Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Naša realita nie je a ani nemôže byť plynulá. Je poskladaná z najmenších možných krokov akcie (fraktál), ktoré príroda dovolí. Zároveň sme však ako organizmus uspôsobení na vnímanie celku a nie častí a toto je niečo, čo nás odlišuje od stroja.

Veľa ľudí dnes však naopak vníma fraktálne, čo je znak niečoho veľmi dôležitého!

Sumár článku

• Aké nové štúdie skúmali vtáky a prichádzajú na to, že vedomie nie je iba vecou neokortexu (mozgovej kôry)?
• Čo je to Planckova konštanta, radián, či uhlová rýchlosť? A prečo by ich každý Mitochondriak mal aspoň Spoznať?
• Prečo sa v prírode často vyskytuje aj iracionálne číslo „pí“ (ludolfovo číslo = π)
• Čo je Redukovaná Planckova konštanta, ako vznikla a čo značí?
• Princíp neurčitosti Heisenberga.
• Ako máš skutočne chápať princíp neurčitosti?
• Aké je vysvetlenie fibonacciho postupnosti, zlatého rezu alebo princípu neurčitosti? Hoci pozor, detailné vysvetlenie ťa čaká až v článku #14.
• Záverečné myšlienky a na čo sa tešiť v ďalšej časti
• 50% Akcia na celoživotné prémium členstvo predĺžená do konca januára 2026!

P.S. Ak ma chceš podporiť v práci, zdieľaj článok ďalej. Tiež ma môžeš podporiť v práci kúpou mojich kníh, alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Stručný úvod a pokračovanie Chirality

V predošlom článku Chiralita #12 Prečo má svetlo vedomie (na ktorý mi prišlo viac ohlasov, čo ma teší) som ti načrtol, že svetlo možno nie je len energia, ale aj pamäť, ktorá vie o sama sebe. Tiež som ti odpovedal na otázku „Kedy vzniklo vedomie“ zaujímavou a veľmi konkrétnou odpoveďou a to „v období cca pár minút až 100 – 380 tisíc rokov po veľkom tresku (ak teda Big bang berieme ako fakt).

Dnes urobíme ďalší krok, ktorý som roky držal vo svojej tretej knihe a pozrieme sa na hypotézu, ktorá spája Heisenberga, kvantizáciu akcie, spin a jemnosť reality, aby si pochopil, prečo je život taký, aký je.

Začneme vetou z posledného článku: Akcia je jazyk reality, pričom jej najmenšia slabika má veľkosť ℏ/2.

Vieš prečo ľudia dodnes nemajú jasné vysvetlenie fibonacciho postupnosti, zlatého rezu alebo princípu neurčitosti? Pretože často nechápu, že jestvuje minimálna veľkosť zmeny, ktorú dokáže realita urobiť bez toho, aby prestala existovať ako realita. Uvedomujem si, že je to zaujímavá a pre niekoho nepochopiteľná veta, no v článku ju vysvetlím.

Práve tento najmenší krok – ℏ/2 nie je len konštanta, ale minimálna veľkosť „písma“, akým príroda píše na papier, ktorý my ľudia čítame! Alebo si to vieš predstaviť ako najmenší možný „pixel“, ktoré keď sú pohromade, vzájomne generujú REALITU a PRIESTOR!

Toto je moment, kedy by si mal prestať rozmýšľať o vedomí ako o niečom, čo „vzniká v mozgu“, a začať ho vnímať ako jemnosť prenosu akcie v čase, ktorá sa vyvíjala miliardy rokov, pretože príroda nikdy neplytvala ani informáciou, ani energiou, ani smerom.

Príroda sa ti síce môže zdať nevyspitateľná a zároveň dokonalá, a je to preto, pretože mala nekonečne veľa „pokusov a omylov“ na to, aby všetko čo okolo seba vidíš prispôsobila. Pre ňu totiž čas nehrá rolu!

Nové štúdie, ktoré naznačujú vedomie aj bez rozvinutého mozgu?

Ak si videl krátke a nové video od Antona, kde hovorí o nových štúdiách týkajúcich sa vedomia, možno si si všimol zaujímavú vec. Už aj vedci a biológovia si uvedomujú, že vedomie nie je iba vecou mozgu a hlavne neokortexu.

Aby som ti uľahčil prácu, tak vedci v týchto dvoch štúdiách [1, 2] v podstate skúmali, či je vedomie výlučne ľudská záležitosť, alebo či je nejakým spôsobom zakorenené v evolúcii života, dokonca aj u vtákov. Zistili, že vtáky vykazujú jasné znaky fenoménového vedomia a teda, že dokážu integrovať zmyslové informácie, flexibilne reagovať, učiť sa z chýb a v niektorých prípadoch prejavovať aj náznaky sebareferencie, hoci nemajú neokortex ako my, cicavce.

Autori následne poukazujú na to, že vedomie nevzniká z konkrétnej štruktúry mozgu, ale z funkčnej organizácie nervového systému, ktorá umožňuje globálne spracovanie informácií a adaptívne rozhodovanie. Druhá štúdia následne rozdeľuje vedomie na tri evolučné vrstvy, no to nie je až tak dôležité pre tento článok. Čo ale dôležité je, že celkovo vedci vysvetľujú vedomie nie ako „zázrak“, ale ako „evolučný nástroj“, ktorý zvyšuje schopnosť organizmov orientovať sa v realite, predvídať budúcnosť a optimalizovať tok energie, informácií a správania v čase.

Práve tieto slová sa mi páčia, pretože mi to ukazuje, že pomaly, ale isto, smerujú tam, kam by mali a to ku kvantovej evolúcií a kvantovej termo informatike! Toto je oblasť (téma/hypotéza), ktorú vo svojej hlave formujem roky a dnes opäť niečo poodhalím.

Čo je Planckova konštanta, radián a uhlová rýchlosť

V predošlom článku Chiralita #12 Prečo má svetlo vedomie som viackrát spomenul redukovanú plankovú konštantu a teraz by sa patrilo ju trochu vysvetliť, nech rozumieš. Budem sa snažiť nebyť veľmi odborný, no ako vždy, ak aj budem a „ujde“ mi nejaká odbornosť, všetko vysvetlím aj laicky.

Planckova konštanta a aj redukovaná Planckova konštanta, značená ħ (vyslovuje sa ako „h-bar“), sú jedna z najdôležitejších konštánt fyziky.

Začneme obyčajnou. Planckova konštanta je (ℎ) je základná fyzikálna konštanta kvantovej mechaniky, ktorá vyjadruje, že energia sa prenáša v diskrétnych balíčkoch (kvantách) namiesto spojito, a určuje prechod medzi vlnovými a časticovými vlastnosťami. To je ten dôvod prečo je energia, aj hybnosť kvantizovaná = kvantizácia.

Kvantizácia v odbornej reči fyzika znamená, že sa hodnota (energia/hybnosť) mení len ako násobok veľmi špecifickej hodnoty (plankovej konštanty).

Kvantizácia v reči laika = je kontrolovaná svetlom.

Konštanta bola zavedená Maxom Planckom v roku 1900 pri vysvetľovaní žiarenia čierneho telesa, a jej hodnota je približne 6,626×10^-34 Joule sekundy. O tomto som hovoril v predošlom článku aj podcaste s Vladom (opäť zdôrazňujem, že ak si nevidel, odporúčam začať tam a prečítať aj článok, aby si rozumel).

Teraz poďme tak trochu odborne, ale zároveň pomaly, a po vrstvách. Klasická Planckova konštanta (h) vznikla pri popise energie kvanta svetla. Lenže keď fyzici začali pracovať s rotáciou, uhlovou hybnosťou a fázou vlny, zistili niečo zásadné. Teraz sa neľakaj, vysvetlím to najlepšie ako dokážem (tak, ako by som si to prial mať vysvetlené roky dozadu, keď som si to vizualizoval a písal pre seba sám).

Všetko podstatné v kvantovej mechanike sa „rotuje“ (kmitá/osciluje = točí). To znamená, že sa to pohybuje akoby po kružnici a teda má nejakú Uhlovú polohu a uhlovú hybnosť.

No a keď sa bavíme o kruhovom pohybe, príroda nepoužíva stupne. Stupne sú ľudský (hlúpy) vynález, pravítko nalepené na kruh zvonku. Príroda ide po vnútornom jazyku kružnice a tým jazykom je radián. Dôvod prečo je jednoduchý, pretože pri radiánoch nepotrebujeme presné hodnoty (aký je polomer kružnice) a vieme pracovať s rýchlosťou po danej kružnici aj obvodom,… bez presného rozmeru uhla v stupňoch.

Radián nevznikol z „dohody“ ľudí, ako ho budeme označovať. Vznikol „sám“ z geometrie samotnej. Je to uhol, pri ktorom dĺžka oblúka presne zodpovedá polomeru kruhu. Žiadne delenie na 360 dielikov, žiadna historická konvencia. Je to čistý vzťah medzi dĺžkou a zakrivením. Preto je radián prirodzená jednotka rotácie, nie umelá mierka.

Jednoducho tomu pochopíš ak si spomenieš na školské časy ako ja. Verím, že každý z nás si pamätá, keď sme si kreslili na ZŠ prvýkrát kružnice, učili sme sa pracovať s kružidlom a popri tom sme vymýšľali rôzne „finty“. Napríklad, keď sme chceli spraviť šesťuholník. Stačilo vziať kružidlo, urobiť kruh na papier, následne zapichnúť kdekoľvek do kruhu a s nastaveným rozmerom polkruhu po kružnici robiť pretnutia (čiary), potom ich pospájať a wualáaa, vznikol pravidelný a presný šesťuholník. Keď sme to robili na škole po prvýkrát, cítil som sa ako malý Da Vinci! 🙂

No a ak si vieš predstaviť toto, tak vieš pochopiť aj uhlovej rýchlosti. Z tohto priamo vyrastá uhlová rýchlosť, značená ω. Tá nehovorí, ako rýchlo sa niečo posúva po priamke, ale ako rýchlo sa otáča fáza, uhol, orientácia. Uhlová rýchlosť je zmena uhla za čas. Čiže koľko radiánov sa systém otočí za jednu sekundu. Ak máš ω = 1 rad/s, znamená to, že za jednu sekundu prejdeš oblúk rovnajúci sa polomeru kruhu a to je približne 57,3 stupňa, hoci zradná intuícia by povedala, že je to 60°.  Žeby ďalšia náhoda, že to nie je presne 60° ale desatinné číslo 57,2958°? Odpovedz si sám, no prírodu nezaujíma „krása“ celých čísel. Príroda pracuje pomocou geometrie.

Čo je Redukovaná Planckova konštanta (ℏ)

Keď už chápeš základu, ako sa veci pohybujú po kružnici, je tu jeden jemný, ale zásadný detail. Teraz mi dovoľ opäť ťa trochu pozvať „do mojej hlavy“, pretože ja osobne od detsva dobre premýšľam vizualizáciou, v geometrii.

Pri bežnom používaní stupňov by nás zvádzalo povedať, že kruh má 360°, čo je pravda. Keby si mal myšlienkovú hádanku a premýšľal napr. nad ručičkovými hodinami, že aký uhol prejde minútová ručička každú minútu, jednoducho vyrátaš, že kruh má 360°, deleno 60 = 6 stupňov. Keby bola rozdelená na 360 častí, celý kruh sa skladá z 360 x 1° uhlov. Pochopiteľné, až na to, že príroda na takéto „poučky“ kašle. Prírodu nezaujímajú naše „ľudské“ jednotky.

Jeden celý kruh preto v reči kvantovej mechaniky nemá 360 radiánov, ale 2π radiánov. Preto sa v kvantovej fyzike, vo vlnách, v rotáciách, v spinoch, všade objavuje π (ludolfovo číslo). Nie, ani to nie je náhoda, podobne ako zlatý rez.

Ludolfovo číslo „Pí“ nie je nič iné, ako „podpis kruhovej symetrie reality“.

Keď totiž pracujeme s rezonanciou, pracujeme s uhlovou rýchlosťou v radiánoch, a rovnice sa automaticky menia, zjednodušia, zmiznú niektoré prepočty, a následne vidíme pohyb tak, ako ho vidí príroda. Ako plynulú zmenu fázy, a nie ako skoky po stupňoch.

A presne preto je uhlová frekvencia ω kľúčová pre pochopenie vĺn, kvantových stavov aj princípu neistoty/neurčitosti. Nehovorí len o pohybe v priestore, ale o rotácii samotnej informácie. O tom, ako sa fáza poľa pretáča časom.

Aby si tomu pochopil ešte lepšie, tu je ďalší spôsob, ako som nad tým premýšľal ja sám. Zo školy si pamätáš,  že obvod kruhu sa počíta jednoducho ako 2π*r. To „r“ je polomer kružnice. Keby si si teda predstavil, že „r“ (polomer) je pre prírodu irelevantný, pretože operuje na veľmi malej úrovni a v radiánoch, dôjde ti, že keď chceme vypočítať najmenší možní „krok“ aký vie kružidlo nakresliť, jednoducho rovnicu predelíme.

Obvod kruhu = 2π*r

To r je to, čo hľadáme, nejaké najmenšie možné „číslo“. Keď ho chceme vypočítať, obvod predelíme s 2π. To znamená:

 r= Obvod kruhu/2π

No a aký je najmenší obvod kruhu, respektíve geometricky možná dĺžka? No predsa Planckova konštanta. Takže najmenší možný „úsek“ pri pohybe v uhle je = h / 2π

Takýmto spôsobom vznikla Redukovaná Planckova konštanta alebo skôr takto som si jju v hlave odvodil ja sám ešte mnoho rokov dozadu.

Výsledok je ħ = h / 2π.

Keby sme si tam samotné čísla aj dosadili (ludolfovo číslo = cca 3,14 a Planckovu konštantu = cca 6,26×10^-34) zistíme naozaj, že ħ = 1,054571817×10^-34 Joule sekundy (zaokrúhlene pre laika 1×10^-34).

 

Prečo je ℏ/2 najmenší „dielik“ reality?

A teraz tá dôležitá vec, ktorú je dobré pochopiť presne. Redukovaná Planckova konštanta (ħ) je niečo ako mierka, okolo ktorej sa kvantová realita organizuje. Je to základná jednotka akcie, z ktorej sa odvíja, „ako jemne dokáže príroda pracovať s energiou, časom, hybnosťou a priestorom“. Inými slovami, ħ určuje „rozlíšenie pravítka“, ktorým vesmír (alebo aj „priestor“) meria vlastné procesy. No a tam, kde je mierka, existuje aj najmenší „dielok“, akým mierka meria. Toto je tá najmenšia čitateľná slabika, o ktorej som písal naposledy.

Keď hovoríme o akcii, myslíme tým „energiu krát čas“, alebo „hybnosť krát dráhu“. A práve tu prichádza jemný, ale zásadný rozdiel. Najmenší fyzikálne zmysluplný krok, ktorý dokážeme z reality prečítať, nie je ħ, ale ħ/2 a nie je to náhoda, ale dôsledok samotnej štruktúry kvantového sveta. Pod túto hranicu sa realita síce môže „diať“, ale už sa nedá zmysluplne rozlíšiť. Nie preto, že by sme mali slabé prístroje, ale preto, že samotná realita sa správa inak v mikrosvete, ako nám hovoria naše zmysly v makrosvete. No a to, čo sa ti snažím naznačiť je, že ani mikrosvet, ako ho poznáme, nie je taký vždy. Samotná fyzika, akou popisujeme mikrosvet, je len emergentným „javom“ informačnej stránky svetla a teda interakcie jeho hybnej sily s geometriou priestoru.

Keď to premostím na vlny, elektróny a fázu. Každá kvantová častica má vlnovú funkciu, ktorá sa otáča v komplexnej rovine. Táto rotácia nie je ľubovoľná. Je kvantovaná a jej prirodzenou mierkou je práve ħ. No to, čo dokážeme fyzikálne oddeliť ako rozdiel medzi dvoma stavmi, má jemnosť až na úrovni ħ/2. Preto sa v princípe neurčitosti neobjavuje samotné ħ, ale práve jeho polovica. Je to najmenší „krok fázy“, pri ktorom má ešte zmysel hovoriť o rozdiele medzi polohou a hybnosťou.

Teraz laicky, aby ste to pochopili všetci. Predstav si, že realita je gramofónová platňa. ħ je šírka veľmi jemnej drážky, podľa ktorej je platňa vyrezaná, na základe ktorej vydáva zvuky. Informácia sa v platni nečíta po celej šírke naraz. Najmenší zmysluplný rozdiel v zvuku, ktorý ešte rozoznáš, je polovica tejto šírky, respektíve „medzera“ (skok), ktorý medzi týmito tenučkými čiarami musí byť. Jemnejšie detaily by sa už zliali do šumu a zvuk by stratil svoju „symfóniu“. Nie preto, že by sa to možno nejakým spôsobom nedalo dosiahnúť, ale preto, že platňa jednoducho nemá jemnejšie rozlíšenie a daný zvuk by stratil význam = počuli by sme iba neznesiteľný šum.

Teraz teda chápeš, že „častica“, ktorá „rotuje“ a robí akoby kruh sa v kvantovej mechanike /v reálnom svete netočí okolo 360 stupňov, ale okolo 2π. 2π je jeden celý kruh = jedna úplná rotácia fázy a ħ (redukovaná Planckova konštanta) je najmenší možný pohyb kružidla po kružnici (po vykonaní celej rotácie).

Presne odtiaľto pochádza veta z posledného článku Chiralita #12, kde som napísal, že „Práve medzi bozónmy (svetlom) a fermiónmy (hmotou) prebieha prenos do reality, ktorá prekladá celky na polovice, polovice na štvrtiny, a štvrtiny na tok informácie. To je miesto, kde sa z akcie stáva pamäť, z pamäte vzniká vedomie a z vedomia múdrosť!“

Viem, že väčšina z vás sa nad tým hlbšie nezamyslela, no nebola to náhoda. Priemer kruhu je nejaký údaj (celok), z ktorého vieme vziať polomer (polovicu;), pomocou ktorého vieme určiť uhlovú rýchlosť. No a tento polomer/ħ má v priestore vrámci rotácie svoju kladnú aj zápornú stránku = rozdelenie (štvrtina), čo je  to, kam nás príroda pustí v rámci reality.

A presne tu sa prirodzene dostávame k Heisenbergovi, ktorý pochopil, že existuje hranica jemnosti, pod ktorú sa už nedá ísť bez straty významu. A o tom je jeho Princíp neurčitosti, ktorý ti vysvetlím detailne, matematicky, ale aj laicky a následne aj v mojom chápaní (nie len tak, ako sa to učí na školách a nájdeš to v knihách).

Redukovaná Planckova konštanta teda nie je technický detail. Je to mierka, z ktorej vyrastá kvantová granularita sveta. A ak chceš pochopiť princíp neurčitosti, musíš pochopiť práve tento rozdiel. ħ je mierka. ħ/2 je slabika. No a samotná neurčitosť v skutočnosti nezačala u Heisenberga, ale v samotnej architektúre reality.

Princíp neurčitosti a Heisenberg

Heisenberga a jeho princíp neurčitosti väčšina ľudí pozná, alebo lepšie povedané, niekedy ste o ňom počuli, niečo o tom v hlave máte, no zvyčajne sa o tom bežný laik viac nezaujímal.

Samotná rovnica je známa a vyzerá takto:

ΔxΔp≥ℏ/2

Avšak v skutočnosti to nie je o neurčitosti samotnej, ale skôr o hranici jemnosti, akou realita operuje.

A ak si chodil na vysokú školu, alebo čítal odbornú literatúru, prípadne nejaké verejne dostupné prednášky z kvantovej mechaniky (ako ja sám), tak si sa určite stretol s vysvetlením typu:

 „Nemôžeme vedieť presne polohu aj hybnosť súčasne.“

Svojím spôsobom je to pravda, no mne to znie ako „fráza“, ktorá je len dokola opakovaná stokrát, ako mnoho iných „odborných“ vecí, ktoré sa následne prenášajú z hlavy do hlavy bez toho, aby nad tým človek premýšľal sám. Ja ti teraz ponúknem môj názor a (možný) skutočný (alebo lepšie povedané iný) význam, ktorý je omnoho „brutálnejší“. Najskôr sa však ešte raz vráťme ku rovnici: Δx Δp ≥ ℏ/2

Ak si aspoň priemerne dobrý v matematike a máš za sebou prvý stupeň ZŠ, hneď by si mal poznať pointu. Ten trojuholník znamená „delta“, čo znamená „zmena“. V rovnici je teda násobenie ZMENY POLOHY a ZMENY HYBNOSTI, ktoré musí byť rovné alebo väčšie ako redukovaná planckova konštanta deleno 2 (ℏ/2).

Teraz si zoberme napr. polohu (písmeno „x“). Ako zistíme polohu niečoho? No predsa ju odmeriame. Ak je to nejaká častica, ktorá nestojí ale hýbe sa (kmitá/rezonuje) tak ju napríklad zmeriame akože metrom, zistíme že kmitá medzi 0 až 300 cm vzdialenosťou a teda poznáme Δx. Δx = 300.

Avšak vo fyzike sa snažíme byť čo najviac presný a teda povedzme, že sa rozhodneme zmerať jej polohu čo najpresnejšie. Napríklad ju budeme pozorovať nejakým citlivým laserom a zmeriame jej polohu na kvantovej úrovni napríklad na 0,000 0001 cm (alebo ešte menší). To už je celkom malý priestor, však? Môžeme teda povedať, že sme jej polohu určili pomerne presne, na desať milióntinu centimetra.

Teraz jednoducho vieme vypočítať jej hybnosť Δp. Je to jednoduchá matematika, tak poď so mnou. Keď máme A*B=C a chceme zistiť A alebo B, tak jednoducho musíme C vydeliť daným písmenom. Keď chceme zistiť B, tak dáme C/A = B a hotovo.

V našom prípade ideme deliť ℏ/2 (čo je extrémne malá hodnota, no na teraz ju zaokrúhlime na 0,5) číslom 0,000 0001 a máme výsledok, čím zistíme rozmedzie jej hybnosti (Δp).

Tu však prichádza háčik. Keď delíme (máme zlomok) a v menovateli je desatinné číslo, tak čím viac desatinných miest má, tým je výsledok väčší = má viac núl. V našom prípade je výsledok a teda rozpätie hybnosti 5 000 000 (0,5/0,000 0001). 5000 000 je celkom veľké číslo/rozpätie, však? To znamená, že hybnosť častice môže byť kdekoľvek medzi 0,1 kg*metra za sekundu až 5 miliónov kg*metra za sekundu.

Je to ako prechádzať cez cestu, cez ktorú chodia chodci alebo formula 1 a nevieš či do teba môže naraziť chodec rýchlosťou 10 km za hodinu alebo formula, 350 km/h.

Nikto z nás by asi takúto „neurčitosť“ neriskoval a radšej by som šiel cez podchod. Už vidíš prečo je táto rovnica zaujímavá a kde väčšina ľudí končí?

Naozaj totiž nemôžeme vedieť oba údaje v danom čase presne a súčasne. Avšak dôvod prečo nie je len matematický vzorec. To, že ho Heisenberg odvodil má svoj hlbší zmysel, podobne ako existuje zlatý rez.

Jarove vysvetlenie princípu neurčitosti a prečo jestvuje?

„Nejde totiž len o to, že by sme nemohli poznať súčasne hybnosť a polohu, čo je samozrejme pravda. Prírode ide hlavne o to, že odmieta „plynulosť“. Pod ℏ/2 nič nemôžeme čítať, pretože tam nie je čo vedieť, keďže samotná realita nepíše menším písmom.“

„Je to presne ako s tou metaforou s gramofónom vyššie. Mohli by sme na platňu vyryť jemnejšie čiary, avšak zvuk z nej by stratil zmysel a nikto by ho nevedel počúvať ani vnímať!“

Alebo si to vieš predstaviť takto: Je to ako mať zázračný Arabelin prsteň, ktorým zastavím čas a následne sa budem pozerať na hodiny a čakať kedy bude pol desiatej, a začne obľúbený seriál. Nezačne a ani nemá ako, keďže je všetko „zamrznuté“. V tomto prípade teda nemá zmysel sledovať hodiny, pretože je čas irelevantný. No a podobne to je u neurčitosti.

Teraz si to prepojme s biológiou a pohybom. Ty sa hýbeš ako CELOK, nie ako časť. Nikto z nás, keď robíme krok, sa nehýbeme ako robot po sekaných milimetrových pohyboch. Hýbeme sa ako celok v plynulom a dobre koordinovanom pohybe, ktorý je riadený centrálne aj periférne a všetko je dokonale načasované skrz naše periférne a centrálne cirkadiánne hodiny, ako som to vysvetľoval v podcaste.

Ak vieš žonglovať (moja obľúbená činnosť ešte z detsva) tak si to teraz kľudne vyskúšaj. Odporúčam aspoň so 4 loptičkami. Sleduj ako loptičky lietajú hore a dole a ty sa vôbec nepozeráš na ruky, a aj tak ich dokonale chytáš, pohybuješ a vyhadzuješ v presnom smere a rýchlosťou. Avšak v skutočnosti sa každý pohyb skladá z malých „krokov“, častí a „akcií“.

Napríklad mucha tieto úseky vidí inak ako my. No a keď sa tvoj cirkadiánny rytmus naruší, napríklad preto, pretože máš veľmi degradovanú os sietnica-hypotalamus-substantia nigra v mozgu, tvoje načasovanie sa zrúti a celý tvoj pohyb začne byť viac „sekaný“, čo odborne nazývame Parkinsonova choroba. Keby si takémuto človeku dal žonglovať, všetci vieme ako by to dopadlo.

No a ak by si chcel takýto sekaný pohyb u človeka s Parkinsonom ešte viac spomaliť, dá sa to, a samotné spomalenie „na max“ sa volá Rigor Mortis alias smrť. Už trochu lepšie rozumieš kam tým mierim?

Samotný celok je zložený z množstva a množstva jednotlivých častí a úsekov, ktoré sú vzájomne prepojené dôkladne koordinovanou akciou. A čím viac týchto úsekov máme, tým dôkladnejší organizmus je a tým dôkladnejšia koordinácia samotnej AKCIE medzi nimi vzniká. Avšak samotná akcia nie je a ani nemôže byť kontinuálna, pretože sa vždy skladá z malých kvantizovaných úsekov medzi nimi.

No tak počkaj…nevysvetlil som ti práve ako a prečo existuje zlatý rez a fibonacciho postupnosť? Poďme ale o trošku späť, aby si svoje myšlienkove pochody lepšie kontroloval a hlavne si tieto súvislosti lepšie prepojil.

Realita je sekvencia krokov akcie

Čo je teda v mojom ponímaní realita?

Realita je sekvencia krokov akcie, ktoré idú po najmenších možných dieloch s najlepšou možnou koordináciou a načasovaním. Zdravie je následne len manifestovanie zberu a pohybu akcie v tele s najlepším možným načasovaním (centrálny a periférny cirkadiánny rytmus), ktorý je v dokonalom načasovaní s prírodou (externým cirkadiánnym rytmom).

Pohyb nie je súvislý, čas nie je plynulý a priestor nie je hladký. Jednotlivé diely majú veľkosť ℏ/2, čo je zhodou náhod presne tá „veľkosť akcie“, ktorú nesú fermióny so spinom 1/2. Pfuuuuu, aká to náhoda.

Alebo žeby nie náhoda, ale architektúra?

Ak patríš k ľuďom, ktorí sa ma v minulosti na SPIN a INFORMÁCIU Často pýtali, aby som im to vysvetlil, teraz by si mal pochopiť čo vám chýbalo. ℏ. To číslo SPIN-u 1, ½, atď., je len skrátená verzia. V skutočnosti sa za ním skrýva ešte redukovaná Planckova konštanta čo znamená, že je tam „fáza“ (rotácia) Joule sekundy.

Inými slovami SPIN (či už lineárny alebo orbitálny) hovorí o reálnom transfére akcie v systéme zo svetla do hmoty, čím ju programuje a dáva jej „inštrukcie“. Avšak v porovnaní s našimi binárnymi počítačmi a algoritmami, má príroda schopnosť pomocou SPIN-u prenášať exponenciálne väčšie množstvo bit-ov, pričom fotón samotný dokonca nie je viazaný vôbec „hmotou“, ani hmotnosťou.

Ako si máš teda po týchto informáciách lepšie vysvetliť rovnicu neurčitosti?

Skúsme si ju preložiť ľudskou rečou Kvantovej Biológie 101:

• Δx = priestorová „granularita“ reality
• Δp = hybná „granularita“ reality
• ℏ/2 = najmenší krok akcie, ktorým sa „vesmír“ dokáže posúvať vpred

Čo to znamená biologicky? No predsa toľko, že ak chceš, aby informácia v hmote ostala koherentná, nemôžeš prenášať akciu po hrubých celkoch.

Potrebuješ jemnosť, pretože pamäť je jemnosť v čase a vedomie je schopnosť koordinovať túto jemnosť a nestratiť jej smer!

Presne preto nie je jedno, či je vodík v danom tkanive prótium alebo deutérium a rovnako nie je jedno, či keď kreslíš na papier použiješ bežnú ceruzku, alebo hrubú kriedu. V prípade kriedy by si na papieri zanechal max. čiaru a v prípade ceruzky by si tam nakreslil celý obraz/príbeh.

Záverečné myšlienky a úvahy

Čo je vedomie, ak nie schopnosť sledovať zmeny v čase, uvedomiť si to a pritom nestratiť smer? Ak je akcia najmenšou jednotkou zmeny, vedomie je schopnosť vrstviť tieto zmeny tak, aby vznikla história.

No a tu vzniká najdôležitejší „point“ dnešného článku:

• Heisenbergová neurčitosť = hranica jemnosti akcie
• Spin = kapacita častice preniesť akciu po tejto jemnosti
• Vodík = častica, ktorá túto jemnosť najlepšie udrží v živej realite = toto je dôvod, prečo si ho mitochondrie a chloroplast vybrali.

Preto by pre teba nemalo byť prekvapivé, že život bez vody nie je možný a že sa na Zemi vyvíjal v oceáne. Presne preto bola vytvorená ATP-syntáza ešte pred cca 3,8 miliardami rokmi, pretože príroda potrebovala separovať protón od deutéria, aby umožnila preniesť zo svetla viac informácie, vďaka čomu lepšie naprogramovala algoritmus a začala inovovať. Až potom prišli prvé jednobunkové organizmy a prokaryoty.

A ak si teraz trochu prekvapený, ako ti prepájam súvislosti, nemal by si byť. Mal si to všetko čierne na bielom „na podnose“ už roky. A zároveň ťa pozývam aj na ďalšie články, pretože ťa toho čaká ešte veľa zaujímavého. Hlavne, keď sa pustíme do matematických výpočtov SPIN-u priamo v elementárnych časticiach.
Protón má jemnosť, hoci je ľahší. Deutérium má síce viac energie, ale hrubší krok akcie. A hrubosť nie je pamäť. Hrubosť je zabúdanie.

Na čo sa tešiť v ďalšom článku

Prečo budeš nabudúce vidieť Fibonacciho postupnosť a zlatý rez inak? Pretože keď pochopíš, že svet sa nepohybuje plynulo, ale po kvantovaných krokoch akcie, pochopíš aj, prečo rekurzie, zlatý rez a Fibonacci nevznikli ako estetika, ale ako matematický dôsledok jemného krokovania reality.

Inými slovami nie sú „prvou príčinou“, prečo napríklad kvietky rotujú, mušle a ulity sú také aké sú, atď., ale sú „dosledkom“ správania sa reality a prenosu informácie zo svetla na hmotu.

Už v ďalšom článku ti ukážem, ako minimalizácia akcie pri konštantnom raste funguje, a prečo biochémia nie je náhoda, ale kompromis medzi ℏ a smerom času.

Záver

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej. Podporiť moju prácu môžeš tiež kúpou mojich kníh alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Prémium členstvo – Predĺženie akcie do konca Januára 2026

Zvýhodnenú možnosť pridať sa medzi prémium členov som predĺžil do konca januára 2026). Dovtedy máte každý možnosť pridať sa za zvýhodnenú jednorazovú cenu s prístupom navždy, pričom v cene získa aj moje tlačené knihy Spoznaj Svoju Biológiu.

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope. Rovnako upozorňujem, že ako to už býva pred vianocami u mňa zvykom – opäť som dal môj balík kníh do 50% zľavy. Verím, že ľudia, ktorí čítajú radi ako ja tlačené knihy to využijú, či už pre seba, alebo ako darček pre blízkych, ktorí majú otvorenú myseľ. 🙂

Mitochondriak® | Zariadenia na terapiu svetlom, interiérové osvetlenie a uzemnená barefoot obuv

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným (aj UV) svetlom, produkty Mitochondriak®.

Mitochondriak® je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Všetci máte možnosť na eshope easylight Mitochondriak® využiť zľavový kód na 10% zľavu – stačí v pokladni zadať zľavový kód: „jaroslavlachky“.

Zdroje, referencie a citácie:

1. https://royalsocietypublishing.org/rstb/article/380/1939/20240308/235178/Conscious-birdsConscious-birds
2. https://royalsocietypublishing.org/rstb/article/380/1939/20240314/235161/Three-types-of-phenomenal-consciousness-and-their  
3. https://www.vaticanobservatory.org/wp-content/uploads/2017/11/M-Planck-1.pdf
4. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0303264725000772
5. https://en.wikipedia.org/wiki/Orchestrated_objective_reduction
6. https://sk.wikipedia.org/wiki/Max_Planck
7. https://sk.wikipedia.org/wiki/Planckova_kon%C5%A1tanta
8. https://sk.wikipedia.org/wiki/Heisenbergov_princ%C3%ADp_neur%C4%8Ditosti
9. https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cierna_hmota
10. https://sk.wikipedia.org/wiki/Parkinsonova_choroba
11. https://jaroslavlachky.sk/mitochondrie-6-ucp-atp-a-atp-syntaza/
12. https://sk.wikipedia.org/wiki/Ludolfovo_%C4%8D%C3%ADslo