Ako dokáže Voda v našom tele vytvoriť kvazikryštál a zároveň (ne)pravidelný mnohosten? Prečo voda vykazuje zvláštnu symetriu a zároveň aj asymetriu, ktorá láme rozum aj vedcom? Môže byť niečo tak obyčajné ako VODA usporiadané veľmi pravidelne a zároveň aj nepravidelne? Zdá sa, že áno a odpoveď ako je Fibonnaciho postupnosť a Zlatý rez.

Dnešný článok sa ti bude určite páčiť, pretože ti poodhalí niektoré skryté tajomstvá prírody, o ktorých si zrejme nikdy nepremýšľal!

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho na stránke s PODCASTAMI.

SUMÁR ČLÁNKU

• Kto bol Daniel Šechtman, za čo dostal Nobelovu cenu a prečo to navždy zmenilo svet?
• Ako sa správa Orto a Para voda, kde v tele sú a čo robia?
• Prečo majú molekuly vody v sebe „struny“ a ako vyzerajú?
• Prečo niektoré vlnenie, napr. 4G, či 5G, prejde cez stenu a iné nie? Ako to súvisí s danou strunou a vodou?
• Ako a prečo dokáže voda vytvoriť mnohosteny?
• Kde všade môžeme nájsť Fibonacciho postupnosť a Zlatý rez a ako vďaka ním dokáže príroda uschovávať svoje „tajomstvá“ pred nami, pozorovateľmi ukryté?
• A ešte omnoho viac

Absencia dôkazu neznamená absenciu efektu

Osobne si myslím, že dnešný a budúci článok sa budú páčiť každému a to hlavne ľuďom, ktorí sa zaoberajú rôznymi alternatívnymi smermi, či už medicíny, ale aj čohokoľvek iného. Veď si povedzme úprimne, koho z nás nezaujme keď niekde vidí „tajomné“ slovné spojenie Zlatý rez, či Fibonacciho postupnosť. [5, 6] Myslím, že každého, hoci veľa ľudí týmto zvláštnostiam úplne nerozumie, no sú uchvátení danou tajomnosťou, či „mystikou“.

Zároveň ti však verím dnes pomôžem v pochopení toho, prečo je príroda taká „tajomná“, prečo takáto byť musí (z nášho pohľadu ako pozorovateľa) a zároveň prečo sú aj vedci niekedy dlho „slepí“ voči dôkazom, keďže sú pred nami ukryté. Práve voda je toho najlepším dôkazom.

Nezabúdaj, že absencia dôkazu neznamená absenciu efektu. Dnes ti totiž ukážem opäť raz ďalšieho vedca, fyzika, ktorému sa dokonca dlhé roky v odborných kruhoch smiali za jeho prácu a tvrdenia, až do roku 2011, kedy dostal Nobelovu cenu, pretože bola jeho práca experimentálne aj matematicky potvrdená.

Hovorím konkrétne o Danielovi Šechtmanovi a objave kvazikryštálu. O kvazikryštále a o tom, ako sa Voda správa ako jedným z nich, si čítal článok už pred týmto (ak si nečítal – odporúčam) a dnes ho doplním o nové skutočnosti, pretože v nasledovných článkoch série pre teba budú dôležité.

Daniel Šechtman a objav kvazikryštálu

Šechtman dostal v 2011 Nobelovu cenu za chémiu za objav kvazikryštálov, hoci ich popísal už v apríli 1982 počas svojho vedeckého pobytu v USA. [1] Čo je však zaujímavé, no nie zarážajúce je, že spočiatku jeho objav vedecká komunita odmietala a sám Šechtman bol za svoju teóriu dokonca zosmiešňovaný. Ľudia a aj vedci si o ňom mysleli, že je blázon, pretože podľa všetkých doterajších vedeckých poznatkov bol jeho objav nemožný – vedci sa totiž domnievali, že sa vzorce atómov v kryštáli opakujú, zatiaľ čo Šechtman tvrdil opak.

Dôvod prečo ti opäť raz ukazujem niečo z histórie, podobne ako som ti v nedávnom článku popisoval, ako sa vysmievali a odrádzali Beckera, je ten, že toto si musíš zapamätať:

Nikdy sa nesnaž zapáčiť väčšine! Tiež si pamätaj, že ak budeš skutočne nasledovať prírodu a dôkazy a nie iba dogmy, ľudia ťa zrejme budú občas považovať za blázna.

No a práve výskum vody je do dnešnej doby stále jedným z týchto oblastí, pretože sa o nej mnoho nevie.

Ja ti dnes opäť raz poodhalím niečo ďalšie a konkrétne to, ako dokáže tvoje telo pomocou Chladu a magnetizmu využiť Náhodnosť molekúl vody a vytvoriť z nich organizované mnohosteny, ktoré sa odborne nazývajú kvazikryštál, ktoré majú unikátne schopnosti!

Tiež mám v pláne ti ukázať, ako pomocou tejto schopnosti, za použitia slnečného svetla a molekulárneho vodíka dokáže tvoj mozog zásobovať svoje energetické potreby z rozdelenia vody!

Orto verzus Para voda alias rozdielne magnetické vlastnosti vody

O tom, že obyčajná voda v tebe tvorí viac rôznych štruktúr už vieš. Stačí ak pomyslíš na bežnú vodu v pohári a vodu, ktorá sa ti rozleje po ruke. V druhom prípade si môžeš všimnúť „tesnú“ a usporiadanú vodu, ktorá je akoby prilepená k proteínu tvojej ruky. No a práve tento druhý príklad je prípad nášho tela a buniek.

Preto sme celý z kolagénu, okolo ktorého by vždy mala byť voda. No a z takýchto dlhých vlákien tvorených z kolagénu a vody, vzniká niečo, čo už poznáš a nazýva sa to Polovodič. Práve toto umožňuje nášmu telu efektívne a okamžité prenášanie informácie aj energie vysokou rýchlosťou a na veľmi dlhé vzdialenosti. Teraz však poďme ďalej.

Bežná voda nie sú len molekuly H2O. To H2O je totižto 2 atómy vodíka a jeden atóm kyslíka, čo je dohromady 10 protónov a 10 elektrónov. No a o elektrónoch už z  článku Hormóny #12 vieš, že majú svoj SPIN, čo si jednoducho predstav ako ručička na kompase. Môže sa otočiť na sever alebo na juh (HORE alebo DOLE).

Za normálnych podmienok má voda počas dňa 2 skupenstvá: Orto a Para. [2, R]

75 % tvorí orto-voda, ktorá má paralelný magnetický nukleárny spin, čo znamená, že jej elektróny sú natočene paralelne, teda v jednom, rovnobežnom smere. Vďaka tomuto je orto voda paramagnetická. 

Zvyšných 25 % tvorí para-voda, ktorá má anti paralelný magnetický nukleárny spin, čo znamená, že jej elektróny sú opačne, vďaka čomu je para voda nemagnetická.

V obrázku si pozri molekuly vody v akcii a tie červené guličky sú atómy kyslíka. Teraz si predstav, že všade kde vidíš červenú guľôčku sú v skutočnosti 4 elektróny, ktoré sa môžu natočiť paralelne alebo antiparalelne.

Už teraz vidíš, že niektoré časti vody sa k magnetickému poľu priťahujú (paramagnetizmus), zatiaľ čo iné nie (diamagnetizmus alebo nemagnetizmus). Hoci sa bavíme o „rovnakej“ a „obyčajnej“ vode.

V tejto oblasti spravil mimochodom veľký prelom a výskum Martin Chaplin, ktorého som spomínal v predošlých článkoch. [2]

Teraz však otázka, ako tieto teoretické znalosti využiť a pochopiť lepšie tomu, čo voda dokáže? A zároveň pochopiť tomu, prečo je dodnes aj pre mnohých vedcov voda (aj príroda) tajomstvom, pretože to, čo dokáže v bunke, vďaka fibonacciho postupnosti a zlatému rezu nemožno vidieť voľným okom? Čítaj ďalej a dozvieš sa. To najlepšie ešte len príde…

Väzba medzi kyslíkom a vodíkom vo vode je ako STRUNA

Pri bežnej teplote – pri 300 K (27 ° C) je cca 90% molekúl vody normálne viazaných na vodík (H). Avšak štruktúra tejto siete vodíkových väzieb kolíše a to v časových intervaloch meraných vo femtosekundách až pikosekundách. Hýbu sa každé 3 Femtosekundy až 550 pikosekúnd. [R] O tom si už čítal a aj videl obrázky dávnejšie. Tu máš jeden.

To znamená, že hoci sa ti ako pozorovateľovi (ale aj vedcom) pri bežnom pohľade na tekutú vodu niekde v bunke, táto voda javí ako „obyčajná“ a nepohyblivá kvapalina, v skutočnosti sa v nej jednotlivé molekuly a hlavne vodík neustále presúva. Pripomína to rýchle blikanie svetielok na vianočnom stromčeku. No a dôvod prečo je veľmi dôležitý.

Veľa ľudí už dnes pozná tzv. Exkluzívnu zónu – štvrtú podobu vody (písal som o nej 2 roky dozadu aj v samostatnom článku), v ktorej sú na jednej strane molekuly H3O2 a na strane druhej hydroniové ióny. Tiež sú tam tzv. hydroxylové skupiny (OH), ktoré sa neustále pripájajú a zasa odpájajú od jednotlivých molekúl. No a práve v tomto je zakopaný pes.

Jednoducho si danú väzbu medzi kyslíkom (O) a vodíkom (H) predstav ako strunu, ktorá neustále vibruje. Podobne ako vibruje Jojo na šnúrke. Presne toto je tá neustále oscilácia (blikanie) vody, ktoré som opísal vyššie, ktoré prebieha vo femtosekundách.

V mojej druhej knihe sú k tomu aj mnohé pekné obrázky, pre tých, ktorí ju doma máte a to aj v súvislosti s deutériom. Odporúčam teda otvoriť, pozrieť a pokračuj ďalej.

Prečo a ako táto STRUNA (vodíková väzba vody) absorbuje infračervené svetlo

Teraz budem na chvíľku trochu odbornejší, no v zápätí vysvetlím aj laicky.

Tieto väzby OH vo vode neustále menia molekulárne orientácie, vzdialenosti, pričom mnoho väzieb sa láme a reformuje. Dnes už však mnohé experimentálne dôkazy poukazujú aj na pomalšie rotačné pohyby. To znamená, že voda je vďaka svojej molekulárnej štruktúre veľmi dynamická a to aj v pokoji. Normálna vibrácia naťahovania väzby medzi O – H je od 270 cm^-1 až po 3 400 cm^-1. [R, 2]

To číslo 3400 cm vieme premeniť na vlnovú dĺžku v nanometroch, čo je po prepočte 3400 nm (3,4 mm). [R] Toto je v spektre hlbokej infračervenej oblasti, ktorú naše oko nevidí, pretože je v spektre tepla. To je to teplo, ktoré každý živý organizmus vylučuje. Stačí ak sa dotkneš partnerovej ruky a pocítiš to sám!

Teraz to vysvetlím trochu laickejšie, na príklade s komárom, aby pochopil aj laik. Mimochodom, tento príklad som ti ukazoval už veľmi dávno v článku o Vlnení a Fotoelektrickom Jave, kde som ti ukazoval, prečo je umelé vlnenie škodlivé a dokáže ťa ovplyvniť, aj ako rozdielne penetruje cez materiály, vzhľadom na vlnovú dĺžku a frekvenciu (3G, 4G, 5G, atď.)

Tento odsek preto nemusíš čítať, ak si daný článok videl a tiež ho nebudem opakovať v audio podcaste. Ak si chceš teda zopakovať, smelo čítaj ďalší odsek a ak netreba, prejdi na nasledovný odsek a pokračuj odtiaľ!

Malé zopakovanie – Ako vlnenie penetruje materiály a aké má vlastnosti

Každá EM vlna (či už svetlo zo slnka, vlna z rádio vysielača, alebo vlna z wifi) má 3 vlastnosti: vlnová dĺžka, frekvencia (oscilácia) a množstvo energie (prikladám aj obrázky na predstavu).

