). Voda a oxid uhličitý sa v cytoplazme daných buniek žalúdka skombinujú a vytvoria kyselinu uhličitú (H2CO3), ktorá je katalyzovaná karboanhydrázou.

(P.S. Spomeň si na riadky vyššie o enzýmoch. Táto karboanhydráza je enzým a teda presúva protóny z jedného miesta na druhé 🤫).

Kyselina uhličitá potom spontánne disociuje na vodíkový ión (H+), čo je vlastne iba protónhydrogénuhličitanový ión (HCO3–), kde je protón naviazaný aj na atómy uhlíka a kyslíka. Pre teba a pre HCL je dôležitý predovšetkým ten osamostatnený protón (H+).

Inak len tak mimochodom, nepríde ti zvláštne, že hoci sa aj tieto veci učia na školách, hovoria im o vodíku, protónoch v súvislosti s črevami, aj tak si nespájajú dve a dve dohromady? Prečo stále ľudia riešia kalórie, keď aj teraz vidíš, že sa bavíme o subatomárnych časticiach, ktoré „obyčajná“ voda vylučuje??? Zamysli sa, aby si videl, že naozaj potrebuješ zmeniť v prvom rade spôsob svojho zmýšľania a až potom môžeš svoj ŽIVOT a ZDRAVIE prevziať do vlastných rúk.

Deutérium, prótium a tvorba HCL

Tá krátka odbočka o školstve vyššie bola schválne, pretože ti chcem ukázať jednu dôležitú vec. Deutérium. Uvedomuješ si, že deutérium je radikálne odlišné od jednoduchého vodíka? Vieš, čo to znamená? Že ak je v miestach v žalúdku, kde mitochondrie tvoria vodu viac deutéria, ako by malo byť, vytvorený vodíkový ión bude radikálne odlišný a tiež vytvorí menšie množstvo HCL? Pýtaš sa prečo? Alebo prečo si to na školách, kde sa to učí nevšímajú?

Jednoducho preto, pretože jednoduchý vodík a deutérium sú chemicky absolútne rovnaké. To znamená, že keď sa na ne v nejakom chemickom pokuse pozeráš, správajú sa rovnako. No hádaj čo. Biofyzikálne sú deutérium a prótium rozdielne a aj efekt, aký vyvolajú, je iný. To znamená, že ak u človeka nepracujú správne jeho periférne cirkadiálne hodiny v pečeni (pomysli na pentózový cyklus) a vo výstelke čreva, človek bude hromadiť viac deutéria tam, kde by nemal. A to napr. v žalúdku.

Takže to máš hneď prvý tip k tomu, ako zlepšiť tvorbu HCL. Fixni svoj centrálny, ale aj periférny cirkadiánny rytmus v čreve! Najjednoduchšie čo môžeš spraviť, je vidieť každé ráno východ slnka a tiež nosiť večer okuliare blokujúce modré svetlo!

(No a pre prémium členov sa k tomuto hodí pozrieť ešte raz záznam z Webináru #20 QaA a preskočte hneď na moju odpoveď ku otázke o tom, či dobrá stolica a trávenie môže byť znakom toho, že človek môže konzumovať viac sacharidov. Bolo to niekde v polovici myslím. Hovoril som Vám tam niečo o meraní deutéria v odlišných častiach tela a aj vo výstelke čreva. Teraz Vám to lepšie dôjde.)

Ako sa z protónov a chlóru stane HCL

Vzniknutý vodíkový ión v parietálnych bunkých žalúdka je transportovaný do lúmenu žalúdka prostredníctvom niečoho, čo sa volá iónová pumpa, ktorá vymení ión Draslíka (K+) za ión vodíka (H+ = protón) a využije pri tom ATP.  Opäť vidíš, že treba medziprodukt z mitochondrie. To ony tvoria ATP.

Posledná vec, ktorá nám ostáva je chlór. Aby sa spojil s protónmi a vznikla HCL. Chlór sa tam dostane vďaka Hydrogénuhličitanovému iónu (HCO3–), ktorý je po úvodnej reakcii vody a CO2 transportovaný z bunky do krvi a počas toho svoje miesto vymení za chloridový ión (Cl–). Tento chloridový ión je potom transportovaný do lúmenu žalúdka ku protónom.

Mimochodom tých čudných slov ión alebo CL- a H+ sa neľakaj. Ión (napr. H+) je atóm, ktorý prišiel o elektrón a keď tam vidíš znamienko (ako napr. CL-), to znamená že má elektrón naviac a naopak + (ako napr. H+), to znamená, že mu chýba 1 elektrón. Práve preto sa takto k sebe zlúčia, vďaka elektrickej interakcii.

