Zasvieť si jasné svetlo, lebo si pokazíš oči! Nečítaj si len pri sviečke, pokazíš si oči!… Neviem ako ty, ale ja si z detstva takéto vety pamätám. Často nám aj mama vravela, že sa nemáme večer učiť a čítať si pri slabom svetle, že si potrebujem v izbe zasvietiť jasným svetlom, lebo si pokazíme zrak. 

A hoci som vtedy nemal vysvetlenie na to, prečo by to malo byť inak, nejako mi to už ako dieťaťu nesedelo. No a dnes, v tomto krátkom článku, chcem každému poskytnúť krátke biofyzikálne vysvetlenie prečo naše oči večer naozaj nepotrebujú a ani nechcú jasné biele svetlo a paradoxne prečo dobre vidíme pri tlmenom osvetlení v oranžovo červenom “tóne”, ak bude náš cirkadiánny rytmus funkčný!

Článok zároveň spisujem pre konkrétnu osobu a verím, že jednoduché vysvetlenie pomôže. Ak áno, kľudne ho zdieľajte ďalej! 

Sumár článku

• Tlmené večerné svetlo večer je samo o sebe upokojujúce a príjemnejšie
• Ako funguje videnie ľudským okom – kvantová biológia 101
• Ako sa ľudské oko regeneruje, aby sme mali každý deň dobrý zrak
• Ako naozaj funguje kontrastné videnie
• Prečo Mitochondriaci trávia deň čo najviac na prirodzenom svetle a večer svietia málo, no vidia lepšie?
• Praktické TIPY a 4 týždňová výzva ako zlepšiť zrak a spánok?

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Tlmené večerné svetlo večer je samo o sebe upokojujúce a príjemnejšie

Už si si niekedy všimol tento zvláštny paradox? Ak si bol niekedy večer, pri sviečke alebo pri veľmi tlmenom teplom svetle, zrazu si čítal a vnímal “svet” akoby pokojnejšie. Oči nebolia, hlava netlačí, nie sú tam nijaké stimuly naviac a celé telo je akoby uvoľnenejšie. No aj napriek tomu väčšina moderných ľudí  neustále tvrdí, že potrebujeme viac svetla, viac lumenov a vyšší jas, aby sme lepšie videli. Najlepšie je to pozorovateľné u starích ľudí. Starí človek naozaj vidí zle, pretože mu vekom degeneruje veľa tzv. “long” čapíkov, avšak ako hneď uvidíš – dá sa to zmeniť a hlavne tomu predchádzať. 

Matka príroda je totiž inteligentná a nás ako denné cicavce uspôsobila fotoptickým videním, nie skotoptickým ako myši a potkany. No a práve vďaka diurnálnej zmene svetla, dostatku červeného, infračerveného a UV cez deň a naopak tme večer, sa naše mitochodnrie aj čapíky regenerujú a umožňujú nám každý deň dobre vidieť a hlavne vnímať kontrasty! 

Ako funguje videnie ľudským okom – kvantová biológia 101

Oko nie je kamera. Videnie je až sekundárna úloha oči. Naše oko je v prvom rade “senzor”, ktorý kontroluje nevizuálnu stránku, aj skrz melanopsin a teda kontroluje náš cirkadiánny rytmus a sním celý metabolizmus. 

Oko každého živočícha, vrátane rýb, je živý biofyzikálny systém, ktorý pracuje so svetlom, jeho kontrastom, rozdielom a načasovaním. Nezaujíma ho koľko svetla máme v miestnosti, ale jeho frekvencia, aký je rozdiel medzi svetlom a tmou, medzi tým čo sa odrazí a tým čo sa pohltí a samotným načasovaním svetla v prostredí aj našich tkanivách.

V sietnici oka máme tri základné funkčné systémy. 

• Tyčinky, 
• čapíky,
• a melanopsínové bunky. 

Tyčinky sú špecialisti na šero, noc a periférne videnie. Sú extrémne citlivé, nevidia farby, ale vidia rozdiely, kontúry a pohyb. Práve preto boli kľúčové pre prežitie našich predkov.

Čapíky sú zodpovedné za farebné a detailné videnie. Máme short, medium a long čapíky (nazvané podľa vlnovej dĺžky svetla, aké absorbujú a posielajú do okcipitálneho laloku), vďaka ktorým funguje RGB videnie. No a potom je tu ešte melanopsín, ktorý dnes verím všetci poznáte, ktorý neslúži na obraz, ale na vnímanie času. 

Melanopsin je biologický “svetelný hodinár“, ktorý synchronizuje celý nervový a hormonálny systém.

Ako sa ľudské oko regeneruje, aby sme mali každý deň dobrý zrak

Kľúčová informácia, ktorú si málokto uvedomuje, je regenerácia týchto buniek.Tyčinky sa počas dňa recyklujú a adaptujú na základe denného svetla a melanopsínu. Čapíky sa naopak regenerujú v noci, v tme a vďaka melatonínu. Majú naň vysokú hustotu receptorov, čo znamená, že bez kvalitnej tmy sa jednoducho neopravia.

No a melatonín je produkovaný aj okulárne, priamo mitochondriami. To znamená, že keď je cirkadiánny rytmus rozladený, čapíky budú nezregenerované, budú sa v oku hromadiť spolu s disfunkčným vitamínom A a DHA,  citlivosť oka  klesá a mozog začne vyžadovať viac svetla a viac modrej zložky na videnie obrazov. 

Nie preto, že by ju oko potrebovalo, ale preto, že sa snaží kompenzovať poškodený kontrastný systém.

Ako naozaj funguje kontrastné videnie

Kontrastné videnie v skutočnosti nemá nič spoločné s intenzitou osvetlenia. Ide o schopnosť oka rozlíšiť rozdiel medzi dvoma povrchmi. Typickým príkladom je biely papier a čierny text. No a tu prichádza moja obľúbená časť – ktorú rád vysvetľujem na prednáškach. Biofyzika. 

Každá farba je totiž výsledkom interakcie svetla a materiálu. 

Biela farba svetlo reflektuje,čierna farba (uhlík v texte), svetlo pohlcuje.

Oko nevidí papier ani písmená. Oko vidí len svetlo, ktoré sa od povrchu odrazí. Biela farba, aj biela obrazovka, má vysoké zakázané pásmo a teda reflektuje/prepúšťa modrú, zelenú aj červenú. To znamená, že keď je na bielom papieri čierny text a ty na papier svietiš svetlom modrým, zeleným, alebo aj červeným (a čímkoľvek medzitým), čierny text fyzikálne vždy musíš vidieť. Rozdiel už je len v tom, na koľko máš zdravé mitochondrie v Long čapíkoch, aby si to v mozgu vedel vyhodnotiť. 

Rozumieš? Čím lepšie sú na tom naše čapíky, najmä long čapíky, tým lepšie dokážeme rozlíšiť aj veľmi jemné rozdiely v slabom osvetlení. Takto funguje fyzika interakcie svetla s materiálom! 🙂

Práve long čapíky, citlivé na červené spektrum, sú kľúčové pre čítanie a kontrastné videnie. Ak sú zregenerované a mitochondrie zdravé, dokážeš čítať aj pri veľmi slabom, teplom oranžovo-červenom svetle. Ak nie sú, potrebuješ silné modré (biele) svetlo, ktoré síce dočasne pomôže, ale dlhodobo celý systém ešte viac poškodzuje, pretože modré svetlo dehydratuje mitochondrie a znižuje okulárny melatonín.

No a štúdie ukazujú, že kontrastné videnie sa dá naozaj zlepšiť už v priebehu niekoľkých týždňov správnou svetelnou hygienou a infračerveným svetlom. (Glen Jeffery et al. 2025). O tejto konkrétnej štúdií som hovoril na živej prednáške u nás ešte mesiac pred jej zverejnením. Dnes si ju vie pozrieť každý.  No a štúdií, ako svetlo zlepšuje zrak, je už viac ako dosť 

Prečo Mitochondriaci trávia deň čo najviac na prirodzenom svetle a večer svietia málo, no vidia lepšie?

Keď začneš žiť ako Mitochondriak, paradoxne sa stane niečo zaujímavé. Zníži sa tvoja potreba silného svetla večer, zlepší sa kontrastné videnie a oči sa prestanú rýchlo unavovať. Tlmené večerné svetlo sa nestane problémom, ale testom zdravia tvojho vizuálneho systému. Toto je niečo, čo je pre nás absolútne prirodzené a bolo to tak aj v minulosti. Problém nastáva až vtedy, keď začneme veci robiť ako “homo novus” alias moderný človek!

Stačí sa pozrieť na štatistiku a najlepšie je to vidieť v Ázií, kde majú obrazovky neustále pred sebou, a atmosféru majú tak zahltenú prachom, že na povrch zeme prechádza veľmi málo UV svetla aj infračerveného svetla. 

Praktické TIPY a 4 týždňová výzva ako zlepšiť zrak a spánok?

Vyskúšaj tieto kroky, buď konzistentný a tvoj zrak sa dokáže v závislosti od tvojho veku veľmi rýchlo zlepšiť.

Mám s tým sám skúsenosť, aj u ľudí, a ako hlavné benefity sa väčšinou už po 2 až 4 týždňoch prejavia tieto: cez deň človeku nevadí slnečné svetlo a nemá potrebu nosiť okuliare, večer ľahko zaspáva, zrak a videnie večer sa zlepší. 

Praktické kroky, ktoré môžeš vyskúšať na vlastné oči:

• Vstávaj a choď spať v cca rovnaký čas (napr. 06:00 a 22:00)
• Ráno po zobudení, keď víde slnko, sleduj slnko aspoň 2 až 5 minút. Nemusíš sa pozerať doň, stačí pozerať v smere. Bez okuliarov. 
• Cez deň tráv čas vonku na prirodzenom svetle alebo si rob aspoň pauzy a vystav sa prirodzenému slnečnému svetlo na pár minút.
• Večer postupne znižuj intenzitu umelého osvetlenia.
• Večer používaj len teplé, tlmené svetlo.
• Po západe slnka blokuj modré svetlo z obrazoviek a ak používaš obrazovky, bez výnimky nos okuliare blokujúce modré svetlo. 
• Po 21:00 minimalizuj digitálne zariadenia
• Spi v úplnej tme
• Sleduj, ako sa mení tvoja potreba svetla večer a všímaj si tvoje kontrastné videnie. 

