Vianočné 50% ZĽAVY na Eshope - Prémium Členstvo 1 + 1 rok ZDARMA

🎄🎄 Vianočné 50% ZĽAVY 🎄🎄

Objednávkou Vianočného Prémium Členstva získate svoje prémium členstvo na 1 ROK ZDARMA!

Epigenetika #1 Melanopsin, Dopamín a krátkozrakosť

30.9. 2022386x0

Máme tu „načrtnutie“ témy Epigenetika a zároveň dôležité pokračovanie posledného článku o melanopsíne. Čo je to pseudohypoxia, mTOR a ako súvisia s dopamínom, svalmi, zrakom či našim mentálnym správaním?

Pozrime sa na krátke pokračovanie posledného článku o Melanopsine, kde ti prepojím Dopamín, Svalstvo s problémami so zrakom, či mentálnym správaním. Naposledy si čítal, ako melanopsin súvisí so sťahovaním zrenice a dnes sa dozvieš, ako je prepojený aj so svalmi oka, dopamínom, a problémami so zrakom ako presbyopia, myopia, či iné.

Týmto zároveň trochu otváram tému Epigenetiky, ku ktorej sa po ukončení série Kvantová Biológia vrátime.

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho na stránke s PODCASTAMI.

SUMÁR ČLÁNKU

  • Ako príroda pomocou zmeny frekvencie mení silu svetla?
  • Ako vplývajú Sacharidy na ROS, rast, či mTOR?
  • Čo je to mTOR, pseudohypoxia, ako vznikajú a ako súvisia s proteínom NAD a našimi mitochondriami?
  • Ako pracuje naše oko, ako využíva svoje ciliárne Svaly a ako pomocou nich sťahuje dúhovku, zrenicu a šošovku?
  • Ako vznikajú problémy so zrakom, ako ich riadia svaly oka a ako ich opraviť?
  • Akú úlohu má v oku dopamín, či pseudohypoxia?
  • A ešte o mnoho viac!

Prečo sem vtesnávam článok o Epigenetike?

Tento článok mal byť pôvodne zverejnený až v budúcnosti, počas novej série Epigenetika, no vzhľadom na nejaké otázky, či diskusie, ktoré sa vyrojili po poslednom článku v sérií Kvantová Biológia o Melanopsine, jeho vzťahu s vápnikom, či problémami s pozornosťou a správaním, si myslím, že sa dnes hodí. Trochu ho upravujem, skracujem a dúfam, že ti tiež pomôže, keď sa dostaneme o týždeň ku kostiam, neurónom a nervom, mozgu, či spánku!

Zároveň ti odporúčam zhliadnuť aj staršie články zo série Neurotransmitery o dopamíne. Verím, že ti to pri tejto téme pomôže a samozrejme, po ukončení tejto jednej z najdôležitejších sérií Kvantová Biológia, kde sa okrem iného dozvieš ako naozaj Spánok Funguje a ako sa regenerujeme, sa ku Epigenetike vrátime. Poďme na to.

Svetlo alias fotóny sú kvantizované. To vieš. Každý fotón teda nesie inú energiu (UV svetlo jej má viac, modré menej, zelené ešte menej, Červené ešte menej,…). Ak teda chceme energiu svetla zvýšiť a pridať na jeho „výkone“, máme len jednu možnosť. Zvýšiť jeho frekvenciu a naopak.

To znamená, že príroda takto modifikuje a kontroluje všetko na Zemi. Iba pomocou svetla a zmeny jeho frekvencie. Ak si nevieš predstaviť laicky ako to myslím, pomysli na okuliare blokujúce modré svetlo.

Keď povedzme večer sedíš pred TV a máš bielu obrazovku, znamená to, že z nej idú všetky farby dúhy. Od modrej po červenú. Modrá má vyššiu frekvenciu aj energiu a červená najmenšiu. Ak si však nasadíš okuliare, sklo okuliarov zmení (prefiltruje) niektoré frekvencie a tvoje oko dostane iba červené svetlo, nízko frekvenčné. To znamená, že si iba pomocou filtrácie istých frekvencií zmenil množstvo energie, aké tvoje oko zachytí a teda si povedzme zamedzil neadekvátnemu vylúčeniu hormónov a hormonálnej disregulácií. Tomuto verím pochopil každý.