1. Vzdialenosť, akú prejde vlna počas jednej oscilácie (jedného pretočenia sa) sa označuje ako VLNOVÁ DĹŽKA.

Označuje sa v normálnych DĹŽKOVÝCH JEDNOTKÁCH. Napríklad jedna RÁDIOVÁ VLNA môže mať vlnovú dĺžku v KILOMETROCH, zatiaľ čo vlnová dĺžka VIDITEĽNÉHO SVETLA je v nanometeroch (skratka nm). 1 nm sa rovná 10^-9 metra (teda 1 nm je 0,000 000 001 metra). Také Rӧntgenové vlnenie má vlnovú dĺžku ešte menšiu ako nanometer.

To znamená, že na dĺžke jedného metra, by vlna vyslaná z rádia nespravila ani jednu celú vlnu, no vlna viditeľného svetla by ich urobila viac ako milión. Rӧntgenová vlna by ich spravila v miliardách.  

2. FREKVENCIA (oscilácia) označuje množstvo vyslaných vĺn za jednu sekundu. Označuje sa v hertzoch (skratka Hz). 1 Hz znamená, že za 1 sekundu zdroj vyšle iba jednu vlnu.

Ako príklad uvediem rádio. Rádio vyšle za sekundu stovky až tisíce vĺn (keďže sú dlhé), zatiaľ čo viditeľné svetlo vysiela vlny v TRILIARDÁCH za sekundu. Rӧntgen vysiela ešte milión krát viac vĺn za sekundu ako viditeľné svetlo. Také mikrovlnky (mikrovlnné žiarenie) vysielajú vlny s frekvenciou až 100 MHz (megaHertzov), Takže za jednu sekundu vyšlú 100 miliónov vĺn.

Tento obrázok ti objasní vzťah vlnovej dĺžky s frekvenciou. Klesajúca vlnová dĺžka = rastúca frekvencia.

3. ENERGIA označuje, koľko elektromagnetickej energie daná vlna nesie. Jednotka v akých sa meria je zvyčajne eV (elektrónvolty).

Logicky spejeme k tomu, že čím má vlna vyššiu FREKVENCIU (aj VLNOVKU ako to vidíš na ďalšom obrázku), tým unesie viac energie a naopak. Keďže sa viackrát za sekundu prevlní, dokáže preniesť za sekundu aj väčšie množstvo ENERGIE.

Keď si vezmeme napr. SVETLO zo slnka a jeho 3 OKTÁVY, ktoré prenikajú na povrch zeme, tak jedna vlna UVC svetla s veľmi nízkou vlnovou dĺžkou nesie energiu až 7 eV (elektrónvoltov). UVB svetlo, ktoré tvorí vitamín D s vyššou vlnovou dĺžkou nesie energiu od cca 5 po 3,1 eV. Viditeľné svetlo (farby dúhy) nesie energiu od modrej farby až po červenú, v rozmedzí od 3,1 až po 1,8 eV. Infračervené svetlo nesie energiu od 1,8 po 0,1 eV. Predpokladám, že trend je jasný. Vyššia vlna nesie väčšiu energiu a naopak.

Taký rӧntgen vysiela VLNY s energiou 1000 až 1000 000 eV. Na druhej strane RÁDIOVÉ VLNY nesú energiu cca 0,000 000 000 001 eV a mikrovlnné cca od 0,01 po 0,000 001 eV. Vidíš ten rozdiel?

Teraz by ti malo byť jasné, prečo TECHNOLOGICKÝ POKROK (prechod z 3G, 4G až na 5G) neustále zvyšuje FREKVENCIU a tým pádom aj prenesenú ENERGIU. Takto dokáže v elektronických zariadeniach prenášať viac DÁT za rovnaký ČAS. Má to však aj svoje negatíva a tým sú PREKÁŽKY, na základe ktorých ti vysvetlím práve neobyčajné „blikanie“ aj absorpciu vody v infračervenom spektre!

Pohyblivosť struny O-H vo vode je ako sieťka na okne a infračervené svetlo je mucha

Ak si odstavec vyššie preskočil, predpokladám, že je ti teda známy a tak pokračujeme. Ak čítaš v kuse, tak teraz príde krásne prirovnanie s komárom, respektíve s muchou (aby som to trochu obmenil a zároveň ti to vyryl do hlavy :D).

Čiže,…vyššie si sa dozvedel, že kmitanie (vibrácia) medzi atómom kyslíka (O) a samostatným protónom (H+) sa odohráva vo vzdialenosti v priemere cca 3400 nm. To znamená, že toto je maximálna dĺžka pomyslenej „struny“, ktorou sú atómy spojené. Mimochodom, opäť raz vidíš, že pri tomto výskum biochémie nestačí! No a teraz si predstav sieťku na okne, ktorú si ľudia montujú, aby tam neprešla mucha. Máš?

Táto sieťka má isté „oká“, ktoré majú malú vzdialenosť. Jednoducho sú dostatočne malé na to, aby cez ne mucha neprešla. To je pointa. Všetko čo je rovnaké ako vzdialenosť medzi okami sieťka zachytí a všetko menšie cez ňu prejde. Všetko väčšie, ako aj mucha, zasa neprejde. S vlnením je to podobné. Jeho vlnová dĺžka a „šírka“ prekážky sú kľúčové!

Všetky detaily dôležité na teraz nie sú, no premýšľaj nad tým jednoducho takto: Na to, aby si nejakú vlnu zastavil, musíš mať NEPORUŠENÚ („v celku“) aspoň rovnako hrubú prekážku ako je dĺžka danej vlny. Čiže ak má napr. modré viditeľné svetlo vlnovú dĺžku 480 nm, stačí ti aj obyčajná stena a svetlo cez ňu neprejde.

Rádiové vlny napr. z FUN-rádia by zasa zastavila iba prekážka hrubá ako MRAKODRAP, zatiaľ čo rӧntgenové vlny dokáže zastaviť už kvapka vody.

Preto sa rádiové vlny šíria na obrovské vzdialenosti. Ak naladíš Fun-rádio, zachytíš ho na stovky kilometrov od vysielača. Keď však zapneš doma wi-fi, ktoré más síce vyššiu vlnu ako viditeľné svetlo no menšiu ako rádio, musíš byť pár metrov od routera, aby si mal dobrý signál. To je dôvod, prečo infračervené svetlo prejde ľahko cez ATMOSFÉRU a UV iba trochu. Atmosféra predstavuje pre UV veľkú prekážku.

Tiež je to dôvod, prečo ťa v lete UV svetlo rýchlo vyhreje, pretože do povrchu tvojej kože „naráža“ a vyvoláva veľký TLAK aj TERMÁLNY EFEKT, zatiaľ čo infračervené svetlo ťa zasa hlboko penetruje!

No keďže sa bavíme o vode a jej STRUNE medzi O – H, malo by ti práve dôjsť, že dĺžka tejto vibrácie je presná na to, aby presne zachytila IČ svetlo. Rovnako ako to OKO na sieťke okna zachytí (zacvakne) nejakú menšiu muchu.

Rozumieš? Viem, že tieto odstavce sa ti možno zdajú trochu čudné a zbytočné, no ver, že nie sú. V nasledovných článkoch, kedy sa budeme baviť aj o bližšom vplyve umelého svetla a EMP na tvoje telo a tiež o mozgu a kostiach, budú tieto vecí kľúčové a budeš ich už musieť poznať! Samozrejme, že všetko dôležité vždy zopakujem.

Keby teda bola mucha alebo komár moderná EM vlna z priemernej wifi antény od Telekomu, ktorá má frekvenciu 2,4 GhZ až 10 GHz a teda vlnovú dĺžku 12,5 cm až 2,99 cm, prekážka, ktorá by ju zastavila by musela byť dostatočne hrubá a zároveň aj dlhá s presne usporiadanými atómami, medzi ktorými by neboli veľké medzery. Napr. tak, ako je to v kovoch. Preto sa na blokovanie EMP využívajú kovové materiály a látky/tienenia!

Absorpcia vody a jej čudesné správanie

Keď elektromagnetická vlna (v tomto prípade signály WiFi) zasiahne povrch, môže urobiť jednu z týchto troch vecí:

1. prejsť (refrakcia)
2. odraziť sa (reflexia)
3. vstrebať sa (absorpcia)

Presne vďaka týmto 3 bodom majú aj predmety rôzne farby. Napr. vitamín A, ktorý absorbuje modrú farbu, vyžaruje (reflexia) žltú. Tiež preto voda bežne, napr. v mori, vyzerá modro, pretože červenú farbu, ktorá tvorí 42% absorbuje, no modrú zasa reflektuje. Podobne však chirurg môže diagnostikovať problém, ak v bežne čírom mozgomiešnom moku zbadá červenú, oranžovú, či zelenú, pretože vie, aké látky sa tam dostali! [R]

Pre nás však dnes bude dôležitá absorpcia, pretože ako vidíš, vyššie som ti ukázal, ako blikanie (naťahovanie) väzby OH umožňuje „obyčajnej“ vode neustále absorbovať teplo. No a teplo je forma infračerveného svetla.

Práve preto matka príroda s evolúciou vymysleli mitochondrie tak, aby tvorili vodu aj IČ svetlo zároveň. Voda toto teplo (IČ svetlo) absorbuje, vďaka čomu robí mnohé čudesné veci.

Jednou z týchto čudesných vecí je napr. tvorba EZ (exkluzívna zóna), ktorá separuje elektróny od protónov (alias tvorí Redox). Ďalšia zaujímavá vec je, že sa voda začne „zhlukovať“ do rôznych mnohostenov a tvarov, ktoré tvoria tekutý kryštál.

Vďaka tomuto potom jednotlivé zhluky vody pracujú podobne ako nejaké membrány na reproduktoroch, ktoré si medzi sebou dokážu vymieňať energiu formou FONÓNOV, fotónov, elektrónov, ale aj protónov!

Prečo boli a stále sú mnohé vlastnosti vody neznáme a to aj vo vedeckej sfére?

No a práve všetky tieto čudné veci, ktoré voda dokáže robiť, ktoré voľným okom nevidíme sú dôvod, prečo o nich dodnes verejne nevieme a teda ani nechápeme nášmu telu a fyzickému potenciálu. Osobne si však dovolím povedať, že vďaka tomuto nechápeme ani chorobe, pretože sa pozeráme iba na symptómy a vidíme iba jednotlivé kúsky puzzle. Nikto sa však nepozerá na celý obraz, pretože tu nemáme nijakú Unifikačnú Teóriu Biológie, ktorú som členom nedávno predstavil vo webinári!

Martin Chaplin zistil, že voda tvorí nie len ledajaký kvázikryštál. Tvorí kryštál v špeciálnom tvare nazývanom dvadsaťsten (tzv. Ikosaéder).

Toto mimochodom predpokladal (alebo aj predpovedal) v 60. rokoch Roger Penrose, ktorého som ti nenápadne spomenul hneď v prvom článku série, ako aj vo videu. Ak chceš, pozri znovu a pokračujem ďalej.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Roger Penrose, Šechtman, kvazikryštál, dvadsaťsten a symetria vody

Roger Penrose je ďalší človek, ktorého práca bola tak trochu v minulosti „na posmech“, pretože prišiel s teóriou o tom, ako funguje naše vedomie pomocou niečoho, čo sa nazýva mikrotrubky. V podstate sa jedná o malé, úzke kolagénové vlákna plné vody, ku ktorým sa postupne dostaneme viac v nasledovných článkoch. Na dnes je však dôležité, že Penrose predpokladal súvislosť medzi schopnosťou istej formy nepravidelného kryštálu uschovávať informáciu.

No a toto je niečo, čo bolo v odbornej verejnosti dlho neakceptovateľné a zmenilo sa to až v spomínanom roku 2011, kedy jeho slová potvrdil Šechtman objavom prírodného kvazikryštálu. To znamená, že sme objavili prírodné materiály, ktoré nemajú pravidelnú symetriu, ako napr. bežný kov, no dokáže vyplniť daný priestor síce neperiodicky, no zároveň si zachovať mnohé formy symetrie.

Opäť raz ti ukážem jeden obrázok, ktorý si už videl, a to  Penroseovo dláždenie. Všimni si, že sa nejedná o bežný, periodický tvar (ako napr. nejaké opakujúce sa obdĺžniky, štvorce, apod.), no zároveň sú v ňom zachované isté symetrie.

Bežné kryštály majú isté periodické pravidlá, ktoré popisuje kryštalografia. Hovorí sa, že kryštály môžu mať v prírode symetriu prvého až štvrtého rádu. Ukazuje sa však, že kvázikryštály môžu mať aj iné rády symetrie, ako je napr. symetria piateho rádu (rotačná symetria). [R]

No a keďže je voda kvazikryštál, môže tiež vykazovať takéto rotačné symetrie, ktoré bežným okom ani pri bežných chemických pokusoch nie je vidieť. To však neznamená, že tu nie sú. Nie nadarmo sa príroda riadi tzv. Kvantovým Zenovým Efektom, ktorý jednoducho hovorí o tom, že niektoré veci musia byť pre pozorovateľ ukryté, inak by sa nemohli stať.

Tiež je to základný princíp tzv. Heisenbergovho princípu neurčitosti, ktorý hovorí o tom, že nikdy nemôžeme poznať polohu aj hybnosť častice súčasne. Častice sa totižto správajú ako VLNY v MORI, ktoré sa nachádzajú na viacerých miestach súčasne a v momente, kedy ich rýchlosť alebo polohu zmeriame (pozorujeme ich), všetky tieto momentálne pravdepodobností zaniknú.

No a presne takýmto spôsobom, ak sú všetky 4 fenomény biológie a POLE v súhre, sa na „ihrisku“ menom bunka odohráva zápas, v ktorom je hlavným aktérom Elektromagnetická sila, ktorá umožňuje vode tvoriť aperiodický kryštál – dvadsaťsten.

No a teraz prichádza to najlepšie, čo zároveň doplní chýbajúci kúsok aj všetkým odborníkom. Ako to tá voda dokáže? Ako môže kvapalina takto aperiodicky vytvoriť pevné skupenstvo, ktoré nemá svoje hrany usporiadane presne periodicky a teda nepripomína bežný kryštál? Odpoveď je Fibonacciho postupnosť a tzv. Zlatý rez!

Fibonacciho postupnosť a zlatý rez ako dôkaz Princípu neurčitosti v prírode

Dôvod, prečo sa Šechtmanovi dlhé roky kolegovia smiali a neverili, že kvazikryštáli existujú bolo aj to, že ak by jestvovali, museli by mať iracionálnu konštantu. To znamená, že ich pravidelnosť (istá forma symetrie), by nebola opakovaná bežne, nedalo by sa to vyjadriť nejakým racionálnym číslom pomocou zlomku.

No a práve do tohto modelu zapadá tzv. písmene phí, ktoré vyjadruje Zlatý rez (alebo aj Zlatý pomer). Jedná sa o číselnú postupnosť, ktorú vypracoval Fibonacci v 13. storočí, kde je každé číslo súčtom predchádzajúcich dvoch. [R, 5, 6]

Fibonacciho postupnosť je postupnosť čísel 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 21, 34, 55, 89, 144,… kde sa pomer jedného čísla k predchádzajúcemu číslu približuje gréckemu písmenu phí – a teda ku zlatého rezu. To znamená, že čím viac a viac postupnosť pokračuje ďalej a čím viac čísel vypíšeme, tým sa viac blížime k zlatému rezu. Tento pomer je približne 1,61803398874989. [5, 6]

Výpočet sa môže robiť prakticky donekonečna a nikdy sa nezastaví, a preto ho nikdy nemožno nájsť ako okrúhle a CELÉ číslo. Toto je úplne v súlade s Heisenbergovým princípom neurčitosti, ako som ti to ukázal vyššie. [R, R, R]

Príroda totižto má svoj dôvod, prečo niektoré veci nemôžeme len tak vidieť. Práve toto je totižto princíp Kvantovej Mechaniky, ktorá je dodnes ako jediný vedný odbor, ktorý bol experimentálne nespočetne krát potvrdený za správny a ani jeden krát nezlyhal! Práve preto tvorí Kvantová Mechanika základný kameň aj Kvantovej Teórie a Kvantovej Biológie.

Platón, Gréci a dvadsaťsten ako predstaviteľ vody

Dnešný Článok bol dlhý až až a preto to už nejdem naťahovať. Nabudúce bude dôležité pokračovanie, kde pôjdeme opäť ďalej a tak napíšem už iba toto. Verím, že ťa to možno tak trochu šokuje!

Staroveký grécky filozof Platón už v roku 360 pred Kr. teoretizoval, že klasické prvky sveta boli vyrobené z pravidelných pevných látok, ktoré boli Kocka, Štvorsten, Osemsten, Dvanásťten a Dvadsaťsten, ktoré predstavovali: zem, vzduch, oheň, vodu a vesmír.

Čo je však zaujímavé bolo, že dvanásťsten asocioval s vesmírom a Dvadsaťsten s VODOU (áno, dobre čítaš)!

Nabudúce sa pozrieme ďalej, tak verím, že dnešný článok si prečítaš prinajmenšom aspoň dvakrát, aby si si z neho odniesol aspoň základnú pointu a nejaké AHA momenty. Ver, že nepotrebuješ poznať momentálne všetko a už vôbec nie si to pamätať. Potrebuješ to na teraz len vidieť.

Veď ako sa hovorí, niekedy je dôležité zasiať semienko, zahrabať ho, dať mu čas a neskôr z neho vyrastie masívny kmeň!

Záver a zhrnutie

Dúfam, že sa ti dnešný článok páčil a že si z neho vezmeš aj nejaké AHA momenty a už nabudúce pokračujeme, kedy ti ukážem čo je to podchladenie vody, prečo, kedy aj ako dokáže prefiltrovaná voda ostať tekutá až do -20 °C a čo to pre teba znamená. 😉

Ak sa ti dnešný článok páčil alebo myslíš, že môže niekomu z tvojich známych pomôcť, kľudne ho zdieľaj ďalej. Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Na záver ti dávam do pozornosti Premium členstvo, ak chceš napredovať rýchlejšie a istejšie. Radi ťa medzi nami uvítame a čoskoro sa vidíme pri webinári.

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku, tak zostaň naladený 😊

REFERENCIE, ODKAZY a CITÁCIE:

1. https://sk.wikipedia.org/wiki/Daniel_%C5%A0echtman
2. https://water.lsbu.ac.uk/water/
3. https://sk.wikipedia.org/wiki/Heisenbergov_princ%C3%ADp_neur%C4%8Ditosti
4. https://water.lsbu.ac.uk/water/water_methods.html#nmr
5. https://sk.wikipedia.org/wiki/Fibonacciho_postupnos%C5%A5
6. https://sk.wikipedia.org/wiki/Zlat%C3%BD_rez
7. https://www.nature.com/articles/ncomms9384
8. https://convert.impopen.com/index.php
9. https://www.testing.com/tests/cerebrospinal-fluid-csf-testing/
10. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6723318/
11. https://koon.ru/sk/soobshchenie-osevaya-i-centralnaya-simmetriya-v-prirode/
12. https://cs.wikipedia.org/wiki/Kvantov%C3%BD_Zen%C3%B3n%C5%AFv_jev
13. https://sk.wikipedia.org/wiki/Heisenbergov_princ%C3%ADp_neur%C4%8Ditosti
14. https://www.investopedia.com/articles/technical/04/033104.asp
15. https://www.goldennumber.net/quasi-crystals/
16. https://www.goldennumber.net/penrose-tiling/
17. https://www.sciencedaily.com/releases/2011/10/111005080232.htm
18. https://en.wikipedia.org/wiki/Icosahedron
19. https://mathworld.wolfram.com/PlatonicSolid.html