Záver

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej. Podporiť moju prácu môžeš tiež kúpou mojich kníh alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Prémium členstvo – Pridaj sa do komunity

Zakúp prémium členstvo za zvýhodnenú jednorazovú cenu s prístupom navždy, pričom v cene získa aj moje tlačené knihy Spoznaj Svoju Biológiu.

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope. Rovnako upozorňujem, že ako to už býva pred vianocami u mňa zvykom – opäť som dal môj balík kníh do 50% zľavy. Verím, že ľudia, ktorí čítajú radi ako ja tlačené knihy to využijú, či už pre seba, alebo ako darček pre blízkych, ktorí majú otvorenú myseľ. 🙂

Mitochondriak® | Zariadenia na terapiu svetlom, interiérové osvetlenie a uzemnená barefoot obuv

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným (aj UV) svetlom, produkty Mitochondriak®.

Mitochondriak® je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Všetci máte možnosť na eshope Mitochondriak® využiť zľavový kód na 10% zľavu – stačí v pokladni zadať zľavový kód: „jaroslavlachky“.

Zdroje a Referencie:

1. Shinhmar, H., Hogg, C., Neveu, M., et al. Weeklong improved colour contrasts sensitivity after single 670 nm exposures associated with enhanced mitochondrial function. Scientific Reports 11, 22872 (2021). https://doi.org/10.1038/s41598-021-02311-1
2. https://www.nature.com/articles/s41598-026-35389-6 
3. Jeffery, G., Fosbury, R., Barrett, E., Hogg, C., Rodriguez Carmona, M., Barry Powner, M. Longer wavelengths in sunlight pass through the human body and have a systemic impact which improves vision. Scientific Reports (2025). https://doi.org/10.1038/s41598-025-09785-3 
4. Jeffery, G., et al. (záznam v PubMed) Longer wavelengths in sunlight pass through the human body and have a systemic impact which improves vision. (2025). https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/40628952/
5. Scher, J., et al. MT(1) melatonin receptor in the human retina. (2002). https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11867612/
6. Scher, J., et al. MT1 Melatonin Receptor in the Human Retina. Investigative Ophthalmology & Visual Science (ARVO/IOVS) (2002). https://iovs.arvojournals.org/article.aspx?articleid=2200148
7. Baba, K., Benleulmi-Chaachoua, A., et al. Heteromeric MT1/MT2 melatonin receptors modulate photoreceptor function. Science Signaling (2013). https://doi.org/10.1126/scisignal.2004302
8. Baba, K., et al. (full text v PMC) Heteromeric MT1/MT2 melatonin receptors modulate photoreceptor function. (2013). https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3867265/
9. Felder-Schmittbuhl, M. P., et al. Melatonin in the mammalian retina: synthesis, signaling, and function. (2024). https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/jpi.12951
10. Laurent, V., et al. Melatonin signaling affects the timing in the daily rhythm of retinal phagocytosis/disk shedding. (2017). https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6314190/
11. Wiechmann, A. F., et al. Melatonin receptors are anatomically organized to modulate retinal physiology (prehľad/anatómia receptorov v sietnici). (2012). https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4300947/
12. Do, M. T. H., Yau, K.-W. Melanopsin and the intrinsically photosensitive retinal ganglion cells. Neuron (2019). https://www.cell.com/neuron/fulltext/S0896-6273%2819%2930642-7
13. Graham, D. M., Wong, K. Y., et al. (NCBI Bookshelf) Melanopsin-expressing, intrinsically photosensitive retinal ganglion cells (ipRGCs) a non-image-forming systém. (2016). https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK27326/
14. Lazzerini Ospri, L., Prusky, G., Hattar, S. Mood, the circadian system, and melanopsin retinal ganglion cells. Annual Review of Neuroscience 40:539–556 (2017). https://doi.org/10.1146/annurev-neuro-072116-031324
15. Hannibal, J., et al. Melanopsin expressing human retinal ganglion cells. (2017). https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1002/cne.24181
16. Kiser, P. D., et al. Retinal Pigment Epithelium 65 kDa Protein (RPE65): An Update (vizuálny cyklus, regenerácia fotopigmentov). (2021). https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8975950/
17. Koutroumpa, I. S., et al. The cone visual cycle and its disorders (prehľad regenerácie čapíkov a vizuálneho cyklu). Frontiers in Molecular Neuroscience (2025). https://www.frontiersin.org/journals/molecular-neuroscience/articles/10.3389/fnmol.2025.1730071/full
18. Moje knihy Spoznaj Svoju Biológiu: https://jaroslavlachky.sk/eshop-produkty/balicek-knih-spoznaj-svoju-biologiu-2-1/