Takto teda v žalúdku vznikla kyselina chlórovodíková. Avšak teraz ešte prichádza to najdôležitejšie a to jej kontrola. Niečo v našom tele predsa musí kontrolovať kedy, koľko a ako HCL tvoríme a tiež kedy ju zastavíme a degradujeme.

Ak by sme takéto mechanizmy nemali, naše tenké črevo, kde je vyššie pH, sa ľahko zapáli, vznikne tam zápal, stane sa viac priepustným a zhorší nám celé trávenie. A presne toto sa deje u veľa ľudí dnes, ako mi určite dáš za pravdu. A hádaj čo tu hrá veľkú úlohu. Náš Cirkadiánny rytmus, neurotransmitery, cytokínyhormóny.

Kontrola tvorby žalúdočnej kyseliny HCL

V pokoji, teda keď nejeme a keď sa ráno preberieme, je počet transportérov, ktoré prenášajú protón a draslík minimálny. To znamená, že sú viac menej nečinné. Na spustenie vyžadujú dostatok ATP a to znamená, že potrebujú nejaký stimul. Pre dlhodobých čitateľov a členov nebude teraz prekvapením keď napíšem, že týmto stimulom je aj východ slnka.

Práve vtedy svieti veľa Infračerveného svetla, ktoré preniká do nášho tela 10 a viac cm (teda prenikne aj hlboko do brucha) a ktoré tiež stimuluje v tunajších mitochondriách tvorbu ATP a teda aj prípravu na presun protónu a draslíka. Tu máš teda dôvod, prečo ti vždy prízvukujem, že ráno potrebuješ byť vonku a na slnku a odhaliť mu aj brucho.

A tiež už teraz vieš, prečo obyčajný, no hlúpy zvyk veľa ľudí, ktorým je kontrola sociálnych sietí, Instgramu, story-čiek a neviem ešte čoho, hneď po zobudení na žiarivej obrazovke, ich trávenie zhorší. Áno, dobre čítaš. A všimni si, že som zatiaľ nenapísal ani riadok o strave, ani o zázračných doplnkoch, či suplementoch, ale spomenul som hlavne svetlo, vodu, mitochondrie a subatomárne častice.

Ako zvýšiť tvorbu žalúdočnej kyseliny HCL

Existujú tri spôsoby, ako zvýšiť produkciu kyseliny. Prvý z nich je cez Acetylcholín, ktorý sa uvoľňuje z blúdivého nervu. O acetylcholíne si dávnejšie čítal samostatný článok, takže by ti mal byť povedomí.

Acetylcholín je niečo ako turbo neurotransmiter, ktorý naše telo a tráviaca sústava uvoľňuje už keď prichádza potrava do úst, alebo dokonca iba keď potravu vidíme. Aj preto sa ti mnohokrát stane, že iba pri zahliadnutí nejakého jedla začneš „slintať“, no rovnako tvoj žalúdok začne vylučovať veci potrebné na trávenie.

Uvoľnený acetylcholín potom pomôže nie len sekrécií niektorých látok, ale tiež sťahom svalov v žalúdku. [R] Podobne ako im pomôže aj dopamín.

Avšak na tvorbu acetylcholínu potrebujeme dostatok cholínu a tiež Acetyl CoA. A tento Acetyl CoA sa tvorí hádaj kde. V mitochondrii. Cholín zasa prijímame zo stravy, no tvorí sa aj v pečeni. Pečeň cholín recykluje, pretože je tam veľmi potrebný, nie len na tvorbu acetylcholínu, ale aj betaínu. [R] Ďalšia vec, ktorú Ľudia radi suplementujú…

Čo sa stravy týka, cholín môžeš prijať napr. zo živočíšnej pečene, či vajec (aj preto často radím raňajkovať vajíčka, ak nie je alergia na ne). To máš teda odo mňa už ďalší praktický tip, ak máš s trávením problém.

Skús ráno vybehnúť von, alebo aspoň na otvorené okno, sleduj slniečko aj svojím bruchom (pozeraj sa však pod) a potom sa choď naraňajkovať a daj si výživnú porciu proteínu.

Tiež môžeš skúsiť navýšiť porciu vitamínu B5 (kyselina pantoténová), ktorý pomáha s tvorbou Acetylcholínu, avšak najmä v centrálnom nervovom systéme. No môže pomôcť aj pri čreve. Potraviny, kde sa vitamín B5 nachádza vo veľkom sú napr. vajcia, či orgány ako pečeň (aká to náhoda).