No a presne takýmto spôsobom príroda, ale aj tvoje telo reguluje všetky ostatné procesy. Pozrime sa teraz na stravu a sacharidy.

Sacharidy, Voľné radikály a svetlo

Ľudia sú uspôsobení jesť potravu cez deň, kedy svieti slnko a v noci spať. To je logické a verím, že nenamietaš. Sme totiž diurnálne (denné) cicavce a nie nokturálne (nočné) ako myši. Tiež sme uspôsobení jesť sacharidy v lete, počas dlhých a slnečných dní s dostatok UV, pretože vtedy aj rastú. Tiež logické. No a práve pomocou sily UV svetla a jeho vysokej frekvencie, či už skrz pokožku, oko, ale aj z elektrónov uvoľnených zo stravy, naše mitochondrie tvoria voľné radikály.

Sacharid vytvorí viac a iné voľné radikály, ako tuk. Sacharid totiž obsahuje elektrón, ktorý nesie fotón s vyššou frekvenciou a teda dá mitochondrii iný stimul, ako elektrón z tuku. No a keďže sacharidy produkujú viac voľných radikálov, znamená to logicky, že nás viac oxidujú.

Čo to znamená v ľudskej reči? Že konzumácia sacharidov prináša do mitochondrie menej elektrónov, ktoré však majú vyššiu energiu a teda okolie aj viac zoxidujú. Väčšia oxidácia znamená menej dostupných elektrónov.

Keď má proteín menej elektrónov je menej hydrofilný. Keď je proteín menej hydrofilný, vytvorí menej EZ a tiež udrží menej horčíka. Menej horčíka tiež znamená menej ATP. Práve preto máme v lete dlhšie vonku slnko, ktoré to kompenzuje a tiež máme v strave k dispozícií viac horčíka a dostatok draslíka.

Toto platí aj o vode, ktorá obkolesuje komplexy mitochondrie, kade prúdia elektróny z jedla, aby vytvorili vodu a ATP. Táto voda, ktorá komplexy drží pokope a blízko sebe, potrebuje byť zredukovaná (mať elektróny). Iba vďaka vode totiž elektróny plynú, no tiež takto mitochondria zvláda presúvať protóny, ktoré neustále pumpuje cez prvý, tretí a štvrtý komplex von. Tieto protóny cez komplexy tunelujú obrovskou rýchlosťou približne tisíc protónov za jedinú sekundu skrz jeden komplex, len tak mimochodom.

Ak je teda mitochondria chronicky oxidovaná, chýbajú jej elektróny, stáva sa dehydratovanou, komplexy sa od seba vzdialia, ty tvoríš z rovnakého vstupu kalórií menej vody aj ATP, no čo je hlavné, strácaš kontrolu nad protónmi. Takýmto spôsobom prestávaš využívať tzv. protonicitu, alias pozitívny elektrický prúd, o ktorej sme sa bavili v článkoch o polovodičoch.

Nezabúdaj, že nadbytok protónov znamená nižšie pH, čo zasa znamená menšia EZ = menej kyslíka aj elektrónov. To znamená, že dané miesto v bunke nie je dobre okysličené. Odborne sa to nazýva Hypoxia alebo aj pseudohypoxia.

Pseudohypoxia, kyslík, mTOR a proteín NAD

Pseudohypoxia, ako aj z názvu „pseudo“ vyplýva, znamená, že sa nejedná o skutočný nedostatok kyslíka, ale skôr stav bunky, ktorý ho simuluje.

Pomer NAD+ ku NADH sa v eukaryotických bunkách pohybuje medzi 60 až 1000 ku 1, pričom v mitochondrii je pomer NAD+/NADH pravdepodobne na hodnote bližšie ku 10 ku 1. [4, 5] To znamená, že v bunke je normálne tisíc násobne viac NAD ako NADH a v mitochondrii je to aspoň 10 násobne viac. Proteín NAD však vždy prevažuje, pretože je pre bunku aj mitochondriu veľmi dôležitý, ako si môžeš z tohto dávnejšieho článku pamätať, pretože jej pomáha udržiavať Redox a korigovať svoj rast, opravu, či biogenézu.

Keď sa bavíme o pseudohypoxii, jedná sa o to, že bunka v takomto prípade produkuje viac proteínu NADH (teda spotrebuje NAD), ktorý následne presúva vodík do mitochondrie na prvý komplex, kde vzniká ďalší NADH. Takto v mitochondrii aj v bunke klesá pomer NAD ku NADH a práve tento stav simuluje hypoxiu. Preto sa nazýva pseudohypoxia.

No a práve tento jav – pseudohypoxia alias nízky NAD je niečo, čo napr. David Sinclair ešte  v roku 2013 jasne preukázal, že je spojený s chorobnosťou a kratším životom.

Inými slovami, dnes vieme, že pseudohypoxia a znížený pomer NAD/NADH koreluje zhoršenej mitochondriálnej funkcii a aj zdravotným problémom. [R]

Tomuto sa teraz extra venovať nejdem, mám o tom kapitolu aj v mojej druhej knihe, no spomenúť to musím, aby som na to nadviazal. Konceptu verím pochopil každý.

Čiže – zníženie NAD a zvýšenie NADH v mitochondrii simuluje nedostatok kyslíka a teda mitochondria nemá dostatočný „TLAK“ na elektróny z prvého komplexu, čím prestáva tvoriť vodu, dehydratuje sa, komplexy sa od seba vzďaľujú,… pokračovať nemusím. Toto je niečo, čo charakterizuje aj rakovinové bunky, až na jeden dôležitý rozdiel, ktorý píšem o 2 odstavce nižšie.

Tento pokles vody v mitochondrii dokonca spomaľuje aj krebsov a močový cyklus, následkom čoho v krvi vzrastá dusík, čím sa aktivuje aj metabolická dráha mTOR. Toto je dôvod, prečo je mTOR spojený s krátkym životom a rakovinou. Nie je to kvôli konzumácií vyššieho množstva proteínu, či svalstvu, alebo samotnej aktivácií mTOR… mTOR je len Kvantizovaný „snímač“, ktorý reaguje na Redox mitochondrií.

Aj preto kalórie nehrajú dávno úlohu a pribrať môžeš, aj keď budeš jesť menej!

Ak totiž mitochondria zažíva prirodzený hypoxický stav, ako je to napr. v chlade, vo vysokých nadmorských výškach, pod hladinou mora, pri akútnom tréningu, alebo keď je bábätko v brušku matky, je to odlišná situácia. Proteín NAD sa vtedy správa inak, pentózový cyklus využíva neoxidačnú dôležitú fázu, je tam iná teplota a tlak, a naša rýchlosť metabolizmu v porovnaní s prísunom kyslíka je odlišná. Toto rakovinu stimulovať nedokáže.

Rakovinové bunky však pracujú trochu odlišne a majú jeden rozdiel. Ony naopak využívajú hypoxiu a metionín na to, aby zvýšili onkometabolity, ktoré im kyslík do tkaniva zabezpečia a udržia tak ETC v chode. Toto rakovina potrebuje – plynulý flow elektrónov a kyslík, aby zastavila apoptózu a využila deutérium v mitochondrii na svoj Rast. U normálneho hypoxického stavu k tomu nikdy dôjsť nemôže!

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit video

Pseudohypoxia, Sacharidy, ROS a frekvencia svetla

Dnes tiež vieme, že vyššia aktivácia mTOR vyvoláva vyššiu spotrebu NAD a teda aj zvýšenú glykolýzu. [R] Nemá to však biochemické základy, ale biofyzikálne. Pseudohypoxia totiž znižuje množstvo dostupného kyslíka a teda aj magnetizmus mitochondrie, čím sa zhorší flow elektrónov skrz komplexy.

Keď sa to stane, voda na štvrtom komplexe nemôže byť tvorená dostatočne a tiež obsahuje viac deutéria, ako by mala, následkom čoho nemôže byť krebsov cyklus správne hydratovaný a rotovať tak, ako by mal. Preto je potom zvýšená v bunke glykolýza a spotreba glutamínu. Ak sa totiž dané anióny nedokážu rýchlo točiť a meniť, mitochondria vyžaduje glukózu a glutamín.

Tiež je vtedy odkázana na Propionyl CoA z cholesterolu a metionínu, čo je dôvod, prečo nedostatočná konzumácia cholesterolu v skutočnosti rakovinu podporuje a naopak reštrikcia metionínu ju môže v istých situáciách spomaliť.

Rovnaký efekt má na metabolizmus aj umelé EMP, ktoré aktivuje tzv. AMPK dráhu, ktorá následne zvýši glykolýzu a teda aj spotrebu NAD. [6, 7, 8] To len, aby si mal predstavu o tom, prečo ti umelé svetlo a vlnenie zvýši cukor rovnako, ako „domáci bio raw koláč!

My sa dnes však nechceme baviť o mTOR-e ani mitochondriálnej biogenéze, ale predovšetkým o dôležitej časti hlavy s názvom OKO. Potreboval som ti však načrtnúť tento malý základ pseudohypoxie.

Už len týchto pár riadkov ti jasne ukazuje, ako je naše prostredie a frekvencia svetla spolu s elektrónmi schopné zmeniť expresiu našich génov, či stav a expresiu aj profileráciu (rast) buniek a to bez akéhokoľvek zásahu do jadrovej DNA a teda do našich génov. Toto musíš mať na pamäti. Toto je v postate aj kľúčom Epigenetiky.

To znamená, že frekvencia svetla ovplyvňuje Tvar a veľkosť mitochondrie a následne aj bunku a naše Zdravie, či Výkonnosť. Ak je frekvencia svetla v istých situáciách vysoká, napríklad ak máme znížený Redox a deltá psí, no konzumujeme sacharidy, pričom celý deň trávime v kancelárií, naše komplexy v mitochondrii sa jednoducho roztiahnu, mitochondria vytvorí menej vody, viac ROS a my strácame viac energie do okolia.

Ak týmto slovám nechápeš, prečítaj si ešte raz a pozorne riadky vyššie a tiež si pozri priložené moje staršie Youtube Video. Pomôžu ti.

Tiež si môžeš prečítať články o dehydratácií a modrom svetle a potom pokračuj v čítaní.

Pseudohypoxia, nízky NAD, nedostatok slnka a okysličenie

Kedykoľvek teda nekontrolovane vzrastá proteín NADH na komplexe 1 v mitochondrii, nastáva pseudohypoxia. Pseudohypoxia znamená pokles proteínu NAD. Proteín NAD je fluorofórny proteín, ktorý absorbuje UV svetlo. Pseudohypoxia tiež znamená nedostatok kyslíka, čím bunka spúšťa rôzne obranné „hypoxické“ faktory na svoju obranu.

Možno teraz lepšie chápeš, prečo dnes mnoho ľudí plytšie a rýchlejšie dýcha a zároveň majú nízky vitamín D a nezvládajú slnko. Ak je ich koža aj oko deficitné na UV svetlo z vonku, pričom konzumujú nonstop sacharidy a trávia čas okolo umelého EMP, ich bunkový aj mitochondriálny NAD sa neustále vyčerpáva, čím strácajú napätie kyslíka. Toto je dôvod, prečo sú Ľudia neokysličený.

UV svetlo totiž v našej krvi, konkrétne v žilách, automaticky štiepi vodu a uvoľňuje kyslík. [R] Podobne sa to deje vďaka melanínu v oku, ak sme na slnku. [R] No a tu sa dostávame k pointe, kde nadviažem na posledný článok o Melanopsine.

Oko, dúhovka, ciliárne svaly a rozťahovanie šošovky

Melanín sa nachádza až vzadu v oku, v pigmentovom epitely na sietnici, no a množstvo svetla vstupujúceho do nášho oka úplne závisí od vynikajúcej činnosti našej dúhovkyzreničky. Dúhovka a Zrenica teda rozhodnú o tom, koľko svetla melanín získa a dokážu teda aj ovplyvniť farbu tvojich očí!

Dúhovka ovláda zrenicu, pričom za jasných svetelných podmienok je zrenička zvyčajne dosť malá. O tomto si čítal aj naposledy, aký vzťah na to má melanopsin. Je to aj logické, keď sa zamyslíš nad sebou alebo mačkou v tme, verzus na pravé poludnie. V tme (málo svetla) sa zrenica roztiahne, aby viac svetla preniklo dnu, a naopak za jasného svetla na pravé poludnie sa zrenica stiahne.

To znamená, že viacej energetických fotónov (UV, fialová až modrá) sťahuje zrenicu a krátko frekvenčné, dlhšie fotóny (žltá až červená) rozťahujú zrenicu. Toto je tiež v súlade s tým, čo si čítal naposledy o melanopsine a zvýšení amplitúdy roztiahnutia zorničky vďaka červenému svetlu.

Avšak pri každom takomto rozťahovaní, alebo sťahovaní dúhovky, zrenice a hlavne šošovky sa zapájajú aj svaly. Áno, dobre počuješ. Ciliárne svaly. Opäť si pozri obrázok Oka a pokračujeme ďalej.

Naša očná bulva má ako vidíš svaly, ktoré v podsate obkolesujú v kruhu celú šošovku a logicky, ako aj ďalšie svaly na tele, potrebujú nejaký fyzický stimul. Tiež potrebujú excitačné aj inhibičné neurotransmitery, dostatok kyslíka a dopamín.  

Aby človek dobre videl, svetelné lúče musia byť zaostrené na malú oblasť sietnice. Inak je to, na čo sa pozeráme, rozmazané. To je logické

Rohovka a šošovka majú za úlohu zaostrovať svetlo, pričom dúhovka a zrenica zasa korigujú množstvo svetla, aké prenikne do oka. Šošovka je elastická a môže byť plochejšia alebo zaoblenejšia. Čím je šošovka zaoblenejšia, tým viac je možné lúče svetla ohnúť dovnútra.

Ak si to chceš vedieť lepšie predstaviť a pochopiť ďalším riadkom, pozri si toto krátke video. Pretoč na 40 sekundu a pozri si najbližších 20 sekúnd.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit video

Ako ciliárne svaly ovládajú oko a Zrak

Tvar šošovky sa teda líši podľa drobných ciliárnych svalov. Ciliárne svaly sú na okraji oka a na ne sú zas pripnuté väzy. Drobné strunovité štruktúry nazývané závesné väzy sú na jednom konci pripevnené k šošovke a na druhom k ciliárnemu svalu. Je to trochu ako trampolína, pričom stred je šošovka, závesné väzy sú pružiny a ciliárne svaly sú lemom okolo okraja. Takto to funguje:

Keď sa svaly v ciliárnej štruktúre napnú, vďaka sťahu, zmenšia svoj objem, odpružené väzy sa uvoľnia, v dôsledku čoho šošovka zhrubne. Stáva sa to v blízkosti predmetov. Takto zaostrujeme na blízko.

Pri pohľade na vzdialenejšie objekty sa ciliárny sval uvoľní (relax a odtok vápnika), čím sa napnú väzy a šošovka sa zúži, čím sa zmení lom a vidíme lepšie ďalej.

Na zaostrenie na blízke objekty, napríklad pri čítaní, je potrebné väčšie ohnutie (lom) svetelných lúčov. Na zaostrenie na vzdialené objekty je potrebné menšie ohýbanie svetla. Preto sa nám šošovka prispôsobuje, ktorá zároveň akoby predlžuje očnú buľvu, podobne ako keď stlačíš uvarené vajíčko.

To znamená, že ak pozeráme do blízka, vyžadujeme sval v kontrakcii (sťah), na čo zasa vyžadujeme dostatok kyslíka a ATP a tiež dopamín. Dopamín totiž kontroluje rozvoj svalstva. [R]

Aký je dôvod, že ti to dnes píšem? Pretože ako môžeš vidieť, pri problémoch so zrakom ide zvyčajne lokálnu pseudohypoxiu oka, sietnice, nedostatok dopamínu a teda aj nedostatok slnečného svetla v oku, ale aj na pokožke.

Keď totiž pozeráme dlho na blízko, a sval je dlho v kontrakcii, naša očná buľva je predĺžená a vyžaduje čas na relaxáciu. Tiež sa tým pádom spotrebúva viac dopamínu. No a hádaj čo. Dopamín vyžaduje UV svetlodopamín zároveň zabraňuje chronickému predĺženiu očnej buľvy. [R, R, R, R]

Presne preto dnes majú ľudia a už a mladí ľudia problémy so zrakom, ktoré sú spojené s problémami so spánkom, kostrovým svalstvom, črevom a depresiami, či inými problémami prepojenými napr. s mozočkom. Čítal si o tom v poslednom článku a je na tebe, aby si si to začal prepájať sám.

Refrakcia sa týka ohybu svetla, no všetky ohyby nie sú rovnaké. Čo sa týka oka a problémov so zrakom, refrakčná chyba znamená, že oko nemôže správne zaostriť svetlo a presmerovať ho na sietnicu do žltej škvrny a centrálnej jamky. K tomu zvyčajne dochádza buď kvôli abnormalitám tvaru očnej gule, alebo preto, že vek človeka (vyššia heteroplazmia), či pseudohypoxia ovplyvnili fungovanie zaostrujúcich častí oka. (tvar rohovky alebo strata sily svalov)

Existujú štyri typy refrakčných chýb, pričom refrakčné chyby sa zaoberajú iba vlnovou časťou svetla:

  • Krátkozrakosť (krátkozrakosť alebo krátkozrakosť).
  • Hypermetropia (ďalekozrakosť).
  • Astigmatizmus (refrakčná chyba spôsobená nerovnomerne zakrivenou rohovkou).
  • Presbyopia (dlhý zrak súvisiaci s vekom v dôsledku tvaru očnej gule a nízkeho obsahu dopamínu v oku).

No a hádaj, ktoré „choroby“ sú dnes rozšírené a to doslova z ničoho. Nemajú teda žiadny genetický základ.

Dopamín, Šošovka, pseudohypoxia a Zdravie

Ako som ti už X-krát ukazoval, väčšina skla a veľa moderných plastov, dioptrické okuliare,… blokujú UV frekvencie. Zároveň UV svetlo nevysiela žiadna obrazovka ani žiarovka.

No a keď tieto dôležité UV vlnové dĺžky 290-415nm spolu s červenou farbou z akéhokoľvek dôvodu človeku a jeho Oku aj pokožke dlhodobo chýbajú zrenica jednoducho zostáva väčšia, než by inak bola. Toto zapríčiní problém so zrakom, problém s dopamínom a závislosťou a tiež sériu ďalších zdravotných komplikácií na čele so spomalením Cirkadiálnych hodiniek v SCN.

Takéto umelé svetlo spôsobuje ďalšie zníženie hladiny NAD, pretože zvýši NADH, čím zvýši pseudohypoxiu a teda zníži napätie kyslíka a kyslík v očných svaloch. Toto následne v priebehu času predlžuje našu očnú buľvu a vyvoláva zakrivenie šošovky. Toto môže spôsobiť krátkozrakosť. Myopia je krátkozrakosť.

Aj preto si už roky všímam u ľudí ich oči, problémy s videním, bytím vonku bez okuliarov, okamžitým žmúrením pri pobyte vonku a kostrovým svalstvom, či výkonnosťou. Zvyčajne to ide ruka v ruke s tým, ako žiarovú obrazovku na FB človek pred očami má a tiež s tým, ako ochabnuté má svalstvo a následne aj svoju „disciplínu“. Podľa mňa to nie je náhoda.

Naša rohovka totiž získava kyslík zo vzduchu zvonka nášho oka, pretože naša rohovka nemá žiadny prísun krvi. Presne preto majú naše oči od prírody viečka a dokonca žmurkáme. V spánku sú dokonca trvalo zavreté. Dôvod je kyslík. Skrz kapiláry vo viečkach naša rohovka v noci získa dostatok (isté množstvo) kyslíka na fungovanie pentózového cyklu aj glykolýzy, aby sa zregenerovala.

Aj preto osobne nie som zástancom kontaktných šošoviek, ktoré blokujú prísun kyslíka na rohovku a teda zhoršujú pseudohypoxiu v očných svaloch. Niektoré šošovky dnes už síce kyslík prepustia, no aj tak.

Preto som osobne zástancom radšej okuliarov, ktoré si človek vonku jednoducho posunie nižšie na nos, čím nechá UV svetlo preniknúť do oka a stimuluje melatonín, aj dopamín, o ktorom je známe, že je schopný blokovať axiálny rast oka.

Zhrnutie a záver

Čas ide ďalej tak či onak a je iba na tebe, či sa takto o 5 rokov iba obzrieš do minulosti a povzdychneš si, že škoda, že si niečo aspoň malé nespravil už vtedy, alebo si povieš, ešte že som si to uvedomil vtedy a začal robiť aspoň niečo. Voľba je vždy na nás!

Udalosti, či už dobré alebo zlé, si nie vždy vyberáme. Jednoducho sa stanú a my im musíme čeliť! No je to práve naša REAKCIA, ktorá ovplyvňuje výstup a teda aj našu budúcnosť.

Každý má totiž slobodnú voľbu, no následky, aké z danej voľby vyplynú, si už nevyberáme. Tým musíme čeliť!

No a je to práve Epigenetika (Prostredie), ktoré vplýva na naše mitochondrie, ktoré sú následne schopné Aktivovať, alebo naopak držať potichu naše Gény (Genetika). Nie naopak!

Záver + POZVÁNKA na Workshop

Ak sa ti článok páčil, kľudne ho zdieľaj ďalej a určite zostaň naladený, pretože sa vidíme už pri nasledovnom článku, ktorý bude o KOSTIACH. Hoci som článok chcel zverejniť už teraz, verím, že oceníš, že som sem ešte „narýchlo“ vtesnal tento o Oku, dopamíne, ale aj svalstve. Súvisí to spolu a momentálne, vzhľadom na to, čo bude nasledovať, ti to pomôže.

Tiež ti dávam do pozornosti ako naposledy nadchádzajúci Workshop a aj Verejný Webinár, ktorý bude na konci Októbra práve na tému Spánku a Regenerácie.

Tento webinár som schválne naplánoval na daný dátum, pretože ti chcem dovtedy zverejniť niektoré dôležité články o kostiach, neurónoch a mozgu, pričom v danom webinári získaš súvislosti, kontext a praktické Rady, ktoré už inde, ani v budúcich blogoch nenájdeš! Ak teda patríš k pravidelným čitateľom, zodpovedným ľuďom, tento webinár je pre teba „MUST“.

Veď ako stojí aj v popise – Každý, aj laik vie, že spánok je ALFA – OMEGA všetkého. Každý chce mať veľa energie, byť zdravý, môcť cez deň športovať, pracovať,… no a všetko to začína práve Spánkom a teda našou regeneráciou = prípravou na nový deň.

Heslo by preto malo znieť: „Chceš byť Zdravší a zvládať viac Stresu? Chceš podávať lepší Výkon? OK…tak sa zameraj na regeneráciu alias na SPÁNOK!“


Webinár - Spánok, bdenie a regenerácia titulka
Ako znie heslo Inteligentného človeka? "Chceš byť Zdravý a podávať lepší Výkon? Chceš zvládať viac Stresu? OK...tak sa zameraj na regeneráciu a teda na SPÁNOK!" Spánok je…

Informácie v tomto webinári Vám raz a naždy zmenia pohľad na regeneráciuspánok!


No a čo sa Workshopu týka, ako už verím vieš, bude 19. Novembra v Bratislave. Nižšie máš odkaz, kde nájdeš všetky dôležité info, popis, cenu aj možnosť registrovať sa. Počet miest je v rámci kapacity priestoru obmedzený na cca 15 ľudí a ak ťa tvoj Software, ale aj Hardware zaujíma a chceš ho trošku Spoznať a možno aj „Hacknúť„, verím, že sa vidíme. 🙂

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku, tak zostaň naladený 😊

REFERENCIE, ODKAZY, LINKY a CITÁCIE:

  1. https://en.wikipedia.org/wiki/Pseudohypoxia
  2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4076149/
  3. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26023239/
  4. Williamson DH, Lund P, Krebs HA. The redox state of free nicotinamide-adenine dinucleotide in the cytoplasm and mitochondria of rat liver. The Biochemical journal. 1967;103:514–527.
  5. Veech RL, Guynn R, Veloso D. The time-course of the effects of ethanol on the redox and phosphorylation states of rat liver. The Biochemical journal. 1972;127:387–397. 
  6. Volkow ND, Tomasi D, Wang G, et al. Effects of Cell Phone Radiofrequency Signal Exposure on Brain Glucose Metabolism. JAMA. 2011;305(8):808–813. doi:10.1001/jama.2011.186
  7. NIH Podcast and Transcript:Dr. Nora Volkow discusses JAMA paper, “Effects of Cell Phone Radiofrequency Signal Exposure on Brain Glucose Metabolism”
  8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6122858/
  9. https://phys.org/news/2016-05-melanin-great-batteries.html
  10. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21653722/
  11. https://www.nature.com/articles/s41598-020-70271-z
  12. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5905393/
  13. https://www.theguardian.com/society/2021/nov/14/eyeballs-screens-vision-nearsightedness-myopia


Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Ušetri ČAS aj FINANCIE a získaj prístup k množstvu materiálov, knihám, ekurzom a najmä súkromným webinárom aj protokolom, ktoré ťa posunú míľovými krokmi vpred!

V premium máš všetko pod jednou strechou!


Ak máš nejakú otázku, napíš mi ju dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov