Zo všetkých vecí, ktoré tvoria vesmír, sú najbežnejšie neutrína. Len každú sekundu, čo čítaš tento blog, sa každý cm2 tvojho tela „osprchuje“ v miliardách neutrín, ktoré tebou preletia (takmer) bez povšimnutia.

Ak ťa už len táto informácia neprinúti popremýšľať, niečo nie je v poriadku. No a ak sa o nich chceš niečo dozvedieť, priprav sa na „červenú tabletku“ a pohodlne sa usaď. Ak nie, bude to „modrá“, ako obyčajne!

Malé upozornenie pre členov: Článok odporúčam prečítať skôr, ako zhliadnete nový webinár o Rakovine. Ten sa sprístupní v pondelok Ráno.

Sumár článku

• Čo je to neutríno (aj antineutríno) a prečo o ňom takmer nikto nevie?
• Naozaj sa každú sekundu všetci z nás „kúpu“ v miliardách neutrín?
• Čo je to helicita, a ako súvisí s chiralitou a asymetriou rozobraných v predošlom článku?
• Prečo má príroda preferenciu podobne ako pre L aminokyseliny aj pre L-neutrína?
• Čo je to vlastne SPIN častice a prečo v skutočnosti nie je o „točenie sa“?
• Ako si máš tieto vlastnosti predstaviť a prečo sú dôležité?
• Prečo Rakovina využíva D glukózu a L glutamín spolu s deutériom? Aký biofyzikálny dôvod na to má, o ktorom sa v biochémii nedozvieš?
• Záverečné zhrnutie + na čo sa tešiť nabudúce!

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Možno sa na úvod pýtaš, prečo by si mal vedieť aj o takýchto detailoch a takýchto „miniatúrnych“ časticiach. Veď predsa nie si časticový fyzik a ani sa nechystáš byť jadrovým fyzikom. No uvedom si, že rovnako ako väčšina ľudí možno ani len nepozná elektrón, či protón a miesto toho stále riešia kalórie, či príjem/výdaj, ty už vieš viac len tým, že čítaš blogy a vzdelávaš sa sám. No a ešte menej ľudí vôbec vie, že jestvuje aj častica neutríno a ty už medzi nich nepatríš. Čo z toho vyplýva?

Že čím viac vieš, tým lepšie sa dokážeš podľa toho rozhodovať sám!

Samotné štúdium neutrín nám ako spoločnosti veľmi pomohlo pochopiť slabú jadrovú interakciu, ale hlavne podstatu hmoty a samotné chápanie vesmíru. Ak si čítal moju druhú knihu, čítal si tam o nich a teda je ti jasne, že sa o ne zaujímam už dlhšie sám a je to naozaj tak.

Osobne som o neutrínach prvý krát čítal ešte na škole, no skutočne zaujímať som sa o ne začal až v 2014 a 2015, kedy boli informácie v mojich knihách sformované v mojej hlave, no a dnes po prvýkrát o nich píšem viac aj na blogu, pretože už máš predošlé články zverejnené a môžeš tomu pochopiť.

Koniec koncov ak si šikovný, môžeš do Google hodiť moje meno a neutríno a nájde ti aj niektoré predošlé články, kde som neutríno okrajovo spomínal a hlavne v súvislosti s neutrónom a dôvodom prečo podľa mňa neutrón nie je až tak „fundamentálna“ častica.

No a schválne to spomínam aj teraz, v kontexte chirality, pretože je pomerne zaujímavé, že neutrón, ktorý má SPIN síce 1/2 (patrí teda medzi fermióny), reaguje so svetlom odlišne, má mierne odlišnú hmotnosť a tiež sa „vo voľnej prírode“ do 15 minút rozpadá na elektrón, protón a neutríno, respektíve v tomto prípade na svoj symetrický obraz antineutríno.

Čo sú teda títo „duchovia“ zač? Neutríno a antineutríno.

Neutrína sú základné subatomárne častice, ktoré sú elektricky neutrálne (rovnako ako neutrón nemajú PLUS ani MÍNUS náboj) a majú veľmi malú hmotnosť. To znamená, že priestorom letia o niečo pomalšie ako fotón, hoci sa správajú veľmi podobne. Ešte pred pár rokmi sa dokonca verilo, že nemajú nijakú hmotnosť, no už je tomu inak.

Antineutríno, ako ti asi došlo, je len jeho „zrkadlový“ obraz, respektíve antičastica. Rovnako ako je elektrón, pozitrón, protón, antiprotón,… tak má aj neutríno svoj obraz antineutríno.

Zo všetkých vecí, ktoré tvoria vesmír, sú neutrína najbežnejšie a najpodivnejšie častice. Sú schopné cestovať Zemou ako guľka cez hmlu, či ako svetlo cez okno a sú také plaché, že viac ako pol storočia po ich objavení o nich stále vieme pomerne málo a dokonca menej ako o všetkých ostatných druhoch hmoty vo vesmíre. Aj preto dostali prezývku „duchovia“.

Tiež som to schválne prirovnal ku fotónu a jeho prieniku sklom, pretože každý vie, že svetlo cez sklo prejde, takmer bez povšimnutia. Na druhej strane však pri bližšom pohľade spektrometrom zistíme, že v skutočnosti nejaká malá časť fotónov so sklom reaguje a ak by sme to vzali kvantovou elektrodynamikou, tak s atómami v skle reaguje dokonca každý fotón, ktorý nim prejde. No a niečo podobné, z malej časti, sa dá povedať aj o neutrínach!

Ako neutrína vznikajú a prečo ich je tak veľa

Podobne ako samotné fotóny, aj neutrína sú tu (pravdepodobne) od nepamäti, a teda od vzniku vesmíru. Neutrína vznikajú vo viacerých procesoch, ako napr. beta rozpad (rádioaktívny rozklad atómov), vo hviezdach (vrátane nášho Slnka) v jadrových reaktoroch, vznikajú interakciami kozmického žiarenia so zemskou atmosférou, atď.

Pre predstavu – len za pár sekúnd Slnko emitovalo viac neutrín, ako je zrniek piesku v púšťach a na plážach po celom svete dohromady, pričom každú sekundu prejde každým centimetrom štvorcovým tvojho tela cca 65 miliárd neutrín. To je ale „spŕška“, nemyslíš?

Dokonca jestvujú aj mnohé dôkazy o tom, že ich produkujú aj živé bytosti, pretože o tom svedčia stopy rádioaktivity z draslíka a vápnika v kostiach a zuboch a mnohé ďalšie, no o tom neskôr.

Ako som písal vyššie, kedysi sa predpokladalo, že neutrína nemajú hmotnosť a že sa pohybujú rýchlosťou svetla, no dnes vieme, že majú malú hmotnosť, hoci veľmi nepatrnú. Pre predstavu, Protón je cca 1836-krát ťažší ako elektrón a elektrón je zasa cca 100 000-krát ťažší ako ľahké neutríno. Práve tieto a ďalšie jeho unikátne vlastnosti z neho robí skvelého kandidáta na vysvetlenie mnohých záhad vesmíru.

Základné vlastnosti neutrín

Tu je zopár základných vlastností, ktoré by si o neutrínach mal vedieť:

• Majú neutrálny náboj: Neutrína nemajú elektrický náboj (nie sú teda ani PLUS ako protón, ani MÍNUS ako elektrón), preto pochádzajú z názvu „neutríno“ (v taliančine znamená „malé neutrálne“). Zároveň si názov nemýľ s neutrón-om. Neutrón je súčasť jadra atómov spolu s protónom.
• Veľmi nízka hmotnosť: Hoci sa pôvodne predpokladalo, že neutrína nemajú hmotnosť, teraz je známe, že hmotnosť majú, hoci je v porovnaní s inými časticami extrémne malá. Ako si čítal vyššie, sú cca 100-tisíc krát ľahšie ako elektrón.
• Majú polovičný Spin: Neutrína majú spin 1/2, čo ich klasifikuje ako fermióny, podobne ako elektrón a protón. 
• Sú slabo interagujúce: Interagujú primárne prostredníctvom slabej jadrovej sily, ktorá je zodpovedná za rádioaktívny rozpad a tiež gravitačne, hoci táto interakcia je veľmi slabá kvôli ich malej hmotnosti. 
• Majú tri „príchute“ (typy): Existujú tri typy (alebo „príchute“) neutrín: elektrónové neutríno, muónové neutríno a tau neutríno. Názov je podľa častice, z ktorej sa „oddelia“ a teda z 3 druhov elektrónov.
• Zároveň majú aj antičastice a každé neutríno má zodpovedajúcu antičasticu nazývanú antineutríno.

Ako teda môžeš vidieť, v mnohom pripomínajú fotón, pretože ani on nemá elektrický náboj, no rozdiel je v ich hmotnosti a SPINE. Zatiaľ čo fotón patrí medzi bozóny (má celočíselný SPIN), neutrína sú fermióny, čo im dáva polovičný SPIN, a zároveň aj „polaritu“ a teda ľavotočivosť alebo pravotočivosť.

Ako neutrína reagujú

Zopakujem – neutrína interagujú prostredníctvom slabej jadrovej sily a gravitácie, ale nie pomocou silnej jadrovej sily alebo elektromagnetizmu. Teda aspoň to hovorí všeobecná „veda“ a je to považované za aktuálnu „pravdu“. Ďalšia zaujímavá vlastnosť je tá, že aj neutríno aj fotón reagujú na gravitáciu. Fotón dokonca nemá ani hmotnosť, no podlieha gravitácií. Nie je to zaujímavé? Nehovorí nám to hneď tu niečo o tom, že asi nám „v rovnici“ o pôvode gravitácií ako spoločnosti predsa len niečo uniká?

Podľa mňa áno, pretože slabá a gravitačná sila, aké neutríno využíva, sú obe asymetrické a zároveň sú obe (podľa mojej tézy) výtvorom alebo skôr „emergentnou„ vlastnosťou elektromagnetickej sily. 

Čo je to vlastne ten SPIN a prečo sa podobá na gyroskop

Neutríno je podľa fyzikov elementárna častica, a teda nemá vnútornú štruktúru a „netočí sa“ ako fyzické teleso. SPIN, ktorý často spomínam aj pri iných časticiach teda nie je rotácia v klasickom zmysle.

Spin = kvantová vlastnosť častice, ktorá sa správa podobne ako uhlový moment hybnosti (ako keď sa točí gyroskop), ale nie je výsledkom fyzickej rotácie. Je to vnútorný stav častice, ktorý ovplyvňuje, ako sa správa v elektromagnetickom alebo slabom poli.

No a práve tu prichádza zaujímavosť, pretože ako sa ukazuje, neutrína sú ľavotočivé a príroda si z nejakého dôvodu opäť raz volí asymetriu. Z nejakého dôvodu ich neprodukuje 50 na 50, ani nič podobné.

Než sa pustím ďalej vo vysvetľovaní – pusti si toto krátke, pár sekundové Youtube video od jedného učiteľa fyziky a všimni si ako vyzerá hybnosť alias rotácia. Video sem pridávam schválne po rozhovore, aký sme mali s členmi na ZOOME. Nejako takto si môžeš laicky predstaviť vnútorný SPIN častíc, vrátane neutrína.

Samozrejme až na to, že v skutočnosti NEROTUJE, no vykazuje všetky vlastnosti a magnetický moment akoby ROTOVALO. To je práve tá „absurdita“ prírody, pretože ako povedal Feynman, príroda je absolútne šialená a absurdná, no my ju musíme práve takúto akceptovať!

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Detailnejšie vysvetlenie – čo je kvantový SPIN častice

Možno ešte pre lepšie pochopenie pre laikov – prečo kvantový SPIN často prirovnávam k magnetickému momentu. Samotný SPIN, aký častice majú totiž nie je v skutočnosti rotácia, ako som písal vyššie. Oni sa netočia ako planéty. Len sa tak správajú matematicky.

Presne ako keď si predstavíš elektrón a magnetické pole. Na to, aby sa produkovalo magnetické pole, musí sa elektricky nabitá častica začať hýbať. Keď sa začne rotovať (podobne ako ATP-syntáza), generuje akoby magnetické pole v osi svojej rotácie, ktoré bude mať nejakú hodnotu v závislosti od toho, ako rýchlo sa točí. No a samotný elektrón sa v skutočnosti netočí (vieme to podľa jeho objemu a rýchlosti, akou by sa točiť musel), no vykazuje taký interný magnetizmus (SPIN), akoby sa tak rotoval. Preto hovoríme o SPINE, hoci v skutočnosti, v klasickom ponímaní „nespinuje“ (nerotuje).

SPIN má svoju veľkosť/hybnosť (intenzita mag. poľa, akú generuje pomocou vibrácie – akože točenia sa) a tiež smer. No a samotný SPIN je teda tvorený Vektorom. Vektor je veličina, ktorú si možno pamätáš zo školy, no laicky je to ako uhlopriečka na televízore. Šírka obrazovky je smer a výška obrazovky je INTENZITA. No a Vektor je teda uhlopriečka, ktorá udáva SPIN častice. Vďaka tomuto jej SPINU teda vieme, ako bude reagovať na externú elektromagnetickú silu a tiež jej samotnú.

Uvedomujem si, že sú to náročné riadky, no keď si teraz ešte raz pozrieš obrázky v odstavci vyššie aj video gyroskopu dôjde ti veľmi veľa z kvantového sveta. Napríklad to, prečo ku každej častici jestvuje antičastica a prečo v kvantovom svete dokážeme čisto teoreticky cestovať v čase dopredu aj dozadu (ako som to nie raz vysvetľoval) a Feynman vo svojich prednáškach to vysvetlil dokonale.

Keď totiž letí napr. fotón, ide nejakým smerom a má svoju vlastnú hybnosť/SPIN. Môže rotovať vľavo alebo vpravo. Spôsob akým to zistíš je ten, že „pôjdeš“ rovnako rýchlo ako on. Predstav si to ako autá na diaľnici. Auto v 130 km/h rýchlosti je fotón. Keď chceš zistiť jeho SPIN, vydáš sa rovnakou rýchlosťou, odmeriaš a hotovo. Čo sa však stane, keď zrazu začneš ísť rýchlejšie? Z tvojho pohľadu sa bude zdať, že fotón začal cúvať a jeho SPIN je teda opačný a zmenila sa jeho helocita, pretože sa zmenil uhol pozorovateľa (teba), ktorý spin sleduje. Zmenila sa teda naozaj jeho rotácia zľava doprava, alebo sa zmenila strana, z akej sa naň pozeráš??? V skutočnosti sa z neho mohlo stať neutríno, ktoré ide o niečo pomalšie.

Uvedomujem si, že tieto riadky a prirovnania sú tak trochu „šialené“, ale práve to je na matke prírode nádherné. Môžem ti to ešte popísať slovami Einsteinovej teórie relativity tak, že predstav si, že niekomu strčíš nos do zadku. Teraz môžeš prehlásiť, že TY máš noz v zadku, no zároveň aj daná osoba môže povedať ŽE je to ONA, ktorá má nos v zadku. Vidíš? Obaja máte pravdu, je to len relatívny uhoľ pohľadu.

No a presne preto sa neutríno zúčastňuje na rádioaktívnom beta plus rozpade častíc, zatiaľ čo antineutríno na opačnom, beta mínus rozpade.

Podobne je to s neutrínom a antineutrínom. Jedno je ľavotočivé a druhé pravotočivé. Neutríno má vektor SPINU v smere pohybu a antineutríno v proti smere pohybu. Avšak dalo by sa to popísať aj inak – napríklad tak, že neutríno letí v čase dopredu a antineutríno dozadu, respektíve sa nám javí, akoby šlo opačným smerom.

Niečo podobné, ako som vysvetľoval pri pohybe elektrónov po membráne mitochondrie, ktoré sú schopné v REM spánku prekročiť rýchlosť svetla a správať sa ako pozitrón. Hmmmmm…

Ku SPINU-u sa v tejto sérií ešte vrátim, hlavne v článku Chiralita #5 a Chiralita #6, no toto je ako základ.

Prečo je neutríno ľavotočivé a čo je to Helicita?

V tomto bode, kedy máš znalosť toho, čo je to SPIN a ako ho môžeš chápať (predstaviť si) predpokladám tiež, že máš prečítaný predošlý článok Chiralita #1. Pre pochopenie súvislosti ďalej, je to dôležité.

Keď neutríno letí priestorom, napríklad zľava doprava, môžeme si predstaviť tri smery (alebo aj roviny = X, Y a Z):

1. Smer pohybu častice (vektor hybnosti) → zľava doprava.
2. Spin → niečo ako vektor (smer) osi rotácie popísaný vyššie. V prípade neutrína jeho os smeruje opačne ako smer pohybu.
3. Helicita – je to vlastne „orientácia“ spinu vzhľadom na pohyb (teda buď v smere pohybu častice alebo protismere):
   • Ľavá helicita: spin smeruje proti pohybu.
   • Pravá helicita: spin smeruje rovnako ako pohyb.

No a čo je zaujímavé, že opäť raz sa ukazuje, že matka príroda je homochirálna, pretože preferuje ľavotočivé neutrína. Respektíve vieme, že neutrína sú ľavotočivé a antineutrína pravotočivé. Žeby náhoda? Podľa mňa a ak si ešte raz prečítaš moje vysvetlenie SPINU vyššie, s prirovnaním auta na diaľnici, dôjde ti niečo nesmierne dôležité. V budúcnosti a v ďalších článkoch sa k tomu vrátim, tak to tam niekde v pozadí hypoccampu niekde podrž.

Pamätaj si teda, že v šetky neutrína detegované v prírode majú ľavú helicitu. Vo fyzike je helicita projekcia rotácie do smeru hybnosti a matematicky je helicita znamienkom projekcie spinového vektora na vektor hybnosti : „vľavo“ je záporné, „vpravo“ je kladné.

Aby si tomu pochopil ešte lepšie, mám pre teba v ďalšom odstavci aj malé prirovnanie.

Laické prirovnanie: neutríno a chiralita verzus tanec

Predstav si tanečné pódium, pričom štrukturovaná voda je parket, magnetické pole je vzduch v miestnosti (vypĺňa celý priestor) a fotóny so zvyškom častíc sú tanečníci, ktorí tancujú a interagujú medzi sebou navzájom a tiež so vzduchom.

Mitochondria je v tomto prirovnaní dirigent, ktorý zároveň ovláda aj vzduchotechniku a teda aj vzduch v miestnosti a všetko okolo: Samotný rotujúci rotor (ATP-syntáza), elektróny, protóny, deuteróny, fotóny,… všetci „tancujú“ v jej magnetickom poli. Exkluzívna voda je parket, kde sa všetky pohyby zoraďujú do jedného smeru. Ak by podlaha bola krivá, tanečníci sa potknú. Tanec je teda logicky polarizovaný, pretože jeho smer v planárnej rovine určuje parket. Ak dirigent uákáže tanečníkom pokyn, otočí choreografiu, tanec sa stane L‑točivý. Ak dirigent dá opačný znak, všetci začnú tancovať opačným smerom (pravo-točivý). Ak naopak vypne vzduchotechniku, tanečníkom sa bude zle dýchať a prestanú tancovať. Ak naopak zníži teplotu a hustota vzduchu stúpne, tanečníci začnú tancovať rýchlejšie, pretože sa budú chcieť zahriať, atď. Rozumieš?

Mitochondria a jej CRYSTA je tá, ktorá dokáže len na základe svojej práce a smeru toku elektrónov meniť polarizáciu magnetického poľa, aké tvorí, čím následne mení smer polarizácie svetla a mení tok krebsovho cyklu a jeho voľbu medzi L-aminokyselinami verzus D-cukrami. Takto mitochondria dokáže (podľa mňa) rozhodovať o tom, či oxiduje tuk alebo cukor.

Možno by si si teraz mohol spomenúť na pár rokov staré články o glykogéne, športe a reverznom toku elektrónov. Hlavne články Hormóny #9 až Hormóny #11. Vtedy ti pravdepodobne nedochádzali detaily, no teraz áno. Toto si nečakal, však? Zmena toku elektrónov z prvého na štvrtý naopak, zo štvrtého na prvý komplex, predsa zmení polaritu elektrického prúdu a tým sa zmení polarita magnetického poľa, ktoré vstupuje do polarizovanej vody, do ktorej sú vysielané biofotóny. Mám pravdu? Nie je to teda to isté, ako keď dirigent na parkete „rozkázal“ tancovať opačným smerom? Alebo ti to mám ešte viac uľahčiť?

Prečo Rakovina využíva D glukózu a L glutamín spolu s deutériom? Aký biofyzikálny dôvod na to má?

Možno teraz ešte lepšie pochopíš, prečo sa aj rakovina správa tak, ako sa správa a preferuje oxidáciu glukózy, či L-glutamínu. Glutamín je ľavotočivý a dokáže skrz konverziu na glutamát a následne na alfa ketoglutarát (skratka α-KG) vstúpiť do krebsovho cyklu, ktorým vie vynahradiť niektoré metabolity v ňom a budovať tak nové lipidy, či sacharidy na to, aby mohla rásť. Zároveň rada využíva pravotočivú glukózu na tvorbu ATP, aby sa ATP-syntáza neustále rotovala.

Nezabúdaj, čo si sa naučil z dávnejších článkov. Anapleróza a Katapleróza by ti mali byť známe pojmy. α-KG odvodený od glutamínu pôsobí ako anaplerotický substrát, ktorý dopĺňa medziprodukty krebsovho cyklu, ktoré sa používajú na biosyntézu viacuhlíkových molekúl. To zabezpečuje nepretržitý prísun energie aj stavebných kameňov pre rast a proliferáciu rakovinových buniek.

Rakovinová bunka však neoxiduje glukózu preto, pretože sa snaží „ublížiť“ hostiteľovi, ale naopak. Rakovina totiž hľadá ľahký vodík tam, pretože ho už nedokáže využiť z mastných kyselín a zároveň vyžaduje neustály tok elektrónov na ETC a prísun ku kyslíku, ktorý si zabezpečí tým, že sa ATP-syntáza rotuje a generuje magnetické pole, ktoré paramagnetický kyslík tiahne. Vďaka tomuto je mitochondrie síce viac „nafúknutá“ a má viac deutéria, no zároveň jej to umožňuje využiť ďalší z nelineárnych efektov svetla. Málokto totiž vie, že zmena hustoty elektrického náboja v plazme mení, ako s ňou reaguje svetlo, ktoré ňou prechádza a ako sa láme, aj rotuje. 

Keď je plazma hustejšia na elektrické častice, svetlo je viac posunuté do modra a opačne, keď je plazma chudobnejšia na elektrické častice, svetlo sa v nej naťahuje a posúva do červenej farby.

Takýmto spôsobom dokážeme vyslané UV svetlo skrz plazmu s menším objemom elektricky nabitých častíc „red-shiftnúť“, čo znamená, že vytvoríme červené svetlo, ktoré ATP-syntáza potrebuje, pretože sa vďaka nemu rotuje a rovnako CCO. Môže byť teda dôvod, prečo rakovinová bunka ostáva veľmi závislá na glukóze v skutočnosti „záchranný“ mechanizmus ako využiť tento nelineárny efekt svetla a jeho polarizácie? Za mňa áno…

Záver

Už v ďalšom článku Chiralita #3 sa pozrieme na pokračovanie, kde si prepojíme informácie s tým, prečo sa matka príroda rozhodla využiť aj jednu špeciálnu aminokyselinu menom Glycín, ktorá je rozšírená hlavne vo sfére „biohackerov„, pretože radi užívajú kolagén. Ty sa však dozvieš skutočný biofyzikálny význam tejto aminokyseliny a prečo je samotné užívanie kolagénu v prášku pravdepodobne vyhadzovaním peňazí.

Záverečné zhrnutie

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Odporúčané webináre:

Nadchádzajúce živé akcie na r. 2025

S radosťou dávam tiež von info o prvých najbližších živých akciách, kde sa môžeme vidieť a ako obyčajne – teším sa na každého! 🙂 Už som si zvykol, že vždy sa spoznám/-e minimálne s nejakým novým Mitochondriakom a práve o tom to je. Prepájať sa navzájom.

Najbližšie sa môžeme vidieť/stretnúť napr. v Septembri na ChainCamp v Ostrave. Všetky bližšie informácie o akciách, aj ďalšie akcie, kde sa môžeme stretnúť, budú pribúdať priebežne a nájdeš ich na tejto stránke.

Prémium členstvo – platba jednorazovo alebo forma mesačného predplatného!

Prémium členstvo od r. 2025 vieš zakúpiť JEDNORAZOVO a prístup ku množstvu materiálom, ktoré tam je a neustále pribúda získaš NAVŽDY (nech má každý možnosť študovať svojím tempom)!

• Členstvo vieš využiť aj formou mesačného predplatného (pre ľudí, ktorí nechcú platiť väčšiu sumu, prípadne im stačí kratšia doba na zhlaidnutie niektorých vecí, účasť na pravidelných živých ZOOM meetingoch, apod.)

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

Balíček tlačených kníh Spoznaj Svoju Biológiu (2+1)

EasyLight Mitochondriak® | Light therapy

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným svetlom a celkovo „mito-hackingu“, projekt EasyLight Mitochondriak®.

EasyLight Mitochondriak je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.

Tiež tam nájdeš novinku, ktorou sú barefoot uzemnené topánky.

Všetci máte možnosť na eshope easylight využiť zľavový kód na 10% zľavu „jaroslavlachky“.

Zdroje, spomenutá literatúra a štúdie:

1. https://brianwhitworth.com/quantum-realism-4-7-2-neutrino-asymmetry/
2. https://www.nature.com/articles/s41467-024-52362-x
3. https://sk.wikipedia.org/wiki/Chiralita_(ch%C3%A9mia)
4. https://en.wikipedia.org/wiki/Faraday_effect
5. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1567724916302586
6. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4101632/
7. https://en.wikipedia.org/wiki/Homochirality
8. https://sk.wikipedia.org/wiki/Riboz%C3%B3m
9. https://en.wikipedia.org/wiki/Abiogenesis
10. https://en.wikipedia.org/wiki/Helicity_(particle_physics)
11. https://jaroslavlachky.sk/eshop-produkty/webinar-spanok-bdenie-a-regeneracia/
12. https://www.wikiskripta.eu/w/Rozpad_beta
13. https://sk.wikipedia.org/wiki/Beta_rozpad
14. https://en.wikipedia.org/wiki/Brain_of_Albert_Einstein
15. https://www.nature.com/articles/s41598-020-73300-z
16. Všetky zdroje a štúdie vymenované na konci článku: https://jaroslavlachky.sk/epigenetika-18-co-su-biofotony-a-preco-ich-tvorime/
17. https://ncstate.pressbooks.pub/ch220/chapter/optical-activity/
18. https://en.wikipedia.org/wiki/Neutrino
19. https://www.quantamagazine.org/neutrinos-suggest-solution-to-mystery-of-universes-existence-20171212/
20. Energy Development From Elemental Transmutations In Biological Systems by Solomon Goldfein, U.S. Army Mobility Equipment Research & Development Command, Ft. Belvoir, VA Report 2247 (May 1978)
21. http://cupp.oulu.fi/neutrino/nd-mass.html
22. https://www.nature.com/articles/415969a
23. https://www.quantumdiaries.org/2011/06/19/helicity-chirality-mass-and-the-higgs/