Ďalšia vec, ktorá sekréciu a tvorbu HCL riadi je hormón Gastrín.

Gastrín, svetlo, CCK a blúdivý nerv stimulujú HCL

Gastrin je tvorený v žalúdku, ale aj v tenkom čreve a je stimulovaný opäť raz blúdivým nervom. Všimni si, že pri oboch je spomenutý blúdivý nerv, čo je najdlhší nerv v tele. A vieš, čo je na ňom zvláštne, čo by si už mal vedieť?

Blúdivý nerv (vagus) prepája naše črevo, aj samotný žalúdok s mozgom a konkrétne s miestom, ktoré sa volá area postrema, kde nie je žiadna hematoencefalická bariéra, je obkolesené mozgomiešnym mokom (z 99% VODA) a je tade napojený aj na hypotalamus a hypofýzu, ktoré dostávajú stimuly skrz oko a svetlo.  [R] Už vidíš, akú veľkú úlohu v tvojom trávení zohráva „obyčajné“ svetlo? Dúfam, že áno, a tiež dúfam, že si už zajtra rozmyslíš, či budeš ako prvú vec ráno kontrolovať sociálne siete alebo to necháš radšej na neskôr. A ver, že žiadne „novinky“ ti za ten čas neutečú…

Vytvorený gastrín potom prejde do krvi, odkiaľ sa dostane do paretálnych buniek žalúdka, kde priamo stimuluje úvodnú reakciu pri tvorbe HCL.

Ďalšia dôležitá vec je, že sa hormón gastrín viaže na CCK receptory, ktoré sú v žalúdku. O CCK som ti myslím písal už aj v článkoch o Adaptácií na chlad a tiež v Stravovacom protokole, no spomeniem to znovu.

Cholecystokinín (skratka CCK) je hormón, ktorý nám pomáha tráviť potravu, no jeho veľmi dôležitá úloha je aj to, že stimuluje pocit nasýtenia. A hádaj čo CCK veľmi dobre aktivuje. Príjem proteínu. [R] Tak a opäť raz vidíš, prečo by si mal pri problémoch s trávením, ale aj pri ďalších zdravotných problémoch raňajkovať a hlavne jedlo bohaté na proteín. Ideálne živočíšny proteín.

Je tu síce ešte ďalší hormón, ktorý tvoj žalúdok pri príjme potravy vylučuje a to inkretín, no o tomto nabudúce.

Aj histamín stimuluje HCL

Posledná vec, ktorá stimuluje sekréciu HCL, ktorá zrejme veľa ľudí zaskočí, no je to histamín. [R]

O histamíne som toho už popísal viac, a ešte aj budem, no na teraz ti napíšem už iba toto. Histamín sa tvorí z histidínu, čo je aromatická aminokyselina, ktorá reaguje na UV svetlo. Samotný vzniknutý histamín potom pomáha UV zachytávať, no zachytáva aj iné formy EM vlnenia.

Práve preto sa uvoľňuje už v počiatočných fázach trávenia v žalúdku, kde prichádzame do kontaktu s mnohými vecami a tiež sa neskôr dostáva do výsteľky čreva, kde už však vo zvýšenej koncentrácií spôsobuje problémy. Rovnako je histamín obsiahnutý v bielych krvinkách, konkrétne v Eozinofiloch, ktoré uvoľňujú T pomocné bunky tipu 2 (Th2), ktoré sa tvoria v črevnom lymfatickom systéme ako odpoveď na zápal.

To, čo práve čítaš v ľudskej reči znamená toľko, že enterochromafínne bunky čreva uvoľňujú histamín ako odpoveď na prítomnosť gastrínu a Acetylcholínu, no rovnako sa môže histamín uvoľňovať v ďalších častiach tenkého čreva, ak má na to dôvod… Napr. unikajúce svetlo zvnútra z tunajších buniek alebo niečo z vonku, z technológii, ktoré si ľudia pri bruchu nosia.

Aj toto je teda dôvod, prečo sa problémy s histamínovou intoleranciou vyskytujú často, keď má človek nedostatok slnečného svetla a naopak nadbytok umelého. Inými slovami, problémy s histamínom, ako aj samotná histamínová intolerancia nie je v skutočnosti intolerancia, ale adaptácia organizmu na zmenu pola. A ak týmto slovám nerozumieš, v ďalších článkoch pochopíš…

Ako znížiť žalúdočné kyseliny, aj HCL

Veľa ľudí s HCL má problém, no mnohokrát sa to netýka problému s tvorbou, ale s jej správnym riadením. To znamená, že aj keď už človek tvorí nedostatok HCL, dôvod môže byť ten, že po niekoľko rokov nemal správne ovládanie, tvoril jej priveľa, a jeho tenké črevo sa postupne viac a viac zapalovalo (oxidovalo = prichádzalo o elektróny), vďaka čomu neskôr žalúdok už nedokázal tvoriť dostatok HCL.

Existuje niekoľko spôsobov, ako znížiť produkciu kyseliny.

Prvým z nich je akumulácia kyseliny v prázdnom žalúdku medzi jedlami. To znamená, že prirodzene po jedle, kedy sa už natrávený chým presunul do tenkého čreva a žalúdok ostal prázdny, zvýšenie kyseliny vedie k nižšiemu pH v žalúdku, čo inhibuje sekréciu gastrínu a produkcia aj sekrécia HCL sa zastaví. To máš teda odo mňa ďalší tip, ktorý sa aj HCL týka.

Nikdy nejedz nič medzi jedlami. Je to hlúpy zvyk spoločnosti a rýchlo sa ho zbav. To znamená, že ak jedávaš 3 alebo 2 krát za deň, a chceš nejaký dezert alebo dačo, zjedz to s jedlom alebo po jedle. Nie medzi jedlami. Tvoje trávenie potrebuje odpočinúť a ako benefit si tým zlepšíš aj pentózový cyklus.

Druhá vec je, že prítomnosť chýmu v dvanástniku (teda uvoľnenie zmiešanej HCL s enzýmami zo žalúdka) tiež stimuluje entero-endokrinné bunky k uvoľňovaniu cholecystokinínusekretínu, ktoré hrajú rôzne úlohy pri dokončovaní trávenia, ale taktiež inhibujú sekréciu žalúdočnej kyseliny.

Cholecystokinín stimuluje tvoje nasýtenie a pomocou blúdivého nervu túto informáciu prenesie až do mozgu, no a sekretín, ktorý uvoľnia bunky dvanástnika pri nadmernej tvorbe kyseliny v žalúdku, dá STOP ďalšej tvorbe HCL. Takto sa nebude HCL tvoriť vo veľkom a v tenkom čreve nebude vznikať zápal.

Na záver spomeniem ešte, že aj iné hormóny, vrátane inzulínotropného peptidu závislého od glukózy (skratka GIP) tiež znižujú produkciu kyseliny v žalúdku. [R] Spomínam ho preto, pretože si o ňom čítal aj v nedávnom článku, kde som ti ukázal, že hral úlohu aj v skrátení nášho čreva.

Toto by ti malo dať opäť raz najavo, že evolúcia z nás nespravila síce dobrého bylinožravca (áno, dobre čítaš, rastlinná strava nie je naša priorita), no tiež z nás nespravila ani dobrého mäsožravca. To znamená, že ani príliš veľké a ťažké kusy mäsa, ako to konzumuje napr. vlk, nedokážeme úplne dobre stráviť. No také mäkkýše, či ústrice…to už je iná reč.

Záverečný tip alias sóda bikarbóna

Na záver ešte posledný tip a je ním obyčajná sóda bikarbóna (Hydrogénuhličitan sodný, skratka NaHCO₃ alebo aj jedlá sóda = sóda bikarbóna).

Nejdem ti hovoriť koľko presne, no povedzme že sóda bikarbóna ti môže pomôcť s protónmi a následne s nadmernou tvorbou žalúdočných štiav.

To znamená, že ľudia, ktorí už HCL netvoria vôbec, prípadne tí, ktorí jej tvoria málo z tohto benefitovať nebudú, no tí, ktorí HCL tvoria, no majú symptómy prílišnej kyseliny (teda napr. pálenie záhy), môžu sódu bikarbónu vyskúšať.

Buď niekoľko minút po jedle, alebo ráno, nalačno. Nalačno však iba ta predpokladu, že HCL tvoríš a vtedy, od jari do jesene, môžeš využiť svoj vitamín C. To znamená, že do pohára s čistou vodou dáš sódu bikarbónu aj vitamín C a vypiješ.

Nepýtaj sa ma na dôvod, pretože článok už je dlhý až až, no povedzme že budeš na pár minút lepšie kontrolovať protóny v blízkosti mitochondrií. To znamená, že budú lepšie pracovať.

Ak sa ti článok páčil, a myslíš, že môže niekomu pomôcť, kľudne ho zdieľaj. Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Tiež ti dávam do pozornosti 2 NOVINKY na webe a to možnosť pridať sa medzi prémium členov za jednorazový poplatok s trvalým prístupom a Vianočný balík kníh. Nižšie vidíš viac informácií.

Platba JEDNORAZOVO
+ prístup do členstva získavaš NAVŽDY!
Viac o jednorazovej ponuke TU >>

Využi možnosť zakúpiť si obe knihy Spoznaj Svoju Biológiu ako jeden Balíček v ZĽAVE a poštovným Zdarma.

125,80  89,50 € + poštovné ZDARMA

Viac o balíčku sa dozvieš TU.

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom dôležitom článku.

Referencie, odkazy, štúdie a použité citácie:

  1. https://sk.wikipedia.org/wiki/Kyselina_chlorovod%C3%ADkov%C3%A1
  2. https://teachmephysiology.com/gastrointestinal-system/stomach/acid-production/
  3. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/10421978/
  4. https://arxiv.org/abs/1703.00789
  5. https://gut.bmj.com/content/gutjnl/48/4/571.full.pdf
  6. https://cs.wikipedia.org/wiki/Pariet%C3%A1ln%C3%AD_bu%C5%88ka
  7. https://www.wikiskripta.eu/w/Iontov%C3%A9_pumpy
  8. https://sk.wikipedia.org/wiki/Hydrogenuhli%C4%8Ditan_sodn%C3%BD
  9. https://journals.physiology.org/doi/full/10.1152/ajpgi.00514.2004
  10. https://www.wikiskripta.eu/w/Gastrin
  11. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8420621/
  12. https://en.wikipedia.org/wiki/Cholecystokinin_receptor
  13. https://en.wikipedia.org/wiki/Cholecystokinin
  14. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28724546/
  15. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11246041/
  16. https://casopisvnitrnilekarstvi.cz/pdfs/vnl/2011/04/17.pdf
  17. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2782876/


Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Prémium členstvo ti pomôže v zlepšení tvojho Zdravia, Mysle a Výkonnosti. Objav s nami svoj plný Potenciál!

Ako prémium člen získavaš prístup ku množstvu cenných materiálov, knihám, ekurzom, súkromným webinárom, spoločným pravidelným ZOOM-meetingom, či ku súkromnému diskusnému fóru, v ktorom medzi sebou zdieľame svoje skúsenosti/progressy, radyTipy!

Staň sa súčasťou našej rastúcej Komunity, medzi ktorými máš neustálu podporu! 


Ak máš nejakú otázku, alebo si našiel v článku gramatickú chybičku, napíš mi prosím dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)


Najpredávanejšie Protukty na Eshope, ktoré Vám môžu pomôcť prevziať svoj Život do vlastných Rúk!

Komentáre
  1. Jaroslav píše:

    Rado stalo. Čo sa týka zistenia, viete využiť aj niektoré z aký ohľadom trávenia proteínov a tuku ako je to spomenuté v článku, pripadne tento ľahký test, ktorý nie je úplne presný, no veľa napovie.

    Dajte si štvrť až pol lyžičky sody bikarbony do pohara teplej vody a vypite.

    Test robte ráno, nalačno, hneď po zobudeni. Ideálne pár dní po sebe, aby ste mala relevantný výsledok.

    Rozmiešajte štvrtinu lyžičky v 150 ml alebo pol lyžičky v 300 ml vody a vypite. Malo by sa Vám grgnut. Ak sa nebude grgat, zrejme je HCl menej, ako by malo byť.

  2. Stanka píše:

    Dobrý deň, ďakujem za článok…mala by som otázku, ako zistím, či tvorím alebo už netvorím HCL?

    • Rado stalo. Čo sa týka zistenia, viete využiť aj niektoré z aký ohľadom trávenia proteínov a tuku ako je to spomenuté v článku, pripadne tento ľahký test, ktorý nie je úplne presný, no veľa napovie.

      Dajte si štvrť až pol lyžičky sody bikarbony do pohara teplej vody a vypite.

      Test robte ráno, nalačno, hneď po zobudeni. Ideálne pár dní po sebe, aby ste mala relevantný výsledok.

      Rozmiešajte štvrtinu lyžičky v 150 ml alebo pol lyžičky v 300 ml vody a vypite. Malo by sa Vám grgnut. Ak sa nebude grgat, zrejme je HCl menej, ako by malo byť.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov