V dnešnom článku ti ponúknem vysvetlenie fibonacciho postupnosti, aby si si raz a navždy uvedomil, prečo sa v prírode objavuje a prečo je to dôležitý dôsledok svetla a jeho interakcie s hmotou!

Keď sa pozrieš na rieku z diaľky, vyzerá pokojná, takmer dokonale symetrická. Hladina je hladká, tok pôsobí súvislo, všetko sa zdá byť plynulé a predvídateľné. Lenže keď sa postavíš priamo k brehu a začneš sledovať detaily, zistíš, že voda sa nikdy nepohybuje rovnomerne. V každom okamihu sa niečo mení, vznikajú víry, mikroprúdy, odchýlky, turbulencie,…

To, čo z diaľky vyzerá ako kontinuita, je v skutočnosti skladané z obrovského množstva malých, diskrétnych pohybov, ktoré nazývame „plynulý pohyb reality„. A práve tento rozdiel medzi ilúziou plynulosti a realitou krokov je kľúčom k pochopeniu toho, čo sme začali rozoberať v predchádzajúcich dieloch série Chiralita.

Sumár článku:

• Úvod a stručné zhrnutie Chirality 12 a #13
• Odkiaľ vznikla Fibonacciho postupnosť a prečo ju dodnes ľudia nevedia vysvetliť?
• Čo presne je Fibonacciho postupnosť?
• Čo je Rekurzia?
• Prečo u „odborníkov“ platí 100-násobne viac pravidlo, že „ak ani len nevieš, že niečo nevieš, iba ťažko prídeš na to, čo ešte nevieš„?
• Fibonacciho postupnosť ako stopa kvantizovanej akcie a Zlatý rez ako stabilný pomer medzi minulosťou a budúcnosťou
• Protón, elektrón, deutérium ako tri rôzne jemnosti reality
  Záverečené zamyslenie sa + Na čo sa tešiť nabudúce (pozor SPOLIER: Temná hmota môže mať iné vysvetlenie, ako bežne počúvame)
• Prémium členstvo 2026 – pridaj sa do komunity a stretávajme sa pravidelne
• Novinka – Prvá Mitochondriacka Aplikácia ZDARMA, ktorá ti pomôže so svetelnou hygienou

P.S. Ak ma chceš podporiť v práci, zdieľaj článok ďalej. Tiež ma môžeš podporiť v práci kúpou mojich kníh, alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Zopakovanie z Chiralita #12 a #13

V Chiralita #12 a #13 sme si ukázali, že realita nie je spojitá, ale kvantovaná (slovo kvantovaná znamená kvantizovaná = zložená z presných malých úsekov/častí = kvantizácia).

Mal by si už teda chápať, že existuje minimálny krok akcie, najmenšia „jednotka zmeny“, ktorú vesmír dokáže do operačného systému „zapísať“ a tiež, akú dokážeme „prečítať“. Tento minimálny krok sa volá Redukovaná Planckova konštanta ℏ a konkrétne jej polovica ℏ/2.

Ako presne vyzerá Planckova konštanta, aj redukovaná plankova konštanta som ti vysvetlil detailne v poslednom článku (zopakuj si), takže teraz len nadväzujem. Redukovaná Planckova konštanta (ħ = h / 2π). Keby sme si tam samotné čísla aj dosadili (ludolfovo číslo = cca 3,14 a Planckovu konštantu = cca 6,26×10^-34) zistíme, že ħ = 1,054571817×10^-34 Joule sekundy (zaokrúhlene pre laika 1×10^-34).

ħ alebo h nie sú len fyzikálne symboly, ale hranice rozlíšenia reality. To znamená, že akýkoľvek pohyb, akákoľvek interakcia, akákoľvek informácia musí prejsť cez tieto minimálne kroky. No a práve tu sa prirodzene objavuje otázka, ktorá je nepríjemná pre klasické intuitívne myslenie, ale zásadná pre pochopenie vedomia aj života samotného:

Ak je realita krokovaná, prečo ju vnímame ako plynulú? Prečo nevnímame ješdnotlivé čsti, ale plynulý pohyb? A prečo paradoxne ľudia, ktorý tieto časi vnímať začnú, majú v pozadí vážny zdravotný problém, ktorý súvisí s ich mozgom, CR a vnímaním reality?

Odpoveď nie je v biológii, ani v chémii. Odpoveď je v algoritme reality!

Odkiaľ vznikla Fibonacciho postupnosť a prečo ju dodnes ľudia nevedia vysvetliť?

Príroda nevytvára kontinuitu tým, že by ju proste „odniekaľ“ mala k dispozícii alebo že by sa „vyvinula“ evolučne. Vytvára ju tým, že skladá malé kroky do stabilných vzorov, čo je proces, ktorý tu bol „od počiatku“, akurát si to neuvedomujeme (ak ťa to zaujíma viac, snažil som sa to trochu vysvetliť v podacaste s Vladom Roškom, zopakuj si).

A jedným z najjednoduchších a zároveň najhlbších vzorov, ktoré poznáme, je Fibonacciho postupnosť. Odkiaľ teda vznikla Fibonacciho postupnosť a prečo ju dodnes ľudia nevedia vysvetliť? Snáď mi odpustíš, že som ťa až doteraz „naťahoval“, pretože som ju často spomínal, aj v minulých článkoch a aj v minulosti, no až dnes dostaneš jasnú odpoveď KDE a PREČO vlastne. Teda aspoň podľa mňa a až článok spolu s budúcim Chiralita 15 dočítaš, rozhodni sa sám, či ti moje vysvetlenie reality a fibonacciho postupnosti dáva zmysel.

Na prvý pohľad ide len o rad čísel, ktorý sa objavuje v matematike, v rastlinách, v špirálach a v architektúre. Veľa ľudí ho dokonca využíva ako „EZO“ pojem a tým, že laická verejnosť nerozumie svojej biológii, prírode, ani kvantovej mechanike, často potom „naletia“ čomukoľvek, čo tento pojem obsahuje. Ja som však v tomto iný, ako si si verím za tie roky všimol.

Snažím sa práve naopak Ľudí UČIŤ, aby veciam rozumeli sami a práve preto ti dnes ponúknem aj vysvetlenie fibonacciho postupnosti, aby si si raz a navždy uvedomil, prečo sa v prírode objavuje a prečo je to dôležitý dôsledok svetla a jeho interakcie s prírodou.

Je teda Fibonacciho postupnosť dekorácia, či nepochopiteľná záhada? Alebo je to algoritmus? Algoritmus prežitia?

Čo je to Fibonacciho postupnosť:

Fibonacci nie je zaujímavý kvôli číslam, ale kvôli spôsobu, akým vzniká. Každý nový člen je súčtom dvoch predchádzajúcich. Dalo by sa teda povedať, že budúcnosť je definovaná minulosťou a predminulosťou, respektíve (lepšie povedané), že budúcnosť je definovaná a závislá od minulosti a prítomnosti. Nie náhodne, ale rekurzívne.

Fibonacciho postupnosť a zlatý rez nie sú dekorácia vesmíru. Sú dôsledkom toho, že ak máš minimálny krok zmeny a zároveň potrebuješ rast, kontinuitu a pamäť, musíš skladať budúcnosť z minulosti. Nie náhodne. Nie chaoticky. Ale rekurzívne.  Každá zmena, každý pohyb, každá informácia musí prejsť cez minimálny povolený krok akcie. A tým krokom je redukovaná Planckova konštanta delená dvoma – „ℏ/2“.

No a keď existuje minimálny krok akcie, každý proces rastu je nútený rešpektovať túto granularitu (minulosť aj prítomnosť = „proof of work„). Nemôžeš rásť plynulo, ak realita nepozná plynulosť. Musíš rásť po krokoch. A ak chceš rásť stabilne, bez kolapsu, musíš každý nový krok odvodiť z predchádzajúcich krokov a nie z náhody (ale z pamäte). Tu sa zároveň dostávame k pojmu, ktorý sa často používa, ale málokto ho pozná, a je ním rekurzia.

Čo je rekurzia:

Rekurzia je proces, v ktorom sa budúci stav systému počíta z jeho minulých stavov. Nie z jedného, ale aspoň z dvoch. Pýtaš sa prečo by si to mal poznať? Pretože jeden stav nestačí na zachovanie smeru. Jeden bod nemá orientáciu. Je to presne ako na prvom stupni v škole, keď sme kreslili priamky/čiary. Potrebuješ aspoň dva body, aby siich spojil s pravítkom a následne nakreslil priamku/čiaru, ktorá má SMER. A práve orientácia v čase je to, čo potrebujeme, ak nechceme, aby systém osciloval, rozpadol sa alebo sa zacyklil do chaosu.

Rekurzia (po latinsky: recurrere = bežať znovu) je v matematike a informatike, ale aj v biológii, využitie časti vlastnej vnútornej štruktúry, napríklad definovanie funkcie pomocou seba samej. Rekurzia je teda minimálny algoritmus pamäte.

Keď sa na to pozrieš týmto pohľadom, Fibonacciho postupnosť by pre teba už nemala byť záhadou a v hlave by si mal práve vidieť jasné vysvetlenie ako som ho uvidel ja mnoho rokov dozadu (v skutočnosti ešte ako dieťa, keď som čítal Einsteinove práve o Relativite, hoci vtedy som si to ešte nespájal s biológiou). Fibonacciho postupnosť už prestáva byť matematickou kuriozitou a stáva sa najjednoduchším rekurzívnym algoritmom rastu, ktorý rešpektuje diskrétnosť reality a zároveň umožňuje kontinuitu. Každý nový člen je súčtom dvoch predchádzajúcich. Minulosť a predminulosť spolu vytvárajú budúcnosť. Presne tak, ako to robí fyzika.

Prečo u „odborníkov“ platí 100-násobne viac pravidlo, že „ak ani len nevieš, že niečo nevieš, iba ťažko prídeš na to, čo ešte nevieš„?

Fibonacciho postupnosť je často prezentovaná len ako „obyčajný“ (a zároveň záhadný) rad čísel: 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13… Lenže čísla sú len „tieň“. To, čo je podstatné, je proces, ktorý tieto čísla generuje, ktorý ja nazývam algoritmom. Každý nový krok vzniká ako kombinácia dvoch predchádzajúcich krokov. Nie náhodne. Nie lineárne. Ale s pamäťou.

Veľa ľudí dnes, bohužiaľ, vrátane „odborníkov“ v SR a Česku na cirkadiánny rytmus, biohacking,… sa tvári, že svetlu rozumie, no vždy keď ich počúvam hovoriť dôjde mi, že poznajú len veľmi malú časť a zároveň im to stačí na to, aby v očiach verejnosti pôsobili ako odborníci (keďže vedia o niečo viac ako oni). Svetlo totiž nie je len to čo vidíme a už vôbec nie len množstvo eV, či vlnová dĺžka alebo množstvo LUXov/lumenov. Toto je len malá časť jeho elektrickej zložky. Svetlo však nesie aj magnetický moment, ktorý je dôležitejší, no na jeho chápanie je už dôležité poznať kvantovú mechaniku/kvantovú biológiu.

Zároveň ma vždy prekvapí a rozosmeje, keď „odborníci“ pri otázke na svetlo odpovedajú len veľmi laicky a nikdy nezabudnú spomenúť, že „veď laickú verejnosť ani kvantová mechanika nemusí zaujímať, je komplikovaná,… a nemusia to vedieť„, a pritom to hovoria len preto, pretože si tým sami obhajujú svoju neznalosť.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Áno, sám priznávam, že je to náročné, no myslím si pravý opak – laická verejnosť potrebuje SPOZNÁVAŤ tieto kvantovo biologické veci a nemyslím si, že je to až tak náročné. Množstvo ľudí, ktorí čítajú tieto články a knihy za posledné desaťročie, ktorí vedia viac ako mnoho „odborníkov“, je toho dôkazom.

Len si prečítaj túto poslednú sériu Chiralita (ak teda ešte články nečítaš) a naučím ťa v nej viac, ako by si čakal o skutočnej podstate svetla. Avšak teraz späť ku pointe, aby si pochopil prečo rozoberám magnetický moment a vlasnosti svetla pri Fibonacciho postupnosti.

Skúsme ísť spolu, pomaly a laicky a sám mi na konci napíš, či je to až tak komplikované:

Svetlo nesie elektrickú zložku, ale aj magnetickú. Vidíš to aj na obrázku vyššie (majú 90 stupňový vzťah).

Predstav si svetlo nie ako „lúč“, ale ako pulzujúci vzťah medzi dvoma silami. Elektrická zložka je tá časť, ktorá „ťahá a tlačí“ náboje (rozhýbe elektróny, mení napätie, robí prácu v tkanive) a Magnetická zložka je jej tichý partner, ktorý to doroguje (vzniká vždy spolu s pohybom tej elektrickej a určuje smer, orientáciu a rotáciu celého deja v priestore). Jedno bez druhého neexistuje, sú to dve strany jednej vlny.

Elektrická časť je teda ako MANŽEL (PARTNER) a magnetická časť ako MANŽELKA (PARTNERKA). Veď si len úprimne odpovedzme, za každým rohodnutím, aj za každým mužom, vždy stojí ŽENA! 🙂

No a práve magnetická zložka („AKA“ je magnetický moment) je to, čo si máš predstaviť ako „orientáciu spinu fotónu“ (jeho „ťah“, akým rotuje priestor, cez ktorý prechádza). Nie je to len energia, akú svetlo nesie, ale spôsob, akým je jeho energia usporiadaná skrz magnetický moment. A práve toto usporiadanie je „informácia„.

Keď fotón narazí do hmoty, neodovzdá len energiu, ale aj túto orientáciu (informáciu). Tým, že jeho magnetický moment je kvantizovaný a do hmoty, z akou reaguje, sa odovzdáva po kvantách (presne stanovených násobkoch redukovanej planckovej konštanty), hmota dostáva „pokyny“, čo má robiť. Je to presne ako s algoritmom v počítači/mobile, na akom toto čítaš.

Tvoj Mobil je napájaný batériou (presúva sa cezeň množstvo elektrónov, aby si ho používal), avšak na pozadí sa vykonávajú výpočtové operácie len vďaka odlišnému usporiadaniu jednotiek a núl, ktoré spolu vytvárajú algoritmus a všetko to, čo vidíš, počuješ a robíš naňom. Tá „batéria“ a zásoba energie pre mobil je v skutočnosti minoritná časť. Jeho funkcie (informačná stránka) je to, pre ktorý má pre teba takú hodnotu.

No a v prírode aj biológii je to rovnaké. Svetlo a jeho magnetický moment sú kľúčové k pochopeniu toho, prečo svetlo nie je len „farba“ a prečo zapnutie umelého bieleho osvetlenia ráno, aj keď má pridanú azúrovú zložku, pre Mitochondriaka nie je zrovna dobrý nápad, a to ani v zimnom období, kedy sú krátke dni. Rozumieš aspoň trochu, že svetlo toho nesie viac ako si myslíme?

Tým, že elektrón alebo molekula „prevezme smer“, v akom bol fotón usporiadaný je dôležité. To je ten moment, keď sa svetlo mení na informáciu v tele a kedy „programuje“ atómy, s akými reaguje. Nie tým, že svieti, ale tým, ako je „natočené“.

No a hádaj čo, práve Fibonacciho postupnosť a magnetický moment svetla sú odpoveď prečo svietenie si umelým bielym svetlom, ktoré síce krátkodobo môže pomôcť, z dlhodobého hľadiska nedáva nijaký zmysel. Jeho informácia/polarizácia a magnetický moment je totiž radikálne odlišný ako zo svetla, ktoré je generované v oblúkovej plazme pomocou vodíka v G2 hviezde s názvom Slnko. Fotóny generované v slnku, vďaka fúzií protónov a súčasnej generácie deutéria, hélia,… a ťažších prvkov, generujú toto svetlo vďaka špecifickým zakázaným pásmam týchto atómov, ktoré sú následne pomocou CME rozmiestnené vo vesmíre (aj na planéte Zem), s ktorými toto svetlo spätne reaguje, rezonuje a to práve skrz kvantizovaný magnetický moment aký nesie.

A teraz si to celé skús poskladať ako jeden obraz. Nejde o to, že by sme mali zahodiť biochémiu alebo ignorovať to, čo už vieme. Práve naopak, ide o to pochopiť, že biochémia je len vykonávacia vrstva, nie riadiaca vrstva.

Je to ako hardvér bez softvéru. Reakcie sa dejú, molekuly sa viažu, ATP sa tvorí, naše SCN (cirkadiánny rytmus dostáva stimul modrého svetla), ale otázka znie: čo tomu dáva smer? Čo určuje, kedy, kde a ako sa to má diať? Čo určuje „načasovenie“, ktoré je dôležitejšie ako samotná „akcia“?

A práve tu vstupuje do hry svetlo ako nosič informácie, nie len energie. Smer mu totiž dáva magnetický moment!

Ak ignoruješ magnetický moment svetla, ignoruješ polovicu reality. Vidíš len „koľko energie prišlo“, ale nevidíš „ako bola usporiadaná“. Je to ako keby si hodnotil knihu len podľa hmotnosti papiera a ignoroval text. Alebo ako keby si do ruky dostal telefón a videl len kapacitu jeho batérie, no nemal možnosť ho zapnúť, pozrieť sa či je to Iphone, Android, aké má funkcie, aplikácie,… a mal sa rozhodnúť, či je pre teba dobrý a dáš zaň 2000 EUR. Spravil by si to? Ja nie, pretože by to bolo ako kúpiť na jarmoku mačku vo vreci, len s rozdielom, že nezaplatím 50 centov, ale 2000 EUR a neviem, čo dostanem! Presne tak funguje svetlo v biológii.

Fibonacciho postupnosť ako stopa kvantizovanej akcie a Zlatý rez ako stabilný pomer medzi minulosťou a budúcnosťou

Presne kvôli veciam, ktoré som ti vysvetlil v predošlom odstavci nestačí povedať, že „svetlo má určitú vlnovú dĺžku“ alebo „určitý počet luxov“. To je len hrubý opis. Skutočná informácia je ukrytá v polarizácii, v spinovej orientácii, a v kvantizovanom prenose magnetického momentu. A práve táto informácia rozhoduje o tom, či bude reakcia v bunke koherentná, alebo chaotická.

No a po tom, čo si so mnou zvládol tento „malý obkročný tanec“ sa vraciame späť k Fibonacciho algoritmu, ktorému už pochopíš na jednotku. Príroda nikdy neskladá realitu náhodne. Vždy ju skladá s pamäťou, s orientáciou a s minimálnou stratou. A či už veríš na termonukleárnu fúziu a generovanie svetla v slnku na báze gravitácie, alebo sa prikláňaš (ako ja sám) k elektrickému modelu slnka, výsledok je rovnaký – Svetlo zo Slnka je výsledkom procesu, kde každý fotón nesie informáciu, ktorá je kompatibilná s prostredím, v ktorom život vznikol. Nie je to len „správna farba“. Je to algoritmus!

A možno si si teraz uvedomíl, že problém nikdy nebol v tom, že by kvantová mechanika bola príliš komplikovaná pre ľudí. Problém je v tom, že sme ju príliš dlho ignorovali tam, kde je najdôležitejšia, kde to už v 1944 vysvetľoval sám Schrodinger. V živote samotnom.

Ak má realita miniálny krok akcie, nemôže meniť stav systému ľubovoľne. Každá zmena musí nadväzovať na to, čo už bolo vykonané. Fibonacci je presne tento typ rastu. Nie je to geometria. Je to čas. Je to pamäť uložená v sekvencii krokov, ktoré nasledujú po sebe a pamätajú si samé seba.

Preto Fibonacciho postupnosť môžme vidieŤ v rastlinách, v špirálach, v rozložení listov, v stavbe kostí, v cievnych systémoch, v galaxiách,….

Nie preto, že by príroda „počítala“. Ale preto, že minimalizuje stratu pri prenose akcie v čase, pretože využíva prirodzený algoritmus reality. Všade kde reaguje svetlo s hmotou, sa prenáša (kvantizuje) magnetický moment. Každý nový krok je optimálny kompromis medzi tým, čo už existuje, a tým, čo ešte len vznikne.

Keď sa na Fibonacci pozrieš cez ℏ/2, zrazu sa ukáže jeho pravý význam. Je to makroskopický podpis diskrétnej reality, ktorá sa snaží tváriť spojito. Je to plynulosť postavená z kvant.

No a samotný zlatý rez je limitný pomer Fibonacciho postupnosti. Keď ideš dostatočne ďaleko, pomer dvoch po sebe idúcich členov sa stabilizuje a stáva sa čo raz presnejším a presnejším, no súčasne dlhším a dlhším (za desatinnou čiarkou) a pre nás nikdy nie celým číslom (nikdy nemôžeme poznať posledné desatinné miesto. Táto stabilita nie je estetická. Je dynamická. Je to pomer, pri ktorom sa systém správa najstabilnejšie, pretože minulosť neprevažuje nad budúcnosťou a budúcnosť nepopiera minulosť. Je len prítomnosť, ktorá vzniká na základe reality, ktorú si tvoríme sami, každý z nás, v danom momente, na základe interakcie svetla s polovodičmi v tele, ktoré musia byť správne hydratované.

V jazyku akcie to znamená nasledovné. Ak máš sekvenciu krokov akcie, potrebuješ pomer, pri ktorom nový krok nenaruší uloženú históriu, ale zároveň umožní rast. Zlatý rez je presne tento bod rovnováhy. Je to pomer medzi vykonanou akciou a budúcou akciou, ktorý minimalizuje spätné rušenie.

Preto sa zlatý rez objavuje v systémoch, ktoré musia zostať koherentné. V biologických štruktúrach, v nervových sieťach, v architektúre tela. Nie preto, že by ho niekto „navrhol“, ale preto, že iné pomery sú menej stabilné v čase. Z rovnakého dôvodu dodnes ľudia nechápu jeho pôvodu a vzniku a vysvetlenie zvyčajne hľadajú v „nadrpirodzenom“. Odpoveď sa však ukrýva ako inak – vo svetle.

Ak spojíš zlatý rez s Heisenbergovou neurčitosťou, dostaneš fascinujúci obraz. Realita sa snaží pohybovať po najjemnejších krokoch, ale zároveň si musí pamätať, kde bola, no a Zlatý rez je kompromis medzi pamäťou a zmenou.

Protón, elektrón, deutérium ako tri rôzne jemnosti reality

Elektrón má veľmi malú hmotnosť a spin 1/2. To by si už mal vedieť. To znamená, že dokáže prenášať akciu po najjemnejších krokoch, ale nemá veľkú kapacitu na jej uchovanie (pretože zaberá malú „hmotu“/“objem“ v priestore). Je však extrémne citlivý, rýchly, nestabilný nosič. Je ideálny na prenos signálu, nie na dlhodobú pamäť.

Čo však protón? Protón má oveľa väčšiu hmotnosť, ale stále si zachováva spin 1/2. To z neho robí optimálny kompromis. Dokáže prenášať akciu po najmenších možných krokoch a zároveň má dostatočnú hmotnosť na to, aby túto akciu „držal“ v čase. Preto je základom jadra vodíka (najrozšírenejší prvok hviezd, slnka, mitochondrii aj celého vesmíru), vody a života.

Deutéron má ešte väčšiu hmotnosť, ale jeho spin je 1. To znamená, že krok akcie, ktorý prenáša, je hrubší. Aj keď má viac energie, jemnosť prenosu je nižšia. A práve tu sa začína biologický problém.

Keď sa na to pozrieme jednoducho, bez matematického formalizmu:

• Elektrón má pokojovú energiu približne 0,511 MeV, čo zodpovedá rádovo 10⁻¹³ Joule.
• Protón má približne 938 MeV, teda rádovo 10⁻¹⁰ Joule.
• Deutéron má približne 1,875 GeV, teda zhruba 3 × 10⁻¹⁰ Joule.

• Spin elektrónu a protónu je 1/2, čo znamená, že minimálny krok akcie, ktorý prenášajú, je ℏ/2.
• Deutéron má spin 1, teda prenáša akciu v krokoch ℏ.

Keď porovnáš pomer medzi dostupnou energiou a jemnosťou kroku akcie, zistíš, že protón dokáže preniesť viac jemných krokov akcie na jednotku energie než deutéron. Inými slovami, má lepšie „rozlíšenie reality“. Elektrón je extrémne jemný, ale slabý, deutéron je silný, ale hrubý a protón je presne medzi tým. Že by bol toto dôvod, prečo je príroda počas evolúcie veĽmi selektívna voči deutériu? A tiež prečo ho mitochodnrie filtrujú a to obzvlášť v mozgu, na úrovni mozgomiešneho moku, ktorý obmýva mnohé časti, ktoré ani nemajú mozgovú bariéru?

Odpoveď by is mal poznať. Príroda totiž potrebuje vodu a protóny s elektrónmi tam, kde prichádza do konatktu s magnetickým momentom svetla, pretože potrebuje byť schopná prevziať a využiťčo možno najviac „pixelov“ z daného množstva „bitov“, aké zachytí. Práve v tomto je Homo sapiens výnimočný cicavec. Ako jediný sme evolučne zlepšili svoju schopnosť generácie vlastného svetla (biofotónov) a zároveň schopnosť absorpcie slnečné svetla na toľko, že v mozu dokážeme generovať realitu veĽmi dôkladne, ale zároveň sme aj ako jediný živočích na toľko vedomí!

Naše vedomie je presne ako dnešné AI video. Bežné zvieratko (napr. mačka) je tiež vedomá, no jej mozog je schopný „prehrať“ a absorbovať max čiernobiely hluchonemý film s Chaplinom. My sme schopný „prehrať“ a absorbovať 8K Ultra HD video v plnom rozlíšení. A dôvod je práve obrovská hustota mitochodnrii, filtrácia deutéria a tvorba deutéria zbavenej vody a následné reagovanie protónov a elektrónov s magnetickým momentom svetla.

A ak sa pýtaš na vysvetlenie bez vzorcov, v reči laiky, nech sa páči:

Život nepotrebuje maximum energie. Potrebuje maximum jemnosti. Potrebuje schopnosť robiť veľa malých krokov namiesto pár veľkých.

Čím lepšie dokážeme „pixel“ rozlíšiť, tým dôkladnejší algoritmus vieme vykonať a teda spotrebujeme MENEJ ENERGIE na VYKONANIE PRÁCE. Presne preto ludský mozog spotrebuje len cca 20W a dokáźe to, čo dokáže a nijaký stroj na planéte sa mu ani len „nechytá“.

Preto voda založená na protiu podporuje koherenciu a voda bohatá na deutérium ju narúša. Nie kvôli „toxickosti“, ale kvôli rozlíšeniu akcie v čase. Vedomie je extrémne citlivé na jemnosť. Je to proces, ktorý vzniká z vrstvenia veľmi malých zmien. Ak zmeny spravíš príliš hrubé, stratíš kontinuitu. Stratíš pamäť a stratíš smer.

No a keď sa na to pozrieš teraz spätne, z nového uhľu pohľadu po prečítaní tohto dlhého článku, uvidíš tú istú logiku všade, aj vo Fibonacciho postupnosti v rastlinách, v špirálach, zlatý rez v geometrii tela,…. Spin 1/2 v protóne a ℏ/2 v neurčitosti. Všetko je prejavom jedného algoritmu, ktorý pracuje s minimálnymi krokmi a pamäťou minulosti, iba vďaka svetlu.

Presne preto je svetlo naozaj „vedomé“ a „inteligentné“.

Záverečené zamyslenie sa + Na čo sa tešiť nabudúce

To, čo chcem, aby si si z dnešného článku odniesol je to, že Fibonacciho postupnosť nie je matematická kuriozita ani „EZO“ vec a zlatý rez nie je estetika. Spin nie je len kvantové číslo a Planckova konštanta nie je len konštanta vo fyzikálnych tabuľkách. Sú to rôzne prejavy jedného algoritmu reality matky prírody, ktorá len prenáša akciu čo najjemnejšie bez straty pamäte a čo možno najmenším energetickým vstupom (v niektorých prípadoch úplne bez).

No a ako to dnes skončím? Takto. Čo ak by som ti povedal, že ak má informácia prepojenie na energiu (to že má som ti v dnešnom článku vysvetlil), a ak vieme, že energia má hmotnosť (skrz Einsteinovu prácu E=mc2) vieme, že to tak je), tak potom by sme mohli povedať, že vesmír, ktorý spracováva informáciu miliardy rokov, musí niesť jej stopu a táto stopa sa musí prejaviť aj v zmene/ukladaní hmotnosti?

Možno teda temná hmota nie je len „temná“, ako počúvame v odborných časopisoch. Možno je len nepochopená, pretože ako spoločnosť málo chápeme SVETLU a hlavne jeho magnetickému momentu, alias informačnej stránke. Možno nie je temná hmota nič iné ako „účtovný zostatok vesmíru“ (Pamäť všetkých akcií, ktoré sa kedy stali).

A ak je to pravda, potom vedomie nie je náhodný vedľajší produkt evolúcie, ale najjemnejší algoritmus, ktorý vesmír dokázal vytvoriť, aby si uvedomil vlastnú pamäť.

Záver

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej. Podporiť moju prácu môžeš tiež kúpou mojich kníh alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Prémium členstvo 2026 – pridaj sa do komunity Mitochondriakov a stretávajme sa pravidelne

Otázok neustále pribúda a jediná možnosť pre mňa, ako na ne odpovedať, je len prémium členstvo.

• Práve tu máme v rámci našej komunity Mitochodnriakov možnosť pýtať sa mňa (aj ďalších členov) otvorene a na čokoľvek.
• Stretávame sa spoločne pravidelne každý mesiac LIVE na ZOOM-e skrz QaA webináre,
• a tež kedykoľvek na fóre (fórum má verejnú časť, a aj súkromnú, kam majú prístup iba prémium platiaci členovia!).

Pri kúpe jednorazového členstva s prístupom navždy, získaš aj moje tlačené knihy Spoznaj Svoju Biológiu.

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope. Rovnako upozorňujem, že ako to už býva pred vianocami u mňa zvykom – opäť som dal môj balík kníh do 50% zľavy. Verím, že ľudia, ktorí čítajú radi ako ja tlačené knihy to využijú, či už pre seba, alebo ako darček pre blízkych, ktorí majú otvorenú myseľ. 🙂

Novinka – Prvá Mitochodnriacka App ZDARMA, ktorá ti pomôže so svetelnou hygienou aj CR

Aplikáciu predstavovať nemusím, hovorí sama za seba. Stiahni si ju, nainštaluj do telefónzu, je ZDARMA a hlavne ju používaj.

Aplikácia dala zabrať a obsahuje moje niekoľko ročné vedomostí, znalosti, vecí z článkov, opaľovacieho protokolu, MasterClass krvné testy,…

Mitochondriak® | Terapia červeným, NIR aj UV svetlom, bezpečné cirkadiánne interiérové osvetlenie a uzemnená barefoot obuv

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným (aj UV) svetlom, produkty Mitochondriak®.

Mitochondriak® je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Všetci máte možnosť na eshope easylight Mitochondriak® využiť zľavový kód na 10% zľavu – stačí v pokladni zadať zľavový kód: „jaroslavlachky“.

Zdroje, referencie a citácie:

1. https://royalsocietypublishing.org/rstb/article/380/1939/20240308/235178/Conscious-birdsConscious-birds
2. https://royalsocietypublishing.org/rstb/article/380/1939/20240314/235161/Three-types-of-phenomenal-consciousness-and-their  
3. https://www.vaticanobservatory.org/wp-content/uploads/2017/11/M-Planck-1.pdf 
4. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0303264725000772
5. https://en.wikipedia.org/wiki/Orchestrated_objective_reduction
6. https://sk.wikipedia.org/wiki/Max_Planck
7. https://sk.wikipedia.org/wiki/Planckova_kon%C5%A1tanta
8. https://sk.wikipedia.org/wiki/Heisenbergov_princ%C3%ADp_neur%C4%8Ditosti
9. https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cierna_hmota
10. https://sk.wikipedia.org/wiki/Parkinsonova_choroba
11. https://jaroslavlachky.sk/mitochondrie-6-ucp-atp-a-atp-syntaza/
12. https://sk.wikipedia.org/wiki/Ludolfovo_%C4%8D%C3%ADslo
13. https://sk.wikipedia.org/wiki/Fibonacciho_postupnos%C5%A5 
14. https://sk.wikipedia.org/wiki/Rekurzia_(matematika) 
15. https://cs.wikipedia.org/wiki/V%C3%BDron_koron%C3%A1ln%C3%AD_hmoty